Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sas/8/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. F. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Ľubomír Šablica, so sídlom AK Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 31 784 208, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.10.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.05.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 08.01.2024, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 15.01.2024, žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.05.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu, že žalobca ku dňu 05.06.2024, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal 2376 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 6 rokov a 186 dní, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 29.07.2024, v ktorom uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, keďže bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca je názoru, že prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne neakceptoval skutočnosť, že už v čase podania žiadosti žalobca splnil zákonom stanovené podmienky, a teda dôchodkový vek a poistnú dobu minimálne 15 rokov. V podanom odvolaní žalobca ďalej uviedol, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia pre dávky dôchodkového poistenia. Tým, že prvostupňový orgán verejnej správy vylúčil zohľadnenie dôb poistenia, ktoré žalobca dosiahol v rámci osobitného systému, malo za následok jeho nižší dôchodkový nárok, pričom priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby príslušníka hasičského a záchranného zboru nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia. Žalobca v rámci argumentácie poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

krajských súdov v rámci Slovenskej republiky ako aj rozhodovaciu činnosť správnych súdov v Slovenskej republike. Na základe uvedeného preto žiadal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ku dňu 01.05.2021 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“), pričom podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-54941-6/2024-VZ zo dňa 09.05.2024 bola žalobcovi na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 31.03.1978 do 26.03.1980 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru od 01.03.1983 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 30.04.2021 v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie - funkcia hasič, nebola v rozhodnom období zaradená v rezortných zoznamoch I. a II. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento mu bol priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobcovi nebola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená uvedená doba dôchodkového poistenia. K judikatúre, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní, žalovaný uviedol, že právne názory z nej vyplývajúce neboli doteraz zovšeobecnené. Záverom žalovaný konštatoval, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok v všeobecnom systéme.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s postupom žalovaného z hľadiska dodržania zákonnosti pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalovaný ako dôvod pre nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie starobného dôchodku uviedol, že pre účely priznania nároku starobného dôchodku žalobcovi nie je možné zhodnotiť obdobie trvania jeho služobného pomeru ako profesionálneho hasiča. Žalobca uviedol, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia pre výpočet dávky dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu zo strany žalovaného dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, keď pri súbežnom uplatňovaní systémov Sociálna poisťovňa niektoré doby poistenia účelovo nehodnotí vôbec, alebo odlišne v rámci osobitného systému sociálneho poistenia. Priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby príslušníka hasičského a záchranného zboru nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok nemá žiaden vplyv na zhodnotenie doby pre priznanie a výpočet výšky starobného dôchodku v pomernej výške. V rámci svojej žalobnej argumentácie žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov v Slovenskej republike, správnych súdov v Slovenskej republike, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané nie len v rozpore so žalobcom prezentovanou rozhodovacou činnosťou, ale aj v rozpore s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“). Podľa názoru žalobcu tak mal žalovaný zhodnotiť na účely nároku na starobný dôchodok aj dobu trvania služobného pomeru.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“) zamietol.

7. Žalovaný sa nestotožnil so žalobnými argumentami žalobcu. Podľa žalovaného, keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, sa doba zhodnotená na účel priznaného nároku na výsluhový dôchodok nepovažuje sa obdobie dôchodkového poistenia a preto nebola na nárok na starobný dôchodok a jeho určenie sumy zhodnotená. Podľa žalovaného, keďže žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok a ani aplikovať článok 33 Dohovoru. Keďže žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nespĺňa podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. V ostatnom sa žalovaný pridržiaval skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Replika žalovaného

8. V podanej replike žalobca uviedol, že naďalej trvá na tom, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky stanovené Zákonom o sociálnom poistení v čase podávania žiadosti, pričom žalovaný túto skutočnosť doteraz neakceptoval. Žalobca poukazuje na súdnu prax pri priznávaní starobného dôchodku poberateľovi výsluhového dôchodku, pričom uviedol, že táto prax je už stabilizovaná. Záverom vyjadrenia žalobca poukázal na to, že vo svojej žiadosti a ani v podanom odvolaní sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu kategórii funkcií alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok.

9. Ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika) podané nebolo.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Rozsudok bol dňa 20.07.2026 súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( .

12. Podľa : v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa : správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa : správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa : sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

17. Podľa : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov: tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

20. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov: pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení prvej vety : obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

25. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa Dohovoru, ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (c ) : ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok

a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31.03.1978 do 26.03.1980 v III. pracovnej kategórií, služobného pomeru hasiča od 01.03.1983 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórií, od 01.01.2000 do 30.04.2021 v III. pracovnej kategórií, t.j. celkovo v rozsahu 40 rokov a 68 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od 01.05.2021 s tým, že funkcia hasič bola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v II. pracovnej kategórii do 31.12.1999, pričom odo dňa 01.01.2000 za na účely sociálneho zabezpečenia pracovné kategórie neuplatňovali. Ďalej nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek požadovaný Zákonom o sociálnom poistení, a to ku dňu 05.06.2021. Spornou bola len otázka započítania resp. nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia, zhodnoteného pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení.

29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov hasičského zboru neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotení len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

30. Započítaním doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou Dohovoru a v súlade s SR opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Možno pri tom poukázať na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 pod číslom 55 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. ). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“

31. Ďalej možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. augusta 2011, z ktorého vyplýva : „ ...priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.“ Z uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom

výsluhovej dávky podľa a dovŕšil dôchodkový vek podľa Zákona o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a určenia jeho výšky podľa Zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.

32. Zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ostatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov a správnych súdov, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení mal žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme.

33. Keďže žalovaný v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí čiastočne vylúčil hodnotenie doby poistenia žalobcu, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp. zn. , ) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na príslušníka Hasičského a záchranného zboru, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle označuje aj hasič. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy hasiči získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle Dohovoru. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Zo záverov citovaných v rozhodnutí, na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky.

34. Vzhľadom na vyššie prezentovaný názor, keď žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy uplatnený nárok žalobcu na starobný dôchodok nesprávne právne posúdili, správny súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a rozhodovacou činnosťou správnych súdov.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd

priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.