Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/26/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Slovenská republika v zastúpení správcom: Železnice Slovenskej republiky so sídlom Klemensova č. 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, iná právnická osoba, proti žalovanému: MARTINAS s.r.o. so sídlom Mliekarenská č. 8, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 729 600, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi odplatu za neoprávnené užívanie pozemku - parcely registra „C“ KN č. 21324/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 629 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Rača, obec Bratislava - mestská časť RAČA, okres Bratislava III, zapísanom na liste vlastníctva LV č. 1919, vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, za obdobie od 16.02.2010 do 22.01.2012 v sume 16.722,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.655,04 € od 28.02.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti pohľadávky a jej príslušenstva z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.02.2011 sa žalobca domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného (spoločnosti SLOVGross s.r.o. so sídlom Špitálska č. 27, Bratislava, IČO: 36 739 707) zaplatenia odplaty v sume 13.838,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.838,- € od 16.02.2010 do zaplatenia titulom neoprávneného užívania pozemku - parcely KN „C“ č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXX U., nachádzajúcom sa v katastrálnom území E., obec Bratislava - mestská časť E., okres Bratislava III, zapísanom na liste vlastníctva LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra Bratislava - za obdobie od 16.02.2010 do 16.02.2011. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalobca je správcom majetku štátu, a to pozemku špecifikovaného v žalobnom návrhu (petite) a žalovaný sa stal na základe Kúpnej zmluvy vlastníkom administratívnej budovy, ktorá sa nachádza na pozemku v správe žalobcu, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného bol povolený dňa 15.02.2010. Žalobca pozvánkami zo dňa 30.03.2010, 27.04.2010 a 16.07.2010 vyzval žalovaného na rokovanie ohľadom doriešenia majetko-právneho vzťahu, ale žalovaný sa na rokovanie nedostavil; boli mu tiež zaslané návrhy nájomných zmlúv, no žalovaný sa k nim ku dňu podania žaloby nevyjadril. Dňa 17.06.2010 žalovaný požiadal žalobcu o prenájom pozemku pod vyššie uvedenou stavbou a o jeho následný odpredaj. Keďže pred samotným odpredajom pozemku v správe žalobcu je nutné preveriť, či sa jedná o majetok pre žalobcu nepotrebný a prebytočný, ide o časovo i administratívne náročný proces, z toho dôvodu žalobca pristúpil najprv k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Dňa 10.11.2010 zaslal žalovanému

predžalobnú výzvu na zaujatie stanoviska k nájomnej zmluve, ku ktorej sa takisto nevyjadril a naďalej neoprávnene užíval pozemok pod stavbou v správe žalobcu a neuhradil za neoprávnené užívanie pozemku odplatu, ktorú žalobca vyčíslil za obdobie 16.02.2010 - 16.02.2011 sumou 22,- €/rok/m2, 629 m2 x 22,- €/rok/m2, t. j. v celkovej sume 13.838,- €/rok bez DPH. Popri žalovanej pohľadávke si žalobca uplatnil i zákonné úroky z omeškania od 16.02.2010 až do zaplatenia. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne čiastočným Výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E., Výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E., rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu číslo vkladu: V 2335/10 zo dňa 15.02.2010, pozvánkami zo dňa 30.03.2010, 27.04.2010 a 30.06.2010, e-mailami zo dňa 16.07.2010, 18.08.2010 a 22.09.2010, žiadosťou žalovaného o prenájom pozemku zo dňa 17.06.2010, žiadosťou žalovaného o kúpu pozemku zo dňa 17.06.2010, odpoveďou žalobcu zo dňa 30.08.2010 a predžalobnou výzvou zo dňa 10.11.2010.

2. Uznesením č. k. -52 zo dňa 19.09.2012 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi odplatu za neoprávnené užívanie pozemku - parcely č. XXXXX/ XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX U., nachádzajúcom sa v katastrálnom území E., obec Bratislava - mestská časť RAČA, okres Bratislava III, zapísanom na liste vlastníctva LV č. XXXX, vedenom katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, za obdobie od 16.02.2010 do 22.01.2012 v sume 26.764,46 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.838,- € od 28.02.2012 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe tak, že v rámci dokazovania bude potrebné o. i. ustáliť a objektivizovať primeranosť výšky odplaty za užívanie pozemku, nakoľko žalovaný v rámci rokovaní so žalobcom predbežne určil primeranú výšku odplaty za užívanie pozemku v sume 5.000,- €, t. j v sadzbe cca 4,11 €/m2/rok, ktorú ponuku však žalobca neakceptoval. Žalovaný potvrdil tvrdenie žalobcu, že v rozhodnom období (16.02.2010 - 22.01.2012) bol vlastníkom administratívnej budovy pod pozemkom v správe žalobcu a tento užíval bezodplatne, ale namietol výšku žalobcom požadovanej odplaty s tým, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť k tvrdeniu o primeranosti uplatnenej odplaty, pričom žalovaný zastával presvedčenie, že pri určení výšky odplaty je nevyhnutné prihliadať okrem kritéria lokality a času aj na skutočnosť, že pozemok je zastavaný budovou, budova je riadne zapísaná v katastri nehnuteľností a prihliadať na účel nájmu, pretože jediným možným účelom nájmu by mohlo byť užívanie pozemku ako pozemku pod budovou.

4. Žalobca v priebehu konania založil do spisu nájomnú zmluvu č. 805866716-8-2012, ktorú žalobca ako prenajímateľ dňa 20.03.2012 uzatvoril so spoločnosťou SLOVUNIT R96 s. r. o. so sídlom Špitálska č. 27, Bratislava, IČO: 45 713 324 ako nájomcom, na základe ktorej prenajal uvedenej spoločnosti pozemok, ktorý je predmetom posudzovaného sporu, a to za nájomné v sume 8,- €/rok/m2, t. j. v sume 5.032,- €/rok. Vo vzťahu k v nájomnej zmluve dojednanej výške nájomného žalobca uviedol, že sa pripravuje predaj pozemku v prospech spoločnosti SLOVUNIT R 96 a nájomná zmluva s ňou je iba dočasná, preto bolo dohodnuté nižšie nájomné. K primeranosti nárokovanej odplaty žalobca argumentoval, že interný prepis ŽSR, ktorý je cenovým predpisom, ustanovuje nájomné v sume 22,- € pre dané územie.

5. Súd prejednal spor s nariadením pojednávania podľa (ďalej len „“), vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, prednesom procesných strán, znaleckým posudkom č. 2/2016 zo dňa 15.01.2016 a zistil nasledovný skutkový stav sporu:

6. Uznesením č. k. - 158 zo dňa 14.01.2020 súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, a to spoločnosťou MARTINAS s.r.o. so sídlom Mliekarenská č. 8, Bratislava, IČO: 44 729 600, nakoľko spoločnosť SLOVGross s.r.o. so sídlom Špitálska č. 27, Bratislava, IČO: 36 739 707 dňa 12.09.2017 v dôsledku zlúčenia zanikla a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Delivery Company s.r.o. so sídlom Pekárska č. 14, Trnava, IČO: 44 729 600, ktorá s účinnosťou od 31.10.2017 zmenila svoje obchodné meno a sídlo v zmysle aktuálneho označenia žalovaného (MARTINAS s.r.o. so sídlom Mliekarenská č. 8, Bratislava, IČO: 44 729 600). Singulárna sukcesia žalovaného a jeho aktuálne obchodné meno a sídlo sú zrejmé z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 44638/B (č. l. 146 spisu) v spojení s Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 123910/ B (č. l. 154 spisu).

7. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra „C“ KN č. XXXXX/XX o výmere 629 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., obec BA - m. č. E., okres Bratislava III.

8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., právny predchodca žalovaného na základe povolenia vkladu V-2335/10 zo dňa 15.02.2010 sa stal výlučným vlastníkom stavby - administratívnej budovy bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., obec BA - m. č. E., okres Bratislava III, postavenej na pozemku parcely č. XXXXX/XX.

9. Medzi procesnými stranami bolo v konaní nesporné, že právny predchodca žalovaného v rozhodnom období (od 16.02.2010 do 22.01.2012) užíval bez právneho dôvodu pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky, na ktorom je postavená administratívna budova patriaca do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalovaného, keďže so žalobcom neuzatvoril nájomnú zmluvu a za užívanie predmetného pozemku neplatil žalobcovi žiadnu peňažnú odplatu.

10. Spornou medzi stranami zostala výška odplaty za neoprávnené užívanie pozemku, nakoľko žalovaný považoval žalobcom požadovanú výšku nájomného (odplaty) v jednotkovej sume 22,- €/rok/m2 za neprimeranú, majúc za to, že vzhľadom na účel nájmu pozemku primeranou odplatou za užívanie administratívnou budovou zastavaného pozemku sa javí suma 4,11 €/rok/m2.

11. Znaleckým posudkom č. 2/2016 zo dňa 15.01.2016 Ing. Branislav Púchovský, PhD., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, určil všeobecnú cenu nájmu pozemku - parc. č. XXXXX/XX v kat. úz. E., zapísaného na LV č. XXXX - za obdobie od 16.02.2010 do 22.01.2012 v sume 16.722,13 €, t. j. všeobecná cena prenájmu za 1 m2 v uvedenom období činí 13,764 €/m2/rok. V rovnakej výške znalec určil i všeobecnú cenu prenájmu za výmeru pozemku potrebnú pre riadne užívanie administratívnej budovy v uvedenom období.

12. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému znalecký posudok č. 2/2016, nakoľko zásielka sa dňa 13.10.2020 vrátila súdu s tým, že adresát (žalovaný) je neznámy, hoci identifikačné údaje žalovaného (adresa sídla žalovaného) sú totožné s aktuálnym obsahom Výpisu z obchodného registra žalovaného. Súd uvádza, že žalovaný má vykázané predvolanie na pojednávania nariadené na termín 05.10.2020 a 26.11.2020 zákonnou fikciou doručenia v dôsledku uplynutia úložnej lehoty na prevzatie zásielky. Vzhľadom na to, že žalovaný ako právnická osoba nepreberá žiadne súdne zásielky, je zrejmá jeho procesná nečinnosť v konaní.

13. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.06.2021 uviedol, že nemá žiadne námietky proti Ing. Branislavom Púchovským vypracovanému znaleckému posudku č. 2/2016 a súčasne doplnil úplné označenie subjektu na strane žalobcu nasledovne: Slovenská republika v zastúpení správcom Železnice Slovenskej republiky.

14. Vzhľadom na nespochybnený obsah a najmä záver znaleckého posudku súd považoval znalcom určenú všeobecnú cenu nájmu predmetného pozemku za nespornú a nemal dôvod pochybovať o správnosti a primeranosti znalcom určenej výšky nájomného, ktorá v posudzovanom spore zodpovedá odplate za neoprávnené užívanie pozemku právnym predchodcom žalovaného.

15. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa , , sto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 18. Bezdôvodné obohatenie sa môže premietnuť vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takému zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju

povinnosť. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ide aj v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto pozemky užívať. V prípade takého plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok (rozsudok NS SR sp. zn. ).

19. Subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod príslušný právny stav súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorého právny predchodca sa na úkor žalobcu obohatil tým, že v rozhodnom období (16.02.2010 - 22.01.2012), keď užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, neplatil mu žiadnu finančnú odplatu za jeho neoprávnené užívanie, čím sa neznížili finančné prostriedky právneho predchodcu žalovaného, ktoré inak mal vynakladať ako odplatu za neoprávnené užívanie cudzieho pozemku alebo titulom nájomného v prípade platne uzatvorenej nájomnej zmluvy so žalobcom a tým došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu v sume, ktorú by inak bol povinný zaplatiť žalobcovi titulom nájomného.

20. Z uvedených dôvodov súd konštatuje vecnú i právnu opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za neoprávnené užívanie predmetného pozemku za obdobie 16.02.2010 - 22.01.2012 v sume 16.722,13 € tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku a v prevyšujúcej časti pohľadávky žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol.

21. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010 (v čase vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia), výška úrokov z omeškania je o 8 (osem) percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody).

24. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd uvádza, že žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania v správnej výške v súlade s citovaným nariadením, t. j. v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 28.02.2012), ktorá činila 1,00 %. Žalobca si zmenou žalobného návrhu napokon správne uplatnil zákonné úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby protistrane, teda po 27.02.2012 (doručenka na č. l. 31 spisu), a to zo sumy bezdôvodného obohatenia za obdobie 16.02.2010

- 16.02.2011, ktorú v zmysle ním vyčíslenej jednotkovej ceny ustálil v sume 13.838,- €, avšak so zreteľom na jednotkovú cenu určenú v znaleckom posudku č. 2/2016 (13,764 €/rok/m2) súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 8.655,04 € a v prevyšujúcej časti nároku na úrok z omeškania nevyhovel.

25. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s na základe princípu úspechu strán v konaní tak, že vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobcu v sume 16.722,13 € z ním uplatnenej istiny 26.764,46 €, ktorý percentuálne predstavuje úspech v rozsahu 62 %, čomu zodpovedá procesný úspech žalovaného v rozsahu 38 %, celkový procesný úspech žalobcu po

odpočítaní jednotlivých čiastkových úspechov strán činí 24 % a v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti menej úspešnému žalovanému. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.