Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/67/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu 1: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, bytom D. A. XXX, XXX XX D. A., žalobcu 2: E. C., narodený: XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XXX, XXX XX D. G., proti žalovanej: PARADISO Slovakia, s.r.o., so sídlom Nová Osada 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 103 406, právne zastúpený: DRENKA & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 510 488, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1 a žalobcovi 2 v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia žiadali, aby súd neodkladným opatrením zaviazal odporcu bezodkladne, najneskôr do 3 dní od doručenia uznesenia, elektronicky sprístupniť a vydať navrhovateľom kompletnú účtovnú, ekonomickú, právnu a obchodnú dokumentáciu spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o., a to najmä kompletné účtovníctvo spoločnosti za roky 2024, 2025 a aktuálne účtovníctvo za rok 2026 ku dňu vydania dokumentácie, hlavnú knihu a účtovné denníky za roky 2024, 2025 a 2026, výpisy z bankových účtov spoločnosti za roky 2024, 2025 a 2026, informáciu o aktuálnom stave pokladne, evidenciu pohľadávok a záväzkov, evidenciu majetku spoločnosti, daňové priznania a účtovné závierky, všetky nájomné, kúpne, úverové a zabezpečovacie zmluvy, zmluvy týkajúce sa nehnuteľného majetku spoločnosti, zmluvy o poskytovaní služieb, objednávky, fakturáciu a cenové ponuky týkajúce sa externých služieb, exporty a zostavy z účtovného systému. Vo svojom návrhu uviedol, že navrhovatelia sú spoločníkmi spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o., so sídlom Nová Osada 2, 929 H. D. Streda, IČO: 34 103 406, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 330/T. Medzi navrhovateľmi a konateľmi spoločnosti dlhodobo pretrváva konflikt súvisiaci so spôsobom riadenia spoločnosti, nakladaním s majetkom spoločnosti, výkonom práv spoločníkov a prístupom konateľov k navrhovateľom ako zamestnancom a spoločníkom spoločnosti. Dňa 12.5.2026 sa navrhovatelia domáhali od konateľa spoločnosti Výzvou predloženia účtovnej dokumentácie. Navrhovatelia žiadali zaslať elektronicky sken dokumentov a elektronické verzie z účtovných programov najmä kompletné účtovníctvo spoločnosti za rok 2024, 2025 a aktuálne účtovníctvo za rok 2026 ku dňu výzvy, hlavnú knihu a účtovné denníky za roky 2024, 2025 a 2026 ku dňu výzvy, výpis z bankových účtov spoločnosti ku dňu doručenia tejto výzvy za roky 2024, 2025 a 2026, informáciu o aktuálnom stave pokladne, evidenciu pohľadávok a záväzkov za roky 2025 a 2026 ku dňu výzvy, kúpne a nájomné zmluvy v platnosti a právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľného majetku spoločnosti - aj zabezpečovacie úkony (záložné práva, ručenia, zabezpečovací prevod a ďalšie). V nadväznosti na výzvu zo dňa 12.5.2026, doručenú spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o. dňa 12.5.2026 prostredníctvom mailovej komunikácie a následne zaslane aj poštovou zásielkou doporučene na sídlo spoločnosti, došlo k opätovnej urgencii bezodkladné predloženie požadovanej účtovnej a ekonomickej dokumentácie spoločnosti v rozsahu

uvedenom v predmetnej výzve. Navrhovatelia opakovane namietali vo svojich výzvach obavu z netransparentného spôsobu fungovania spoločnosti, problematické rozhodovanie konateľov, ako aj obmedzovanie prístupu navrhovateľov k informáciám o hospodárení spoločnosti. Súčasne boli zo strany navrhovateľov podané viaceré sťažnosti týkajúce sa psychického nátlaku, bossingu, verbálnych útokov, zastrašovania, ponižovania a vytvárania nepriateľského pracovného prostredia zo strany jedného z konateľov spoločnosti. Zo skutkových okolností zároveň vyplýva dôvodné podozrenie, že do koordinovaného postupu voči navrhovateľom je zapojená okrem konateľov spoločnosti aj účtovníčka spoločnosti. Vzhľadom na existujúcu situáciu a prebiehajúce sťažnostné konania navrhovatelia stratili dôveru voči konateľom spoločnosti a odmietajú vykonávať' svoje práva osobnou prítomnosťou v sídle spoločnosti, keďže takýto výkon práv by nebol bezpečný, nestranný ani nerušený. Navrhovatelia majú dôvodnú obavu z ďalšieho psychického nátlaku, zastrašovania a konfliktov. Z priloženej dokumentácie majú navrhovatelia za preukázané, že konatelia spoločnosti opakovanými úkonmi vytvárali nátlak na navrhovateľov. V poslednom písomnom vyjadrení je zrejmé, že vyhodnotenie sťažnosti je nepreskúmateľné, povrchné a bez rukolapných dôkazov, ktoré by vyvrátili tvrdenia navrhovateľov o šikanóznom konaní konateľa spoločnosti. Všetky podklady ozrejmujú narušené fungovanie a vzťahy v spoločnosti a navrhovatelia majú dôvodnú obavu o zámere konateľov spoločnosti poškodzovať záujmy spoločnosti a spoločníkov, ktorí nemajú inú možnosť, ako sa brániť, iba formou výkonu kontroly, ktorá však navrhovateľom nebola povolená. Navrhovatelia zaslali odporcovi výzvu na predloženie účtovnej a ekonomickej dokumentácie spoločnosti zo dňa 12.05.2026, ktorou žiadali elektronické sprístupnenie kompletnej účtovnej dokumentácie spoločnosti vrátane účtovných výkazov, hlavnej knihy, účtovných denníkov, bankových výpisov, evidencie pohľadávok a záväzkov, pokladničnej evidencie, zmlúv týkajúcich sa majetku spoločnosti a ďalších ekonomických podkladov. Následne navrhovatelia zaslali odporcovi urgenciu zo dňa 18.05.2026. Odporca napriek uvedenému požadovanú dokumentáciu navrhovateľom elektronicky nesprístupnil a výkon práv navrhovateľov podmienil osobnou prítomnosťou v sídle spoločnosti. Zároveň tvrdil, že dokumentácia je dostupná prostredníctvom pracovných počítačov navrhovateľov a nahliadnutím v sídle spoločnosti. Takéto tvrdenia však nezodpovedajú skutočnosti. Navrhovatelia nemajú plný prístup ku kompletnej dokumentácii spoločnosti, nemajú prístup ku všetkým účtovným podkladom a zároveň nevedia pracovať s účtovným systémom spoločnosti, keďže nie sú účtovníkmi. Samotný odporca vo svojej komunikácii uviedol, že účtovníčka spoločnosti bude navrhovateľom pri sprístupnení dokumentácie súčinná, čím fakticky konateľ spoločnosti potvrdil, že dokumentácia sa nachádza pod kontrolou konateľov a účtovníčky spoločnosti. Navrhovatelia majú zároveň dôvodnú obavu, že bez okamžitého zásahu súdu môže dôjsť k ďalšiemu obmedzovaniu výkonu ich práv, zatajeniu alebo manipulácii s dokumentáciou spoločnosti, ako aj k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom spoločnosti. Navrhovatelia už vo svojej pôvodnej výzve upozornili odporcu na nesúhlas s akýmkoľvek nakladaním s majetkom spoločnosti mimo rámca bežnej obchodnej činnosti, najmi vo vzťahu k prevodom majetku, prenájmom nehnuteľností, prijímaniu úverov, zriaďovaniu zabezpečovacích práv a uzatváraniu zmlúv, ktoré môžu znížiť hodnotu majetku spoločnosti. Správanie odporcu objektívne vzbudzuje dôvodné pochybnosti o transparentnosti hospodárenia spoločnosti a riadnom výkone funkcie konateľov a dodržiavaní povinností podľa . Celé konanie odporcu sa javí ako účelové naťahovanie času, obštrukcie a vedomá snaha zabrániť navrhovateľom vo výkone ich zákonných práv spoločníkov. Požiadavka spoločníkov je opodstatnenou požiadavkou, ktorá je jednak efektívna, časovo nenáročná a bez vzniku nákladov s cieľom výkonu kontroly. Odporca svojím konaním fakticky znemožňuje navrhovateľom efektívny výkon ich práv spoločníkov, keď výkon týchto práv podmieňuje osobnou prítomnosťou navrhovateľov v sídle spoločnosti napriek existujúcemu konfliktu, prebiehajúcim sťažnostným konaniam a narušeným pracovnoprávnym vzťahom. V predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bez okamžitého zásahu súdu hrozí ďalšie porušovanie práv navrhovateľov ako spoločníkov spoločnosti, netransparentné nakladanie s dokumentáciou spoločnosti, ako aj nehospodárne nakladanie s majetkom spoločnosti. Navrhovatelia predloženými dôkazmi preukazujú, že odporca napriek opakovaným výzvam a urgenciám odmietol požadovanú dokumentáciu elektronicky sprístupniť a výkon práv navrhovateľov podmienil osobnou prítomnosťou v sídle spoločnosti, čo je za aktuálnej situácie, kým nie sú vyvodené dôsledky za šikanózne správanie konateľa voči spoločníkom ako zamestnancom, nereálne a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovatelia zároveň osvedčili existenciu vážne narušených vzťahov medzi účastníkmi konania, prebiehajúce sťažnostné konania týkajúce sa bossingu, psychického nátlaku a zastrašovania, ako aj dôvodnú obavu z ďalšieho psychického nátlaku a obmedzovania výkonu ich práv v prípade osobnej prítomnosti v sídle spoločnosti. Súčasne navrhovatelia oznámili svoju dôvodnú obavu, že bez bezodkladnej úpravy pomerov môže hroziť neodôvodnené znižovanie hodnoty majetku spoločnosti, uzatváraniu zmlúv presahujúcich rámec bežnej obchodnej činnosti, prípadne k uzatváraniu

nehospodárnych alebo ekonomicky neodôvodnených zmlúv o službách, ktoré môžu byt v rozpore so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Navrhovatelia zároveň poukazujú na skutočnosť, že účtovníctvo spoločnosti je vedené v elektronickom účtovnom systéme, ktorý umožňuje okamžité generovanie exportov a elektronických zostáv, a preto neexistuje žiadna objektívna technická alebo administratívna prekážka, ktorá by bránila elektronickému sprístupneniu požadovanej dokumentácie, práve naopak, navrhovaný postup je pre obe strany efektívnejší, rýchlejší a bez vzniku zbytočných nákladov. Za daných okolnosti je preto nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi účastníkmi konania a poskytol navrhovateľom dočasnú súdnu ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu ochrany práv spoločníkov. Spolu s návrhom žalobcovia doručili Sťažnosť konateľa spoločnosti, mailovú správu, podaní lístok, potvrdenie o doručovaní, Sťažnosť konateľa spoločnosti, mailovú správu, podací lístok, Žiadosť o doplnenie sťažnosti na konateľa spoločnosti zo da 05.05.2026, mailovú správu, Žiadosť o doplnenie sťažnosti na konateľa spoločnosti zo dňa 05.05.2026, mailovú správu, Výzvu na predloženie účtovnej dokumentácie a upozornenie na zákaz nakladania s majetkom spoločnosti, mailovú správu, podací lístok, Urgenciu – opätovnú výzvu na predloženie účtovnej dokumentácie a ekonomickej dokumentácie spoločnosti, mailovú správu, podací lístok, potvrdenie o doručovaní zásielky, Odpoveď na výzvu, Vyjadrenie k odpovedi na výzvu zo dňa 18.05.2026, mailovú správu, podací lístok, potvrdenie o doručovaní zásielky, Odpoveď na výzvu na doplnenie sťažnosti, mailovú správu, podací lístok, potvrdenie o doručovaní zásielky, Odpoveď na výzvu na doplnenie sťažnosti, mailovú správu, podací lístok, potvrdenie o doručovaní zásielky, Vyjadrenie k vyjadreniu k Odpovedi na výzvu zo dňa 19.05.2026 a k Urgencii zo dňa 18.05.2026, mailovú správu, Oznámenie i výsledku prešetrenia sťažnosti, ftk. obálky, Oznámenie i výsledku prešetrenie sťažnosti, Výzvu na nástup do práce, ftk. obálky, Výzvu na nástup do práce.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa bez vyzvania súdu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že medzi nimi a konateľmi odporcu má údajne dlhodobo pretrvávať konflikt súvisiaci so spôsobom riadenia spoločnosti, nakladaním s majetkom spoločnosti, výkonom práv spoločníkov a prístupom konateľov k navrhovateľom ako zamestnancom a spoločníkom spoločnosti. Navrhovatelia však v návrhu vôbec nešpecifikujú v čom má tento údajný konflikt spočívať, prípadne akým spôsobom by mali byť ako spoločníci odporcu obmedzený vo výkone svojich práv. Medzi konateľmi odporcu a navrhovateľmi totiž nevznikol žiaden konflikt týkajúci sa riadenia spoločnosti. Údajný konflikt mal vzniknúť medzi navrhovateľmi a ich otcom a súčasne konateľom spoločnosti I. B. C., avšak aj to podľa ich vyjadrení v mesiaci apríl 2026. Odporca nemôže súhlasiť, že by sa malo jednať o konflikt, nie to ešte o dlhodobý, čo vyplýva aj z doterajšieho chodu spoločnosti ako aj z aktivít navrhovateľov. Ako vyplýva z navrhovateľmi predložených listín, doposiaľ z údajného konfliktu obviňovali len ich otca, I. B. C., konateľa spoločnosti, avšak v návrhu už z údajného neprimeraného správania a porušovania práv navrhovateľov obviňujú oboch konateľov bez akejkoľvek špecifikácie a dôkazov. Odporca takéto obvinenia a konania zo strany oboch konateľov dôrazne popiera. Navrhovatelia majú voči odporcovi dvojité postavenie, keďže sú zamestnancami odporcu a súčasne spoločníkmi odporcu. A. B. C. pracuje na pozícii obchodného riaditeľa a E. C. na pozícii obchodného manažéra. Po údajnom konflikte Navrhovateľa 1 s jeho otcom, konateľom odporcu I. B. C. odmietol navrhovateľ 1 a následne navrhovateľ 2 riadne nastúpiť do práce, pričom obaja navrhovatelia súčasne podali odporcovi sťažnosť z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, bossingu a šikany. V svojich sťažnostiach žiadnym spôsobom nešpecifikovali v čom by malo spočívať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania na pracovisku, resp. v čom mal spočívať bossing alebo tvrdená šikana zo strany ich otca. V ich sťažnostiach neboli označení svedkovia nimi tvrdeného konania a nebolo ani konkretizované, kedy k takémuto konaniu malo dôjsť. Po doručení sťažností Navrhovateľov konal odporca bezodkladne a sťažnosti predbežne preskúmal, pričom vyzval navrhovateľov na ich doplnenie. Po ich doplnení sťažnosti interne prešetril. V rámci interného šetrenia bol vypočutý dotknutý konateľ I. B. C. a zároveň celkovo šesť osôb, medzi nimi súčasní aj bývalí zamestnanci spoločnosti a obchodní partneri, teda aj osoby, ktoré navrhovatelia sami výslovne neoznačili. Výsledkom šetrenia bol záver, že tvrdenia uvádzané v sťažnostiach neboli preukázané v rozsahu odôvodňujúcom záver o bossingu, šikane, diskriminačnom konaní ani inom neoprávnenom zásahu do práv navrhovateľov ako zamestnancov. Záznamy o vyššie popisovaných skutočnostiach priložili navrhovatelia k návrhu a aktuálne sú súčasťou súdneho spisu. Z listinných dôkazov predložených aj samotnými navrhovateľmi vyplýva, že navrhovatelia bezdôvodne prestali vykonávať svoju prácu a následne pristúpili k neodôvodnenému administratívnemu a personálnemu zaťaženiu odporcu v podobe výzvy na predloženie účtovnej dokumentácie spolu s upozornením na zákaz nakladania s majetkom spoločnosti zo dňa 12.05.2026 (ďalej len „výzva zo dňa 12.05.2026“). Na margo predmetnej výzvy spolu s upozornením navrhovatelia

doručili odporcovi bezprostredne po doručení výzvy aj urgenciu zo dňa 18.05.2026 (ďalej len „urgencia zo dňa 18.05.2026“). Odporca navrhovateľom na výzvu zo dňa 12.05.2026 riadne odpovedal listom zo dňa 18.05.2026 označeným ako „Odpoveď na výzvu...“ (ďalej len „odpoveď zo dňa 18.05.2026“), ktorým navrhovateľom oznámil, že všetky doklady boli, sú a budú sprístupnené navrhovateľom k nahliadnutiu v sídle spoločnosti. Súčasne navrhovateľov upozornil, že s poukazom na ich riadiace pracovné pozície majú plný prístup ku účtovnej dokumentácii aj prostredníctvom ich počítačov na pracovisku. Navrhovatelia následne doručili odporcovi list zo dňa 19.05.2026 označený ako „Vyjadrenie k Odpovedi na výzvu zo dňa 18.05.2026“ (ďalej aj ako „Vyjadrenie zo dňa 19.05.2026“), obsahom ktorého bola opätovne výzva na to, aby im konateľ odporcu vyhotovil scany účtovnej dokumentácie a túto im doručil elektronicky, t.j. tak aby sa navrhovatelia nemuseli dostaviť do sídla spoločnosti a vyhotoviť si fotokópie sami. V opätovnom vyjadrení k výzve zo dňa 12.05.2026 a k urgencii zo dňa 18.05.2026 odporca zopakoval svoje stanovisko obsiahnuté vo svojej odpovedi zo dňa 18.05.2026 a oznámil navrhovateľom, že všetky doklady spoločnosti sú navrhovateľom plne sprístupnené k nahliadnutiu v sídle spoločnosti, pričom pre vyhotovenie fotokópii môžu navrhovatelia využiť technické vybavenie spoločnosti. Odporca nikdy nespochybnil ani neobmedzil právo navrhovateľov, ako spoločníkov odporcu na informácie a rovnako ani ich právo nahliadať do dokladov spoločnosti. Naopak Odporca umožnil Navrhovateľom výkon týchto ich práv plne v súlade so zákonom, a to tak, že im doklady sprístupnil na nahliadnutie priamo v sídle spoločnosti, pričom im umožnil na vyhotovenie fotokópii z predmetných dokladov využiť technické vybavenie spoločnosti. Dôvodom pre podanie návrhu tak nie je obmedzenie práv navrhovateľov, ako spoločníkov, ale šikanózne a nezmyselné presadzovanie požiadavky navrhovateľov, aby spoločnosť nad rámec svojich zákonných povinností sama vyhotovila, nascanovala a navrhovateľom sprístupnila a odovzdala rozsiahlu dokumentáciu v nimi určenej forme a rozsahu. Navrhovatelia sa vo svojom návrhu zjavne snažia vytvoriť dojem, že v sídle spoločnosti existuje pre nich akýsi stav nebezpečenstva, pre ktorý nemôžu svoje práva vykonávať obvyklým spôsobom. Takéto tvrdenie však nezodpovedá skutočnosti. Zo strany odporcu im bolo opakovane garantované, že v sídle spoločnosti im nehrozí žiadne reálne ani bezprostredné nebezpečenstvo a že výkon ich práv, ako aj výkon práce, bude prebiehať bezpečne a bez konfliktov. Konateľ spoločnosti J. K. pritom navrhovateľov viackrát výslovne ubezpečil, že zabezpečí, aby sa so svojím otcom I. B. C. ani len nestretli, a to tak, že I. B. C. sa nebude v sídle spoločnosti nachádzať ani v čase, keď budú navrhovatelia vykonávať svoju prácu alebo realizovať výkon svojich práv. Išlo teda o zjavný ústretový krok zo strany odporcu smerujúci k eliminácii akéhokoľvek potenciálneho osobného konfliktu, napriek tomu, že sa údajné nevhodné správanie zo strany I. B. C. voči navrhovateľom nepotvrdilo a nepreukázalo. Napriek tomu navrhovatelia tento ústretový prístup úplne ignorovali a naďalej účelovo tvrdia existenciu údajného ohrozenia, hoci im boli vytvorené podmienky, aby mohli svoje práva vykonávať riadne, pokojne a bez prítomnosti osoby, ktorú sami označujú za zdroj konfliktu. Uloženie navrhovateľmi požadovanej povinnosti odporcovi, by pre odporcu predstavovalo výraznú administratívnu, časovú a personálnu záťaž, ktorá je v príkrom rozpore s tvrdením navrhovateľov, že ide o časovo nenáročný úkon bez vzniku nákladov. Len samotná požiadavka na kompletné účtovníctvo za roky 2024, 2025 a 2026 predstavuje podľa podkladov odporcu potrebu spracovať najmenej 2 499 prijatých faktúr za rok 2024, 2 505 za rok 2025 a 815 za rok 2026, ďalej 3 610 odoslaných faktúr za rok 2024, 4 644 za rok 2025 a 1 293 za rok 2026, ako aj 686 pokladničných dokladov za rok 2024, 683 za rok 2025 a 219 za rok 2026, plus interné doklady v počte 12 za rok 2024, 12 za rok 2025 a 5 za rok 2026. Okrem toho denníky generované z účtovného systému predstavujú v priemere 200 strán mesačne, teda za obdobie dvoch rokov a piatich mesiacov približne 5 800 strán, bankové výpisy predstavujú približne 615 strán a počet kúpnych, nájomných, úverových a záložných zmlúv dosahuje približne 100 listín. Už len z rozsahu týchto údajov je zrejmé, že nejde o jednoduché elektronické sprístupnenie niekoľkých dokumentov, ale o nútené zabezpečenie masívnej reprodukcie, selekcie, kontroly a vydania dokumentácie v rozsahu tisícov listín a tisícov strán, čo by nevyhnutne paralyzovalo bežný chod spoločnosti. Návrh obsahuje viacero skutočností, ktoré ostávajú len v rovine tvrdení navrhovateľov, nesúvisia s petitom, ktorého sa v návrhu domáhajú a nie sú podložené konkrétnymi skutkovými okolnosťami ani dôkazmi. Platí to aj pre tvrdenia o údajnom koordinovanom postupe zo strany účtovníčky spoločnosti, keď navrhovatelia neuvádzajú nič viac než všeobecné skutočnosti bez presného vymedzenia konkrétnych úkonov, času, obsahu komunikácie či iných overiteľných skutočností. Takéto tvrdenia preto nemožno považovať za osvedčené skutkové tvrdenia, ale len za subjektívne domnienky, ktoré samy osebe nemôžu zakladať dôvodnosť návrhu. Na margo uvedeného si odporca dovoľuje uviesť, že účtovníčka postupovala voči navrhovateľom vždy nestranne a profesionálne, kedy v zmysle Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb, ktorú uzatvorila s odporcom, musela konať v súlade so zákonom a upozorniť navrhovateľov na možné následky nedodržiavania pracovnoprávnych povinností, najmä čo sa týka evidencie dochádzky a hlásení do

Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Kontaktovala navrhovateľov e-mailom ako zamestnancov spoločnosti a zaslala im prehľad dovoleniek vykázaných do konca apríla 2026. Nakoľko navrhovatelia nechodili bez udania dôvodu do práce uviedla im kedy sa im vyčerpá dovolenka a požiadala ich, aby oznámili, či žiadajú neplatenú dovolenku s následkom prerušenia ich sociálneho a zdravotného poistenia. Odporca si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že navrhovatelia neosvedčili ani jednu z vyššie citovaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z navrhovateľmi predložených dôkazov vyplýva, že odporca im po celý čas umožňuje výkon ich práv riadne, pričom požadované doklady majú navrhovatelia sprístupnené v sídle odporcu a je im súčasne umožnené využiť dostupné technické vybavenie spoločnosti1. Odporca má zato, že navrhovatelia sa nemôžu úspešne dovolávať potreby bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia, ak sami nepreukázali, že by im bol prístup k dokladom reálne odopieraný. Naopak zo skutkového stavu vyplýva, že odporca s navrhovateľmi riadne komunikuje, poskytuje im súčinnosť a vytvára podmienky na výkon ich práv vyplývajúcich z ich postavenia, ako spoločníkov odporcu. Ak teda existuje možnosť výkonu ich práv, hoci navrhovateľom nevyhovuje v nimi požadovanom rozsahu alebo forme, nejde o situáciu, ktorá by odôvodňovala výnimočný zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia požadujú rozsiahlu dokumentáciu v elektronickej podobe, ešte neznamená, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Pre vydanie neodkladného opatrenia nestačí subjektívne presvedčenie navrhovateľov o potrebe zásahu, ale musí byť osvedčený konkrétny stav naliehavosti. Ten v danom prípade chýba, pretože odporca navrhovateľom prístup k dokladom neodoprel, ale naopak im výkon ich práv umožňuje v rozsahu, ktorý je objektívne možný a zákonom predpokladaný. Z uvedených dôvodov nie sú splnené zákonné predpoklady podľa . Navrhovatelia nepreukázali potrebu okamžitého zásahu súdu, ale len sa snažia dosiahnuť vynútenie spôsobu plnenia, ktorý prekračuje rámec zákonného práva spoločníkov. Neodkladné opatrenie preto nie je namieste, keďže jeho účelom nie je nahrádzať bežný výkon práv spoločníka ani ukladať spoločnosti nadmerné povinnosti tam, kde už právny vzťah funguje a práva Navrhovateľov môžu byť reálne vykonávané. Navrhovatelia vo svojom návrhu poukazujú na Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 29.05.2019, sp. zn.: , pričom však úplne opomenuli poukázať na podstatné skutočnosti uvádzané v predmetnom rozhodnutí, a toto rozhodnutie si prispôsobili vlastnému skutkovému stavu a postoju. Odporca si tak dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na podstatné časti predmetného rozhodnutia, ktoré predstavujú v prejednávanej veci záväznú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, od ktorej nie je dôvodné sa odkloniť. Spoločník nemá plošné a neobmedzené právo požadovať od spoločnosti akékoľvek dokumenty spoločnosti, ale len tie, ktoré majú vzťah k hospodáreniu spoločnosti, k nakladaniu s jej významnejším majetkom a ktoré majú napokon význam z hľadiska hodnoty obchodného podielu spoločníka. Navrhovatelia skoncipovali svoje výzvy na predloženie dokladov spoločnosti, ako aj samotný návrh tak široko, že smeruje k sprístupneniu prakticky celej účtovnej, ekonomickej, právnej a obchodnej dokumentácie spoločnosti bez rozlíšenia, či ide o dokumenty, ktoré by sa mali týkať predmetnou judikatúrou vymedzeného rámca. Navrhovatelia sa dožadujú uloženia povinnosti odporcovi v rozpore so zákonom a tiež v rozpore s platnou judikatúrou, a to z toho dôvodu, že v prejednávanej veci sa navrhovatelia nedomáhajú iba sprístupnenia dokladov alebo možnosti, aby si z nich sami vyhotovili kópie, ale žiadajú, aby odporca za nich vyhľadal, vytriedil, oskenoval, elektronicky spracoval a následne odovzdal rozsiahly balík dokumentácie, navyše za viacero účtovných období. Takýto postup nepredstavuje štandardne uplatnenie práv navrhovateľov, vyplývajúcich z ich postavenia spoločníkov odporcu, ale uloženie neprimeranej a pre odporcu zaťažujúcej povinnosti, ktorá je navyše evidentným šikanóznym výkonom práv zo strany navrhovateľov. Spolu s vyjadrením žalovaný doručil Pracovné zmluvy.

3. K vyjadreniu žalovaného sa bez vyzvania súdu vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli že odporca vo svojom vyjadrení fakticky nepopiera, že navrhovatelia ako spoločníci spoločnosti požadovali sprístupnenie dokumentácie týkajúcej sa hospodárenia spoločnosti, jej majetku, záväzkov a právnych vzťahov. Rovnako nepopiera, že požadovanú dokumentáciu navrhovateľom v požadovanom rozsahu neposkytol. Z komunikácie predloženej samotným odporcom vyplýva, že pri sprístupnení dokumentácie má byť potrebná súčinnosť účtovníčky spoločnosti, ktorá sa sama pričinila k absolútne nefunkčným vzťahom v spoločnosti Ďalej uviedli, že konflikt, ktorý je v spoločnosti medzi konateľmi spoločnosti a minoritnými spoločníkmi, ktorí sú zároveň zamestnanci spoločnosti sa vyostril v priebehu apríla 2026 avšak tomuto predchádzali konflikty ohľadom mnohých otázok týkajúcich sa jednotlivých oblastí obchodnej činnosti, názorov v spôsobe uzatvárania obchodov, informovanie tretích osôb o obchodných tajomstvách spoločnosti, ktoré doposiaľ neboli predmetom žiadneho súdneho ani mimosúdneho konania. Zároveň je tu podozrenie že sa budú konatelia snažiť manipulovať s finančnými prostriedkami spoločnosti tak, aby došlo k neúmernému a neodôvodnenému míňaniu finančných prostriedkov na služby, zamestnancov

a rôzne fiktívne úkony, ktoré sú z pohľadu fungovania spoločnosti neopodstatnené a nepotrebné, a vedú iba ku znižovaniu majetku spoločnosti a teda aj k znižovaniu podielu na zisku spoločníkov spoločnosti. Práve toto je jeden z účelov prečo je potrebné preskúmať doklady ktoré aktuálne sú v účtovníctve ako za rok 2025 tak aj za uplynulý čas v roku 2026, hlavne za obdobie apríl, máj a jún 2026. Navrhovatelia sú spoločníkmi spoločnosti. Ich obchodné podiely predstavujú majetkové hodnoty, ktorých hodnota je priamo závislá od hospodárenia spoločnosti. Bez prístupu k dokumentácii nemôžu kontrolovať hospodárenie spoločnosti, nemôžu preverovať nakladanie s majetkom spoločnosti, nemôžu posúdiť ekonomické rozhodnutia konateľov, nemôžu včas reagovať na prípadné konania spôsobujúce spoločnosti škodu. Práve z uvedeného dôvodu existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Ak by mali navrhovatelia čakať na právoplatné skončenie meritórneho konania, ich právo na kontrolu hospodárenia spoločnosti by stratilo svoj praktický význam. Cieľom návrhu je zabrániť tomu, aby sa minoritní spoločníci, ktorými navrhovatelia sú, ocitli v stave informačnej izolácie vo vzťahu k majetku spoločnosti, ktorého sú spoluvlastníkmi prostredníctvom svojich obchodných podielov. Navrhovatelia sa nedomáhajú vytvárania nových dokumentov ani spracovávania nových údajov. Domáhajú sa sprístupnenia existujúcej dokumentácie, ktorá sa týka hospodárenia spoločnosti, jej majetku, záväzkov a právnych vzťahov. Ide teda presne o okruh dokumentov, ktoré samotný Najvyšší súd SR označil za dokumenty patriace do rozsahu informačného práva spoločníka. Pri elektronicky vedenom účtovníctve ide o dokumenty, ktoré sú štandardne generované účtovným softvérom. Odporca nepreukázal, že by ich export alebo sprístupnenie bolo technicky nemožné, zdĺhavé, alebo paralyzujúce. Stiahnutie exportov je možné v aktuálnej technicky vyspelej dobe je v priemere možné počítať na minúty. Rovnako odporca nepreukázal, že by splnenie navrhovanej povinnosti spôsobilo spoločnosti neprimeranú ujmu. V prípade osobnej účasti by sa rovnako musela všetka dokumentácia stiahnuť a tento úkon by musela vykonať účtovníčka spoločnosti alebo konatelia spoločnosti. Teda vo výsledku je rovnako potrebné uvedené úkony vykonať rovnakou osobou a poskytnúť ich buď fyzicky, čiže by ich účtovníčka vytlačila z účtovného systému, o čo nemáme záujem, alebo by sa stiahli na prenosný disk a presunuli by sa elektronicky, čo je jednak ekonomickejšie a zároveň efektívnejšie na prácu s údajmi z účtovníctva. Okrem technickej efektivity riešenia, ktoré navrhovatelia žiadajú je neopomenuteľným dôvodom aj predchádzanie situácii, kedy by odporca, respektíve účtovníčka spoločnosti vyvíjali nátlak s cieľom dotlačenia navrhovateľov do podpisu uznesenia z valného zhromaždenia, prípadne iných dokumentov, ktoré by z dôvodu vady vôle nemohli byť platné, ale boli by na úkor minoritných spoločníkov. Spolu s vyjadrením predložili Potvrdenie, Potvrdenie na účasti na psychologických konzultáciách, Potvrdenia Sociálnej poisťovne.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

11. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane (3). 13. Podľa (ďalej len „“) 409 ods. 1 spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. 14. Podľa spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. 15. Podľa každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. 16. Podľa ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok. 17. Podľa požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami. 18. Podľa , konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. 19. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon exekúcie bol ohrozený. 20. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalobcovia sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalovaného s 25 % obchodnými podielmi na základnom imaní spoločnosti. Žalobcovia sa ako spoločníci viacerými výzvami doručenými žalovanému domáhali sprístupnenia účtovných a ekonomických dokladov obchodnej spoločnosti žalovaného s poukazom na (č. l. 19, 23). Žalovaný reagoval na tieto výzvy v tom zmysle, že všetky doklady, na ktoré majú žalobcovia nárok, budú sprístupnené k nahliadnutiu v sídle spoločnosti. (č. l. 28, 42). 21. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. 22. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že

uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 29.07.2022). 23. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp opodstatnenosti, a síce existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania a tiež naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán ( ). Neodkladné opatrenie slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné. 24. Súd mal za osvedčené, že žalobcovia sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalovaného, pričom od žalovaného žiadali predložiť účtovné a ekonomické doklady žalovaného. Súd uzatvára, že žalobcovia správne neodkladným opatrením žiadali od žalovaného – obchodnej spoločnosti, ako strany pasívne vecne legitimovanej v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. 25. Súd k problematike nastolenej týmto konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – o sprístupnenie účtovných a ekonomických dokumentov obchodnej spoločnosti žalovaného uvádza, že základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným je tvorené vkladmi spoločníkov. Spoločník vstupuje do spoločnosti splatením vkladu za účelom podieľania sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti a dosahovania zisku. Spoločníci majú pritom v súlade s nárok na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník má preto objektívny záujem, aby spoločnosť prosperovala a dosahovala pozitívny hospodársky výsledok, aby sa tak mohol podieľať na pozitívnom hospodárskom výsledku spoločnosti dosiahnutým ziskom. Medzi orgány spoločnosti s ručením obmedzeným patrí - valné zhromaždenie, konatelia, dozorná rada (pokiaľ sa zriaďuje v zmysle spoločenskej zmluvy). Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie o najdôležitejších otázkach fungovania spoločnosti. Práve valné zhromaždenie je orgánom, cez ktorý sa spoločníci spoločnosti zúčastňujú na riadení spoločnosti a vykonávajú kontrolu činnosti spoločnosti. Akékoľvek požiadavky spoločníkov ohľadne fungovania spoločnosti majú spoločníci, v zmysle zákonnej úpravy, možnosť prejednávať na riadne zvolanom valnom zhromaždení, a tým majú zabezpečenú kontrolu nad činnosťou spoločnosti. V súlade s ustanovením môžu preto spoločníci vykonávať svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti, ako aj kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení, a to spôsobom a v rozsahu uvedenom v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Pokiaľ v spoločenskej zmluve, či v stanovách nie je uvedené k oprávneniam spoločníkov ohľadne realizovania ich práv týkajúcich sa riadenia, či kontroly spoločnosti inak, tieto svoje práva realizujú v súlade so zákonnou dikciou ( ) výlučne na valnom zhromaždení. Za tým účelom je v ustanovení konštruované právo spoločníkov požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Uvedené oprávnenie spoločníka je úzke späté s jeho oprávnením formulovaným v ustanovení , teda podieľať sa na riadení spoločnosti a jej kontrole na valnom zhromaždení, ako aj v , v zmysle ktorého má možnosť spoločník uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní, či na nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. 26. Zo systematiky ustanovenia je zrejmé, že na to, aby sa spoločník mohol zúčastňovať na riadení a kontrole spoločnosti, musí mať od konateľov spoločnosti informácie o záležitostiach spoločnosti a možnosť nahliadať do dokladov spoločnosti, z ktorých informácií a dokladov má možnosť vyvodzovať závery ohľadne prípadnej existencie nároku spoločnosti voči konateľovi, či spoločníkom spoločnosti. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, ako kapitálovej spoločnosti, väčšinou nemôžu uplatňovať svoju účasť na riadení spoločnosti priamo, ako je to pri spoločníkoch osobných spoločností, ale len prostredníctvom určeného orgánu, ktorým je valné zhromaždenie. Jedinú výnimku z tohto pravidla ustanovuje , keď spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. 27. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným však majú podľa ustanovenia právo, tak ako spoločníci obchodných spoločností, osobne kontrolovať hospodárenie spoločnosti. Rozsah a spôsob tejto kontroly však zákon ponecháva na spoločenskej zmluve, prípadne, pokiaľ má

spoločnosť stanovy, na stanovách. Rozsah tejto kontroly je však užší, ako je to u dozornej rady, pokiaľ je zriadená. 28. Súd konštatuje, že žiaden právny predpis bližšie neupravuje spôsob a rozsah informácií, či dokladov, ktoré je spoločnosť povinná spoločníkom za účelom podieľania sa na riadení spoločnosti a na jej kontrole, sprístupniť. Uvedenou otázkou sa však zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn. zo dňa 29. mája 2019, ktoré bolo publikované v zbierke rozhodnutí Slovenskej republiky pod č. R 44/2019. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v predmetnom rozhodnutí jednak venoval systematike ustanovenia a vzájomného vzťahu v ňom uvedených ustanovení a v nadväznosti na to sa následne venoval rozsahu oprávnenia spoločníkov na informácie a doklady spoločnosti. Najvyšší súd SR pritom k spôsobu realizácie tohto oprávnenia spoločníkov uviedol: „Po zohľadnení systematiky ust. je zrejmé, že ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné pri posudzovaní rozsahu práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s oprávneniami spoločníka vyplývajúcimi mu z , resp. ods. 3 .“ Najvyšší súd pritom konštatoval, že právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia v zmysle k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti (jej majetku, či záväzkoch, či predpokladanom vývoji, a pod.). Následne Najvyšší súd SR formuloval k rozsahu oprávnenia spoločníka na informácie a doklady spoločnosti záver, že: „právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a jeho právo nahliadať do dokladov spoločnosti je späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.“ Najvyšší súd pritom vyvodil, že spoločník nemá právo nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti, nakoľko toto právo je zverené len členom povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. členom dozornej rady. Toto právo spoločníkov teda zahŕňa iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal „rozumný prehľad“ o záležitostiach spoločnosti. 29. V danom prípade súd uzatvára, pričom odkazuje na výklad Najvyššieho súdu SR v prezentovanom judikáte R 44/2019, kde priamo Najvyšší súd SR poukázal na systematiku ustanovenia , z ktorej je zrejmé, že ustanovenie nie je možné vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s oprávneniami spoločníka vyplývajúcimi mu z , resp. ods. 3 - spoločník môže svoje práva týkajúce sa kontroly a riadenia spoločnosti vykonávať iba prostredníctvom účasti na valnom zhromaždení, na ktorom má možnosť požadovať od konateľov informácie a nahliadať do dokladov spoločnosti. 30. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že spoločníci - žalobcovia výzvami na sprístupnenie dokumentov spoločnosti žiadali sprístupniť doklady uvedené vo výzvach (č. l. 19, 23). Žalovaný mal ochotu sprístupniť časť dokumentov a z priložených dôkazov nevyplýva, že by zo strany žalovaného malo dôjsť k bráneniu nahliadania do dokladov obchodnej spoločnosti žalovaného. Avšak zo žiadneho tvrdenia žalobcov nevyplýva, že by žalobcovia žiadali sprístupniť dokumenty na valnom zhromaždení, dokonca zo spisového materiálu ani nevyplýva, že by sa valné zhromaždenie spoločnosti konalo a žalobcovia by sa ho z objektívnych dôvodov nemohli zúčastniť. Ak aj valné zhromaždenie nebolo zvolané, napr. ďalším spoločníkom, súd uvádza, že sami žalobcovia sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalovaného, pričom mu v ustanovení priznáva právo zvolať valné zhromaždenie, kde môže svoju pôsobnosť vykonávať. Pokiaľ žalobcovia majú akékoľvek výhrady či už voči vedeniu spoločnosti, jej ekonomickému rastu, jej obchodnej činnosti, či jej hospodárskym výsledkom, majú možnosť zvolať a zúčastniť sa na riadení spoločnosti formou účasti na zvolanom valnom zhromaždení a tieto výhrady prezentovať spôsobom, ktorý im v zmysle zákona prináleží. 31. Pokiaľ majú žalobcovia za to, že im obchodná spoločnosť neposkytuje dostatočné informácie, či neumožňuje im nahliadať do potrebnej dokumentácie za účelom realizovania ich oprávnenia podieľať sa na riadení spoločnosti a jej kontrole, za daným účelom majú možnosť formou účasti na valnom zhromaždení namietať porušenie tohto svojho oprávnenia a požadovať predloženie potrebných dokumentov. Zo spisu nevyplýva, že žalobcovia sa podieľali na riadení spoločnosti formou účasti na zasadnutiach valného zhromaždenia. K možnosti žalobcov nahliadať do dokumentov obchodnej spoločnosti žalovaného mimo valného zhromaždenia žalobcovia neposkytli žiadne skutkové tvrdenia a ani žiadne dôkazy (napr. predložením Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, alebo Stanov spoločnosti žalovaného). Žalobcovia sa tak domáhajú nahliadania do dokumentov spoločnosti žalovaného bez akejkoľvek opory v zákone, či spoločenskej zmluve, alebo stanovách spoločnosti mimo zasadnutí valného zhromaždenia. Nie je pritom zjavné, že by žalobcom vo zvolaní valného

zhromaždenia bránili závažné prekážky, ak prostredníctvom valného zhromaždenia majú možnosť ovplyvňovať riadenie spoločnosti a realizovať tak svoje práva spoločníkov v rozsahu výšky svojho splateného vkladu. 32. Súd zdôrazňuje, že zo spisového materiálu vyplýva, že valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti žalovaného sa nekonalo, pričom aj žalobcovia môžu a majú zvolať valné zhromaždenie. 33. Ohľadom naliehavej potreby nariadenia neodkladného opatrenia súdu uvádza, že žalobcovia však k svojmu návrhu nepripojili žiadne dôkazy, ktorými by osvedčili dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, čím má súd na mysli, že žalobcovia nepripojili žiadne dôkazy, z ktorých by mal súd preukázané, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné a neodkladné. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili, že bez okamžitého zásahu súdu hrozí ďalšie porušovanie práv navrhovateľov ako spoločníkov spoločnosti, netransparentné nakladanie s dokumentáciou spoločnosti, ako aj nehospodárne nakladanie s majetkom spoločnosti. Ďalej tvrdili, že bez bezodkladnej úpravy pomerov môže hroziť neodôvodnené znižovanie hodnoty majetku spoločnosti, uzatváraniu zmlúv presahujúcich rámec bežnej obchodnej činnosti, prípadne k uzatváraniu nehospodárnych alebo ekonomicky neodôvodnených zmlúv o službách, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Žalobcovia však netvrdili a ani nijako neosvedčili žiadne skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť takéto konanie, t. j. smerujúce k znižovaniu hodnoty majetku spoločnosti a pod.. Zo žiadnych tvrdení žalobcov nevyplýva, že by konatelia žalovaného nejakým spôsobom znižovali, alebo sa aspoň pokúšali znížiť majetok obchodnej spoločnosti žalovaného predajom, alebo by uzatvárali pre obchodnú spoločnosť žalovaného nevýhodné obchody, prenájmy a pod.. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o takom konaní žalovaného, ktorým by mala byť spoločnosti spôsobená škoda, alebo zníženie majetku obchodnej spoločnosti. Žalobcovia neuvádzajú žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti a neodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia. 34. S poukazom na vyššie uvedené a s odkazom na , mal súd za to, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce existencia naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobcovia zároveň neosvedčili ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď ich právo nevyplýva zo žiadneho zákonného predpisu, ani spoločenskej zmluvy žalovaného, prípadne stanov obchodnej spoločnosti žalovaného (ak také existujú). 35. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zmysle zamietol ako nedôvodný a dôvody v ňom za neosvedčené. 36. Súd však ešte pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že spoločník má právo na poskytovanie informácií a sprístupnenia dokladov spoločnosti podľa ustanovenia limitované. Konkrétne, majú spoločníci najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v uznesení z 29.05.2019, sp. zn. konštatuje, že z ustanovenia priamo nevyplýva, že právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti je neobmedzené. Predmetné oprávnenie spoločníka podlieha určitej limitácii a spoločník nie je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti bez obmedzenia. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti je späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať vplyv napr. na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Ide teda iba o tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Medzi takéto informácie patria informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Spoločník v tomto zmysle nemá oprávnenia v takom rozsahu, v akom ich zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti, resp. jej jednotlivým členom. Ak žalobcovia bez ďalšieho požaduje nahliadnuť do všetkých účtovných a ekonomických dokladov žalovaného, takáto požiadavka nie je v súlade s ustanovením s. 2 . Nanajvýš, ak tak spoločníci žiadajú mimo valného zhromaždenia, čo je v nesúlade s . 37. Podľa a , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.(1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.(2) 38. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2) 40. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2). 41. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je potrebné vykladať tak, že v danom prípade predstavuje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnutie vo veci samej, keďže v prípade vyhovenia návrhu by bolo možné možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez potreby ďalšieho súdneho konania vo veci. Súd má preto za to, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia v spojení s a , keď žalovaný bol v konaní úspešný, z čoho by vyplýval ich nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Súd preto priznal úspešnému žalovanému v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov voči žalobcom v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).