Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoPno-5-2026.pdf
PDF · 266.66 KB
Case nature
Subarea
14CoPno/5/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka B. C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, so sídlom Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves a otec G. B. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, A., zastúpený: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026 a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.04.2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026 v časti napadnutého výroku I., ktorým bolo rozhodnuté tak, že „Maloleté dieťaťa A. A., narodený XX.XX.XXXX sa dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 15P/75/2025 zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov G. B. A., narodeného XX.XX.XXXX a B. C. D., narodenej XX.XX.XXXX, ktorí sú zároveň oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok“ a v napadnutých výrokoch II., III., IV. p o t v r d z u j e .
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026 vo zvyšnej v časti napadnutého výroku I. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie matky zo dňa 16.04.2026 proti výroku V. uznesenia Okresného Lučenec č.k. 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026 o d m i e t a .
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.04.2026 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: „I. Maloleté dieťaťa A. A., narodený XX.XX.XXXX sa dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 15P/75/2025 zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov G. B. A., narodeného XX.XX.XXXX a B. C. D., narodenej XX.XX.XXXX, ktorí sú zároveň oprávnení a povinný maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec si prevezme maloleté dieťa v pondelok nepárneho kalendárneho týždňa o 15:30 hod. zo školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení si maloletého prevezme o 15:30 hod. v bydlisku matky, následne v utorok párneho kalendárneho týždňa o 7:30 hod. odovzdá maloleté dieťa v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade
neprítomnosti maloletého v školskom zariadení odovzdá dieťa matke do osobnej starostlivosti o 15:30 hod. v mieste svojho bydliska. Matka si prevezme maloleté dieťa v utorok párneho kalendárneho týždňa o 15:30 hod. zo školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení si maloletého prevezme o 15:30 hod. v bydlisku otca, následne v pondelok nepárneho kalendárneho týždňa o 7:30 hod. odovzdá maloleté dieťa v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení odovzdá dieťa otcovi do osobnej starostlivosti o 15:30 hod. v mieste svojho bydliska. II. Počas veľkonočných prázdnin a letných prázdnin roku 2026 sa dočasne uplatní osobitná úprava starostlivosti o maloleté dieťa:
- počas veľkonočných prázdnin bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky od Zeleného štvrtka od 15:30 hod. až do Veľkonočnej nedele do 15:30 hod., v osobnej starostlivosti otca bude maloleté dieťa od Veľkonočnej nedele od 15:30 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 15:30 hod.
- počas letných prázdnin bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca b u d e maloleté dieťa od 15.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 18:00 hod. a od 15.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa počas veľkonočných prázdnin a letných prázdnin roku 2026 j e bydlisko odovzdávajúceho rodiča. III. Takto upravenú dočasnú starostlivosť sú rodičia povinní dodržiavať, rodič, ktorému sa končí starostlivosť o maloleté dieťa vždy vopred maloleté dieťa pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi a rodič, ktorému sa začína starostlivosť o maloleté dieťa, maloleté dieťa prevziať v čas a vrátiť ho druhému rodičovi včas a v poriadku. IV. Uznesenie sp. zn. 15P/75/2025-121 zo dňa 14.11.2025, právoplatné dňa 06.12.2025 a vykonateľné dňa 20.11.2025 sa zrušuje. V. Návrh otca na určenie trvalého pobyt maloletého na adrese: ulica I. XXXX/XX, XXX XX A. sa zamieta.“
2. Na Okresnom súde Lučenec (ďalej len „tunajší súd“ alebo „súd“) je vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde matka žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Otec navrhuje zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rodičia sa nedokážu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je medzi nimi prítomný rodičovský konflikt. Uznesením sp. zn. 15P/75/2025-452 zo dňa 03.03.2026, právoplatným dňa 10.03.2026 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, ev. č. 914911, M. N. O., s miestom výkonu činnosti: O. L. XX, XXX XX M., ktorému bol dňa 11.03.2026 odovzdaný spis na vykonanie znaleckého skúmania a vypracovanie znaleckého posudku prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Prievidza. Lehota na vypracovanie znaleckého posudku je určená na 90 dní odo dňa doručenia spisu znalcovi, t. j. predpokladaný termín podania znaleckého posudku je mesiac jún 2026.
3. Uznesením o neodkladnom opatrení sp. zn. 15P/75/2025-121 zo dňa 14.11.2025, právoplatným dňa 06.12.2025 a vykonateľným dňa 20.11.2025 okresný súd zveril maloleté dieťa A. A., narodeného XX.XX.XXXX dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 15P/75/2025, do osobnej starostlivosti matky B. C. D., narodenej XX.XX.XXXX a upravil styk otca G. B. A., narodeného XX.XX.XXXX s maloletým A. A. tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý nepárny týždeň v stredu od 15:30 hod do štvrtka do 07:30 hod a od piatka od 15:30 hod do pondelka párneho týždňa do 07:30 hod a každý párny týždeň od stredy od 15:30 hod do piatka do 07:30 hod. Počas Vianočných sviatkov v dňoch od 24.12.2025 do 26.12.2025 styk otca s maloletým dieťaťom upravil tak, že otec si prevezme maloleté dieťa od matky dňa 25.12. o 10:00 hod. a odovzdá maloletého matke dňa 26.12. o 16:00 hod. Za miesto odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa určil školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení je miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa bydlisko maloletého P. P. XXX.
4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že pomery otca G. B. A. (nar. XX.XX.XXXX) boli prešetrené ÚPSVaR Lučenec, pričom zo správy zo dňa 16.12.2025 vyplynulo, že otec žije s manželkou G. Q. A. (nar. XX.XX.XXXX) a synom F. (nar. XX.XX.XXXX) v rodinnom dome
na adrese I. XX, A.. Otec pracuje ako dátový analytik, manželka poberá rodičovský príspevok 482,30 Eur a prídavok 60 Eur. Dom je moderne vybavený, maloletý A. má vlastnú izbu a vhodné podmienky na výchovu. Náklady na bývanie predstavujú hypotekárnu splátku 1.024 Eur, elektrinu 88 Eur, plyn 108 Eur, vodu 60 Eur a internet 25 Eur. Otec uviedol, že styk s maloletým prebieha podľa neodkladného opatrenia, maloletý u neho strávil aj 12 dní bez problémov, je na dve domácnosti zvyknutý a želá si striedavú starostlivosť. Boli konštatované veľmi dobré podmienky a riadne zabezpečenie potrieb dieťaťa.
5. Zo správy ÚPSVaR Poltár zo dňa 17.12.2025 vyplynulo, že matka B. C. D. do 01.02.2026 bývala so synom A. (nar. XX.XX.XXXX) vo P. P. R. XXX v rodinnom dome vo vlastníctve jej matky, s mesačnými nákladmi cca 200 Eur. Maloletý má primerané podmienky, navštevuje 1. ročník ZŠ v A. a viacero krúžkov. Matka súhlasila s neodkladným opatrením a nesúhlasila s nariadením znaleckého dokazovania. Maloletý sa dňa 10.12.2025 vyjadril, že chce bývať striedavo u oboch rodičov. Boli konštatované veľmi dobré podmienky a riadne zabezpečenie potrieb dieťaťa u oboch rodičov. Na pojednávaní dňa 19.01.2026 matka súhlasila s doterajšou úpravou styku, otec uviedol, že bude platiť výživné 400 Eur mesačne a uhradí zameškané výživné. Okresný súd rozhodol, že dočasne výživné nebude upravovať a nariadi znalecké dokazovanie z odboru psychológie.
6. Dňa 01.02.2026 matka oznámila zmenu bydliska svojho aj maloletého, pričom otec následne dňa 02.02.2026 oznámil, že matka bez jeho súhlasu zmenila trvalý pobyt syna (28.01.2026) do obce F. a podala prihlášku na ZŠ v M. (od 03.02.2026), pričom uviedla nepravdivé údaje a konala bez jeho vedomia. Otec poukázal aj na predchádzajúce pokusy matky o presťahovanie (2022 S., 2024 J.) a uviedol obavu o stabilitu prostredia dieťaťa. Zároveň tvrdil, že matka ho dlhodobo obmedzovala v kontakte so synom a že maloletý sa sám vyjadroval proti sťahovaniu.
7. Dňa 03.02.2026 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, úpravu styku matky (každý párny víkend) a určenie trvalého pobytu dieťaťa na adrese I. XXXX/XX, A.. Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/75/2025-415 zo dňa 20.02.2026, právoplatným dňa 10.03.2026, bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Okresný súd konštatoval, že matka bez súhlasu otca zmenila bydlisko maloletého a pokúsila sa o zmenu školy, s čím okresný súd nesúhlasil, pričom poukázal aj na uznesenie sp. zn. 15P/23/2026-71 zo dňa 19.02.2026, ktorým bol zamietnutý návrh matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou základnej školy.
8. Okresný súd uviedol, že zmena bydliska spojená so zmenou školy, záujmových aktivít alebo obmedzením kontaktu s druhým rodičom predstavuje podstatnú vec podľa § 35 zákona o rodine, o ktorej sa rodičia musia dohodnúť alebo o nej musí rozhodnúť súd. Konštatoval, že matka postupovala v rozpore s týmto ustanovením a je povinná vrátiť sa s maloletým do obce P. P. (č. 134), kde mal maloletý naposledy určené bydlisko, a zmeny pomerov realizovať len dohodou alebo zákonným postupom. Zároveň uviedol, že pri zmene okolností môže aj bez návrhu opätovne rozhodnúť o úprave rodičovských práv, a to aj formou neodkladného opatrenia.
9. Dňa 05.03.2026 podala matka návrh na zrušenie neodkladného opatrenia z 14.11.2025 a na novú úpravu styku otca s maloletým, pričom uviedla, že sa koncom 01/2026 presťahovala so synom z P. P. do obce F. (okr. M.), kde žije so snúbencom. Oznámenie o zmene bydliska a zápise do ZŠ T. v M. zo dňa 30.01.2026 bolo otcovi doručené 02.02.2026. Matka tvrdila, že ako rodič, ktorému je maloletý zverený do osobnej starostlivosti, je oprávnená určiť jeho bydlisko a navrhla preniesť miestnu príslušnosť na Okresný súd Poprad.
10. Zároveň namietala právny názor okresného súdu uvedený v uznesení zo dňa 20.02.2026, podľa ktorého sa rodičia musia dohodnúť na zmene bydliska, a označila ho za nesprávny a odporujúci právu na slobodu pohybu a pobytu. Tvrdila, že nemá povinnosť vrátiť sa do obce P. P. a poukazovala na existujúcu judikatúru, ktorá podľa nej podporuje jej postup aj návrh na prenesenie miestnej príslušnosti. Matka poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9NcC/13/2022 zo dňa 17.10.2022, podľa ktorého v prípade, ak je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému rodičovi, rozhoduje o jeho bydlisku výlučne tento rodič. Súčasne z tohto rozhodnutia vyplýva, že zmena bydliska dieťaťa nie je podstatnou vecou podľa § 35 zákona o rodine vyžadujúcou súhlas oboch rodičov. Na uvedené nadviazala aj judikatúrou Ústavného súdu SR (IV. ÚS 247/2024 zo dňa 15.05.2024), podľa ktorej po zverení dieťaťa jednému rodičovi o jeho bydlisku rozhoduje tento rodič, pričom rozhodujúci je skutočný
pobyt maloletého. Na tomto základe matka uviedla, že bydlisko maloletého bolo zmenené zákonným spôsobom presťahovaním do obce F. č. XX, okr. M., kde má maloletý aj trvalý pobyt. Namietala preto postup otca, ktorý naďalej trval na odovzdávaní maloletého v obci P. P. R. XXX, hoci tam už maloletý nebýva. Podľa matky je výrok o mieste odovzdávania a preberania dieťaťa nevykonateľný a je potrebné ho zmeniť tak, aby sa odovzdávanie realizovalo v aktuálnom bydlisku maloletého bez uvedenia konkrétnej adresy, čím sa predíde obštrukciám zo strany otca. Zároveň navrhla zrušiť úpravu odovzdávania maloletého v mieste školského zariadenia, keďže táto nie je vzhľadom na zmenené pomery potrebná, a upraviť styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletým každý nepárny víkend od piatku od 15:30 hod. do nedele do 19:00 hod. a každú stredu od 15:30 hod. do 19:00 hod. Matka uviedla, že takáto úprava je v záujme maloletého a reflektuje správanie otca, pričom zdôraznila, že styku otca s dieťaťom nebráni.
11. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v konaní matka poukázala na to, že od vydania neodkladného opatrenia zo dňa 14.11.2025 došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä k zmene bydliska maloletého, a preto je potrebné uznesenie zmeniť vo výrokoch II. a III. tak, aby zodpovedalo aktuálnemu stavu a najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. V závere návrhu uviedla, že neodkladné opatrenie má dočasný charakter a postačuje osvedčenie práva alebo jeho ohrozenia, pričom mala za to, že túto podmienku splnila. Zdôraznila, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, keďže správanie otca považuje za obštrukčné a nie v záujme maloletého, preto je potrebná zmena neodkladného opatrenia.
12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 06.03.2026 uviedol, že maloletý A. (nar. XX.XX.XXXX) má pozitívny vzťah k obom rodičom, avšak vzhľadom na konflikt rodičov a vzdialenosť medzi F. a A. (cca 125 km) nie je dochádzanie do školy v A. pre maloletého vhodné. Navrhol zvážiť zmenu úpravy odovzdávania maloletého alebo striedavú osobnú starostlivosť.
13. Otec vo vyjadrení zo dňa 10.03.2026 s návrhom matky nesúhlasil a navrhol jeho zamietnutie. Následne dňa 12.03.2026 podal vlastný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že matka po vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 14.11.2025 realizovala viaceré jednostranné kroky bez jeho súhlasu, najmä zmenu trvalého pobytu maloletého, pokus o zmenu školy v M., zmenu pediatra a ďalšie zásahy do podstatných otázok života dieťaťa. Tvrdil, že tieto kroky sú v rozpore s § 35 zákona o rodine a vedú k prehlbovaniu konfliktu rodičov a k presunu životného centra maloletého.
14. Otec poukázal aj na opakované nerešpektovanie súdneho rozhodnutia zo dňa 14.11.2025 zo strany matky, najmä pri odovzdávaní maloletého, ktoré má prebiehať v C. B. J. K. P. A. alebo P. P. P. R. XXX. Podľa otca matka svojvoľne presunula miesto odovzdávania do obce F.. Na tieto skutočnosti poukázal v podaniach zo dňa 11.02.2026, 13.02.2026, 25.02.2026, 26.02.2026, 01.03.2026 a 11.03.2026. Otec zdôraznil, že konanie matky vedie k destabilizácii pomerov maloletého, narúša jeho školskú dochádzku, záujmové aktivity (napr. futbal od 09/2025) a sociálne väzby. Poukázal aj na stanovisko kolízneho opatrovníka a názor maloletého zo dňa 10.12.2025, ktorý si želal striedavú starostlivosť. Na základe uvedeného navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch (pondelok 7:30 hod. – pondelok 7:30 hod.), s odovzdávaním v C. B. J. K. P. A.. Navrhol tiež určiť trvalý pobyt maloletého na adrese I. XXXX/XX, A. a zachovať výživné vo výške 400 Eur mesačne. Zároveň uviedol, že cieľom návrhu je stabilizácia pomerov maloletého do rozhodnutia vo veci samej.
15. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že matka nesúhlasila s právnym názorom okresného súdu, že na presťahovanie do obce F. potrebovala súhlas otca. Podľa nej ide o nesprávny právny názor v rozpore s právom a judikatúrou (uznesenie Krajského súd v Bratislave sp. zn. 9NcC/13/2022 zo dňa 17.10.2022, nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 247/2024 zo dňa 15.05.2024), keďže ako rodič, ktorému je dieťa zverené, je oprávnená určiť jeho bydlisko. Tvrdila, že presťahovanie prebehlo zákonným spôsobom a o zmene školy stále prebieha konanie o odvolaní.
16. K návrhu otca na striedavú starostlivosť matka uviedla, že nie sú splnené podmienky, najmä pre veľkú vzdialenosť medzi A. a F. a pretrvávajúci konflikt rodičov. Poukázala na uznesenie zo dňa 20.02.2026, kde súd konštatoval, že zmena starostlivosti neodkladným opatrením je možná len pri zhode rodičov alebo hrozbe ujmy, čo v danom prípade nie je splnené. Zdôraznila, že maloletý je na ňu citovo naviazaný a starostlivosť zabezpečuje od narodenia. Matka spochybnila tvrdenie otca o striedavej starostlivosti od
roku 2021 a uviedla, že zabezpečovala starostlivosť sama, pričom otec realizoval len obmedzený styk. Poukázala aj na aktuálnu správu ÚPSVaR Poprad zo dňa 12.02.2026, podľa ktorej sa maloletý vyjadril, že v novom prostredí mu je dobre a zmenu zvláda. K odovzdávaniu maloletého uviedla, že pôvodné miesto (P. P. č. 134) je po presťahovaní nevykonateľné, keďže tam už nemajú žiadny právny vzťah. Podľa nej je potrebné vykladať rozhodnutie tak, že miestom odovzdania je aktuálne bydlisko maloletého (F. č. XX, okr. M.). Zdôraznila, že otcovi v styku nebráni a dieťa riadne odovzdáva (napr. 27.03.2026 o 15:30 hod. v F.). Na záver uviedla, že návrh otca je nedôvodný, keďže neexistuje potreba meniť výchovné prostredie, a navrhla jeho zamietnutie v celom rozsahu.
17. Okresný súd s poukazom na právnu úpravu podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 363 CMP, § 367 ods. 1 a 4 CMP, § 28 ods. 1 až 3 zákona o rodine, § 35 zákona o rodine a osvedčený skutkový stav veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
18. Okresný súd konštatuje, že medzi rodičmi pretrváva výrazný rodičovský konflikt, ktorý zasahuje do výkonu ich rodičovských práv, pričom obaja sa domáhajú úpravy pomerov neodkladným opatrením. Okresný súd zdôraznil, že v konaniach starostlivosti o maloleté deti je rozhodujúci najlepší záujem dieťaťa, nie záujmy rodičov, a že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd poukázal na nesprávnosť právneho názoru matky, ktorá stotožňovala dočasné zverenie dieťaťa s rozhodnutím vo veci samej a z toho odvodzovala oprávnenie samostatne rozhodovať o bydlisku maloletého. Pokiaľ matka zdôrazňovala závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9NcC/13/2022 zo dňa 17.10.2022, tak je namieste zdôrazniť zásadnú okolnosť, a to rozdielnu skutkovú situáciu od prejednávanej veci, keďže dieťa bolo zverené rozhodnutím vo veci samej, nie neodkladným opatrením ako v aktuálne prejednávanej veci. Rovnako okresný súd uviedol, že judikatúra v tejto otázke nie je jednotná a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/109/2017 zo dňa 14.06.2017 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/164/2021 zo dňa 07.10.2021 a 24CoP/189/2021 zo dňa 16.11.2021, pričom z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/109/2017 vyplýva, že aj pri zverení dieťaťa jednému rodičovi zostávajú rodičovské práva druhého rodiča zachované a o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa musia rozhodovať obaja rodičia, pričom za podstatnú vec možno považovať aj otázku, ktorej riešenie môže zásadným spôsobom ovplyvniť záujem maloletého dieťaťa. Zmena bydliska maloletého dieťaťa spojená s jeho presťahovaním do vzdialenosti 169 km od pôvodného bydliska, kde má dieťa vybudované všetky podstatné väzby, predstavuje podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, o ktorej sú oprávnení rozhodnúť obaja rodičia. V prípade nedohody rodičov je oprávnený rozhodnúť súd, pričom ak ide o spor vzniknutý v rámci už prebiehajúceho konania o úprave rodičovských práv a povinností, je účelné rozhodnúť o tejto otázke v rámci tohto konania komplexne. Takáto zmena bydliska zároveň vyvoláva potrebu zmeny školy, mimoškolských aktivít a má zásadný dopad na výkon styku s druhým rodičom, najmä ak sa tento realizoval aj počas pracovného týždňa. Preto je nevyhnutné posúdiť, či je takáto zmena v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a či neodôvodňuje aj zmenu osobnej starostlivosti alebo úpravy styku. Svojvoľné presťahovanie maloletého na základe jednostranného rozhodnutia jedného rodiča môže ohroziť záujmy maloletého, ktoré nemožno stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, a to ponechaním maloletého v jeho doterajšom prirodzenom prostredí až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Obdobne aj Krajský súd v Prešove v uzneseniach sp. zn. 24CoP/164/2021 zo dňa 07.10.2021 a sp. zn. 24CoP/189/2021 zo dňa 16.11.2021 zdôraznil, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujem maloletého dieťaťa. O bežných veciach môžu rodičia rozhodovať samostatne, avšak podstatné otázky musia byť vždy predmetom dohody oboch rodičov. Podstatnou vecou pritom nie sú len zákonom výslovne uvedené skutočnosti, ale aj otázky, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť život a záujmy maloletého dieťaťa. Odvolací súd konštatoval, že zmena bydliska maloletého dieťaťa spojená s presťahovaním do vzdialenosti viac ako XXX km od pôvodného bydliska, kde má dieťa vybudované väzby, predstavuje podstatnú vec, o ktorej majú rozhodnúť obaja rodičia, a v prípade nedohody súd. Takáto zmena si zároveň vyžaduje zmenu školského zariadenia, mimoškolských aktivít a významne zasahuje do výkonu styku s druhým rodičom. Preto je potrebné skúmať, či takáto zmena je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Svojvoľné presťahovanie na základe jednostranného rozhodnutia jedného rodiča môže viesť k ohrozeniu záujmov maloletého, ktoré nemožno stotožňovať s individuálnymi predstavami rodičov o výkone ich rodičovských práv.
19. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 247/2024 zdôraznil, že jeho úlohou nie je prehodnocovať skutkové závery ani nahrádzať výklad zákonov všeobecnými súdmi, a to najmä pri procesných a predbežných rozhodnutiach. V otázke sťahovania dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča poukázal na nejednotnú prax všeobecných súdov pri výklade § 112 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Časť súdov zastáva názor, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov prelamuje dovtedajšiu dohodu o bydlisku, a tento rodič môže o novom pobyte rozhodnúť sám. Druhá časť súdov však presadzuje opačný výklad, podľa ktorého je na takýto krok vždy potrebný súhlas oboch rodičov alebo rozhodnutie súdu. Ústavný súd SR uzavrel, že oba tieto výkladové prístupy sú racionálne a ústavne akceptovateľné. Keďže nešlo o zjavnú svojvôľu krajského súdu, Ústavný súd SR odmietol do veci zasahovať s tým, že zjednocovanie nejednotnej rozhodovacej praxe je primárne úlohou samotných všeobecných súdov, nie Ústavného súdu SR. Okresný súd konštatoval, že z uvedených rozhodnutí krajských súdov, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 247/2024 zo dňa 15.05.2024 podľa okresného súdu nevyplýva záver, že judikatúra je v otázke zákonnosti zmeny bydliska maloletého dieťaťa ustálená tak, ako tvrdí matka. Naopak, samotný Ústavný súd SR pripúšťa existenciu viacerých interpretačných alternatív, ktoré je potrebné posudzovať individuálne podľa konkrétnych okolností prípadu. Okresný súd preto dospel k záveru, že neexistuje jednotná rozhodovacia prax, ktorá by jednoznačne určovala, že o presťahovaní maloletého dieťaťa v rámci Slovenskej republiky je vždy oprávnený rozhodnúť výlučne rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V každom prípade je potrebné skúmať, či ide o bežnú alebo podstatnú vec, a či nezhoda rodičov môže zásadne ohroziť záujem maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade okresný súd zotrval na svojom právnom názore, že presťahovanie maloletého z P. P. R. XXX do obce F., E. R. XX predstavuje podstatnú vec podľa § 35 zákona o rodine, keďže si vyžaduje zmenu školy, mimoškolských aktivít a zásadne ovplyvňuje aj výkon styku otca s maloletým. Preto bola matka, podľa okresného súdu, oprávnená takúto zmenu uskutočniť len na základe dohody s otcom alebo rozhodnutia súdu.
20. Uznesením sp. zn. 15P/75/2025-415 zo dňa 20.02.2026 okresný súd, napriek tomu, že matka pri presťahovaní maloletého postupovala v rozpore s § 35 zákona o rodine, poskytol matke možnosť svoje konanie korigovať návratom do pôvodného bydliska maloletého vo P. P. R. XXX, ktoré bolo naposledy určené dohodou rodičov. Týmto usmernením súd neodňal matke slobodu pohybu a pobytu ani nevylúčil možnosť budúceho presťahovania, avšak túto podmienil dohodou oboch rodičov alebo postupom podľa § 35 zákona o rodine.
21. Okresný súd zároveň matku upozornil, že v prípade zotrvania v novom bydlisku a ohrozenia záujmov maloletého, najmä riadnej školskej dochádzky, kontaktu s druhým rodičom a blízkymi osobami, je oprávnený aj bez návrhu zmeniť úpravu rodičovských práv a povinností, a to aj formou neodkladného opatrenia.
22. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že obaja rodičia podali návrhy na neodkladné opatrenie, pričom matka žiadala zúženie styku otca a zmenu miesta odovzdávania maloletého a otec žiadal zásadnú zmenu formy starostlivosti. Okresný súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia zo dňa 14.11.2025 došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä presťahovaním maloletého do obce F. (E. XX), čo má výrazný dopad na školskú dochádzku maloletého do A. aj na pravidelný kontakt s otcom. Zároveň uviedol, že pretrvávajúci konflikt rodičov a opakované presuny maloletého medzi domácnosťami na vzdialenosť desiatok kilometrov predstavujú pre maloletého neprimeranú psychickú a fyzickú záťaž, a zároveň aj značnú organizačnú záťaž pre rodičov. Preto je potrebné pomery upraviť tak, aby sa stabilizovalo výchovné prostredie maloletého, zefektívnila jeho školská dochádzka a minimalizovali opakované presuny. Okresný súd prihliadol aj na názor maloletého, ktorý chce byť u oboch rodičov, ako aj na zistenia kolízneho opatrovníka, podľa ktorého má maloletý k obom rodičom pozitívny vzťah, avšak časté cestovanie nie je v jeho záujme. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý má u oboch rodičov vytvorené vhodné podmienky a stabilné zázemie. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že v súčasných pomeroch je v najlepšom záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom rešpektoval existujúce citové väzby maloletého k obidvom rodičom. Okresný súd nepristúpil k jeho zvereniu jednému rodičovi, keďže by to nebolo v súlade so záujmom maloletého ani so zachovaním rodičovských práv oboch rodičov.
23. V súlade s § 363 CMP z dôvodu zmeny pomerov okresný súd uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 15P/75/2025-121 zo dňa 14.11.2025, právoplatné dňa 06.12.2025 a vykonateľné dňa 20.11.2025 zrušil a neodkladným opatrením v zmysle § 367 CMP zveril maloleté dieťa A. A. dočasne,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 15P/75/2025, do striedavej osobnej starostlivosti rodičov G. B. A. a B. C. D., ktorí sú zároveň v súlade s § 28 zákona o rodine oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa bude realizovať tak, že otec si prevezme maloleté dieťa v pondelok nepárneho kalendárneho týždňa o 15:30 hod. zo školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení si maloletého prevezme o 15:30 hod. v bydlisku matky, následne v utorok párneho kalendárneho týždňa o 7:30 hod. odovzdá maloleté dieťa v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení odovzdá dieťa matke do osobnej starostlivosti o 15:30 hod. v mieste svojho bydliska. Matka si prevezme maloleté dieťa v utorok párneho kalendárneho týždňa o 15:30 hod. zo školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení si maloletého prevezme o 15:30 hod. v bydlisku otca, následne v pondelok nepárneho kalendárneho týždňa o 7:30 hod. odovzdá maloleté dieťa v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, Základná škola B. J. K. F. L. XXXX/X, XXX XX A., v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení odovzdá dieťa otcovi do osobnej starostlivosti o 15:30 hod. v mieste svojho bydliska. Uvedenou úpravou starostlivosti o maloletého mal okresný súd za to, že sa zníži počet presunov medzi domácnosťami rodičov, ako aj zefektívni dochádzka maloletého do školského zariadenia na plnenie povinnej školskej dochádzky, kedy za situácie, že matka naďalej zotrvá v obci F., maloletý bude musieť nevyhnutne ráno, ako aj poobede cestovať z obce F. do školy do A. a späť len trikrát v rámci dvoch týždňov, čo výrazne znižuje psychickú, ako aj fyzickú záťaž maloletého na dochádzku do školského zariadenia. Vzhľadom na pretrvávajúci rodičovský konflikt a potrebu predchádzať ďalším sporom okresný súd dospel k záveru, že je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov aj počas veľkonočných prázdnin. Keďže podľa aktuálnej úpravy by maloletý trávil prázdniny u matky a možno dôvodne predpokladať, že rodičia sa nebudú vedieť dohodnúť na ich rovnomernom rozdelení, súd pristúpil k osobitnej úprave. V súlade s § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP súd rozhodol, že maloletý bude počas veľkonočných prázdnin v starostlivosti matky od Zeleného štvrtka od 15:30 hod. do Veľkonočnej nedele do 15:30 hod. a následne v starostlivosti otca od Veľkonočnej nedele od 15:30 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 15:30 hod. Za účelom rovnomerného zaťaženia rodičov, okresný súd zároveň určil, že miestom odovzdávania a preberania maloletého bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
24. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku konania, ktoré je plne závislé od termínu podania znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom (v priebehu mesiaca jún 2026, v prípade ak znalec z objektívnych dôvodov nepožiada o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku), je podľa názoru súdu potrebné z vyššie uvedených dôvodov upraviť aj starostlivosť rodičov o maloletého počas letných prázdnin, a to predovšetkým z toho dôvodu, aby si rodičia dokázali vopred prispôsobiť pracovné povinnosti, ako aj naplánovať voľný čas s maloletým. Preto okresný súd pristúpil aj k osobitnej úprave starostlivosti o maloletého počas letných prázdnin v roku 2026, pričom sa vopred u právnych zástupcov rodičov telefonicky informoval, či niektorý z rodičov má zabezpečený pobyt v ubytovacom zariadení alebo dojednaný zájazd, kde ako ubytovaný alebo účastník zájazdu je zahrnutý aj maloletý, na ktorú skutočnosť by bolo potrebné pri úprave starostlivosti rodičov o maloletého počas letných prázdnin prihliadnuť. Telefonickým dopytom okresný súd zistil, že ani jeden z rodičov v čase rozhodnutia súdu nemá naplánovaný počas letných prázdnin voľný čas s maloletým, a preto súd osobitne v súlade s § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP upravil, že počas letných prázdnin bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca bude maloleté dieťa od 15.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 18:00 hod. a od 15.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa počas veľkonočných prázdnin a letných prázdnin roku 2026 je bydlisko odovzdávajúceho rodiča. V záujme rovnomerného zaťaženia rodičov v rámci odovzdávania a preberania maloleté súd určil, že miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa počas letných prázdnin roku 2026 je bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Okresný súd zároveň uložil rodičom povinnosť dočasnú starostlivosť o maloletého (či už striedavú osobnú starostlivosť alebo osobitne upravenú starostlivosť počas veľkonočných a letných prázdnin) dodržiavať, rodič, ktorému sa končí starostlivosť o maloleté dieťa, je vždy povinný vopred maloleté dieťa pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi a rodič, ktorému sa začína starostlivosť o maloleté dieťa, maloleté dieťa prevziať včas a vrátiť ho druhému rodičovi včas a v poriadku.
25. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal osobitne aj určenia trvalého pobytu maloletého na adrese: ulica I. XXXX/XX, XXX XX A.. Z vyššie prezentovaného právneho názoru okresného súdu je zrejmé, že nedošlo k zmene bydliska maloletého, nakoľko matka pri presťahovaní sa s maloletým konala v rozpore so zákonným ustanovením § 35 zákona o rodine. Určenie trvalého pobytu maloletého dieťaťa má len evidenčný charakter, neurčuje v žiadnom prípade bydlisko maloletého dieťaťa, a preto okresný súd nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého na určení adresy trvalého pobytu maloletého formou neodkladného opatrenia a návrh otca v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Toto neodkladné opatrenie vo výroku I. v časti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a IV. je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia (§ 368 ods. 4 CMP), vo výroku II. a III. je uznesenie vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
26. Proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026 podala matka rozsiahle odvolanie, ktorým napadla rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a zároveň bolo zrušené predchádzajúce neodkladné opatrenie zo dňa 14.11.2025. Odvolanie odôvodnila vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda tým, že konanie má inú vadu, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu a uviedla, že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil najlepší záujem maloletého A.. Zdôraznila, že na Okresnom súde Lučenec prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, v rámci ktorého bol maloletý už uznesením zo dňa 14.11.2025 dočasne zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom toto rozhodnutie bolo podľa nej potrebné rešpektovať. Matka preto považovala napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhovala jeho zmenu alebo zrušenie. Maloletý A. A., nar. XX.XX.XXXX, bol uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/75/2025 zo dňa 14.11.2025 dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom ostatnými výrokmi neodkladného opatrenia súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom a miesto odovzdávania a preberania maloletého. Následne otec žiadal, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, pričom súd tento návrh uznesením č. k. 15P/75/2025-415 zo dňa 20.02.2026 zamietol. Dňa 12.03.2026 otec opätovne podal návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matka dňa 03.03.2026 podala návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku a miesta odovzdávania maloletého a na určenie nového rozsahu styku. Neodkladné opatrenie zo dňa 14.11.2025 bolo vydané na základe súhlasného stanoviska obidvoch rodičov, pričom otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a rodičia sa dohodli aj na úprave styku a mieste odovzdávania. Vzhľadom na uvedené sa matka koncom januára 2026 presťahovala s maloletým do obce F., okres M., kde žila v spoločnej domácnosti so svojím snúbencom a zároveň si zabezpečila lepšie finančne ohodnotenú prácu zdravotnej sestry v meste M.. O zmene bydliska riadne informovala otca, a to e-mailom aj listom, ako aj samotný súd. Prvostupňový súd však vyhodnotil, že presťahovanie matky s maloletým z P. P. do obce F. bolo konaním v rozpore s § 35 zákona o rodine, keďže išlo o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého, majúcu dopad na zmenu školy, mimoškolských aktivít a výkon styku otca s maloletým, a preto mala matka postupovať až po dohode s otcom alebo prostredníctvom súdu. Matka namietala, že tvrdenie súdu, podľa ktorého sa mylne domnievala, že dočasné zverenie maloletého možno stotožniť s rozhodnutím vo veci samej, nie je pravdivé. Uviedla, že nikdy netvrdila, že ide o totožné rozhodnutie, ale poukázala na to, že obsah práv a povinností vyplývajúcich zo zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti je rovnaký ako pri rozhodnutí vo veci samej, pričom rozdiel spočíva iba v dočasnosti neodkladného opatrenia. Matka podala na súd návrh na udelenie súhlasu za otca na zápis maloletého do základnej školy v M. a zároveň žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci. K návrhu predložila aj vyjadrenie základnej školy v M., podľa ktorého by škola maloletého zapísala na povinnú školskú dochádzku v prípade udelenia súhlasu zo strany otca. Prvostupňový súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a návrh zamietol. Matka proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, pričom o udelení súhlasu za otca na návštevu základnej školy v M. bude rozhodovať odvolací súd.
27. V odvolaní matka uviedla, že napadnuté rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nebolo dôvodné, keďže neboli splnené podmienky na takúto zmenu pomerov. Poukázala na skutočnosť, že bývala v obci F. a otec v A., pričom vzdialenosť medzi ich bydliskami predstavovala približne 120 km, a preto považovala striedavú starostlivosť pri školopovinnom dieťati za nevhodnú. Zdôraznila, že bez ohľadu na to, ktorú školu by maloletý navštevoval, by bol nútený každý druhý týždeň absolvovať každodenné dochádzanie na veľkú vzdialenosť, čo nepovažovala za súladné s jeho
najlepším záujmom. Matka poukázala na to, že aj samotný prvostupňový súd konštatoval, že cestovanie predstavuje pre maloletého psychickú a fyzickú záťaž, pričom podľa jej názoru nariadením striedavej starostlivosti súd túto záťaž neodstránil, ale naopak ju zachoval. Uviedla, že ak by súd dôsledne prihliadal na najlepší záujem maloletého, bol by matke v inom konaní udelil súhlas na školskú dochádzku v M., čím by sa eliminovala potreba každodenného cestovania. Zdôraznila, že dochádzka z bydliska matky do školy v A. predstavovala vzdialenosť približne 120 km jedným smerom, pričom trvala viac ako dve hodiny, a teda výrazne zaťažovala maloletého a obmedzovala jeho voľný čas. Zároveň uviedla, že okresný súd nedostatočne odôvodnil, čo mal na mysli pojmom „zefektívnenie“ školskej dochádzky, keďže zo spisu nevyplývalo, že by dochádzka bola neefektívna.
28. Matka tiež v odvolaní poukázala na konkrétne okolnosti dochádzky maloletého, keď uviedla, že jeho absencie v škole boli riadne odôvodnené zdravotným stavom, najmä chorobou začiatkom februára 2026, očkovaním dňa 11.03.2026 a zdravotnými ťažkosťami dňa 27.03.2026, ktoré boli riadne ošetrené lekárom a potvrdené. Nebol daný žiadny dôvod na zásah do doterajšieho usporiadania pomerov maloletého. Matka uviedla, že maloletý v druhom polroku vymeškal iba 39 vyučovacích hodín, pričom absencie boli spôsobené výlučne jeho zdravotným stavom. Zdôraznila, že maloletý bol riadne liečený a v čase choroby dodržiaval predpísaný liečebný režim, preto nemožno tieto skutočnosti spájať so zmenou bydliska. Poukázala na to, že aj napriek nesúhlasu otca so školskou dochádzkou v M. zabezpečovala, aby maloletý plnil povinnú školskú dochádzku v maximálnej možnej miere. Za zásadnú okolnosť považovala predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu č. k. 15P/75/2025-415 zo dňa 20.02.2026, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, keďže súd vtedy výslovne uviedol, že pre zmenu výchovného prostredia neexistovali dôvody a že takýto zásah prichádza do úvahy len pri zhode rodičov alebo hrozbe ujmy dieťaťu. Matka zdôraznila, že tieto okolnosti sa nezmenili, a preto považovala neskoršie rozhodnutie o striedavej starostlivosti za rozporné s predchádzajúcimi závermi súdu. Okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že maloletý je dlhodobo citovo naviazaný na matku, ktorá sa o neho stará od narodenia, a že tieto skutočnosti účelovo opomenul. Podľa jej názoru by pri ich zohľadnení nemohol dospieť k záveru o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nie je v záujme maloletého. Namietala tiež, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal iba z vyjadrenia ÚPSVaR Lučenec, pričom opomenul Správu ÚPSVaR Poprad zo dňa 12.02.2026, ktorú si sám vyžiadal a ktorá bola súčasťou spisu. Túto správu pritom v predchádzajúcom rozhodnutí vyhodnocoval, avšak v napadnutom uznesení ju nezohľadnil, čo považovala za pochybenie, ktoré mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu. Matka poukázala aj na Správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade zo dňa 12.02.2026, z ktorej vyplývalo, že v domácnosti na adrese E. R. XX, F. boli zistené vyhovujúce podmienky pre maloletého. Uviedla, že dňa 10.02.2026 bol s maloletým vykonaný pohovor bez prítomnosti matky, pričom maloletý potvrdil, že sa s matkou presťahoval z P. P. a uviedol, že v novom prostredí sa cítil dobre. Zároveň uviedol, že do školy v M. zatiaľ nenastúpil z dôvodu nesúhlasu otca. Maloletý spontánne uvádzal, že sa mu v novom prostredí páči a že zmenu bydliska vnímal pozitívne. Zdôraznila, že pomery v jej domácnosti boli riadne preskúmané a vyhovujúce, pričom aj samotný maloletý sa pozitívne vyjadril k zmene prostredia, čo podľa jej názoru potvrdzovalo, že postupovala v jeho záujme. Matka ďalej poukázala na obsah Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade zo dňa 12.02.2026, z ktorej vyplývalo, že maloletý sa v novom prostredí cítil dobre, uviedol, že je tam viac možností trávenia voľného času a viac detských kútikov. Na otázku týkajúcu sa nových kamarátov uviedol, že zatiaľ žiadnych blízkych nemal, avšak necítil sa osamelo a zmenu prostredia vnímal pozitívne. Zároveň uviedol, že mu neprekážalo, že bude mať nových spolužiakov, pričom spomenul, že jeho kamarát zo školy sa má tiež presťahovať, a spontánne uviedol aj to, že má mačičku. Ak by okresný súd tento dôkaz riadne vyhodnotil, nemohol by dospieť k záveru o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jej názoru výpoveď maloletého vyvracala tvrdenia otca aj kolízneho opatrovníka, že maloletý sa nechcel presťahovať, pričom okresný súd sa na tieto tvrdenia vo svojom odôvodnení opieral. Matka zároveň poukázala na judikatúru, ktorú predložila, a ktorá podľa jej názoru podporovala právny záver, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je oprávnený rozhodovať o jeho bydlisku, ako aj otázku prenesenia miestnej príslušnosti. Zdôraznila, že z hľadiska obsahu práv a povinností neexistuje rozdiel medzi zverením dieťaťa na základe neodkladného opatrenia a rozhodnutím vo veci samej. Osobitne poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9NcC/13/2022 zo dňa 17.10.2022, s ktorým sa podľa jej názoru okresný súd náležite nevysporiadal, hoci z neho vyplývalo, že ak je maloleté dieťa zverené jednému rodičovi, rozhoduje o jeho bydlisku tento rodič, pričom prenesenie miestnej príslušnosti závisí od zákonnej zmeny okolností a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Rovnako poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 247/2024 zo dňa 15.05.2024, z ktorého vyplývalo, že ak je maloletý zverený do osobnej starostlivosti jedného rodiča, o jeho bydlisku
rozhoduje tento rodič, pričom relevantným je skutočný pobyt dieťaťa. Namietala, že aj keď okresný súd poukazoval na možnosť viacerých interpretačných alternatív, z citovaného rozhodnutia jednoznačne vyplývalo oprávnenie rodiča rozhodovať o bydlisku dieťaťa. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15CoP/83/2023 zo dňa 05.10.2023, v ktorom súd dospel k záveru, že zmena bydliska maloletého uskutočnená rodičom, ktorému bolo dieťa zverené, nemusí byť v rozpore so záujmom maloletého, pokiaľ nezasahuje do práv druhého rodiča a nemení možnosť realizácie styku. Matka mala za to, že ňou uvedená judikatúra podporovala jej právny názor a poukazovala na zákonnosť jej postupu, keďže presťahovanie maloletého neznamenalo znemožnenie kontaktu s otcom, ale naopak umožňovalo jeho ďalšie zachovanie.
29. Matka v odvolaní uviedla, že judikatúra v obdobných veciach je ustálená a podporovala jej právny názor, pričom poukázala aj na rozhodnutia z rokov 2022 a 2023, ktoré zohľadňovali aj staršiu judikatúru. Zároveň namietala postup otca, ktorý sa po presťahovaní maloletého stále domáhal odovzdávania dieťaťa na adrese P. P. R. XXX, hoci vedel, že matka s maloletým už bývali v obci F. R. 34, kde mali aj trvalý pobyt. Výrok o mieste odovzdávania maloletého sa stal nevykonateľný, keďže viazal odovzdanie na pôvodné bydlisko, ku ktorému už nemali žiadny právny vzťah. Matka uviedla, že otec bol o zmene bydliska riadne informovaný a spočiatku dieťa preberal v novom mieste bydliska v obci F.. Neskôr sa však začal účelovo domáhať odovzdávania v obci P. P., čo považovala za obštrukčné konanie. Zdôraznila, že vždy, keď sa otec dostavil do miesta aktuálneho bydliska maloletého, maloletého mu riadne odovzdala a nikdy mu nebránila v styku. Poukázala aj na konkrétne prípady preberania maloletého v F. v dňoch 13.02.2026, 25.02.2026 a 27.02.2026, pričom konflikt vznikol len v situáciách, keď otec trval na odovzdaní vo P. P.. Napríklad dňa 26.02.2026 ponúkla otcovi možnosť odovzdania maloletého v neskoršom čase z dôvodu prázdnin, aby maloletý nemusel skoro vstávať, čo otec odmietol a trval na odovzdaní vo P. P.. V dôsledku toho bola nútená cestovať za maloletým do A., čím jej vznikla značná časová aj pracovná záťaž, takže konanie otca bolo účelové a smerovalo k vytváraniu konfliktov a k obviňovaniu matky z marenia styku, hoci maloletý bol otcovi vždy riadne odovzdaný v mieste jeho aktuálneho bydliska. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktoré okresný súd opätovne nevyhodnotil, vyplývalo, že otec účelovo svojím správaním znepríjemňoval jej situáciu a snažil sa vytvoriť zdanie, že mu matka neumožnila realizáciu styku s maloletým. Podľa nej z komunikácie v spise vyplývalo, že maloletý bol vždy riadne pripravený na styk, avšak otec si ho neprevzal v mieste jeho aktuálneho bydliska. Matka zároveň uviedla, že otec počas konania trval na tom, že miestom odovzdávania maloletého má byť P. P. č. XXX, hoci vedel, že bydlisko maloletého bolo zákonne zmenené na adresu v obci F., pričom túto zmenu sám fakticky akceptoval tým, že si chodil maloletého preberať práve tam. Podľa matky preto nebolo dôvodné tvrdiť, že by preberanie dieťaťa v obci F. bolo pre otca problematické, keďže vlastnil motorové vozidlo a z jeho predchádzajúceho konania vyplývalo, že preprava maloletého mu nespôsobovala ťažkosti. Zároveň poukázala na vek maloletého, ktorý bol schopný takéhoto prevozu. Matka uviedla, že tvrdenie prvostupňového súdu, podľa ktorého mal matku len usmerňovať k návratu do pôvodného bydliska, nezodpovedalo obsahu rozhodnutia, keďže v uznesení sp. zn. 15P/75/2025-415 zo dňa 20.02.2026 súd výslovne uviedol, že je povinnosťou matky vrátiť sa s maloletým do obce P. P. R. XXX. Takéto konštatovanie považovala matka za neprípustné a za zásah do jej základných práv, keďže neexistoval žiadny právny titul, ktorý by ju nútil presťahovať sa späť do pôvodného bydliska. Uviedla, že takýto postup súdu bol v rozpore so základnými právami garantovanými Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd, pričom mala za to, že následné odôvodnenie v napadnutom uznesení predstavovalo len snahu súdu korigovať svoje predchádzajúce závery. Neboli splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, pričom súd vychádzal iba z vybraných dôkazov, ktoré účelovo hodnotil v prospech takéhoto záveru, a opomenul ďalšie relevantné skutočnosti. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci, keďže podľa jej názoru predložená judikatúra podporovala opačný právny záver než ten, ku ktorému dospel prvostupňový súd. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil v súlade s jej návrhom zo dňa 03.03.2026, pričom zdôraznila potrebu rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého A..
30. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec v rozsiahlom podaní ( č.l. 698 a nasl. spisu), ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 81/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP 109/2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 24CoP 164/2021 a žiadal potvrdiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.
31. Otec v podanom vyjadrení poukázal na správanie matky, s ktorým nesúhlasil. Poukázal na skutočnosti, ktoré nastali v čase, keď rodičia maloletého tvorili pár, navštevovali lekárske vyšetrenia so synom spoločne. Na povinnú 6-ročnú prehliadku chcel ísť otec s maloletým synom osobne, matka mu to zakázala. Keď ju otec následne kontaktoval, ako prehliadka dopadla, tvrdila mu, že je všetko v poriadku, syna však neočkovali, lebo kašlal podľa uvedení matky. Po týchto skúsenostiach otec začal kontaktovať lekárku telefonicky sám, aby získal pravdivé informácie. V prípadoch, keď bol maloletý chorý, mal vysoké teploty a matka súhlasila, aby sa o neho postaral otec, priviezla choré dieťa do jeho bydliska alebo otec cestoval pre neho. Otec jej takýto postup vyčítal. Žiadal, aby počas pracovných dní, keď je maloletý chorý, nocoval u neho a nemusel s horúčkami skoro ráno vstávať. Poukázal na udalosti zo dňa 28.01.2026. Matka veľakrát úmyselne zamlčala podstatné informácie o zdravotnom stave maloletého. Odviezla ho do nemocnice následne, ako skonzumoval rybu a v hrdle sa mu zasekla kosť. Otec sa aktívne zaujímal aj o očkovanie maloletého. Matka maloletého zatajuje zdravotný stav maloletého otcovi. Nezákonne zmenila všeobecnú lekárku maloletého. Vo vyjadrení k návrhu na neodkladné opatrenie sa nijako nevyjadrila.
32. Poukázal na účelové zavádzanie inštitúcií v otázke školskej dochádzky a na správanie sa matky, ktorá dňa 15.05. navštívila školu v A., nepravdivo tvrdila, že maloletý natrvalo prestupuje do M.. Matka následne útočila na riaditeľku školy v A., na mesto A.. Krajský súd v Žiline následne vydal oficiálny prípis, v ktorom potvrdil a vysvetlil, že maloletý neprestupuje, môže navštevovať 2 školy. Pre úplnosť uviedol, že matka vo svojej odpovedi taktiež tvrdí, že Krajský súd v Žiline zmenil rozhodnutie okresného súdu ohľadom školy z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil situáciu dochádzky 120 km za školou. Okresný súd jednostranné odsťahovanie vyhodnotil ako nezákonné, matke neschválil trvalý prestup do školy v M.. Medzi rodičmi eskaluje konflikt a žiadal, aby bolo napravené protiprávne konanie a práve v tomto správaní matky videl dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ktoré on navrhol.
33. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala oprávnená účastníčka konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného súdu potvrdil v časti výroku I., a vo výrokoch II., III., IV. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a uznesenie okresného súdu vo zvyšnej časti výroku I. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, odvolanie matky do výroku V. odmietol podľa § 359 a § 386 CSP.
34. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu v časti výroku I. a výrokoch II., III., IV a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom v časti výroku I. a výrokoch II., III., IV, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje v časti výroku I. a vo výrokoch II., III., IV., pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Na dotvrdenie správnosti záverov v časti výroku I. a výrokoch II., III., IV. okresného súdu považoval odvolací súd dať odpoveď na kľúčové otázky položené odvolateľkou vo vyvolanom odvolacom konaní.
35. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu sa zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
36. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
37. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 324 ods. 1, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
39. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
40. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
41. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, resp. okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v konaní bez návrhu účastníka konania. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
42. Z vlastnej úradnej činnosti sa odvolací súd oboznámil s výsledkom konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 12CoP/87/2026, ktorého predmetom bolo nahradenie súhlasu otca na prihlásenie a zápis maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky. Odvolací súd uznesením z 30. apríla 2026 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že v danom prípade bola osvedčená potreba bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa podľa čl. 5 písm. b) a e) Zákona o rodine. Z tohto dôvodu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne nahradil súhlas otca na prihlásenie a zápis maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky, pričom zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť kontinuitu
vzdelávania maloletého a predísť nepriaznivým dôsledkom, ktoré by mohli vzniknúť v prípade absencie rozhodnutia do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
43. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní veci (sp.zn.14CoP/134/2026), vrátane všetkých odvolacích námietok matky, považuje za potrebné podrobnejšie uviesť, že napadnuté uznesenie okresného súdu čo do časti výroku I., tak ako uviedol odvolací súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a vo výrokoch II., III., IV. je vecne správne, vychádza zo správne zisteného a osvedčeného skutkového stavu a zároveň zodpovedá základným princípom rodinného práva, predovšetkým princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa A.. Tento princíp nemožno chápať izolovane ani formalisticky, ale ako komplexné hodnotenie všetkých relevantných okolností, pričom zahŕňa nielen aktuálnu spokojnosť dieťaťa, ale najmä jeho dlhodobú stabilitu, predvídateľnosť výchovného prostredia, zachovanie vzťahových väzieb k obom rodičom a ochranu pred negatívnymi dôsledkami konfliktu rodičov.
44. Pokiaľ ide o kľúčovú námietku matky, že neboli splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, čo zodpovedá časti potvrdeného výroku I. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že okresný súd nepostupoval arbitrárne ani bez dôkazného základu. Práve naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že maloletý A. má vytvorený pozitívny citový vzťah k obom rodičom, obaja rodičia disponujú adekvátnymi výchovnými schopnosťami a materiálnym zázemím a dlhodobo sa podieľali na jeho starostlivosti a sám maloletý vyjadril želanie byť týždeň s matkou a týždeň s otcom. Za takejto situácie predstavuje striedavá osobná starostlivosť legitímny a v súlade so zákonom preferovaný model, pokiaľ to umožňujú okolnosti prípadu. Rozhodujúcim faktorom pritom nie je komfort rodiča, ale zachovanie rovnocenného kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že citová väzba dieťaťa len k jednému rodičovi nemôže automaticky vylučovať zachovanie rovnocenného rodičovského pôsobenia druhého rodiča, najmä ak absentujú dôvody na jeho obmedzenie.
45. V súvislosti s argumentom matky o neprimeranej vzdialenosti medzi bydliskami rodičov odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že táto situácia nevznikla nezávisle, ale bola priamym dôsledkom jednostranného rozhodnutia matky o presťahovaní maloletého A. bez dohody s otcom, resp. bez rozhodnutia súdu. Nemožno preto akceptovať argumentáciu, že následky tejto zmeny majú ísť výlučne na ťarchu druhého rodiča alebo majú viesť k jeho faktickému oslabeniu rodičovských práv. Okresný súd správne v prejednávanej veci identifikoval potrebu stabilizácie vzniknutého stavu a zníženia nepredvídateľnosti presunov maloletého. Odvolací súd akcentuje, že striedavá starostlivosť nebola nariadená okresným súdom ako idealizované riešenie, ale ako pragmatický kompromis v situácii, v ktorej žiadne riešenie bez zaťaženia dieťaťa už neexistovalo.
46. K námietke matky, že okresný súd nesprávne posúdil otázku zmeny bydliska, odvolací súd uvádza, že presťahovanie maloletého na vzdialenosť viac ako 100 km nemožno považovať za bežnú vec každodennej starostlivosti. Takáto zmena objektívne zasahuje do všetkých základných aspektov života dieťaťa – školského, sociálneho aj rodinného. Ide preto o vec, pri ktorej je potrebná dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu. Výklad prezentovaný matkou v tejto veci (sp. zn. 14CoP/134/2026) by viedol k tomu, že rodič, ktorému je dieťa zverené neodkladným opatrením dočasne, by mohol jednostranne meniť jeho životné podmienky bez ohľadu na druhého rodiča, ktorého rodičovské práva neboli obmedzené, čo by bolo v rozpore so samotnou podstatou rodičovských práv ako práv oboch rodičov.
47. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na judikatúru, odvolací súd zdôrazňuje, že jednotlivé rozhodnutia nemožno vytrhávať zo skutkového kontextu. Rozhodnutia, na ktoré sa matka odvolávala, vychádzali z odlišných okolností, najmä z iného stupňa stability pomerov alebo z inak realizovaného styku rodičov. Ani predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR nevytvára jednoznačnú doktrínu, ale pripúšťa pluralitu výkladov, pričom konečné posúdenie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Okresný súd preto nepochybil, ak neprijal výklad matky ako jediný možný. K námietke nevyhodnotenia správy ÚPSVaR Poprad odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov je v dispozícii súdu prvej inštancie, ktorý ich posudzuje vo vzájomných súvislostiach. Skutočnosť, na ktorú poukázala matka, že maloletý subjektívne uvádzal, že sa v novom prostredí cíti dobre, neznamená, že zmena bola objektívne v jeho najlepšom záujme. Maloletý v jeho veku nedokáže komplexne posúdiť dôsledky tak zásadnej zmeny, ako je presťahovanie, zmena školy, či oslabenie kontaktu s druhým rodičom. Okresný súd, preto správne nepriznal tomuto dôkazu rozhodujúcu váhu. Oproti tomu uvedeniu maloletého stojí jeho tvrdenie, že chce byť týždeň u matky a týždeň u otca.
48. K tvrdeniam matky v odvolaní o obštrukčnom konaní otca odvolací súd uvádza, že tieto jednotlivé incidenty nemali zásadný význam pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Zo spisu vyplýva, že konflikt medzi rodičmi je intenzívny a obojstranný, pričom práve tento konflikt je dôvodom zásahu súdu. Nemožno, preto podľa odvolacieho súdu redukovať problematiku na posudzovanie izolovaných situácií pri odovzdávaní dieťaťa. Pokiaľ matka namietala rozpor napadnutého uznesenia s predchádzajúcim rozhodnutím okresného súdu, tak odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenia sú svojou povahou flexibilné a reflektujú aktuálny vývoj pomerov. Skutočnosť, že v čase skoršieho rozhodnutia neboli splnené podmienky na zmenu starostlivosti, neznamená, že tieto podmienky nemohli vzniknúť neskôr, v dôsledku ďalšieho vývoja, najmä pokračujúceho konfliktu rodičov a zmenou bydliska maloletého, zotrvania matky v novom bydlisku a tým samozrejme i maloletého. Odvolací súd konštatuje, že napriek námietkam matky, vzhľadom na obsah spisového materiálu a osvedčený skutkový stav veci sp.zn. 14CoP/134/2026 okresný súd zvolil riešenie, ktoré najviac rešpektuje právo maloletého dieťaťa na oboch rodičov, stabilizuje jeho situáciu v prechodnom období a minimalizuje negatívne dôsledky konania rodičov. Rozhodnutie okresného súdu, rešpektujúce záujem maloletého, preto ho nie je možné považovať za svojvoľné ani za rozporné so zákonom, a odvolacie námietky matky neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť.
49. Odvolací súd si uvedomuje, že snaha o zlepšenie finančnej situácie, kariérny rast na pozícii zdravotnej sestry v meste M., ako aj budovanie nového partnerského vzťahu a rodinného zázemia so snúbencom v obci F. sú legitímne a prirodzené osobné ciele každej ľudskej bytosti. Tieto rozhodnutia sú plne v kompetencii matky a žiadne súdne rozhodnutie jej v ich realizácii nebráni ani jej ich neodopiera. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že výkon osobných práv jedného z rodičov naráža na ústavné limity v momente, keď začne priamo zasahovať do práv maloletého dieťaťa a druhého rodiča. Pokiaľ sa matka slobodne rozhodla realizovať svoje osobné a kariérne ciele v okrese M., musí znášať logistické, organizačné a finančné dôsledky tohto rozhodnutia ona sama. Tieto dôsledky nemôžu byť prenášané na plecia maloletého dieťaťa a otca, a to ani vo forme zrušenia striedavej starostlivosti, ani vo forme prenesenia záťaže spojenej s cestovaním na dlhé vzdialenosti. Zlepšenie finančnej situácie matky alebo jej nový partnerský vzťah nemôžu mať prednosť pred právom dieťaťa na zachovanie stability jeho doterajšieho životného prostredia, školskej dochádzky v A. a predovšetkým pred jeho právom na pravidelnú, rovnocennú a osobnú starostlivosť zo strany otca. Záujem maloletého dieťaťa je v rodinnoprávnych vzťahoch vždy prvoradým a najvyšším kritériom a imperatívom na súdne konanie. Jednostranné presťahovanie dieťaťa o viac ako 100 kilometrov bez predchádzajúcej dohody s otcom alebo bez rozhodnutia súdu je možné chápať i ako uprednostnenie osobných záujmov matky pred najlepším záujmom dieťaťa, čo je z právneho aj ľudského hľadiska neprípustné.
50. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu napadnutým uznesením neporušil žiadne ústavné ani zákonné práva matky, keďže rešpektoval slobodu pohybu a pobytu matky podľa Ústavy Slovenskej republiky. Okresný súd matke nezakázal zmeniť jej vlastné bydlisko, slobodne sa presťahovať do obce F., žiť v spoločnej domácnosti so snúbencom ani prijať nové zamestnanie v M.. Súdne rozhodnutie sa týka výlučne maloletého dieťaťa, ktorého záujmy a právo na stabilné prostredie a pravidelnú starostlivosť oboch rodičov stoja nad osobnými a ekonomickými záujmami matky, otca. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu, matke iba poskytol legitímnu možnosť korigovať jej predchádzajúce konanie tým, že umožnil návrat maloletého do pôvodného bydliska vo P. P., ktoré bolo naposledy určené platnou dohodou rodičov. Týmto postupom okresný súd nevylúčil ani nezablokoval možnosť budúceho presťahovania dieťaťa, ide len o usmernenie, že takýto závažný krok je v zmysle zákona možný až po dosiahnutí konsenzu s otcom alebo po riadnom prebehnutí súdneho konania o nahradenie súhlasu druhého rodiča podľa § 35 Zákona o rodine. Postup súdu tak nebol zásahom do práv matky, ale ústavne konformným výkonom ochrany práv maloletého dieťaťa.
51. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam matky pripomína, že aj keď rodičia samozrejme disponujú právom organizovať si svoj život, vrátane zmeny bydliska, výkon tejto slobody musí byť v rodinnoprávnych vzťahoch vždy pomerne vážený so záujmom maloletého dieťaťa na stabilite prostredia a zachovaní kontinuity vzťahov s oboma rodičmi. Autonómia v rozhodovaní rodiča o vlastnom súkromnom a profesionálnom živote nemôže bezvýhradne dominovať nad právom dieťaťa na zachovanie doterajších citových, sociálnych a vzdelávacích väzieb. Pokiaľ jeden z rodičov uskutoční taký zásadný krok, akým je presťahovanie do iného regiónu, je povinný prioritne vyriešiť otázku, ako táto zmena ovplyvní stabilný životný rytmus maloletého a jeho kontakt s druhým rodičom. Právo na
zmenu bydliska preto nemožno vnímať izolovane, ale výlučne v kontexte zodpovednosti voči dieťaťu, ktorého najlepší záujem musí zostať zachovaný a chránený pred dôsledkami jednostranných rozhodnutí dospelých.
52. Odvolací súd pri posudzovaní odvolania matky vychádzal z princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa A., ktorý predstavuje základné kritérium pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých. Tento princíp vyžaduje komplexné posúdenie všetkých okolností prípadu, najmä stability výchovného prostredia maloletého, kontinuity jeho školského a sociálneho zázemia, ako aj schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu spoluprácu pri výkone rodičovských práv a povinností. V rodinnoprávnych veciach nie je možné záujem dieťaťa podriadiť subjektívnym predstavám alebo individuálnym potrebám jedného z rodičov, aj keď sú motivované snahou o osobný rozvoj, či finančné prilepšenie. Najlepší záujem maloletého v sebe integruje predovšetkým právo na citovú bezpečnosť a predvídateľnosť životných podmienok, čo v prejednávanej veci znamená zachovanie väzieb na doterajšiu školskú komunitu a rovnocenný každodenný kontakt s otcom v A.. Okresný súd, preto pri aplikácii tohto princípu dôsledne, podľa odvolacieho súdu, posudzoval závažnosť jednostranného zásahu matky do zabehnutého režimu dieťaťa.
53. K odvolacej námietke matky založenej na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 247/2024 odvolací súd uvádza, že citované rozhodnutie sa zaoberá otázkou zákonného určenia bydliska maloletého ako dôsledku rozhodnutia o jeho zverení do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a to pre účely určenia miestnej príslušnosti súdu. Ústavný súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že právnym titulom na určenie (resp. zmenu) bydliska maloletého je rozhodnutie súdu o jeho zverení do osobnej starostlivosti. Z uvedeného záveru však nemožno vyvodzovať oprávnenie rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, jednostranne určovať alebo meniť jeho bydlisko bez ohľadu na rodičovské práva druhého rodiča, keďže táto otázka nebola predmetom posudzovania citovaného rozhodnutia. Zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nedochádza k zániku ani obmedzeniu rodičovských práv a povinností druhého rodiča, pokiaľ o tom súd osobitne nerozhodol. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované obom rodičom, pričom pri rozhodovaní o otázkach presahujúcich rámec bežnej starostlivosti je potrebné vychádzať zo zásady ich spoločného výkonu v zmysle § 35 Zákona o rodine. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá existenciu primeranej miery spolupráce medzi rodičmi, ktorá umožňuje zabezpečenie jednotného a koordinovaného výkonu rodičovských práv a povinností. Okresný súd pri svojom rozhodnutí správne a dôsledne bral do úvahy skutočnosť, že ak je miera konfliktu medzi rodičmi takej intenzity, že objektívne znemožňuje efektívnu komunikáciu a dohodu v otázkach týkajúcich sa maloletého, ide o významnú okolnosť pri posudzovaní vhodnosti tohto výchovného usporiadania. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nie je možné vylúčiť, že k eskalácii konfliktu medzi rodičmi došlo práve i v príčinnej súvislosti s odsťahovaním matky a s jej jednostranným rozhodnutím zmeniť doterajšie bydlisko maloletého dieťaťa. Zvýšené napätie a narušenie rodičovskej komunikácie, ktoré vznikli ako priamy dôsledok tohto náhleho kroku, však nemôžu sami osebe viesť k záveru o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Ak by súd rezignoval na striedavú starostlivosť len pre konflikt vyvolaný takouto zásadnou zmenou pomerov, fakticky by tým legitimizoval konanie jedného z rodičov na úkor práv druhého rodiča a stability dieťaťa. Prvostupňový súd, preto správne, podľa odvolacieho súdu, výhradne pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, vyhodnotil, že za takejto situácie je najlepším riešením nastavenie striedavej starostlivosti, ktorý môže minimalizovať potrebu priamej interakcie medzi rodičmi, predchádza novým trecím plochám a chráni maloletého pred dôsledkami ich nezhôd, čo je plne v súlade s jeho najlepším záujmom. Rovnako je potrebné prihliadnuť na stabilitu výchovného prostredia maloletého, ktorá zahŕňa najmä kontinuitu jeho školského prostredia, sociálnych väzieb a každodenného režimu. V prejednávanej veci maloletý dlhodobo navštevuje základnú školu v A., kde má vytvorené stabilné školské a sociálne väzby, pričom v tomto meste má bydlisko aj otec, u ktorého sa v rámci striedavej starostlivosti zdržiava. Odvolací súd však dospel k záveru, že pri zohľadnení všetkých skutočností striedavá osobná starostlivosť v danom prípade najlepšie zodpovedá záujmu maloletého dieťaťa, keďže primerane zabezpečuje zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom pri súčasnom rešpektovaní jeho školského a výchovného prostredia vo väzbe i na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 12CoP/87/2026. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie matky za dôvodné, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku I. o nariadení striedavej starostlivosti, a výrokoch II., III. IV. vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a zodpovedá princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa A., odvolací súd sa preto s jeho závermi, výhradne pre účely nariadenia neodkladného opatrenia stotožnil a napadnuté rozhodnutie v týchto častiach potvrdil.
54. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný inštitút slúžiaci na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v situáciách, keď je potrebné bezodkladne upraviť právne alebo faktické vzťahy, a to najmä s prihliadnutím na ochranu maloletého dieťaťa. Jeho účelom nie je konečné meritórne rozhodnutie vo veci, ale zabezpečenie takého usporiadania pomerov, ktoré najlepšie zodpovedá aktuálnemu stavu a zabraňuje vzniku ujmy alebo prehlbovaniu nestability. Vzhľadom na to, že od poslednej úpravy neodkladným opatrením došlo k zmene rozhodujúcich okolností, bolo nevyhnutné dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností tak, aby bol zabezpečený najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie, preto správne využil inštitút neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, ktorým vytvoril dočasný právny rámec zodpovedajúci aktuálnym pomerom maloletého. Súčasne bolo potrebné odstrániť stav právnej a faktickej duplicity spočívajúci v existencii predchádzajúceho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktoré nezodpovedalo aktuálnemu skutkovému stavu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, ak toto rozhodnutie zrušil podľa § 363 CMP, keďže jeho ďalšia existencia by bola v rozpore s dočasne upraveným režimom starostlivosti o maloleté dieťa. Takto zvolený procesný postup rešpektuje zásadu rýchlej a účinnej ochrany maloletého dieťaťa, ako aj potrebu predchádzať situáciám, v ktorých by formálne právne rozhodnutie neodrážalo reálne pomery účastníkov konania. Neodkladné opatrenie zároveň nepredurčuje výsledok konania vo veci samej, ale slúži výlučne na preklenutie obdobia do jeho právoplatného skončenia. Odvolací súd preto konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zákonom, sledoval legitímny cieľ ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a nevybočil z rámca zákonom zverenej diskrečnej právomoci súdu pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach.
55. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
56. Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd odvolanie odmietne, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
57. Vzhľadom na obsah odvolania matky, odvolací súd skúmal, či matka bola subjektom oprávneným na podanie odvolania aj proti výroku V. uznesenia okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté tak, že: „Návrh otca na určenie trvalého pobytu maloletého na adrese: H. I. XXXX/XX, XXX XX A. sa zamieta.“ Z § 359 Civilného sporového poriadku vyplýva, že odvolanie je prípustné len v rozsahu, v akom bolo rozhodnutie vydané v neprospech odvolateľa, teda ak sa ním zasahuje do jeho právnej sféry. Analogicky možno poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 40/1993, sp. zn. 1 Cdo/28/1992), podľa ktorej oprávnenie podať opravný prostriedok patrí len tomu účastníkovi, ktorý bol napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich právach. V prejednávanej veci matka napadla výrok V. uznesenia okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh otca na určenie trvalého pobytu maloletého. Uvedený výrok však nebol vydaný v neprospech matky, keďže jej neukladal žiadnu povinnosť ani iným spôsobom nezasahoval do jej právnej sféry. Za tejto situácie matka nebola týmto výrokom dotknutá na svojich právach, a preto jej chýba vecná legitimácia na podanie odvolania proti tomuto výroku.
58. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolanie matky proti výroku V. uznesenia okresného súdu odmietol, keďže bolo podané neoprávnenou osobou. Ak odvolanie bolo v tejto časti odmietnuté z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, tak odvolací súd sa ďalšími vecnými námietkami matky vzťahujúcimi sa k tomuto výroku nezaoberal.
59. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že okresný súd konal mimoriadne ústretovo vo vzťahu k obom rodičom a vyvinul maximálne úsilie v konaní o najlepší záujem maloletého dieťaťa. O tomto vysoko profesionálnom a ľudskom prístupe prvostupňového súdu osobitne svedčí odsek 30. napadnutého uznesenia. Z jeho obsahu jasne vyplýva, že okresný súd s cieľom zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť rodinného prostredia vopred reagoval na predpokladanú dĺžku konania, ktorá je závislá od podania znaleckého posudku. Okresný súd precízne a v predstihu upravil starostlivosť o maloletého počas letných prázdnin, aby si obidva rodičia dokázali včas prispôsobiť svoje pracovné povinnosti a naplánovať voľný čas s dieťaťom. Okresný súd dokonca nad rámec svojich bežných povinností aktívne zisťoval aktuálnu situáciu rodiny, keď sa telefonicky informoval u právnych zástupcov oboch rodičov, či nemajú na leto zakúpené zájazdy alebo pobyty, na ktoré by bolo potrebné pri rozhodovaní prihliadnuť. Keďže takého plány v tom čase neboli preukázané, preto okresný súd v súlade s § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku spravodlivo a rovnomerne
rozdelil letné prázdniny na presné bloky pre matku aj pre otca. Taktiež určenie miesta odovzdávania v bydlisku odovzdávajúceho rodiča pre obdobie prázdnin potvrdzuje snahu súdu o rovnomerné zaťaženie oboch strán. Tento podrobný a empatický postup prvostupňového súdu len potvrdzuje, že prvostupňové rozhodnutie nesleduje represívny cieľ voči matke, ale je výsledkom dôslednej a hlbokej snahy súdu chrániť psychickú pohodu dieťaťa - A. a zachovať vyvážený vzťah s oboma rodičmi aj počas prázdninového obdobia.
60. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil jej celoživotnú starostlivosť od narodenia maloletého a jeho dlhodobú citovú naviazanosť na jej osobu, pričom tieto skutočnosti údajne účelovo opomenul, odvolací súd považuje tieto námietky za neopodstatnené. Rozhodnutie okresného súdu komplexne zohľadnilo všetky zákonné kritériá pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa a v žiadnom prípade nepoprelo citovú väzbu maloletého k matke. Primárna starostlivosť jedného z rodičov v ranom veku dieťaťa však automaticky nezakladá jeho výlučné právo na osobnú starostlivosť v neskoršom období, ani nevylučuje striedavú osobnú starostlivosť. Maloleté dieťa má rovnaké právo na zachovanie a rozvíjanie citovej väzby k obidvom rodičom. Okresný súd správne, pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, vyhodnotil, že otec má rovnaké rodičovské kapacity a predpoklady na výchovu, pričom zavedenie striedavej starostlivosti je práve v záujme maloletého, aby neprišiel o prirodzenú prítomnosť otca v jeho každodennom živote. Tvrdenie matky, že okresný súd tieto skutočnosti účelovo opomenul, je len jej subjektívnym hodnotením, ktoré vyplýva z nesúhlasu s výsledkom konania. Prvostupňový súd, podľa odvolacieho súdu, nerozhodoval na úkor matky, ale v prospech dieťaťa, pričom striedavá starostlivosť bola určená ako najvhodnejší nástroj na elimináciu negatívnych dopadov jednostranného sťahovania matky, ktoré nepochybne malo vplyv na stabilitu dieťaťa, ktorý záver odvolacieho súdu sa opäť viaže výlučne na rozhodnutie o odvolaní matky voči nariadenému neodkladnému opatreniu v tomto konaní, k jeho potvrdzujúcej časti. Tento záver odvolacieho súdu sa však viaže výlučne na rozhodovanie o odvolaní matky proti nariadenému neodkladnému opatreniu v tomto konaní, pri ktorom odvolací súd posudzoval splnenie zákonných podmienok pre dočasnú úpravu pomerov výlučne z hľadiska potreby bezodkladnej ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Závery odvolacieho súdu v konaní sp.zn. 14CoP/134/2026 v časti potvrdzujúceho výroku I. a výrokoch II., III., IV. zostávajú preto nedotknuté skutočnosťami a závermi prijatými v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 12CoP/87/2026, napriek tomu, že odvolací súd rovnako zdôraznil, že v konaní o neodkladnom opatrení je rozhodujúce posúdenie potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov s prihliadnutím na ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že oba senáty odvolacieho súdu pri svojich záveroch vychádzali z obsahu spisového materiálu predloženého súdom prvej inštancie a hodnotili tvrdenia účastníkov i vykonané dôkazy iba v rovine osvedčenia skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia. V oboch prípadoch pritom vychádzali z potreby bezodkladnej, dočasnej úpravy pomerov s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, bez prejudikovania konečného rozhodnutia vo veci samej, napriek tomu, že najlepší záujem maloletého bol odvolacími senátmi v rámci diskrečnej právomoci rozdielne kvalifikovaný.Spodná časť formulára
61. Pokiaľ matka v odvolaní poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15CoP/83/2023 zo dňa 05.10.2023, podľa ktorého zmena bydliska maloletého uskutočnená rodičom nemusí byť v rozpore so záujmom dieťaťa, odvolací súd konštatuje, že toto rozhodnutie nie je možné na prejednávanú vec aplikovať. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že matkou uvádzané rozhodnutie je rozsudkom vo veci samej, ktorý bol vydaný po riadnom a komplexnom dokazovaní, zatiaľ čo v tomto konaní sa rozhoduje o neodkladnom opatrení, ktoré má len dočasný charakter a slúži na rýchlu ochranu stability dieťaťa do konečného rozhodnutia. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15CoP/83/2023 zo dňa 05.10.2023 navyše výslovne podmieňuje prípustnosť zmeny bydliska tým, že takýto krok nezasahuje do práv druhého rodiča a nemení možnosť realizácie styku. V prejednávanej veci však matka jednostranným presťahovaním maloletého do iného okresu a snahou o zmenu školy zásadným spôsobom sa dotýkala i rodičovských práv otca, keďže takéto konanie mohlo mať dopad na výkon doterajšej starostlivosti otca o maloletého.. Z tohto dôvodu je právna argumentácia matky týmto rozhodnutím nepriliehavá, keďže skutkové okolnosti oboch prípadov sú diametrálne odlišné a konanie matky v tomto prípade priamo odporuje podmienkam stanoveným v ňou citovanom rozhodnutí.
62. Odvolací súd preto uzatvára, že okresný súd správne vyhodnotil skutkový stav, aplikoval relevantné právne predpisy a jeho rozhodnutie v časti napadnutého výroku I., a vo výrokoch II., III., IV. je v súlade s princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa A., tak ako bol kvalifikovaný týmto odvolacím súdom
a v tomto rozhodnutí vyššie. Odvolacie námietky matky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá bola odvolacím súdom výrokovou časťou tohto rozhodnutia potvrdená, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v zodpovedajúcich častiach potvrdil.
63. Odvolací súd zároveň pripomína, že všetky vyššie uvedené právne a skutkové závery sa vzťahujú výlučne na túto konkrétnu prejednávanú vec o neodkladnom opatrení, a to v rozsahu jej individuálnych skutkových okolností a procesného rámca, nemožno ich preto vykladať ako všeobecnú úpravu, ani ako záver presahujúci hranice tohto odvolacieho konania.
64. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutú časť výroku I. zrušiť, a to z dôvodu potreby dosiahnutia súladu s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/87/2026, ktoré zásadne zmenilo východiskové skutkové a právne pomery, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri napadnutom uznesení v zrušenej časti výroku I. vo zvyšnej časti, pri určovaní bežného režimu styku maloletého s rodičmi počas striedavej starostlivosti. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti totiž vychádza z predpokladu stabilného školského režimu maloletého a presne určenej organizácie odovzdávania a preberania dieťaťa v súvislosti s jeho školskou dochádzkou. Tento predpoklad však už nie je možné bez ďalšieho uplatniť, keďže rozhodnutím odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 12CoP/87/2026 bol nahradený súhlas otca s prihlásením a zápisom maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky, čím došlo k zmene relevantných okolností, na ktorých bola pôvodná úprava styku vystavaná. Za tejto situácie by ponechanie zrušenej napadnutej úpravy výrokom I. vo zvyšnej časti v platnosti mohlo viesť k nesúladu medzi jednotlivými súdnymi rozhodnutiami, k právnej neistote účastníkov konania a k praktickej nevykonateľnosti časti výroku, ktorá viaže výkon rodičovských práv a povinností na konkrétny školský režim, ktorý už nie je možné považovať za jednoznačne ustálený v rozsahu predpokladanom súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení. Odvolací súd preto považoval za nevyhnutné napadnutú časť výroku I. vo zvyšku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby tento po zohľadnení právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/87/2026 a aktuálneho stavu veci nanovo upravil výkon styku rodičov s maloletým spôsobom, ktorý bude v súlade s týmto rozhodnutím, za režimu zachovania striedavej starostlivosti (potvrdzujúca časť výroku I. napadnutého rozhodnutia) a zároveň bude rešpektovať najlepší záujem maloletého dieťaťa- A..
65. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
66. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
67. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vec posúdiť v konaní o neodkladnom opatrení, teda samotný výkon styku rodičov s maloletým spôsobom, ktorý bude v súlade s týmto rozhodnutím, za režimu zachovania striedavej starostlivosti (potvrdzujúca časť výroku I. napadnutého rozhodnutia) so zohľadnením aktuálneho skutkového a právneho stavu, najmä s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/87/2026, ktorým došlo k zmene východiskových pomerov maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho školskej dochádzke.
68. Súd prvej inštancie, za stavu striedavej starostlivosti, sa v ďalšom postupe zameria na nové nastavenie dočasnej úpravy styku rodičov s maloletým tak, aby bola zabezpečená jej reálna vykonateľnosť a súlad s aktuálnou organizáciou školského režimu maloletého, pričom zohľadní aj skutočnosť, že pôvodná úprava vychádzala z predpokladov, ktoré v dôsledku následného rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 12CoP/87/2026, už nie je možné bez ďalšieho aplikovať. Vzhľadom na charakter veci ide o dočasnú úpravu pomerov, ktorá musí flexibilne reagovať na zmeny v živote maloletého dieťaťa, najmä na jeho školskú dochádzku a s ňou spojenú dennú organizáciu, tak aby bol aj naďalej prioritne chránený najlepší záujem maloletého dieťaťa.
69. Na základe osvedčených skutočností súd prvej inštancie opätovne rozhodne o neodkladnom opatrení v zodpovedajúcom rozsahu zrušujúcej výrokovej časti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, z akých skutočností vychádzal a akým spôsobom boli tieto skutočnosti osvedčené. Všetky rozhodujúce skutkové okolnosti riadne odôvodní postupom podľa
§ 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP tak, aby bolo rozhodnutie presvedčivé, zrozumiteľné a spĺňalo požiadavky práva na spravodlivý proces.
70. Odvolací súd považuje opätovne na tomto mieste uviesť, a to vzhľadom na výsledky aktuálne prejednávanej veci, že je potrebné prihliadnuť na širší kontext ochrany práv maloletého A. a na potrebu zachovania vnútornej konzistentnosti súdnej ochrany v konaniach týkajúcich sa tej istej osoby- A., vedených na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 14CoP/134/2026 a 14CoPno/5/2026 s konaním sp. zn. 12CoP/87/2026. Je žiaduce predchádzať situáciám, v ktorých by podstatné okolnosti života maloletého A. boli v jednotlivých konaniach hodnotené rozdielnym spôsobom. Takéto zohľadnenie súvisiacich rozhodnutí podľa názoru odvolacieho súdu prispieva k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a k zabezpečeniu jednotného a koherentného posúdenia najlepšieho záujmu maloletého A.. V nadväznosti na uvedené, preto teda nemožno prehliadnuť ani rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. 12CoP/87/2026, ktorým bol nahradený súhlas so školským zariadením v M., ktoré predstavuje významnú okolnosť pri hodnotení celkových pomerov maloletého A. a rámca jeho vzdelávacích a výchovných potrieb. Odvolací súd akcentuje, že tieto skutočnosti zohľadnil ako súčasť komplexného posúdenia najlepšieho záujmu maloletého A. časť formulára
71. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami matky, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
72. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že odvolateľka v odvolacom konaní neosvedčila existenciu takých, pre rozhodnutie podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie, preto rozhodnutie okresného súdu v časti výroku I. a vo výrokoch II., III., IV. a tomu zodpovedajúce odôvodnenie, s ktorého obsahom sa v celom rozsahu stotožňuje, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, napadnutú časť výroku I. vo zvyšku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, odvolanie matky do výroku V. odmietol podľa § 359 a § 386 CSP.
73. Vo vyvolanom odvolacom konaní podal otec návrh zo dňa 29.04.2026 na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 30.04.2026 (č. l. 683 spisu).
74. Vec bola krajskému súdu predložená v zmysle Predkladacej správy dňa 22.06.2026. (č.l. 752 spisu)
75. Dňa 30.04.2026 doručil Okresnému súdu Lučenec otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vyvolanom odvolacom konaní. Poukázal na svojvoľné presťahovanie maloletého do okresu M., tiež na uznesenie Okresného súdu Lučenec 15P/23/2026-71 zo dňa 19.02.2026, z ktorého vyplýva, že matka bez súhlasu otca zmenila trvalý pobyt maloletého dňa 28.01.2026, iniciovala jeho zápis do základnej školy na ulici T. v M. a dňa 04.02.2026 bez vedomia otca uzavrela dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pediatričkou v M., hoci otec s touto zmenou nesúhlasil. Pôvodnou ošetrujúcou lekárkou maloletého od narodenia je B. B. F. v A., ktorá maloletého dlhodobo pozná, pozná jeho zdravotnú anamnézu a zabezpečovala jeho zdravotnú starostlivosť. Otec maloletého bezprostredne potom, ako sa dozvedel o zmene poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, výslovne vyjadril svoj nesúhlas s týmto postupom. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že maloletý navštevuje školské zariadenie v A. a centrum životných záujmov sa naďalej nachádza v tomto meste. Matka ku dňu podania neodkladného opatrenia nepožiadala o udelenie súhlasu so zmenou pediatra, nepodala návrh na súd na nahradenie jeho súhlasu rozhodnutím súdu. Pediatrička B. B. B. napriek predchádzajúcej komunikácii doposiaľ neuskutočnila storno dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu Lučenec 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026, bola súdom nariadená dočasná úprava pomerov maloletého spočívajúca v jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd konštatoval, že k zmene bydliska maloletého nedošlo, keďže matka pri presťahovaní maloletého postupovala v rozpore s § 35 Zákona o rodine. V nadväznosti na tieto skutočnosti, najmä na pretrvávajúcu existenciu nezákonne uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti u B. B. B. a absenciu obnovenia pôvodného zmluvného vzťahu s B. B. F., nadobúda evidenčný údaj o trvalom pobyte zásadný praktický význam. Navrhovateľ namieta, že matka prostredníctvom evidenčného údaja o trvalom pobyte uvádza tretie subjekty do omylu a využíva
ho účelovo na dodatočnú legitimizáciu svojich jednostranných a právne sporných zásahov. Poukázal na závery Okresného súdu Lučenec v uznesení 15P/75/2025-585. Považuje za nevyhnutné, aby súd samostatne vyriešil otázku trvalého pobytu maloletého, keďže aktuálne evidenčný stav v obci F. je v rozpore so skutočným fungovaním maloletého. V danom prípade evidenčný údaj o trvalom pobyte nadobúda materiálny význam. Matka ho systematicky využíva ako argumentačný základ pre ospravedlnenie jednostranných postupov. V uznesení Okresného súdu Lučenec 15P/75/2025-415 zo dňa 20.02.2026 súd vyjadril právny názor, že podstatnými vecami sú tie, ktoré majú zásadný význam pre život, zdravie a že za podstatnú vec treba považovať aj zmenu bydliska. V časti III. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na judikatúru Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/164/2021 zo dňa 07.10.2021 a Krajského súdu v Košiciach 7CoP/109/2017. Naliehavosť odôvodnil v ods. IV., a to, že medzi rodičmi sú zásadné otázky výkonu rodičovských práv a povinností. Maloletý je osobou plniacou povinnú školskú dochádzku. Nachádza sa v režime striedavej osobnej starostlivosti. Jeho školská dochádzka, každodenný režim sú dlhodobo fakticky viazané na mesto A.. Je nevyhnutné, aby mal maloletý jednoznačne určeného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v mieste, ktoré korešponduje s jeho skutočným centrom záujmov a zachovanie súčasného stavu by viedlo k eskalácii rodičovského konfliktu a zároveň by znamenalo faktickú legitimizáciu jednostranne vytvoreného stavu zo strany matky. Otec v návrhu žiadal: „Súd nahrádza súhlas matky B. C. D., narodenej XX.XX.XXXX, s uzatvorením dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre maloletého A. A., nar. XX.XXXXXX, u B. B. F., H. B. XXXX, XXX XX A., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 15P/75/2025. Súd nahrádza súhlas matky B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, s prihlásením maloletého A. A., nar. XX.XXXXXX, na trvalý pobyt na adrese H. I. XXXX/XX, XXX XX A., a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 15P/75/2025. Matka je povinná zdržať sa bez písomného súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu jednostranných úkonov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, najmä zmeny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zmeny školy a zmeny reálneho ako aj trvalého bydliska maloletého. Toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadenie a teda do právoplatného skončenia vo veci samej. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“
76. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený matke na adresu jej právnej zástupkyne, ktorá sa v rozsiahlom podaní vyjadrila a s podaným návrhom nesúhlasila (č.l. 719 a nasl. spisu). Poukázala na to, že existuje reálna možnosť zmeny striedavej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky, a to už v blízkej dobe. Centrum životných záujmov bude v okrese M.. Matka uvádza, že doposiaľ s maloletým A. absolvovala všetky lekárske vyšetrenia. Otec sa o tieto nezaujímal, ak len v minimálnej miere. Maloletý A. absolvoval u B. B. vyšetrenie dňa 09.02.2026, 18.03.2026, 27.03.2026 a 11.03.2026. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladným opatrením sa má zabezpečiť rýchla úprava týchto pomerov účastníkov konania, ktoré ako vyplývajú zo samotného pojmu, neznesú odklad. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že maloleté dieťa má zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, nie je preukázaná naliehavosť udelenia súhlasu za matku so zmenou poskytovania zdravotnej starostlivosti. K otázke nahradenia súhlasu matky s prihlásením maloletého dieťaťa na trvalý pobyt na adresu v meste A. uviedla, že samotný okresný súd uznesením návrh otca na určenie trvalého pobytu maloletého zamietol. Považuje za nelogický argument otca, že k dočasnej úprave nahradenia súhlasu by malo dôjsť do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu otca na určenie povinnosti zdržať sa písomného súhlasu alebo jednostranných úkonov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého zdôraznila, že si pomýlil inštitút neodkladného opatrenia a rozhodovania vo veci samej. Navyše v podaní ide o nezmyselný výrok, ktorým otec žiada určenie, ktoré je úplne zbytočné. Rozhodovanie o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého spadá pod zákonnú úpravu. Žiadala zamietnuť návrh.
77. Podľa § 362 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
78. Z dikcie Civilného sporového poriadku, a to § 325 a nasl. je zrejmé, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie. S poukazom na § 2 ods. 1 CMP predstavuje § 362 CMP výnimku z tejto všeobecnej konštrukcie, kedy o návrhu podanom v priebehu odvolacieho
konania je príslušný rozhodnúť odvolací súd (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndc/14/2016 zo dňa 12.01.2017).
79. Nakoľko návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu odvolacieho konania vedeného na základe odvolania matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026, krajský súd ako súd príslušný na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 362 CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ v spojení s § 378 ods. 1 CSP), zhodnotením skutočností vyplývajúcich z návrhu otca a zistení krajského súdu z predloženého spisového materiálu, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom požadovaného neodkladného opatrenia. Návrh otca, preto v zmysle § 328 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zamietol.
80. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
81. Podľa § 325 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
82. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
83. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
84. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
85. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
86. Odvolací súd uvádza, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol teda podaný v štádiu po rozhodnutí súdu prvej inštancie uznesením č.k. 15P/75/2025-585 zo dňa 01.04.2026 v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec vo vyvolanom odvolacom konaní, vedenom na základe odvolania matky pod sp. zn. 14CoP/134/2026. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že otázka úpravy starostlivosti bola predmetom konania na odvolacom súde.
87. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že aj keď bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný vo vyvolanom odvolacom konaní, nemení to nič na tom, že musí spĺňať všetky zákonné podmienky pre jeho nariadenie, vrátane existencie naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že zásah súdu do výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len v mimoriadnych prípadoch, keď je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Takáto situácia však v prejednávanej veci nebola zistená. Nie každú konfliktnú situáciu medzi rodičmi, vyplývajúcu aj z nedostatočnej vzájomnej komunikácie, je potrebné riešiť prostredníctvom tohto inštitútu, a to bez ohľadu na dĺžku prebiehajúceho konania alebo existenciu súdneho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností.
88. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo vyvolanom odvolacom konaní domáhal nahradenia súhlasu matky s uzatvorením dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre maloletého u konkrétneho všeobecného lekára so sídlom v A. (B. B. F.), a to v kontexte právoplatne určenej striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z obsahu spisu však vyplýva, že matka maloletého medzičasom uzavrela obdobnú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti u iného všeobecného lekára so sídlom v M. (B. B. B.). Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je výnimočný procesný inštitút, ktorý slúži výlučne na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v situáciách, keď je preukázaná potreba bezodkladného zásahu súdu na odvrátenie hroziacej ujmy alebo na stabilizáciu pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou jeho nariadenia je teda osvedčenie takej miery naliehavosti, ktorá odôvodňuje okamžitý zásah súdu bez vykonania plného dokazovania. V prejednávanej veci však odvolací súd takúto naliehavosť nezistil. Samotná skutočnosť, že rodičia maloletého zabezpečili zdravotnú starostlivosť u rozdielnych poskytovateľov, nepredstavuje bezprostredné ohrozenie zdravia maloletého ani stav vyžadujúci okamžitý súdny zásah. Ide o situáciu, ktorú je možné riešiť v rámci meritórneho konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, prípadne dohodou rodičov, bez potreby dočasnej súdnej ingerencie formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd zároveň prihliadol na to, že striedavá osobná starostlivosť bola už určená, a jej výkon predpokladá určitú mieru kooperácie rodičov pri zabezpečovaní bežných životných potrieb maloletého. Výber zdravotného poskytovateľa je síce významnou otázkou rodičovskej zodpovednosti, avšak v daných okolnostiach nejde o situáciu, ktorá by sama osebe zakladala naliehavú potrebu súdneho zásahu formou neodkladného opatrenia.
89. Odvolací súd preskúmal aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ktorým sa domáhal nahradenia súhlasu matky s prihlásením maloletého na trvalý pobyt na adrese I. XXXX/XX, A.. Súd prvej inštancie takýto otcom uplatnený návrh napadnutým uznesením zamietol, keď dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Proti tomuto výroku podala odvolanie matka, ktoré odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia odmietol. Vo vzťahu k samotnému návrhu otca v tejto rovine odvolací súd považuje za potrebné opätovne na tomto mieste zdôrazniť, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok určený na riešenie situácií, v ktorých nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej, pretože by bez okamžitého zásahu súdu mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu práv účastníkov, prípadne k zásahu do najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Už samotná povaha tohto inštitútu preto vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil nielen existenciu sporného právneho vzťahu, ale predovšetkým naliehavú potrebu jeho bezodkladnej dočasnej úpravy. Takéto okolnosti však v prejednávanej veci osvedčené neboli. Zmena, resp. určenie trvalého pobytu maloletého predstavuje predovšetkým evidenčný údaj podľa osobitných právnych predpisov, ktorý sám osebe neurčuje miesto faktického pobytu dieťaťa ani rozsah výkonu rodičovských práv a povinností jednotlivých rodičov. Evidencia trvalého pobytu preto bez ďalšieho nemení spôsob výkonu rodičovských práv, nezakladá ani neobmedzuje rodičovské oprávnenia a sama osebe nemá bezprostredný vplyv na každodennú starostlivosť o maloleté dieťa. Odvolací súd pritom nezistil žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že ponechanie súčasného stavu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej môže bezprostredne ohroziť zdravie, priaznivý vývin alebo iné podstatné záujmy maloletého dieťaťa. Otec vo svojom návrhu neosvedčil, že by neprihlásenie maloletého na ním navrhovaný trvalý pobyt spôsobovalo dieťaťu akúkoľvek ujmu alebo že by malo za následok obmedzenie jeho prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, sociálnym právam alebo iným službám, ktorých zabezpečenie by si vyžadovalo okamžitý zásah súdu.
90. Odvolací súd súčasne prihliadol na to, že medzi rodičmi je už dočasne upravený výkon rodičovských práv a povinností formou striedavej osobnej starostlivosti. Ani táto skutočnosť však sama osebe nevytvára naliehavú potrebu rozhodnúť bezodkladným opatrením aj o otázke trvalého pobytu maloletého. Striedavá osobná starostlivosť upravuje spôsob osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, nie evidenčné údaje vedené v registri obyvateľov. Medzi oboma otázkami neexistuje taká priama vecná súvislosť, ktorá by odôvodňovala záver, že bez okamžitého rozhodnutia o trvalom pobyte nebude možné výkon striedavej osobnej starostlivosti riadne realizovať alebo že dôjde k ohrozeniu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto konštatuje, že predmetný spor predstavuje spor rodičov o výkon rodičovských práv, ktorý je možné vyriešiť v rámci konania vo veci samej, pričom jeho povaha neodôvodňuje bezprostredný zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Za daného skutkového stavu nebola osvedčená potreba okamžitej dočasnej úpravy pomerov ani existencia bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala výnimočný procesný postup podľa ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich neodkladné opatrenia.
91. Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke zdržať sa bez jeho písomného súhlasu alebo bez rozhodnutia súdu jednostranných úkonov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, najmä vo veciach vzdelávania,
zmeny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zmeny školy, ako aj zmeny reálneho a trvalého pobytu maloletého. Ani tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd po preskúmaní návrhu otca dospel k záveru, že ani tomuto návrhu nemožno vyhovieť. Predovšetkým považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok slúžiaci na poskytnutie dočasnej ochrany práv alebo právom chránených záujmov v situáciách, keď je osvedčená potreba bezodkladného zásahu súdu. Jeho účelom nie je preventívna úprava výkonu rodičovských práv do budúcnosti ani vytváranie všeobecných pravidiel pre rozhodovanie rodičov o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Otec sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti matke zdržať sa bez jeho písomného súhlasu alebo bez rozhodnutia súdu akýchkoľvek jednostranných úkonov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, najmä vo veciach vzdelávania, zmeny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zmeny školy, ako aj zmeny reálneho a trvalého pobytu maloletého. Takto formulovaný návrh však svojím obsahom nesmeruje k dočasnej úprave konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi, ale k všeobecnej preventívnej úprave budúceho výkonu rodičovských práv, ktorá svojou povahou presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
92. Neodkladné opatrenie totiž nemôže slúžiť ako prostriedok na vytvorenie všeobecného preventívneho režimu výkonu rodičovských práv jedného z rodičov alebo na preventívne riešenie všetkých sporov, ktoré medzi rodičmi môžu v budúcnosti vzniknúť. Prijať opačný záver by znamenalo, že súd by prostredníctvom neodkladného opatrenia fakticky vytvoril trvalý režim, podľa ktorého by matka nemohla bez súhlasu otca alebo bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu rozhodnúť o akejkoľvek podstatnej otázke týkajúcej sa maloletého dieťaťa. Takýto zásah by však predstavoval všeobecné preventívne obmedzenie výkonu rodičovských práv matky bez väzby na konkrétnu skutkovú situáciu, bez osvedčenia naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov a bez meritórneho posúdenia konkrétnej spornej otázky.
93. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že jednotlivé oblasti uvedené v návrhu otca (výber školy, zmena poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zmena miesta pobytu či ďalšie podstatné otázky výkonu rodičovských práv) predstavujú samostatné právne a skutkové otázky. Každú z nich je potrebné posudzovať individuálne podľa konkrétnych okolností existujúcich v čase rozhodovania, vždy s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nemožno preto jedným všeobecným výrokom preventívne rozhodnúť o všetkých budúcich podstatných otázkach výkonu rodičovských práv bez ohľadu na ich povahu a okolnosti, za ktorých môžu vzniknúť. Odvolací súd súčasne konštatuje, že otec ani v tomto prípade neosvedčil existenciu konkrétnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Jeho návrh vychádza predovšetkým z obavy, že matka by mohla aj v budúcnosti rozhodnúť o niektorej podstatnej otázke bez jeho súhlasu. Takáto obava však predstavuje iba hypotetickú možnosť budúceho vzniku sporu medzi rodičmi. Samotná existencia konfliktného vzťahu medzi rodičmi ani predchádzajúce nezhody pri výkone rodičovských práv ešte bez ďalšieho nezakladajú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ medzi rodičmi vznikne spor o konkrétnu podstatnú otázku výkonu rodičovských práv a povinností, zákon poskytuje každému z nich možnosť obrátiť sa na súd s návrhom, aby o tejto konkrétnej otázke rozhodol. Neodkladné opatrenie však nemôže nahrádzať rozhodovanie o neurčitom okruhu budúcich sporov ani slúžiť ako preventívny nástroj na všeobecnú kontrolu výkonu rodičovských práv druhého rodiča. Za uvedeného skutkového a právneho stavu preto odvolací súd dospel k záveru, že návrh otca nespĺňa zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Petit návrhu je formulovaný neurčito a svojím obsahom smeruje k všeobecnému preventívnemu obmedzeniu výkonu rodičovských práv matky do budúcnosti, pričom súčasne nebola osvedčená ani naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrhu otca ani v tejto časti nevyhovel.
94. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, ako i na to, že otec podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, krajský súd návrh otca zo dňa 29.04.2026 v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
95. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.