Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-7Sa/35/2021

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X/X, XXXX E., C. C., práv. zast.: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

BA-7Sa/35/2021

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. marca 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

BA-7Sa/35/2021

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 65 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 5, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.) zamietla žiadosť pôvodného žalobcu (ďalej aj ako „žalobca“) o starobný dôchodok zo dňa 31.07.2015.

2. Uvedenému rozhodnutiu predchádzal rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/30/2018, ktorým Najvyšší súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 10. septembra 2015, podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky pochybenie správneho orgánu spočívalo predovšetkým v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Správny orgán sa v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal s tvrdením účastníka konania, že ako vojak z povolania vykonával činnosť výkonného letca v I. kategórii funkcií a že doba výkonu tejto činnosti mala byť podľa príslušných právnych predpisov hodnotená do doby zamestnania dvojnásobne. Napriek tejto námietke správny

orgán nevykonal potrebné dokazovanie smerujúce k zisteniu, či účastník konania spĺňal podmienky na takéto zvýhodnené hodnotenie doby služby, ani nezisťoval rozsah prípadného dvojnásobného zápočtu. V dôsledku toho nebol skutkový stav zistený v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie nároku na starobný dôchodok. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu bolo predčasné, keďže bolo vydané bez vykonania dokazovania nevyhnutného na overenie rozhodujúcich skutočností. Za účelom odstránenia uvedených nedostatkov uložil správnemu orgánu povinnosť doplniť dokazovanie, najmä vyžiadať si od príslušného orgánu výkaz dôb a kategórií funkcií, preskúmať, či bol účastník konania zaradený medzi výkonných letcov podľa vtedy účinných právnych predpisov, a zistiť, či a v akom rozsahu bola jeho doba činnosti v I. kategórii funkcií hodnotená do doby zamestnania dvojnásobne. Až po vykonaní týchto dôkazov a po úplnom zistení skutkového stavu mal správny orgán opätovne posúdiť splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok a vydať nové rozhodnutie, ktoré bude založené na riadne zistenom skutkovom stave a bude náležite odôvodnené.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal pôvodný žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o starobný dôchodok ku dňu XX. XXXX XXXX. Poukázal na zásadu zachovania nárokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a na jej vplyv na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že dňa XX. XXXX XXXX dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný 25 rokov a v tom čase odpracoval 5 521 dní, t. j. 15 rokov a 46 dní v I. kategórii funkcií a zároveň 8 507 dní, t. j. 23 rokov a 112 dní v zamestnaní v III. pracovnej kategórii. Účastník konania namietal nepresné spočítanie niektorých odpracovaných dôb v I. kategórii funkcií, a v III. pracovnej kategórii, najmä obdobie, ktoré predchádzalo jeho vojenskému povolaniu, obdobie výkonu funkcie palubného technika na lietadlách a obdobie, ktoré nasledovalo po ukončení vojenskej kariéry a zároveň požadoval dvojnásobné započítanie odslúžených dôb ako palubný technik na lietadlách. Uvádza, že vykonával funkciu palubného technika na lietadlách v I. kategórii funkcií od 1. septembra 1973 do 12. októbra 1988 a táto doba by sa mala na účely výšky starobného dôchodku posudzovať dvojnásobne, t. j. 5521 dní x 2 =11042 dní = 30 rokov 92 dní. Taktiež namietal dátum zániku služobného pomeru vojaka z povolania vzatím do väzby dňa 25. júna 1988, dátum zániku služobného pomeru by mal byť dňa 12. októbra 1988, podľa rozkazu veliteľa 3. leteckého školského pluku č. 50 z roku 1988. Namietal povinnosť predložiť správnemu orgánu listinné dôkazy, pretože podľa zákona o sociálnom poistení mala tieto dôkazy zabezpečiť Sociálna poisťovňa. V závere účastník konania žiadal o priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia veku 55 rokov, t. j. od XX. XXXX XXXX, pretože k uvedenému dátumu splnil zákonné podmienky, to znamená, že získal 15 rokov a 46 dní v I. kategórii funkcií a zároveň 23 rokov a 112 dní v zamestnaní v III. pracovnej kategórii, úhrnom 38 rokov a 158 dní obdobia dôchodkového poistenia.

4. Žalovaná Sociálna poisťovňa rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. marca 2021 podľa § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 255 ods. 1 ,2, § 12 ods. 1 písm. a) bod 5, zákona č. 461/2003 Z.z., § 120 ods. 1, 2, § 14 ods. 4, § 41 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb., §174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákona č. 100/1988 Zb. z.“, alebo „zákona o sociálnom zabezpečení“) a vecne tým, že ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie aj celý administratívny spis a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je vecne správne.

6. V odôvodnení ďalej poukázala na to, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 31. júla 2015 bola pôvodne zamietnutá rozhodnutím zo dňa 10. septembra 2015. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/30/2018 zo dňa 26. februára 2020 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalovanej bolo jej povinnosťou doplniť dokazovanie, najmä zistiť rozsah dôb služby zaradených do I. kategórie funkcií a preveriť, či a v akom rozsahu bola doba činnosti výkonného letca hodnotená zvýhodneným spôsobom.

7. Žalovaná uviedla, že na základe doplneného dokazovania prostredníctvom Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky bolo potvrdené, že žalobca vykonával službu od 1. septembra 1973 do 25. júna 1988. Z oznámenia Personálneho úradu zo dňa 7. decembra 2020 vyplynulo, že do I. kategórie funkcií bola započítaná doba interného štúdia na vojenskej škole od 1. septembra 1973 do

19. júla 1975, ako aj doba služobného pomeru vojaka z povolania od 20. júla 1975 do 25. júna 1988. Keďže výkaz dôb a kategórií funkcií sa v osobnom spise žalobcu nenachádzal, vychádzalo sa z údajov uvedených v jeho osobnej karte. Celkovo tak žalobca získal 14 rokov a 302 dní služby v I. kategórii funkcií.

8. K námietke týkajúcej sa dvojnásobného hodnotenia doby výkonu funkcie palubného technika žalovaná uviedla, že žalobca vykonával funkciu výkonného letca od 1. decembra 1981 do 25. júna 1988 v rozsahu 6 rokov a 209 dní. Zdôraznila však, že zvýhodnené započítanie tejto doby jedenapolnásobne alebo dvojnásobne bolo podľa právnej úpravy určené výlučne na účely vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov, nie na účely posudzovania nároku na starobný dôchodok. Keďže žalobca nevykonával funkciu výkonného letca najmenej 25 rokov, nárok na dôchodok za výsluhu rokov mu ani nevznikol.

9. Žalovaná ďalej uviedla, že služobný pomer žalobcu zanikol dňa 25. júna 1988 vzatím do väzby, čo vyplývalo z rozsudku Vojenského obvodového súdu Bratislava, z rozkazu veliteľa 3. leteckého školského pluku, ako aj z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne. Po tomto dátume bol žalobca evidovaný ako pracujúci odsúdený v III. pracovnej kategórii.

10. Na základe vykonaného dokazovania žalovaná dospela k záveru, že žalobca získal v I. kategórii funkcií 14 rokov a 302 dní, a preto nesplnil podmienku najmenej 15 rokov služby potrebnú na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. Rovnako nespĺňal podmienky nároku podľa § 174 uvedeného zákona, keďže služba v I. kategórii funkcií netrvala ku dňu 31. decembra 1999, ale skončila sa už 25. júna 1988.

11. Žalovaná zároveň uviedla, že obdobia evidencie žalobcu ako uchádzača o zamestnanie, počas ktorých mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nemožno hodnotiť ako obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

12. V závere konštatovala, že žalobca získal spolu 36 rokov a 271 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok až od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov, teda od XX. XXXX XXXX. Keďže nesplnil zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku od XX. XXXX XXXX, odvolanie považovala za nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

II. Žaloba a jej dôvody

13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 15. marca 2021 podal pôvodný žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zo dňa zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

14. V úvode žaloby uviedol, že nepoberá výsluhový dôchodok z rezortu obrany ani inú obdobnú dávku sociálneho zabezpečenia.

15. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie doby jeho vojenskej služby vykonávanej vo funkcii palubného technika lietadiel. Tvrdil, že túto činnosť vykonával v I. kategórii funkcií a že predmetná doba mala byť pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok hodnotená dvojnásobne. Podľa jeho názoru tak získal 5 521 dní služby, ktoré po dvojnásobnom započítaní predstavujú 11 042 dní, teda 30 rokov a 92 dní.

16. Ďalej namietal nesprávne určenie dátumu skončenia služobného pomeru. Poukázal na rozpor medzi údajmi evidovanými Sociálnou poisťovňou a údajmi vyplývajúcimi z rozkazu veliteľa 3. leteckého školského pluku č. 50 z roku 1988. Podľa žalobcu služobný pomer neskončil dňa 25. júna 1988, ale až dňa 12. októbra 1988. Uviedol, že žalovaná sa s týmto rozporom náležite nevysporiadala a nevysvetlila rozdiel medzi jednotlivými údajmi.

17. Žalobca zastával názor, že ku dňu XX. XXXX XXXX, keď dovŕšil vek 55 rokov, spĺňal všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok. Tvrdil, že získal 15 rokov a 46 dní služby v I. kategórii funkcií a zároveň 23 rokov a 112 dní zamestnania v III. pracovnej kategórii, spolu 38 rokov a 158

dní dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti podrobne rozviedol jednotlivé obdobia štúdia, vojenskej služby, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti a evidencie na úrade práce, ktoré podľa jeho názoru mali byť započítané do celkovej doby poistenia.

18. Namietal tiež správnosť údajov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia a tvrdil, že žalovaná nesprávne vyhodnotila niektoré obdobia jeho služby a zamestnania. Podľa jeho názoru žalovaná opomenula časť dôb, ktoré predchádzali jeho vojenskej službe alebo nasledovali po jej skončení, a nesprávne vypočítala celkový rozsah získaného poistenia. Poukázal na rozdiel medzi ním uvádzanou dobou 14 028 dní a dobou 13 411 dní, ktorú zistila žalovaná.

19. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná dostatočne nezohľadnila ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023. Tvrdil, že žalovaná sa s touto právnou úpravou nevysporiadala a nároky vyplývajúce z jeho zaradenia do I. kategórie funkcií pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nezohľadnila.

20. Podľa žalobcu žalovaná nerešpektovala právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9So/30/2018 zo dňa 26. februára 2020. Namietal, že pri novom rozhodovaní neboli náležite posúdené otázky týkajúce sa výkonu služby v I. kategórii funkcií ani právne dôsledky výkonu funkcie výkonného letca a palubného technika.

21. Žalobca nesúhlasil ani so záverom žalovanej, podľa ktorého sa za deň skončenia jeho služby považuje deň vzatia do väzby. Tvrdil, že takýto záver vychádza iba z interných smerníc ozbrojených síl, ktoré podľa jeho názoru nemôžu mať prednosť pred zákonom. Namietal preto zákonnosť postupu žalovanej pri určení dĺžky jeho služby v I. kategórii funkcií.

22. Ďalej poukazoval na ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Tvrdil, že keďže mu nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani na inú dávku výsluhového zabezpečenia, obdobie jeho vojenskej služby musí byť v plnom rozsahu zohľadnené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu podľa neho nebolo možné stanoviť mu menej priaznivé podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok.

23. Žalobca ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že žalovaná si nezabezpečila všetky potrebné podklady a dôkazy, hoci podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení bola povinná z úradnej povinnosti zistiť presne a úplne skutkový stav veci. Tvrdil, že povinnosť zabezpečiť podklady nemožno prenášať výlučne na účastníka konania.

24. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tvrdil, že žalovaná sa nevysporiadala so všetkými jeho argumentmi a námietkami, neodpovedala na podstatné otázky týkajúce sa dĺžky služby, spôsobu jej hodnotenia ani výpočtu dôb poistenia. V tejto súvislosti poukazoval na judikatúru vnútroštátnych súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie a vysporiadať sa s argumentáciou účastníka konania.

25. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná nesprávne vyhodnotila dobu jeho vojenskej služby a civilného zamestnania, nerešpektovala podľa neho ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a postupovala formalisticky. Poukazoval tiež na potrebu výkladu právnych predpisov v súlade s princípmi spravodlivosti, právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.

26. V závere žaloby žalobca zotrval na názore, že žalovaná nesprávne posúdila celkovú dobu jeho poistenia, nezohľadnila zvýhodnené hodnotenie služby vykonávanej vo funkcii palubného technika lietadla a v dôsledku toho nesprávne zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovanej

27. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhuje správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdí, že pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok postupovala v súlade so zákonom a že napadnuté rozhodnutie má oporu v platnej právnej úprave.

28. Uvádza, že po zrušení pôvodného rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky vykonala doplnenie dokazovania prostredníctvom Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na základe jeho oznámenia dospela k záveru, že žalobca získal 14 rokov a 302 dní služby zaradenej do I. kategórie funkcií, pričom výkaz dôb a kategórií funkcií sa v jeho osobnom spise nenachádzal a zaradenie bolo vykonané podľa osobnej karty žalobcu.

29. Žalovaná ďalej zastáva názor, že zvýhodnené hodnotenie doby výkonu funkcie výkonného letca podľa § 85 a § 86 vyhlášky č. 128/1975 Zb. bolo určené výlučne na účely posudzovania nároku na dôchodok za výsluhu rokov. Keďže žalobca nevykonával funkciu výkonného letca najmenej 25 rokov, nárok na tento druh dôchodku mu podľa jej názoru nevznikol. Zároveň tvrdí, že žiadny právny predpis neumožňuje započítať dobu výkonu funkcie výkonného letca jedenapolnásobne alebo dvojnásobne pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia.

30. Na tomto základe žalovaná považuje námietku žalobcu týkajúcu sa dvojnásobného hodnotenia doby výkonu služby vo funkcii palubného technika lietadla za právne irelevantnú. Zároveň uvádza, že žalobca získal len 14 rokov a 302 dní služby v I. kategórii funkcií, a preto nespĺňa podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. na priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia 55 rokov veku. Rovnako podľa žalovanej nespĺňa ani podmienky ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb., keďže služba v I. kategórii funkcií netrvala ku dňu 31. decembra 1999.

IV. Replika žalobcu

31. Žalobca vo svojej replike, doplnenej podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2024, nesúhlasí s vyjadrením žalovanej a trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a nezákonné, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností, ako aj z neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu.

32. Žalobca má za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX dovŕšil vek 55 rokov, bol dlhodobo zamestnaný a v rámci výkonu vojenskej služby v ČSĽA získal celkovo 5 521 dní služby, t. j. 15 rokov a 46 dní v I. kategórii funkcií, a to v období od 01.09.1973 do 12.10.1988. Z uvedeného vyplýva, že žalobca spĺňal základné skutkové predpoklady pre posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok, pričom žalovaná túto skutočnosť nesprávne právne vyhodnotila.

33. Žalobca zotrváva na tom, že výkon jeho funkcie palubného technika v rámci letovej služby predstavuje výkon zamestnania v I. kategórii funkcií, ktorý má byť zohľadnený zvýhodneným spôsobom, vrátane jeho násobného započítania, keďže ide o výkon práce v osobitne rizikovom a zákonom zvýhodnenom režime. Odmietnutie takéhoto hodnotenia považuje žalobca za právne neodôvodnené a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

34. Pokiaľ ide o rozdiely v evidencii doby služby (najmä dátum ukončenia služobného pomeru), žalobca poukazuje na to, že v administratívnych podkladoch existujú preukázateľné rozpory medzi jednotlivými zdrojmi (rozkazy vojenských orgánov, evidenčné listy a stanoviská personálnych orgánov). Tieto rozpory neboli žalovanou riadne odstránené ani uspokojivo vysvetlené, hoci ide o skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku.

35. Žalobca ďalej namieta, že žalovaná nepostupovala v súlade so zásadou materiálnej pravdy podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z., keď si dostatočne neobstarala všetky relevantné podklady a zároveň nevyhodnotila rozpory v existujúcich dôkazoch spôsobom, ktorý by viedol k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu. Žalobca má za to, že dôkazné bremeno v konaní bolo v praxi prenesené neprimerane na jeho osobu.

36. Žalobca trvá na tom, že obdobie výkonu jeho vojenskej služby v I. kategórii funkcií malo byť posúdené aj z hľadiska zvýhodneného započítania, keďže ide o osobitný režim výkonu služby, ktorý bol v čase jeho pôsobenia právne upravený spôsobom umožňujúcim odlišné dôchodkové zhodnotenie. Výklad žalovanej, podľa ktorého nie je možné takýto spôsob započítania uplatniť v systéme starobného dôchodku, považuje žalobca za formalistický a odporujúci účelu právnej úpravy.

37. Rovnako žalobca namieta, že žalovaná sa dostatočne nevysporiadala s aplikáciou relevantnej právnej úpravy prechodných ustanovení, najmä § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré podľa názoru žalobcu umožňujú zohľadnenie aj obdobia vojenskej služby v jeho prospech, pokiaľ nebol priznaný výsluhový dôchodok.

38. Žalobca preto zotrváva na názore, že jeho celková doba dôchodkového poistenia bola žalovanou nesprávne vyhodnotená, čo malo priamy vplyv na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutie žalovanej považuje za nedostatočne odôvodnené, keďže sa nevysporiadalo so všetkými relevantnými námietkami žalobcu v rozsahu požadovanom judikatúrou súdov.

39. Z uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby správny súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil.

V. Relevantné právne predpisy

40. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

41. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

42. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

43. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan ma nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v §14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I), alebo d) 60 rokov.

44. Podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru.

45. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.

Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedene v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

46. Podľa § 120 ods. 2 z. č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 30.9.1988 ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

47. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

48. Podľa § 125 zákona ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene započítava služba výkonného letca a výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti.

49. Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976, bod 1. písm. c/ bolo stanovené, že doba služieb uvedených ad b/ (aj doba služby výkonného letca) sa pre účely dôchodkového zabezpečenia započítava dvojnásobne (§ 120 ods. 2 z.č. 121/1975 Zb.). Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 bola vydaná smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby (príloha 2 k rozkazu). Podľa písm. a), bod 1 smernice pre nárok a výšku dôchodku sa započítava vojakom z povolania dvojnásobne (§ 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení) doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe.

50. Podľa § 85 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 128/1975 zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení výkonným letcom je ten, kto je zamestnaný ako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný sprievodca. Za výkonného letca je považovaný aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár - inštruktor vo Zväze pre spoluprácu s armádou.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

51. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

52. Nakoľko pôvodný žalobca v priebehu konania zomrel, pokračoval súd ďalej v konaní s jeho manželkou, ako novou žalobkyňou a to v zmysle uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/35/2021 zo dňa 14.11.2025.

53. Na pojednávaní zo dňa 30.06.2026, zástupca žalobkyne zopakoval v konaní doposiaľ produkované námietky a žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zástupca žalovanej sa v celom rozsahu pridržal svojich doterajších vyjadrení a ďalej uviedol že, na základe doplneného dokazovania žalovaná zistila, že žalobca má potvrdenú službu od 01.09.1973 – 25.06.1988, celkom ide o 14 rokov a 302 dní.

Následne mu bol priznaný starobný dôchodok. Čo sa týka dvojnásobného započítania, nespĺňal zákonné podmienky aby sa mu takto doba započítavala. Žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť.

54. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. marca 2021, ktorým žalovaná odvolanie pôvodného žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktorým správny orgán zamietol žiadosť pôvodného žalobcu o starobný dôchodok.

55. Z administratívneho spisu žalovanej tunajší súd zistil, že žalobca žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 31.07.2015 žiadal o priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia 55. roku veku z dôvodu výkonu zamestnania pilota v I. kategórii. Vo veci žalobcu žalovaná prvotne rozhodla rozhodnutím zo dňa 10.09.2015 podľa § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 31.07.2015, ktorou žiadal o priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia 55. roku veku z dôvodu výkonu zamestnania pilota v I. kategórii. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 10.09.2015 bolo predmetom súdneho prieskumu s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie rozsudkom sp. zn. 9So/30/2018. V zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol žalovanej, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadala s požiadavkou žalobcu na priznanie starobného dôchodku z titulu, že ako vojak z povolania vykonával službu podľa § 85 vyhl. č. 128/1975 Zb. v I. kategórii funkcií, ktorá mu mala byť hodnotená do doby zamestnania dvojnásobne. Nevykonala žiadne dokazovanie na preukázanie, resp. vylúčenie opodstatnenosti takej požiadavky. Na tom základe Najvyšší súd SR dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na posúdenie veci. V novom konaní inštruoval žalovanú, aby si vyžiada od príslušného orgánu výkaz dôb a kategórií funkcií, zistí, či a v akom rozsahu bola žalobcovi započítaná doba činnosti výkonného letca hodnotená v I. kategórii funkcií do doby zamestnania dvojnásobne a o nároku žalobcu na starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia veku 55 rokov rozhodne znovu, pričom nové rozhodnutie riadne odôvodní.

56. V novom konaní Sociálna poisťovňa vykonala dodatočné dokazovanie prostredníctvom Personálneho úradu ozbrojených síl SR, ktorý v odpovedi zo dňa 7. decembra 2020 potvrdil získanie doby služby účastníka konania od 1. septembra 1973 do 25. júna 1988. Podľa oznámenia Personálneho úradu ozbrojených síl SR zo dňa 7. decembra 2020 bola účastníkovi konania započítaná do I. kategórie funkcií doba interného štúdia na vojenskej škole od 1. septembra 1973 do 19. júla 1975 v dĺžke 1 rok a 322 dní, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 20. júla 1975 do 31. augusta 1975 v dĺžke 43 dní a od 1. septembra 1975 do 25. júna 1988 v dĺžke 12 rokov a 302 dní.

57. Doby od 1. septembra 1975 do 30. novembra 1981 sú zaradené v I. kategórií funkcií, podľa údajov, ktoré boli stanovené tabuľkami počtov, uvedené v rozkazoch a zaznamenané v popise činností. Podľa prílohy č. 2, por. č. 9 smerníc sa služba zvýhodnene započítateľná vykazuje výhradne v I. kategórii funkcií. Podľa poznámky k uvedenému ustanoveniu sa za službu zvýhodnene započítateľnú považuje aj služba výkonného letca. Preto je služba vojaka z povolania od 1. decembra 1981 do 25. júna 1988 zaradená v I. kategórii funkcií.

58. Podľa oznámenia Personálneho úradu OS SR účastník konania funkciu výkonného letca vykonával od 1. decembra 1981, kedy bol ustanovený do funkcie technik lietadla - palubný technik Mi-4, až do 25. júna 1988, kedy podľa § 26 ods. 2 zákona č. 6/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov a na základe rozsudku Vojenského obvodového súdu Bratislava č. 1T 156/88 zanikol služobný pomer vojaka z povolania. Taktiež podľa rozkazu veliteľa 3. leteckého školského pluku vydaného 3. novembra 1988 služobný pomer zanikol vzatím účastníka konania do väzby dňa 25. júna 1988.

59. Z takto zisteného skutkového stavu je tunajšiemu súdu zrejmé, že žalobca vykonával funkciu letca v období od 1. decembra 1981, keď bol ustanovený do funkcie technika lietadla, palubného technika vrtuľníka Mi-4, do 25. júna 1988.

60. Uvedenú získanú dobu sociálneho zabezpečenia žalovaná právne posúdila nasledovne:

61. „Vzhľadom na to, že jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného letca § 41 ods. 2 zákon č. 100/1988 Zb. umožňuje len na nárok na výsluhový dôchodok, takéto hodnotenie doby zamestnania výkonného letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny

právny predpis neumožňuje. Účastník konania na účely vzniku nároku na starobný dôchodok a jeho výpočet tak získal v čase od 1. septembra 1973 do 25. júna 1988 obdobie dôchodkového poistenia v I. pracovnej kategórii v dĺžke 14 rokov a 302 dní, čím nesplnil podmienky potrebné na zníženie dôchodkového veku uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok k XX. G. XXXX mu nevznikol.“

62. S takýmto právnym posúdením skutkového stavu pôvodného žalobcu sa správny súd nemôže stotožniť. Správny súd zastáva názor, že žalovaná dospela k nesprávnemu záveru, že dvojnásobné započítanie doby služby I. kategórie funkcií je relevantné len na výsluhový dôchodok. V zmysle § 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení takto navýšená doba služby sa započítava do doby zamestnania. Potom je potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať túto dobu výkonného letca dvojnásobne (nie len jedenkrát), čo má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení. V tejto časti tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, správny súd vyhodnotil ako dôvodné. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/62/2021, zo dňa 27. 2. 2023, „Podľa § 120 ods. 2 z.č. 121/1975 zb. v znení účinnom do 30.9.1988 ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. Podľa § 130 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o soc. zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

63. Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976, bod 1. písm. c/ bolo stanovené, že doba služieb uvedených ad b/ (aj doba služby výkonného letca, pozn. kasačného súdu) sa pre účely dôchodkového zabezpečenia započítava dvojnásobne (§ 120 ods. 2 z.č. 121/1975 Zb.). Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 bola vydaná smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby (príloha 2 k rozkazu). Podľa písm. A, bod 1 smernice pre nárok a výšku dôchodku sa započítava vojakom z povolania dvojnásobne (§ 130 ods. 2 zákona o soc. zabezpečení) doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe.“

64. Taktiež v rozsudku sp. zn. 7Ssk/29/2021 z 31. januára 2023 Najvyšší správny súd SR (pozri bod 21) skonštatoval, že „možno súhlasiť s tým, že dvojnásobné započítanie určitej doby služby ako doby zamestnania by logicky viedlo aj k predĺženiu doby zamestnania v zmysle § 8 zákona č. 100/1988 Zb. Potom by na základe § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo potrebné za obdobie poistenia považovať takúto dlhšiu dobu zamestnania.“

65. Čo sa týka samotného výpočtu výšky starobného dôchodku správnym orgánom, s poukazom na judikáty najvyššieho súdu R 83/2013 a R 48/2015 a ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho správneho súdu (napr. rozsudky sp. zn. 9 Sk 27/2020, 7 Sk 36/2020, 7 Sk 33/2020 alebo 7 Ssk 51/2022) sa žiada predovšetkým uviesť, že žalobca získal aj dobu služby, aj dobu zamestnania vo všeobecnom systéme, a preto bolo potrebné najskôr vypočítať tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku aj so zohľadnením období služby, ktoré by inak nemali byť vôbec zohľadnené, ako aj so zohľadnením hrubých zárobkov, ktoré počas doby služby žalobca dosiahol. Z takto zisteného teoretického starobného dôchodku bolo následne potrebné vypočítať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 samotný starobný dôchodok vo výške, ktorá pripadá pomerne na doby zamestnania s vylúčením doby služby (ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku), a tak dospieť k sume starobného dôchodku na ktorú mal žalobca nárok zo všeobecného systému.

66. V nadväznosti na uvedené súd ďalej zdôrazňuje, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení

konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

67. Ďalej správny súd v Bratislave nemôže súhlasiť ani s právnym záverom žalovanej v tom, že žalobca nesplnil druhú kumulatívnu podmienku plynúcu z § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., že služobný pomer netrval do 31. decembra 1999. V tomto ohľade tunajší súd poukazuje v plnom rozsahu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/8/2024, 28. 8. 2024, „Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zák. č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31. decembri 1992 a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 (a tiež § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. do 01. júla 2002) len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k 31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2017, sp. zn. 9So/285/2015). V predmetnej veci teda žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že doba služby v I. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999, pričom podmienky nároku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu mu však vznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..“

68. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom, a preto ich zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude v prvom rade ustáliť otázku dôchodkového veku pôvodného žalobcu, vec správne právne posúdiť a následne pri určení výšky starobného dôchodku postupovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a vydať rozhodnutie, ktoré riadne a presvedčivo odôvodní a to aj s prihliadnutím na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku.

69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

BA-7Sa/35/2021

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).