Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-38-2026.pdf
PDF · 120.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/38/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Moniky Sitárikovej v spore žalobcu: GARANCIA MOBILITY s. r. o., so sídlom v Martine, Gorkého 11702/123, IČO: 55 489 168, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 7816/16, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 315,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 20. novembra 2025, č. k. 13C/36/2025-107, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 315,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 315,98 eur od 20.07.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 788 ods. 1, § 442 ods. 2, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej ust. § 4 ods. 2 písm. b), §15 ods. 1, § 11 ods. 6 písmeno a), b), ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je dôvodný. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dňa 12. mája 2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Dacia Lodgy ev. č. A., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej B. C.. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená nútená dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 18.06.2024 do 25.06.2024. Poškodená potrebovala motorové vozidlo počas trvania opravy jej vozidla v servise, a preto dňa 18.06.2024 uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru za prenájom vozidla počas 8 dní pri dohodnutom zmluvnom nájme 65,83 eur a vrátane DPH tak celkovo predstavovala suma za prenájom vozidla 631,97 eur. Zároveň si zaúčtoval aj pristavenie motorového vozidla poškodenej vo výške 25,- eur bez DPH, respektíve 30,- eur s DPH. Dňa 25.06.2024 bola medzi žalobcom a poškodenou uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky poškodenej voči žalovanej ako likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu. V oznámení o poistnom plnení oznámila žalovaná žalobcovi, že ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho predložila výpočet výšky plnenia v sume 345,99 eur s tým, že z predloženej faktúry za prenájom odpočítala neprimerané náklady na náhradné vozidlo za sa 4 dni. Priznaná bola primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý časť na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, na čas objednania náhradných dielov potrebný
na presun vozidla medzi pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Súd považoval aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku za danú, a to na základe postúpenia pohľadávky poškodenou, ktorú mala voči žalovanej. Poškodená postúpenie pohľadávky žalovanej oznámila, čo považoval súd za preukázané samotným oznámením To, že žalovaná zobrala na vedomie postúpenie pohľadávky je zrejmé z toho, že poistné plnenie poukázala na účet žalobcu ako postupníka. Rovnako, ako tvrdil žalobca aj podľa právneho názoru súdu pri postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodenou, došlo medzi poškodenou a žalobcom k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Zmluvu o postúpení uzatvorila poškodená ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Medzi stranami sporu zostala sporná výška náhrady škody v dôsledku inak stanovenej nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla. Poškodená v záujme toho, aby motorové vozidlo mála prevádzkyschopné, odovzdala za účelom opravy do servisu. Súd súhlasí s právnym názorom žalobcu, že po odovzdaní vozidla do opravy nemohla poškodená priamo ovplyvniť dĺžku trvania opravy v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov. Poškodené vozidlo bolo v oprave 8 dní, a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenej nájomné za 8 dní. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v súvislosti so vznikom škody. Poškodená si uplatnila nárok za nevyhnutný čas opravy svojho motorového vozidla, kedy mala toto v servise, pričom náhradné vozidlo používala za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo- Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady. Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohla poškodená využívať svoje vozidlo a bola obmedzená vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu. Žalovaná uznala náklady na použitie náhradného vozidla za 4 dni vo výške 78,99 eur za 1 deň s DPH, čo za celú dobu nájmu predstavuje sumu 631,97 eur vrátane DPH. Zároveň odrátala prevádzkové náklady náhradného vozidla za 4 dni v sume 315,98 eur. Žalobcovi plnila celkom v sume 345,99 eur, v ktorej je zahrnutý poplatok za pristavenie vozidla poškodenej v sume 30,- eur s DPH. Poškodená z objektívnych príčin nemohla v rozhodnom období vozidlo užívať zabezpečila si náhradné vozidlo. Tak ako uviedol aj žalobca skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľná osobné motorové vozidlo počas doby opravy a nie individuálne výpočty žalovanej. Otázka, či náklady na nájom vozidla boli nutné a účelné závisí na posúdenie konkrétnych okolností prípadu. Vychádza sa z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu, zničeniu vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality dobrý život ako pred škodovou udalosťou. Vo svojej podstate nie je dôvod, pre ktorý by tieto náklady, ak sú účelne vynaložené mal niesť práve poškodený. Využívanie náhradného vozidla nemôže byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti. S prihliadnutím na námietky žalovanej sa súd zaoberal nutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na nájom. Všeobecne platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých okolností leží na procesnej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo nesporné, že vozidlo poškodenej v dôsledku škodovej udalosti bolo poškodené. V danom prípade bolo preukázané, že po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovanej dňa 25.06.2024 bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané poškodenej. Rozsah náhrady škody nie je daný dobou, počas ktorej mala poškodená prenajaté náhradné vozidlo, ale dobou, po ktorú bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné. Žalobca potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla preukázal bezodkladné odovzdanie vozidla po ukončení opravy a doručení krycieho listu, t. j. dňa 25.06.2024. Žalobca preukázal, že dobou opravy poškodeného vozidla bolo obdobie od 18.06.2024 do 25.06.2024, počas ktorého mala poškodená zmluvou o nájme prenajaté náhradné vozidlo. V tejto dobe bolo vozidlo skutočne opravované, a preto možno dospieť k záveru, že náklady na nájom náhradného vozidla boli nielen nutné, ale aj účelné (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 6. augusta 2025 č. k. I. ÚS 291/2025 – 56), ktorý ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 315,98 eur. Podľa § 11 ods. 7 PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa. Žalovaná oznámila žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti skončila dňa 04.07.2024. Lehota na poskytnutie poistného plnenia teda uplynula 19.07.2024. Žalovaná sa od 20.07.2024 tak dostala do omeškania so splnením svojej povinnosti. Preto súd žalovanej uložil takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobca bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí plná náhrada trov konania s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania, prípadne alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní v prvom rade namietala, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v tom smere, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázala na judikatúru vyšších súdnych autorít, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 154/2023, Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/2007, III. ÚS 107/2007, I. ÚS 243/2007, I. ÚS 243/2007, I. ÚS 155/2007, I. ÚS 402/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo 46/2023 s tým, že súd sa žiadnym zrozumiteľným presvedčivým spôsobom nevysporiadal s podstatnou argumentáciu žalovanej týkajúcou sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, čím mu odňal možnosť skutkovo a právne argumentovať a tým spôsobom došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Čo sa týka vecnej legitimácie poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2025, I. ÚS 291/2025 s tým, že už pred súdom prvej inštancie žalobca argumentoval tým, že predmetom súdneho konania je nárok na náhradu škody, ktorý mal poškodenému vzniknúť v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Preto mal súd v prvom rade skúmať, či poškodenému pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky z 25.06.2024 vôbec vznikol nárok v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na náhradu škody. Ak by mal súd za to, že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nárok neexistoval, mala byť táto skutočnosť sama osebe za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu rozporu s hmotnoprávnym ust. § 442 ods. 1 OZ. Podľa dlhodobo zaužívaného výkladu pojmu skutočná škoda, táto mohla vzniknúť až okamihom úhrady nájomného vo výške 661,97 eur. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutia o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie je skutočnou škodou, ani ušlým ziskom. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku na vznik škody nepostačovalo samotné prenajatie si vozidla poškodeným a vyfakturovanie nájomného, ale vyžadovala sa aj reálna úhrada tohto nájomného poškodeným prenajímateľovi tohto vozidla. Poškodený v danom prípade dlžné nájomné za prenájom vozidla pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky neuhradil, a preto si nemohol uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Keďže teda poškodený pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky túto neuhradil, nemohol voči samotnému poistenému škodcovi postupovať nárok na náhradu škody titulom účelne vynaložených nákladov s prenájmom vozidla. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 23/2008, ktorý vyslovene uviedol, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu nastalú, vzniklú a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Preto ma Najvyšší súd SR za to, že skutočnú škodu nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá len prípadne vznikne. Preto zopakoval, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Právny úkon započítania je len právnou fikciou, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu ani ku skutočnému reálnemu zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza. Tento právny úkon je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 84/2020 zo dňa 27.10.2020 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013). Právny úkon započítania teda nemožno vo všeobecnosti považovať za iný spôsob alebo nejakú inú normu plnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá. Čo sa týka rozhodnutí Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025 a I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025 majú za to, že Ústavný súd sa v týchto rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevyjadroval k otázke aktívnej vecnej legitimácie. Preto zmluvu o postúpení pohľadávky považujú za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol vyvolať právne účinky. Čo sa týka ďalej posúdenia nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že uznal nárok len za 4 dni, čo zodpovedalo primeranej dobe zapožičanie náhradného vozidla. Poukazoval na spis škodovej udalosti, ktorý bol urobený na základe kalkulácie, kde dĺžka opravy mu trvala 10,7 normohodiny. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 507/2020 zo dňa 30.09.2015 s tým, že súd vo vydanom rozsudku neposudzoval nevyhnutnosť a účelnosť opravy a nevyhnutnosť a účelnosť užívania náhradného vozidla. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 376/2024).
4. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zistenia, vec správne právne posúdil, a preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, zákonný, dostatočne odôvodnený a vydaný na základe náležite zisteného skutkového stavu veci. Čo sa týka námietky žalovanej, že bolo porušené jej právo na spravodlivé konanie mal za to, že prvostupňový súd sa v svojom rozhodnutí s touto námietkou dostatočne vysporiadal a do súdneho konania doložil rozhodnutia iných súdov, ktoré riešili totožné skutkové prípady. Žalovaná zobrala na vedomie postúpenie pohľadávky, nakoľko poistné plnenie poukázala na účet žalobcu. Z toho je logické, že ak by bola subjektívne presvedčená, že postúpenie pohľadávky trpí akoukoľvek vadou, ktorá by neoprávňovala poskytnúť poistné plnenie žalobcovi, poistné plnenie by nepoukázala na účet žalobcu. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010, II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07. Žalovaná v rámci svojho odvolania namietala tiež vecnú legitimáciu sporových strán. Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 54/25 zo dňa 30.04.2025, kde odvolateľom bola rovnako KOOPERATIVA, teda žalovaná, v zmysle ktorého ako aj iných súdnych rozhodnutí bola právna argumentácia žalovanej už v predošlých súdnych konaniach prekonaná. Čo sa týka nevyhnutnej doby prenájmu, žalobca túto nevyhnutnosť preukázal listinnými dôkazmi, a to potvrdením servisu, čestným prehlásením poškodenej. Preto v zmysle nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 322/25 zo dňa 17.07.25 bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, či ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. Počet normohodín uvedených v žalovanej spomínanej kalkulácii nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. Tieto nezohľadňujú individuálne skutkové okolnosti tej - ktorej opravy, pracovnú vyťaženosť autoservisu, dostupnosť pracovných nástrojov a ďalšie skutočnosti. Čo sa týka argumentácie žalovanej ohľadom rozhodnutia Ústavného súdu, Ústavný súd na margo rozdielnosti rozhodnutia odvolacích súdov v otázke posudzovania nároku na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla dodáva, že nezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov, preskúmava skutkové a právne závery súdov z hľadiska parametrov ústavnej udržateľnosti a základného práva, ktorého porušenie je namietané. Nie je úlohou Ústavného súdu, aby v prípade do ústavnej udržateľnosti komplexne nahrádzal rozhodnutie všeobecného súdu. Preto považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, žiadajú potvrdiť a žalovanú zaviazať k náhrade trov konania vo výške 100 %.
5. K podanému vyjadreniu sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach, mala za to, že súd neposudzoval nevyhnutnosť a účelnosť opravy, poukázala opätovne na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp . zn. IV. ÚS 507/2025 zo dňa 30. septembra 2025, pričom súd v danom rozsudku neposudzoval nevyhnutnosť a účelnosť opravy a nevyhnutnosť a účelnosť užívania náhradného vozidla a nezapodieval sa otázkou aktívnej legitimácie. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla a samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj vecne správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia v prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva nasledovné.
9. Žalovaná v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňuje vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení neexistujúcej pohľadávky
z poškodenej na žalobcu. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne posúdil, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky, a zároveň vyporiadaním záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia, vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.06.2024 nepochybne nevyplýva, že predmet, pohľadávka vo výške 661,97 eur voči žalovanej, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 predmetnej zmluvy je za odplatu vo výške 661,97 eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 20240243 vystavenej žalobcom. V bode číslo 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky, úhradu odplaty a úhradu nájomného započítavajú. Postúpená môže byť existujúca pohľadávka aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2007 vyplýva, že „podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie správne skonštatoval, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodenou bolo platné a vyplýva z neho aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v tom, že predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne. Ak preto poškodený postúpil budúcu pohľadávku titulom náhrady škody započítaním pohľadávok došlo fakticky k úhrade faktúry a k vzniku nároku na náhradu škody žalobcovi voči žalovanej. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, pričom započítaním predmetných pohľadávok ani podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k zániku pohľadávky, ktorú by už nebolo možné voči žalovanej vymáhať, došlo len k zániku záväzku poškodenej na zaplatenie nájomného za náhradné motorové vozidlo žalobcovi a súčasne vznikla pohľadávka voči žalovanej ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov za nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania opravovaného poškodeného motorového vozidla poškodeného v autoservise. Žalobcom uplatnený nárok tak vyplýva zo záväzku z neuhradenej faktúry, v rámci ktorej bola dlžníkom žalobcu poškodená. Predmetom postúpenia bol nárok poškodenej na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý jej vznikol voči žalovanej ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením odcudzením alebo stratou veci. Je potrebné tiež vziať do úvahy ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je teda aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Zároveň je v konaní preukázaná aj príčinná súvislosť, keďže škodová udalosť podľa spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, teda poistnej udalosti a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenej vnútený stav, keď nemohla využiť vlastné poškodené motorové vozidlo, čo riešila požičaním náhradného motorového vozidla. Preto neobstojí tvrdenie žalovanej, že poškodená nemohla postúpiť pohľadávku, keďže nebola majiteľom pohľadávky titulom náhrady škody, neuhradila faktúru za prenájom náhradného vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky je teda platným právnym úkonom a ako jeden celok upravuje viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti jej zmluvných strán, subjektov. Nespochybniteľnou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. Okrem toho je faktom, že zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla.
10. Ďalej sa odvolací súd vzhľadom na námietku zo strany žalovanej zaoberal aj samotnou výškou škody, ktorú si v tomto konaní uplatnil žalobca voči žalovanej. Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný.
Občiansky zákonník určuje rozsah škody ust. § 442 OZ, nedefinuje pritom pojem skutočná škoda. Podľa ustálenej judikatúry sa pod pojmom skutočná škoda rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971). Inak sa škoda definuje aj ako ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v zničení, strate zmenšení alebo znehodnotenie veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý by tu bol bez škodovej udalosti.
11. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a nesporné že dňa 27. mája 2024 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda poškodenej B. C. na jej osobnom motorovom vozidle značky Dacia Lodgy ev. č. A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená nútená dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonávaná od 18.06.2024 do 25.06.2024. Počas trvania doby opravy poškodeného vozidla poškodená uzatvorila dňa 18.06.2024 so žalobcom zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla v období, kedy mala svoje vozidlo v oprave, t. j. od 18.06.2024 do 25.06.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru spolu na sumu 661,97 eur za prenájom predmetného motorového vozidla v trvaní 8 dní, čo predstavuje pri dohodnutom zmluvnom nájme vrátane DPH a zaúčtovania pristavenia motorového vozidla celkovo sumu 661,97 eur. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 4. júla 2024 oznámila žalovaná žalobcovi, že ukončila šetrenie poistnej udalosti, a zároveň zaslala na jeho účet poistné plnenie v sume 345,99 eur s tým, že z fakturovanej čiastky za prenájom boli odpočítané neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 4 dni, pričom mal za to, že bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý časť na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobou, časť na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi pracoviskami a čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Poistné na základe predložených dokladov bude poukázané na účet žalobcu s tým, že žalovaná dňa 4. júla 2024 zaplatila bezhotovostným vkladom žalobcovi čiastku 345,99 eur. Predmetom sporu je tak zostávajúca čiastka vo výške 315,98 eur.
12. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak jeho zapožičanie je nevyhnutne potrebné, a zároveň, že náklady za takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V danom prípade pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodenej sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 8 dní, pričom k jeho zapožičaniu došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodená si náhradné vozidlo zapožičala iba na obdobie, kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo servise, a zároveň je zrejmé, že dĺžku opravy ovplyvniť nemohla. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy. Preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná priznala poškodenej poistné plnenie vo výške 345,99 eur, teda za 4 dni prenájmu, ktorú považovali za primeranú. Objektívnosť potreby zapožičania náhradného vozidla vyjadrila žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov uhradila už priamo žalobcovi. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodenej je zrejmé, že po dobu opravy jej motorového vozidla nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo, a preto bol prenájom náhradného vozidla nevyhnutný. Otázkou účelnosti týchto nákladov sa súd prvej inštancie riadne zaoberal bode 29 svojho rozhodnutia, kedy zároveň zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej procesnej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky. V konaní bolo preukázané, že vozidlo bolo v oprave po dobu 8 dní, počas tejto doby mala poškodená zapožičané náhradné vozidlo a žalovanou neboli produkované také dôkazy, aby tento názor o účelnosti použitia náhradného motorového vozidla v tomto období vyvrátili. Túto dobu považoval aj súd prvej inštancie za nutnú a účelnú. Zároveň v bode 28 svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo počas doby opravy poškodeného vozidla a nie individuálne výpočty žalovanej o možnej predpokladanej dĺžke opravy vozidla. Pokiaľ žalovaná spochybňovala samotnú dĺžku opravy vozidla, neposkytla súdu prvej inštancie žiadne relevantné dôkazy, ktorými by bola spôsobilá žalovaný nárok úspešne vyvrátiť, prípadne
spochybniť. Zároveň odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k úrokom z omeškania, pričom v tomto kontexte odkazuje na bod 31 napadnutého rozhodnutia.
13. Vo vzťahu k predmetnému rozsudku nie je možné prijať ani záver o jeho nepreskúmateľnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ale za tzv. inú vadu konania (viď R 111/1998). Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutia, resp., či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo záväzné stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR rozhodnutie pod sp. zn. R 2/2016: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces. uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP inak ide o tzv. inú vadu konania § 365 ods. 1 písm. d) CSP a v súvislosti s týmto je potrebné vždy skúmať mieru, intenzitu nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach.“
14. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavy, toho ktorého účastníka, ale musí napĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko oba z 9. decembra 1994 Annuaire Séria A č. 303A, č. 303B.
15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie, dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany voči nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ s názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, nemôže sama o sebe viesť k záveru o jeho zjavnej nedôvodnosti, či arbitrárnosti.
16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní nemá, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).