Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/5/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov – matka: C. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Eva Horniaková, advokátka so sídlom J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen, a otec: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., aktuálne bytom C. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Anna Pavlikovská, advokátka so sídlom Dolná 52/27, 967 01 Kremnica, o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25Em/5/2025 – 106 zo dňa 6. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25Em/5/2025 – 106 zo dňa 6. mája 2026 vo výroku II. m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. otcovi priznal voči matke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/94/2025-56 zo dňa 09.09.2025, podaný z dôvodu, že matka mal. dieťaťa nerešpektuje exekučný titul v rozsahu oprávnenia otca stýkať sa s mal. dieťaťom a povinnosti matky maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a styk s maloletým otcovi umožniť.

3. Dňa 04.05.2026 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu otca z dôvodu, že matka začala dobrovoľne plniť povinnosť uloženú rozsudkom súdu č. k. 25P/94/2025-56 zo dňa 09.09.2025, pričom tento stav doposiaľ trvá. Otec zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol podaný dôvodne.

4. Okresný súd tak vzhľadom na späťvzatie návrhu v celom rozsahu konanie s odkazom na úpravu § 29 ods. 1 CMP zastavil.

5. K rozhodnutiu o náhrade trov konania poukázal okresný súd na úpravu § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a oprávnenému (otcovi) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd uviedol, že podľa príslušných ustanovení CMP a CSP sa náhrada trov konania priznáva účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech. V konaniach o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je zároveň potrebné prihliadať na špecifiká týchto konaní, najmä na ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa

a na správanie účastníkov konania. V prejednávanej veci dospel okresný súd k záveru, že návrh otca na výkon rozhodnutia bol podaný dôvodne. V čase podania návrhu totiž matka dobrovoľne neplnila povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia súdu, čím vznikol stav, ktorý odôvodňoval potrebu súdneho zásahu. Skutočnosť, že matka začala následne plniť svoje povinnosti dobrovoľne až po začatí konania o výkon rozhodnutia, nemôže byť na ujmu otca, ktorý bol nútený domáhať sa splnenia povinností prostredníctvom súdu. Práve podanie návrhu na výkon rozhodnutia bolo bezprostredným impulzom, ktorý viedol k tomu, že matka začala rešpektovať vykonateľné rozhodnutie. Za tejto situácie je potrebné považovať otca za plne úspešného účastníka konania, keďže účel konania - dosiahnuť plnenie povinností uložených vykonateľným rozhodnutím - bol dosiahnutý v dôsledku jeho procesnej aktivity. Súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %, keďže návrh na výkon rozhodnutia bol podaný dôvodne, k dobrovoľnému plneniu zo strany matky došlo až po začatí konania, otec bol nútený uplatniť svoje právo prostredníctvom súdu a dosiahol plný úspech vo veci.

6. Proti výroku II. tohto rozhodnutia podala matka odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla, aby odvolací súd napadnutý II. výrok zmenil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zvýraznila, že CSP sa na konania podľa CMP aplikuje len v prípadoch, ak CMP neustanovuje inak. V časti náhrady trov konania sa aplikuje v konaniach o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V zmysle § 55 CMP môže súd náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd prvej inštancie tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 255 CSP. Ďalej uviedla, že neexistujú žiadne okolnosti tohto prípadu, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania otcovi. Rovnako tak zo žiadnych listinných dôkazov, prípadne výpovedí účastníkov konania nevyplýva, že matka dobrovoľne neplnila povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia a návrh otca bol dôvodný. Okresný súd uvedené síce v rozhodnutí konštatoval, no nijako toto tvrdenie neodôvodnil. Z predložených vyjadrení matky, lekárskej správy z pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 28.01.2026, vyjadrenia MŠ zo dňa 20.10.2025, úradných záznamov spísaných na ÚPSVaR zo dňa 16.01.2026 a 26.01.2026 vyplýva, že matka sa snažila situáciu riešiť, spolupracovala, snažila sa komunikovať celú situáciu s otcom, nekonala s úmyslom zabrániť styku otca so synom, no maloletý odmietal ísť k otcovi. Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa výkon rozhodnutia ako nezmyselný a neplniaci zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečiť splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Návrh otca vôbec nebol dôvodný, otec sa ním snažil vynútiť stretávanie so synom, ktorý však má vážne problémy a úzkosti, otca sa bojí a tento to odmieta akceptovať a aktívne pracovať na zlepšení vzťahu so synom. Matka nikdy nezabraňovala otcovi v stretávaní, no zároveň chránila zdravie dieťaťa a chcela citlivo pristupovať k celej situácii, aby táto nemala v konečnom dôsledku negatívny vplyv na vývoj syna a jeho zdravie. Otec vzal návrh späť, a teda nie je daný dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania otcovi.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že okresný súd zistil skutkový stav správne, nakoľko otec v konaní ustál dôkaznú situáciu a vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že matka klame a úmyselne a účelovo bránila otcovi v stretávaní sa s jeho synom A.. Návrh na výkon rozhodnutia bol jedinou možnosťou, ako mohol otec dosiahnuť stretávanie sa so svojím synom. Matka oslovila viacerých lekárov a psychológov, pričom však ani jeden z lekárov jej argumentácii neuveril a nikto jej tvrdenia nepotvrdil. Otec svoje tvrdenia preukázal kamerovými záznamami vyhotovenými telovou kamerou. Matka umožnila otcovi stretávať sa s jeho synom až po doručení výzvy na rešpektovanie súdneho rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom dňa 15.01.2026. Ak by otec nepristúpil k návrhu na výkon rozhodnutia, matka by naďalej znemožňovala otcovi stretávanie sa so synom za súčasnej manipulácie syna proti otcovi, čo by postupne mohlo viesť k úplnému citovému odcudzeniu maloletého od jeho otca, pričom toto otec považuje za hlavný cieľ matky. Uvedené preukazuje aj správanie matky po doručení uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom o zastavení konania, kedy matka na stretnutí otca s maloletým dňa 13.05.2026 hneď pri prevzatí maloletého otcom mu oznámila, že nesúhlasí, aby maloletý A. ostal s otcom nad rámec času stanoveného rozsudkom. Konanie matky je jednoznačne účelové s cieľom dosiahnuť absolútne odcudzenie maloletého A. od otca. Prvostupňový súd postupoval správne vzhľadom na § 54 CMP, podľa ktorého, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní

nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Následne podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku platí, že súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, ako aj predložené dôkazy, bolo preukázané, že matka účelovo neplnila právoplatné rozhodnutie súdu a len pod tlakom sankcií vyplývajúcich z konania o výkon rozhodnutia umožnila stretávanie sa syna s otcom. Preto súd správne vyhodnotil, že otec mal v konaní úspech v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko podanie návrhu na výkon rozhodnutia splnilo svoj účel a bolo len dobrou vôľou otca, že naďalej netrval na predlžovaní súdneho konania.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že predmet odvolania priamo nesúvisí s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a preto ponecháva posúdenie odvolania na úvahe súdu.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné vo výroku II. zmeniť podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom odvolania matky a vyjadrenia otca k odvolaniu posúdiť, či rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým bol otcovi voči matke priznaný nárok na náhradu trov konania, je vecne správne.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

14. Matka v podanom odvolaní namietala predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý v danom prípade aplikoval § 255 CSP. Krajský súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. K otázke náhrady trov konania odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu, a to tak v civilnom sporovom konaní ako aj v civilnom mimosporovom konaní. V civilnom sporovom konaní má náhrada trov konania funkciu preventívnu a funkciu sankčnú, teda má zabrániť zneužívaniu súdneho systému tým, že zakotvuje povinnosť znášať náklady súdneho konania, čím postihuje a obmedzuje prípadné zneužívanie súdnych konaní. Náhrada trov konania tak v sporovom konaní postihuje toho, kto bol v konaní neúspešný (§ 255 CSP), alebo toho, kto zavinil zastavenie konania (§ 256 CSP). V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku s ohľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, nie je možné takúto preventívnu a sankčnú funkciu uplatňovať. Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch, prečo sa v mimosporových konaniach nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania. Jedným z nich je aj nejednoznačnosť nastavenia miery úspechu v týchto konaniach, keďže súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy

účastníkov a prisúdiť viac (§ 40 CMP). Ďalším dôvodom je práve samotná skutočnosť, že konanie podľa Civilného mimosporového poriadku možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP).

16. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je preto otázka náhrady trov konania upravená odlišne od úpravy Civilného sporového poriadku, a to v § 52 a nasl. CMP. Ustanovenie § 52 CMP upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd podľa § 57 CMP len na návrh oprávneného účastníka. Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka, je pritom prelomené len v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon (§ 53 CMP), a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zároveň, ak súd rozhodne o priznaní náhrady trov konania, je povinný v meritórnom rozhodnutí rozhodnúť aj o výške trov konania, nie len o nároku (§ 58 CMP). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

17. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle úpravy § 255 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že návrh otca na výkon rozhodnutia bol podaný dôvodne, matka začala rešpektovať vykonateľné rozhodnutie až po podaní tohto návrhu, a preto podľa súdu prvej inštancie potrebné považovať otca za plne úspešného účastníka konania. S prihliadnutím na vyššie uvedené všeobecné východiská tak odvolací súd vyhodnotením tejto argumentácie súdu prvej inštancie dospel k záveru, že otázku náhrady trov konania súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. S ohľadom na osobitnú úpravu náhrady trov konania v civilnom mimosporovom procese bolo potrebné o trovách konania rozhodovať podľa úpravy § 52 a nasl. CMP. Okrem toho rozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže obstáť aj z ďalšieho dôvodu, a síce, že súd prvej inštancie konštatoval, že otec bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a to napriek tomu, že v konaní nebolo meritórne rozhodnuté, ale konanie bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu. V prípade, ak konanie bolo zastavené, nie je možné vysloviť, že by niektorý z jeho z účastníkov bol úspešný, a preto o trovách konania nie je možné rozhodnúť podľa zásady úspechu vo veci. Ak dôjde k zastaveniu konania, je v podmienkach civilného sporového konania potrebné vyhodnotiť otázku, ktorý z účastníkov zastavenie konania zavinil, a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania. Pri zastavení konania sa tak neuplatňuje zásada úspechu vo veci, ale zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania.

18. Na základe uvedených zhodnotení konštatuje odvolací súd dôvodnosť odvolacej námietky matky v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku náhrady trov v civilnom mimosporovom konaní. Odvolací súd potom pristúpil k posúdeniu otázky náhrady trov konania v zmysle relevantnej úpravy § 52 a nasl. CMP. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, v civilnom mimosporovom konaní platí podľa § 52 CMP základná zásada náhrady trov konania, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Táto zásada podľa § 53 CMP neplatí len v konaniach vo veci určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych úschov, čo ale nie je prípad prejednávanej veci, ktorej predmetom bol návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia. Zároveň je podľa § 55 CMP možné prelomenie tejto zásady vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je tak potrebné zodpovedať otázku, či v okolnostiach prejednávanej veci možno dospieť k záveru, že je spravodlivé priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania, teda či je dôvodné prelomiť zásadu, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd k aplikácii § 55 CMP uvádza, že jeho použitie, ktoré predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla uvedeného v § 52 CMP, je výnimočné a prichádza do úvahy len za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, možno prihliadať napr. k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov, tiež na okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, celkový postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

19. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by priznanie náhrady trov konania či už otcovi ako oprávnenému alebo matke ako povinnej malo byť spravodlivé. I keď v prejednávanom prípade zobral otec návrh späť, čo odôvodnil tým, že povinná začala plniť svoju povinnosť, táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje aplikáciu § 55 CMP na priznanie náhrady trov

konania oprávnenému. Z dikcie predmetného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súd môže náhradu trov konania priznať za splnenia podmienky, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom je vyhodnotenie naplnenia tejto podmienky ponechané na úvahe súdu. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje charakter nesporového konania, ktorého východiskovým princípom je ochrana verejného záujmu (v prejednávanej veci verejný záujem predstavuje záujem maloletého dieťaťa), v dôsledku ktorého nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala určovať s prihliadnutím na zásadu úspechu. Odvolací súd nezistil, že by konanie matky malo predstavovať okolnosti vedúce k záveru o spravodlivom priznaní náhrady trov konania otcovi. Zo spisového materiálu je zrejmé, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia vo veci úpravy jeho styku s maloletým A.. Matka však v konaní predložila doklady, a to predovšetkým lekárske správy a vyjadrenia či už materskej škôlky alebo záznamy spísané na ÚPSVAR, ktoré dostatočným spôsobom ozrejmujú postoj o prístup matky k spornej otázke realizácie styku otca s maloletým v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia. Z týchto dokladov vyplýva osvedčenie zdravotného stavu maloletého A. a s prihliadnutím na tieto skutočnosti tak podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k záveru, že by sa u matky jednalo o úmyselné konanie smerujúce k zmareniu styku otca s maloletým. V danom prípade neboli preukázané žiadne relevantné okolnosti, kvôli ktorým by malo byť spravodlivé priznať otcovi nárok na náhradu trov konania. S prihliadnutím na výnimočnosť aplikácie § 55 CMP tak situácia, ktorá v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia nastala, nepredstavuje bez ďalšieho dôvod, pre ktorý by bolo potrebné odkloniť sa od všeobecnej zásady platiacej v civilnom mimosporovom konaní, v zmysle ktorej nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).

20. Neobstojí v tomto smere ani poukaz právnej zástupkyne otca na § 54 CMP, v zmysle ktorého, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Toto ustanovenie rieši náhradu trov, ktoré vznikli zavinením alebo náhodou, a predstavuje takzvanú separáciu trov, teda náhradu trov oddelených od celkových trov konania. Môže ísť napríklad o náhradu trov spojených s účasťou na pojednávaní, ktoré bolo zmarené v dôsledku zavinenej neúčasti, alebo trov spojených so zmarením dokazovania. Takéto trovy pritom nemusia vzniknúť len zavinením účastníka, ale môžu vzniknúť aj zavinením svedka, či znalca. O náhrade takto vzniknutých zavinených trov sa rozhoduje separátne bez ohľadu na rozhodnutie o trovách konania ako celku. Na prejednávanú vec preto toto ustanovenie nie je aplikovateľné.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil a rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery nemožno ani vo vzťahu k odvolaciemu konaniu konštatovať naplnenie predpokladov pre prelomenie generálnej klauzuly, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie § 52 CMP, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov.

23. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.