Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Sa-1-2025.pdf
PDF · 99.86 KB
Case nature
Subarea
12Sa/1/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Tomáš Štefko, advokát, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 53 140 281, proti žalovanému: Mesto Michalovce, so sídlom Námestie osloboditeľov 30, 071 01 Michalovce, IČO: 00 325 490, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 10. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Zamieta žalobu v časti žalobného návrhu v znení: „Žalovanému – Mestu Michalovce ako príslušnému stavebnému úradu sa ukladá rozhodnúť o podnete Žalobkyne zo dňa 28.11.2022 v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.“ II. Odmieta žalobu v časti žalobného návrhu v znení: „Žalovanému – Mestu Michalovce ako príslušnému stavebnému úradu sa ukladá vykonať štátny stavebný dohľad v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.“ III. V časti zamietnutia žaloby sa účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. IV. V časti odmietnutia žaloby sa účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podala žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „S.s.p.“) datovanú ku dňu 10.04.2024, ktorá bola doručená na Správny súd v Košiciach dňa 10.04.2025 (ďalej aj „správny súd“), v ktorej navrhla, aby správny súd žalovanému ako príslušnému stavebnému úradu uložil vykonať štátny stavebný dohľad a rozhodnúť o podnete žalobkyne zo dňa 28.11.2022 v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia správneho súdu. 2. Z obsahu žaloby a súdneho spisu najmä vyplynulo, že žalobkyňa podala žalovanému dňa 28.11.2022 podnet na preskúmanie neoprávneného zriadenia a prevádzkovania prevádzok a nelegálneho parkoviska a žiadosť o zrušenie prevádzok a parkoviska, v zmysle ktorého okrem iného žiadala žalovaného ako stavebný úrad o preskúmanie zriadenia nelegálneho parkoviska a zákaz užívania tohto nelegálneho parkoviska. 3. Svoj podnet odôvodnila tým, že pri budove na ulici J. Alexyho č. 1970/7 v Michalovciach bolo zriadené parkovisko bez príslušných povolení. Žalovaný vydal dňa 20.12.2022 Oznámenie o začatí konania vo veci zistenia skutkového stavu prijatiu opatrení s tým, že zároveň nariadil miestne šetrenie k zisteniu skutkového stavu, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.01.2023. Následne bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie stanoviska výzvou žalovaného zo dňa 02.03.2023, ku ktorej sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 20.03.2023. Následne žalovaný zaslal žalobkyni list č. V-54819/2023-Be (59034/2022) zo dňa 23.06.2023 s názvom „Podnet na preskúmanie neoprávneného zriadenia a prevádzkovania prevádzok a nelegálneho parkoviska a žiadosť o zrušenie prevádzok a parkoviska. Vyjadrenie“ (ďalej aj „vyjadrenie žalovaného“), v ktorom žalovaný najmä uviedol, že podnet vo veci vybudovania nelegálneho parkoviska a žiadosť na jeho zrušenie prináleží do kompetencie Štátneho odborného dozoru (ďalej aj „ŠOD“), nakoľko na povolenie stavby účelovej cesty v tomto miestnom šetrení parkoviska sa v zmysle § 22 ods. 2 vzťahujú ustanovenia § 16 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplynulo, že počas miestneho šetrenia príslušný pracovník žalovaného približne
v strede parkoviska vykonal odhrnutie vrstvy štrku v hrúbke približne 30 mm, pod ktorou sa nachádzala zemina bez fólie, bez betónu, resp. inej vrstvy a plocha nebola ohraničená obrubníkom. Na základe uvedených zistení žalovaný konštatoval, že samotná úprava dvora nie je stavbou parkoviska a teda podľa § 22 ods. 2 cestného zákona nie je účelovou komunikáciou, a tak z tohto dôvodu sa na predmetné úpravy nevzťahujú ustanovenia § 16 cestného zákona. 4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila listom zo dňa 10.08.2023, na ktorý žalovaný nereagoval. 5. Žalobkyňa zaslala Okresnej prokuratúre v Michalovciach svoju Žiadosť o preverenie postupu a vykonanie opatrení zo dňa 12.06.2024, pričom Okresná prokuratúra Michalovce upovedomila žalobkyňu listom č. Pd 108/24/8807-4 zo dňa 13.08.2024 o odložení podnetu so záverom, že výkon štátneho stavebného dohľadu nie je administratívnym konaním a na jeho vykonanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“). Uviedla, že podania žalobkyne boli prešetrené a o výsledku bola žalobkyňa informovaná. Okresná prokuratúra Michalovce dodala, že výsledok Štátneho stavebného dohľadu nie je správnym aktom, ktorý by bol prokurátor oprávnený skúmať, preto ani konanie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádza, nie je predmetom dozoru prokurátora. 6. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala absenciu formálnych náležitostí vyjadrenia žalovaného, namietla, že žalovaný nemá kompetenciu rozhodovať o tzv. „čiernych stavbách“ a preto nie je zrejmé, na základe čoho vydal takéto vyjadrenie, čo v konečnom dôsledku zapríčinilo nulitu predmetného vyjadrenia a nemožno ho považovať za vybavenie podnetu, resp. akékoľvek rozhodnutie vo veci. Súčasne uviedla, že predmetný akt nemá náležitosti podľa správneho poriadku a takéto neformálne vyjadrenie je v právnom poriadku neakceptovateľné. Súčasne uviedla, že na podanie žalobkyne zo dňa 10.08.2023 bolo taktiež potrebné reagovať, resp. postúpiť ho nadriadenému orgánu ako odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku. 7. Ďalej žalobkyňa uviedla, že aplikácia cestného zákona nie je na mieste, nakoľko ho nie je možné aplikovať na súkromné parkovisko. V dotknutom prípade sa nejedná o miestnu či účelovú cestu , ktorá by bola začlenená do cestnej siete. Žalobkyňa mala za to, že dotknuté parkovisko je inžinierskou stavbou podľa ustanovenia § 43a ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ako nekryté parkovisko a príslušným na rozhodnutie o podnete je stavebný úrad, alternatívne špeciálny stavebný úrad. 8. Nesprávnosť postupu žalovaného spočíva aj v skutočnosti, že z jeho strany nebol zrealizovaný Štátny stavebný dohľad tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 98 ods. 1 Stavebného zákona, nakoľko zisťovanie skutočností ohľadom výstavby parkoviska bez povolenia či ohlásenia, v rozpore s územným plánom je práve predmetom štátneho stavebného dohľadu v zmysle ust. § 98 ods. 2 Stavebného zákona. 9. Správny súd mal za to, že žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha odstrániť nečinnosti žalovaného vo vzťahu k dvom samostatným predmetom konania. Takýmto prvým predmetom konania je návrh žalobkyne na odstránenie nečinnosti žalovaného, spočívajúcej v „nerozhodnutí o podnete žalobkyne zo dňa 28.11.2022“ a druhým je obrana žalobkyne voči nečinnosti žalovaného, ktorá má spočívať v nevykonaní štátneho stavebného dohľadu zo strany žalovaného v súvislosti s výstavbou parkoviska. 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.06.2025 najmä uviedol, že jednou z podmienok rozhodnutia o povolení zmeny užívania stavby rodinného domu na administratívnu budovu zo dňa 26.03.2018 bolo zabezpečenie parkovania automobilov na vlastnom pozemku. Podľa žalovaného A. E. zabezpečením parkovania vo dvore splnila a dodržala uvedenú podmienku. Kontrolný orgán, Okresný úrad Michalovce, odbor dopravy a pozemných komunikácií oznámením zo dňa 29.05.2023 potvrdil správnosť postupu ŠOD vo veci úpravy dvora a záhrady štrkom. V predmetnej veci bol vykonaný štátny stavebný dohľad a v rámci kontroly na stavbe zo dňa 07.08.2023 vyplynulo, že objekt je užívaný v súlade s vydaným povolením na zmenu. Súčasne povoľovanie alebo zrušenie prevádzok nie je v kompetencii stavebného úradu. Následne vo svojom vyjadrení žalovaný zrekapituloval priebeh a výsledky konania o povolení zmeny užívania stavby a štátneho stavebného dohľadu. 11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 08.09.2025 najmä uviedla, žaloba žalobkyne sa týka konania pod sp. zn. V-54819/2023-Be (59034/2022) - zriadenia nelegálneho parkoviska. Argumentácia odvolávajúca sa na oznámenie cestného správneho orgánu je irelevantná, keďže aplikácia cestného zákona je vylúčená v prípade súkromného parkoviska. Parkovisko je inžinierskou stavbou a príslušným na rozhodnutie o podnete je stavebný úrad. Narušený komfort bývania žalobkyne je zapríčinený nesprávnym postupom žalovaného, ktorý mal prostredníctvom štátneho stavebného dohľadu zistiť skutočný stav veci a v rámci stavebného konania zabezpečiť relevantné zistenia a stanoviská a následne vydať rozhodnutie. V predmetnej veci štátny stavebný dohľad nebol vôbec vykonaný, pričom štátny
stavebný dohľad, na ktorý poukazuje žalovaný sa týka iného konania, ktoré nesúvisí s dotknutým parkoviskom. 12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.10.2025 najmä uviedol, že samotná žalobkyňa žiadala o vykonanie štátneho stavebného dohľadu k zmene užívania stavby, pričom napadla aj parkovanie vo dvore. Parkovanie, teda statická doprava nepatrí do kompetencií orgánu výkonu štátneho stavebného dohľadu alebo kompetencií špeciálneho stavebného úradu, teda ŠOD podľa cestného zákona. Žalovaný zhrnul, že ŠOD a štátny stavebný dohľad nie sú administratívnym konaním a na ich vykonanie sa nevzťahuje správny poriadok. 13. Následne správny súd pristúpil k posúdeniu žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 16. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 98 ods. 1 Stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. 18. Podľa § 100 písm. a) a písm. b) Stavebného zákona, stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu, b) bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy či zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné národohospodárske škody. 19. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 242 ods. 2 S.s.p., odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 21. Podľa § 244 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 22. Podľa § 249 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 23. Podľa § 97 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 24. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 25. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný, negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci v administratívnom konaní nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Ak je obsahom príslušnej právnej normy povinnosť orgánu verejnej správy konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v § 3 ods.1 písm. d/ SSP (v tomto prípade v znení účinnom do 30.06.2023), podľa ktorého zákon rozlišuje dva druhy nečinnosti, a to nepokračovanie v začatom administratívnom konaní a nezačatie administratívneho konania z úradnej povinnosti. Základným predpokladom nepokračovania v začatom administratívnom konaní je skutočnosť, že takéto administratívne konanie bolo vôbec začaté, avšak orgán verejnej správy zostal vo veci úplne nečinný (pasívny), prípadne síce koná, ale nenáhlivo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi. V zmysle platnej judikatúry sa za nečinnosť považuje aj také konanie orgánu
verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov. Nečinnosť je už zo svojej povahy spojená s plynutím lehôt, v rámci ktorých má orgán verejnej správy povinnosť uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie vo veci. 26. Z podkladov predložených súdu žalovaným vyplýva, že žalobkyňa podala žalovanému dňa 28.11.2022 podnet na preskúmanie neoprávneného zriadenia a prevádzkovania prevádzok a nelegálneho parkoviska, a žiadosť o zrušenie prevádzok a parkoviska, v ktorom namietala zriadenie predmetných prevádzok a parkoviska bez opory v stavebnom zákone, resp. v rozhodnutí o povolení zmeny užívania stavby. Na uvedený podnet reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 23.06.2023, z ktorého najmä vyplynulo, že žalovaný vydal dňa 20.12.2022 Oznámenie o začatí konania vo veci zistenia skutkového stavu a prijatiu opatrení s tým, že zároveň nariadil miestne šetrenie k zisteniu skutkového stavu, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.01.2023. Následne bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie stanoviska výzvou žalovaného zo dňa 02.03.2023, ku ktorej sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 20.03.2023. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že podnet vo veci vybudovania nelegálneho parkoviska a žiadosť na jeho zrušenie prináleží do kompetencie ŠOD, nakoľko na povolenie stavby účelovej cesty v tomto miestnom šetrení parkoviska sa v zmysle § 22 ods. 2 vzťahujú ustanovenia § 16 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplynulo, že počas miestneho šetrenia príslušný pracovník žalovaného približne v strede parkoviska vykonal odhrnutie vrstvy štrku v hrúbke približne 30 mm, pod ktorou sa nachádzala zemina bez fólie, bez betónu, resp. inej vrstvy a plocha nebola ohraničená obrubníkom. Na základe uvedených zistení žalovaný konštatoval, že samotná úprava dvora nie je stavbou parkoviska a teda podľa § 22 ods. 2 cestného zákona nie je účelovou komunikáciou, a tak z tohto dôvodu sa na predmetné úpravy nevzťahujú ustanovenia § 16 cestného zákona. 27. Správny súd po preskúmaní písomností nachádzajúcich sa v administratívnom spise je toho názoru, že žalovaný nesporne predmetný všeobecne formulovaný podnet žalobkyne zo dňa 28.11.2022 vybavil vyjadrením zo dňa 23.06.2023. Správny súd je taktiež toho názoru, že predmetný podnet žalobkyne bol vybavený žalovaným zákonom dovolenou formou. Žalovaný vyjadrením zo dňa 23.06.2023 len informoval žalobkyňu o vybavení jej podnetu a o vykonaní Štátneho odborného dozoru. Žalobkyňa vo svojom všeobecnom podnete namietala porušenie Stavebného zákona a Živnostenského zákona (bez bližšej konkretizácie). Zo, v danom čase účinného, Stavebného zákona nemožno vyvodiť, že podávateľ podnetu má právny nárok na prijatie konkrétnych opatrení na úseku stavebného dohľadu, ani to, že žalovaný (ako stavebný úrad) je povinný s podávateľom podnetu konať ako s účastníkom konania a rozhodnúť o jeho podnete rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku. Pokiaľ ide o namietané porušenie Živnostenského zákona, vo vyjadrení zo dňa 23.06.2023 bola žalobkyňa informovaná o postúpení jej podania Okresnému úradu Košice, odboru živnostenského podnikania, oddeleniu živnostenskej kontroly z dôvodu vecnej príslušnosti. 28. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že nečinnosť môže spočívať v nekonaní žalovaného podľa jej predstáv. Tým, že žalobkyňa dostala odpoveď na svoje podnety, nemohol byť žalovaný nečinný aj s poukazom na definíciu nečinnosti upravenú v § 3 ods. 1 písm. d) S.s.p. za bodkočiarkou, lebo nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Z obsahu vyjadrenia žalovaného je zrejmé, ako bol podnet žalobkyne a na základe akých dôvodov vybavený. To, že sa s uvedenými dôvodmi žalobkyňa nestotožňuje, neznamená, že bol žalovaný v konaní nečinný. 29. Je teda zrejmé, že v čase začatia súdneho konania (podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobcom) žalovaný nebol nečinný, keďže samotná žalobkyňa priložila písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.06.2023, čo je potrebné považovať za opatrenie, ktorým bol podnet žalobkyne vybavený. Správny súd preto po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného, ktorá musí trvať v čase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože práve týmto prostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. U žalovaného však nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, také nekonanie konštatovať 30. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala odstránenia nečinnosti žalovaného, spočívajúcej v „nerozhodnutí o podnete žalobkyne zo dňa 28.11.2022“ ako nedôvodnú. 31. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, ktorými táto brojila proti konkrétnym záverom žalovaného, resp. proti jeho postupu správny súd uvádza, že v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nemôže skúmať a posudzovať otázky, či bol žalobca ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu
verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. novembra 2015, sp. zn. 4 Sžnz 1/2015). Nečinnosť žalovaného však v danom prípade nebola zistená. 32. Pokiaľ ide o obranu žalobkyne voči nečinnosti žalovaného, ktorá má spočívať v nevykonaní štátneho stavebného dohľadu zo strany žalovaného v súvislosti s výstavbou parkoviska, správny súd poukazuje na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 19Sa/2/2025 zo dňa 19.01.2026, podľa ktorého „zákon umožňuje ukladanie povinností v rámci štátneho stavebného dohľadu [§ 73 ods. 1 až 3 v spojení s § 82 ods. 1 písm. f) zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov], a preto takýto postup možno za určitých okolností považovať za administratívne konanie pre účely súdneho prieskumu pred správnym súdom [§ 3 ods. 1 písm. a) SSP].“ 33. Takýto žalobný návrh žalobkyne je vo svojej podstate návrhom na odstránenie nečinnosti spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie žalovaným (teda začať vykonávanie štátneho stavebného dohľadu). Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na to, že odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor (§ 242 ods. 2 S.s.p.). Žalobca, iný od prokurátora, sa môže domáhať iba odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní (§ 242 ods. 1 S.s.p.). Žalobkyňa preto nebola procesne legitimovaná požadovať odstránenie nečinnosti spočívajúcej v nezačatí vykonávania štátneho stavebného dohľadu žalovaným. 34. Na základe vyššie uvedeného bol druhý žalobný návrh podaný žalobkyňou ako zjavne neoprávnenou osobou. Preto správny súd v predmetnej časti žalobu odmietol z dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. 35. Podľa § 168 S.s.p., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 36. Podľa § 170 písm. a) S.s.p., žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, 37. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. O trovách konania pred správnym súdom v časti zamietnutia žaloby rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech a v časti o odmietnutí žaloby podľa § 170 písm. a) S.s.p.. Napriek tomu, že žalovaný mal v konaní úspech vo výroku I. a k odmietnutiu žaloby vo výroku II. došlo z dôvodu na strane žalobkyne, tak správny súd konštatoval aj u žalovaného, že nemá právo na náhradu trov konania, keďže neboli vo veci dané dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať náhradu trov konania od žalobkyne.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.