Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/14/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., zastúpeného: JUDr. Pavel Zavacký, advokát so sídlom AK Hradné námestie 29, Kežmarok, IČO: 42029171, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenská správa ciest, Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 00003328, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 32.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -587 zo dňa 27.10.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. -611 zo dňa 07.04.2026, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. v spojení s opravným uznesením.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 31 506,54 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 21.9.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti istiny 893,47 eur z a s t a v u j e.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Poprad trovy štátu, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu istinu 32.400,- eur s príslušenstvom, spočívajúcom v úrokoch z omeškania, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov: parc. KN „E“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere 223 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. C., parc. KN „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 622 m2, k.ú E., parc. KN „C“ č. XXXX/XX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1330 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú E., parc. KN „E“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2 a parc. KN „E“ č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 317 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. E.. Predmetné parcely sú zastavané stavbou žalovaného a sú zabudované do cestného telesa štátnej cesty I/18 okres E., k.ú. C.. Napriek tomu, že žalobca

je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov, nemôže ich reálne užívať vzhľadom na zastavanie stavbou žalovaného. Bezdôvodné obohatenie žiada vydať z dôvodu bezplatného užívania pozemkov žalovaným, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Znaleckým posudkom č.XXX/XXXX znalca F. G. H., znalca z odboru Stavebníctvo, bola stanovená hodnota nájmu predmetných pozemkov vo výške 16.200,- eur za rok nájmu. Žalobou si uplatnil žalobca vydať bezdôvodné obohatenie 2 roky spätne odo dňa podania žaloby, čo v zmysle uvedeného znaleckého posudku predstavuje sumu 32.400,- eur. Písomným podaním zo dňa 10.09.2021 bola organizačná zložka žalovaného právnym zástupcom žalobcu vyzvaná k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 32.400,- eur, na čo nereagovala.

3. Súd vec právne posúdil podľa ust. , o pozemných komunikáciách (cestný zákon), SR č. , , , , , 2, 5 zákona č. 1602015 Z.z. .

4. Súd zistil, že žalobca sa opakovane domáhal majetkovoprávneho vyporiadania k pozemkom vo svojom vlastníctve, žalovaný však bol nečinný. Po stavbe cestného telesa nesplnil základné povinnosti uložené mu v stavebnom konaní, teda nevyporiadal vlastnícke vzťahy k pozemkom pod zastavanými cestnými telesami, dlhodobo a nečinne zneužíval stav v tom smere, že využíval predmetné cesty a spravoval cesty, ktoré boli postavené na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb. Žalobca poukázal na mnohé kúpne zmluvy, ktoré žalovaný uzavrel s inými subjektmi v období, kedy sa žalobca domáhal uzatvorenia kúpnej zmluvy. Predložil tiež Dohody o urovnaní s niektorými subjektami, z ktorých je zrejmé, že žalovaný v iných prípadoch vyporiadava situáciu tým spôsobom, že okrem uzatvorenia kúpnej zmluvy a po vyplatení riadnej kúpnej ceny podľa dohody účastníkov, bez problémov u vybratých subjektov rieši Dohodou o urovnaní aj bezdôvodné obohatenie vybratých účastníkov v tom smere, že týmto priznáva aj nárok na úradu nájomného, v niektorých prípadoch nielen za obdobie dvoch rokov, ako to umožňuje platná právna úprava na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci súdneho konania, a ako si to v prebiehajúcom súdnom konaní uplatnil žalobca žalobou, ale formou dohody o urovnaní dokonca až na dobu troch rokov.

5. Uviedol, že žalobcu len z dôvodu, že ide o fyzickú osobu, nemožno dlhodobo deklasovať, zneužívať a využívať jeho vlastnícke právo v rozpore s jeho záujmami a bez ohľadu na jeho záujem a uplatnenie jeho vlastníckych práv a nárokov, ako to aj sám žalobca konštatoval. Žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k ceste mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval však ani vyvlastňovacie konania, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Realizáciou stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, resp. už jeho právnych predchodcov. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec do užívania inému. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí.

6. Vlastnícke právo žalobcu je obmedzované tým, že cez jeho pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, prechádza cestná komunikácia, ktorá je v správe žalovaného, a preto má súd za to, že žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je vlastne nájomným za užívanie vlastníctva žalobcu, je opodstatnená a potrebné bolo zaoberať sa predovšetkým tým, aká výška prináleží žalobcovi z titulu nájomného za predmetné pozemky. K tomu súd uviedol, že znalkyňa F. I. vo svojom znaleckom posudku zohľadnila skutočnosť, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza cestná komunikácia, polohu pozemkov a relevantne závery svojho znaleckého posudku obhájila, vysvetlila, z čoho pri jeho vypracovaní vychádzala, aj prečo použila koeficienty, aké použila, naviac tento znalecký posudok je takmer identický so znaleckým posudkom F. H., ktorý bol spolu so žalobou predložený.

7. V ďalšom súd konštatoval, že žalovaným tvrdená nemožnosť majetkovoprávneho vyporiadania pre nedostatok finančných prostriedkov nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý ako vlastník predmetných

nehnuteľností je obmedzovaný, resp. vylúčený z realizácie svojho vlastníckeho práva, a to bez akejkoľvek náhrady, čo je nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi.

8. Naopak konanie žalobcu, ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemkom s vedomím, že sú zastavané, neposúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. a citujúc aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. .

9. Súd prvej inštancie s poukazom na koncentráciu konania neprihliadol na podanie žalovaného s prílohami, doručené po pojednávaní, na ktorom sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil.

10. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa podania žaloby v zmysle návrhu. V časti späťvzatia žaloby, súd konanie v súlade s a nasl. zastavil.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , , .

12. Proti výrokom I., III a IV. tohto rozhodnutia podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženou argumentáciou žalovaného v zmysle rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, a to rozhodnutím ESĽP zo dňa 25.07.2019 vo veci J. vs. SR, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2024 sp. zn. , uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24.09.2024, sp. zn. IV.ÚS/459/2024 a rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30.06.2025, sp. zn. . Vzhľadom na časový horizont vydania rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach v roku 2014, ktoré boli neskôr výrazne prekonané rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky a európskych súdov, naposledy uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24.09.2024, sp. zn. IV.ÚS/459/2024, nemožno na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach prihliadať. Súd prvej inštancie mal povinnosť prihliadať na aktuálnu príslušnú judikatúru, ktorú označil žalovaný. K argumentácii súdu, v ktorej poukázal na rozhodnutia súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu, v ktorých vyhoveli žalobám v obdobných sporoch, uviedol, že tieto nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax z dôvodu, že ide o rozhodnutia súdu prvej inštancie, išlo o rozsudky pre zmeškanie, v ktorých sa nezaoberal vecou samou a predmetné rozsudky sa nevysporiadali s námietkou rozporu konania s dobrými mravmi. Rozsudky boli vydané pred rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a ESĽP, ktoré priniesli zlomové právne posúdenie takýchto žalôb. Žalovaný predložil rozsiahlu právnu argumentáciu založenú na rozpore konania žalobcu s dobrými mravmi a preukázal všetky znaky tohto konania vykonanými dôkazmi. Išlo najmä o nadobúdanie pozemkov, ktoré sú zastavané dlhodobo stavbami, pričom žalobca potvrdil, že stav pozemkov mu bol dobre známy a kupoval ich s plným vedomím, že sa na nich nachádza cesta I. triedy. Rovnako tak nízka cena, alebo kúpna cena v zjavnom nepomere k nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca nevedel preukázať, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti pred podpisom zmluvy. V ďalšom aj opakované podávanie žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj okolnosti nadobudnutia pozemkov. Žalobca nepreukázal, že nadobudol predmetné pozemky s účelom ich trvalého majetkovoprávneho vysporiadania. Závery znaleckého dokazovania sú interpretované v rozhodnutí súdu prvej inštancie selektívne, zjednodušene a absentuje objektívne zhodnotenie vykonaných dôkazov. Súd sa vôbec nezaoberal okolnosťami kúpy pozemkov a podstatnými náležitosťami kúpnych zmlúv, t.j. kúpna cena, jej výška a preukázanie zaplatenia kúpnej ceny zo strany žalobcu. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa súd prvej inštancie nezaoberal hodnotením dôkazov vo vzájomných súvislostiach, preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok považuje za tendenčný, vydaný v rozpore s ústavným právom žalovaného na spravodlivý proces, s poukazom na kumuláciu viacerých žalôb toho istého žalobcu v rukách toho istého sudcu. Súd v celom rozsahu prevzal vyjadrenia žalobcu a predostrel ich ako vlastnú právnu argumentáciu bez toho, aby uvedené konfrontoval s vyjadreniami žalovaného. Právna argumentácia v bode 17. a 18. odôvodnenia s odvolaním na rozsudok NS ČR sp. zn. je už prekonaná neskoršou rozhodovacou praxou súdov, naviac sa viaže k skutkovo odlišným prípadom. Súd sa nezaoberal posúdením konania žalobcu od roku 2012 do roku 2025 v kontexte špekulatívneho konania, ktoré je síce zákonom dovolené, ale prieči sa dobrým mravom, a teda nepožíva právnu ochranu. Argumentácia žalobcu založená na tom, že kúpa nehnuteľnosti a ich následný

predaj za vyššiu cenu oproti pôvodnej cene nie je v rozpore s dobrými mravmi je diametrálne odlišná od argumentácie žalovaného, podľa ktorého celé konanie žalobcu od úmyslu kúpiť pozemky dlhodobo zastavané cestou I. triedy, okolností nákupu, následné periodické podávanie žalôb voči štátu, napĺňa znaky špekulatívneho konania žalobcu, a teda nepožíva právnu ochranu pre rozpor konania žalobcu s dobrými mravmi. V tomto kontexte sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal posúdením práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s apelom na regulatív dobrých mravov zakotveným v . Stanovisko občianskeho a obchodného kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.01.20213 sa vôbec nezaoberalo korektívom dobrých mravov, a teda nie je aplikovateľné na daný prípad. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu v zmysle potvrdil ako vecne správny. Súd v predmetnej veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa riadnym spôsobom vyporiadal so všetkými vykonaným dôkazmi. Na základe takto vykonaných dôkazov ustálil skutkový stav a vo veci rozhodol. V odôvodnení rozsudku riadnym, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom opísal, ktoré vykonané dôkazy považoval za hodnoverné a prečo. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd vydal napadnutý rozsudok v rozpore ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a ESĽS. Týmto žalovaný poukázal na to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď kupoval predmetné pozemky, ktoré v čase kúpy boli zastavané cestným telesom. Žalobca vo svojej výpovedi aj na otázky nesúvisiace s konaním, riadne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu tieto pozemky kúpil. Ak žalovaný poukazuje na konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu, aké je potom správanie žalovaného a jeho právneho predchodcu, keď v rozpore s Rozhodnutím o prípustnosti stavby zo dňa 19.12.1975 prakticky do dnešného dňa majetkovoprávne nevyporiadal aj predmetné pozemky. Súd sa náležite vyporiadal so znaleckým posudkom č. X/XXXX znalkyne F. J. I., ako aj jej doplneniami k posudku. Takisto riadnym spôsobom vyhodnotil aj výpoveď znalkyne na pojednávaní. Žalobca nerozumie argumentácii žalovaného, podľa ktorej vzhľadom na kumuláciu viacerých žalôb toho istého žalobcu v rukách toho istého sudcu, považuje rozsudok za tendenčný, vydaný v rozpore s ústavným právom žalovaného na spravodlivý súdny proces. Ak to má byť námietka zaujatosti zákonného sudcu, tak žalovaný mal toto namietať na začiatku súdneho konania, veď už vtedy mu musela byť táto skutočnosť známa. Žalobca má za to, že súd sa riadnym spôsobom vyporiadal s argumentáciou žalobcu, nie je možné súhlasiť s tým, že súd nekriticky prevzal právnu argumentáciu žalobcu do odôvodnenia rozsudku. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol pohnútky ku kúpe predmetných pozemkov, ich kúpu riadne preukázal, a to, že podal opakovane žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplýva z nečinnosti žalovaného. Z opatrnosti žalobca dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že na obálke nie je podacia pečiatka pošty, a preto nie je zrejmé, kedy bolo odvolanie podané na pošte.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

15. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.

16. Uplatňovaný nárok žalobcu za užívanie pozemkov: parc. KN „E“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere 223 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. C., parc. KN „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 622 m2, k.ú E., parc. KN „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1330 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú E., parc. KN „E“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194

m2 a parc. KN „E“ č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 317 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. E. (zabudované do cestného telesa štátnej cesty I/18 okres E., k.ú. C.) súd prvej inštancie právne posúdil zhodne s podanou žalobou ako nárok uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia.

17. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženou argumentáciou žalovaného v zmysle rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, a to rozhodnutím ESĽP zo dňa 25.07.2019 vo veci J. vs. SR, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2024 sp. zn. , uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24.09.2024, sp. zn. a rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30.06.2025, sp. zn. . Zároveň nemožno prihliadať na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v roku 2014, ktoré boli neskôr výrazne prekonané rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky a európskych súdov, naposledy uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24.09.2024, sp. zn. .

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že argumentácia, že žalobca si bol vedomý obmedzenia vlastníckeho práva pri nadobudnutí vlastníctva pozemkov zastavaných cestou, nie je natoľko relevantná, aby žalobcom uplatnený nárok bol posúdený ako nedôvodný. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynuli skutočnosti, a to, že žalobca sa snažil so žalovaným dohodnúť na majetkovoprávnom vyrovnaní, avšak toto nebolo úspešné pre nečinnosť žalovaného. K argumentu o nízkej kúpnej cene, či nepreukázaní zaplatenia kúpnej ceny je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalobca nadobudol vlastníctvo zaplatením nižšej ceny, či bezodplatne, napr. darovaním, prípadne v dedičskom konaní, ani toto nie je dôvodom na odopretie nároku žalobcovi a ochrany jeho vlastníckeho práva.

19. K námietke žalovaného, ktorý poukazoval na prekonanie rozhodnutí uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, pričom jeho záver nie je možné posúdiť ako rozporný so závermi aktuálnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít. Rozhodovacia prax v obdobných prípadoch nie je ustálená.

20. Tu odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 25.03.2026, v ktorom uviedol, cit.: „Ústavný súd už teda naznačil zmenu svojho postoja k otázke (dovtedy akceptovaného) riešenia odplaty za zriadenie vecného bremena ako jednorazovej. Na báze metódy evolutívneho výkladu (zákon ako „living instrument“), ktorý je používaný aj Európskym súdom pre ľudské práva, skorší právny názor uplatňovaný aj ústavným súdom ústavný súd nereviduje ako vecne nesprávny, ale názor na uvedenú otázku obsahovo transformuje. Ide o výrazný výsledkový posun, na ktorý však podľa názoru pléna ústavného súdu v dôsledku vplyvu vonkajších okolností na aplikáciu práva dozrel čas. Tento posun považuje ústavný súd za najpriechodnejšie naplnenie účelu napadnutého zákona (usporiadanie pozemkových vzťahov, avšak s náležitou kompenzáciou). Je žiaduce, aby k tejto zmene došlo na úrovni všeobecných súdov vyargumentovaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe ( základných princípov ; ). Pokiaľ však tejto zmene bráni absencia možnosti strany sporu prípustne namietať nesprávne právne posúdenie veci v situácii, keď túto nesprávnosť strana sporu vidí práve v neodklonení sa súdu od ustálenej rozhodovacej praxe [ až c) a contrario], ústavný súd považuje za potrebné meniť tento náhľad prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti vrátane kasačnej záväznosti svojich rozhodnutí v konaniach podľa . 27. Platnosť a účinnosť napadnutého právneho predpisu nebráni dosiahnutiu cieľa, ktorý mestský súd sleduje v prerušenom konaní (spravodlivé usporiadanie pomerov strán sporu v konkrétnom prípade posúdením žalobcom požadovanej náhrady za vecné bremeno ako opakujúceho plnenia). Nie je preto potrebný ani žiaduci derogačný zásah ústavného súdu. Dôvodom (potenciálne neúmerného) zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých pozemkov nie je samotná existencia napadnutého právneho predpisu, ale dlhodobá nečinnosť samospráv ako vlastníkov delimitovaných stavieb pri uskutočňovaní vyvažovacích opatrení podľa (pričom ústavný súd chápe, že táto nečinnosť môže mať rozličné príčiny), no predovšetkým nečinnosť štátu ako garanta pozemkových úprav ( ). Postačujúci bude nevyhnutný odklon od recentne ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu o jednorazovom charaktere predmetnej náhrady.“

21. V ustanovení zakotvuje základnú zásadu práva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich

obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon týchto práv. Hoci sú dobré mravy zákonným pojmom, a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Dobré mravy ako súčasť právnych noriem majú širšie zameranie a presahujú rámec morálky. Umožňuje sankcionovať nielen porušenie právnych noriem, ale aj porušenie morálnych pravidiel. Tým na druhej strane vnášajú do právneho poriadku morálne hodnoty spoločnosti. Zmyslom ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje teda ako „ultima ratio“, ktorý môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či ide o rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona.

22. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi, ktorému je do rúk zverený silný nástroj, prostredníctvom ktorého môže chrániť právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy skôr výnimočne a týka sa iba výkonu práva, ktoré vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Použitie korektívu dobrých mravov pri výkone práva za účelom dosiahnutia idey spravodlivosti nesmie viesť v konkrétnom prípade na druhej strane k oslabeniu princípu právnej istoty občianskoprávneho styku a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Ustanovenie aplikuje súd na základe voľnej úvahy, ktorá však musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú v konkrétnom prípade prijať záver o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi. Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou kategóriou a o tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi nerozhoduje názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. Skutočnosť, či sa určitý právny úkon prieči dobrým mravom, musí byť preto zisťovaná vždy nezávislé od vôle konkrétneho súdu (sudcu) a nezávisle od vôle účastníkov daného právneho úkonu. Pri hodnotení toho, či konkrétne konanie je v súlade s dobrými mravmi, je vždy potrebné prihliadnuť tiež na čas, miesto a na okolnosti, za ktorých došlo ku konaniu. Úlohou súdu preto je posúdenie súladu s dobrými mravmi z viacerých hľadísk akcentujúc pritom na otázku vyváženosti vzájomných plnení strán. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj to, či ten, kto sa dovoláva aplikácie korektívu dobrých mravov, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu.

23. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, je potrebné posudzovať konanie na strane žalobcu ako aj žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný neoprávnene užíva nehnuteľnosti žalobcu, na ktorých je umiestnená stavba, a to cesta III. triedy, za užívanie ktorej žalovaný neuhrádza žiadnu odplatu. Zároveň žalobca vyzýval žalovaného opakovane na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak neúspešne. Z predložených kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých má žalovaný tiež umiestnené stavby, vyplýva, že tieto boli uzatvorené zmluvy v rovnakom období, v akom sa aj žalobca domáhal svojho nároku. Nie je relevantnou ani obrana žalovaného v tom zmysle, že žalobca vedel v čase nadobudnutia pozemkov, že na týchto je umiestnená cesta a túto nebude môcť užívať. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by patril rovnako právnemu predchodcovi žalobcu, ako aj žalobcovi, keďže rozsah obmedzenia sa nezmenil. Pretrváva stav, v ktorom žalovaný odmieta pristúpiť k dohode so žalobcom, či uzatvorením kúpnej zmluvy, alebo nájomnej zmluvy. Vlastnícke právo je stále rovnaké, je potrebné poskytnúť mu rovnakú ochranu v prípade jeho obmedzenia, o to viac v prípade, keď toto obmedzenie bude pretrvávať naďalej, a to s poukazom na účel stavby, ktorá je umiestnená na pozemkoch žalobcu, ako aj na nečinnosť žalobcu, ktorý má možnosť danú situáciu riešiť, avšak doposiaľ bol napriek výzve žalobcu pasívny.

24. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti zistené v prejednávanej veci, ako aj s poukazom na povahu inštitútu dobrých mravov, odvolací súd považuje odvolaciu argumentáciu žalovaného za nedôvodnú.

25. K tvrdeniu o tendenčnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že žalovaný mal možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, k čomu však nepristúpil. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že nemožno namietať zaujatosť zákonného sudcu len z dôvodu jeho rozhodovacej činnosti, či procesného postupu ( ).

26. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu z opatrnosti dal do pozornosti súdu chýbajúcu pečiatku na obálke odvolania. Zo sledovania zásielok Slovenskej pošty vyplýva, že zásielka bola podaná na pošte Bratislava 4 dňa 07.01.2025, t.j. v posledný deň lehoty na podanie odvolania, teda odvolanie bolo podané včas.

27. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a vo výroku IV. o trovách konania, ktoré neboli vecne spochybnené, potvrdil ako vecne správny postupom podľa , .

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).