Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-12-2026.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/12/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
10C/12/2026
– 6 –
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcu A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX, rod.č. 850916/8492, trvale bytom C. D. XX, št. občan SR, zast.: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát, Rimavská Sobota proti žalovaným: 1/ E. F., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Rimavská Sobota, Rimavská 3, 2/ G. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
r o z h o d o l :
10C/12/2026
– 6 –
I.Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho úradu pre katastrálne územie C. D. na liste vlastníctva č. XXX v rámci parciel registra "E" evidovaných na mape určeného operátu ako parc.č. 19/2 záhrada o výmere 371 m2 patrí v pomere k celku v 1/1-ine do výlučného vlastníctva žalobcu.
II.Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
10C/12/2026
– 4 –
1. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva. V žalobe uviedol: „Ja, žalobca, mám záujem usporiadať si v tomto konaní v pomere k celku v 1/1-ine do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vedenú v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho úradu pre katastrálne územie C. D. na liste vlastníctva č. XXX v rámci parciel registra "E" evidovaných na mape určeného operátu ako parc.č. 19/2 záhrada o výmere 371 m2. Ako výlučný vlastník E KN parc.č. 19/2 vedenej na LV č. XXX pre katastrálne územie C. D. je zapísaný pod por.č. B.1 v pomere k celku v 1/1-ine Ján Borbás (misa, ž. I. A. J.) ktorý už dávno zomrel a ako dedičky po ňom prichádzajú do úvahy žal.č. 1/ a 2/. Dôkazy: 1/ výpis z LV č. XXX k.ú. C. D., 2/ orto-foto mapa, 3/ Potvrdenie Obce Gemerské Dechtáre č. 19/2026 z 06.02.2026. T.č. už nebohý otec mňa, žalobcu B. B. sa ešte v 70.-ych rokoch 20.-eho storočia rozhodol postaviť si v obci C. D. vlastný rodinný dom a zriadiť k nemu dvor a záhradu. Za týmto účelom si v obci vyhliadol vhodný stavebný pozemok, ku ktorému si aj vo svoj prospech začal vysporadúvať vlastnícke práva. Za účelom nadobudnutia tohto pozemku do svojho vlastníctva potom odkúpil pôvodné E KN parc.č. 20/2 a parc.č. 20/3 a na ktorých si postavil rodinný dom. Po výstavbe rodinného domu prejavil záujem zväčšiť k tomuto prislúchajúci dvor a z uvedeného dôvodu potom oslovil K. B., ktorý bol potomkom pôvodného pozemnoknižného vlastníka L. B. s návrhom na odkúpenie tohto pozemku zodpovedajúceho nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto sporového konania. Následne potom môj otec uzavrel ešte dňa 04.03.1992 so K. B. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej od neho predmetný pozemok odkúpil za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 10.000,- Kčs, ktorú predávajúcemu riadne vyplatil a predmet kúpny od neho prevzal do svojho užívania a držby. V domnení, že titulom uvedenej kúpy sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto sporového konania si potom na nej postavil hospodársku budovu a následne predmetný pozemok až do svojej smrti v roku 2004 výlučne a nerušne užíval a znášal všetky povinnosti s vlastníckym právom súvisiace. Po smrti môjho otca B. B. v roku 2004 som rodinný dom súp.č. XX s dvorom a záhradou zdedil v celosti ja, žalobca a vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby predmetnej nehnuteľnosti zahájenej mojim právnym predchodcom v nej pokračujem aj v súčasnosti. Dôkazy: 4/ čestné prehlásenie z 21.01.1993, 5/ Osvedčenie o dedičstve OS Rim. Sobota č. 1D 1708/2004, 6/ Potvrdenie Obce Gem. Dechtáre č. 19/2026 z 06.02.2026. Vychádzajúc preto z okolností, že oprávnená a dobromyseľná držba predmetnej nehnuteľnosti zo strany mňa, žalobcu trvá už zákonom požadovanú dobu, táto bola a aj je výlučná a nerušená, znášam všetky povinnosti s vlastníckym právom súvisiace, je tu spôsobilý predmet držby a nakoľko mám naliehavý záujem na usporiadaní vlastníckeho práva k nej poukazujúc na ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka som aj toho názoru, že sme ju nadobudol do svojho vlastníctva titulom vydržania. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že bez tohto určenia by bolo moje právo ohrozené resp. by sa bez tohto určenia stalo moje právne postavenie neistým. Som pritom toho názoru, že táto moja určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany mojich práv a po takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu už nebude musieť nasledovať iné konanie. Nakoľko je sporné, kto je vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený. Z uvedených dôvodov je preto táto žaloba na určenie vlastníckeho práva jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a zosúladiť stav právny s evidenčným stavom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a po prevedenom dokazovaní vyniesol tento r o z s u d o k : Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho úradu pre katastrálne územie C. D. na liste vlastníctva č. XXX v rámci parciel registra "E" evidovaných na mape určeného operátu ako parc.č. 19/2 záhrada o výmere 371 m2 patrí v pomere k celku v 1/1-ine do výlučného vlastníctva žalobcu. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Žalobca na podporu svojich skutkových tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: 1/ výpis z LV č. XXX k.ú. C. D., 2/ orto-foto mapa, 3/ Potvrdenie Obce Gemerské Dechtáre č. 19/2026 z 06.02.20264, 4/ čestné prehlásenie z 21.01.1993, 5/ Osvedčenie o dedičstve OS Rim. Sobota č. 1D 1708/2004, 6/ Potvrdenie Obce Gem. Dechtáre č. 19/2026 z 06.02.2026.
3. Súd v súlade s § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) vyzval uznesením žalovaných, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrili k žalobe. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
4.Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.6.2026, žalovaná 2/ sa na pojednávanie nedostavila, mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto podľa § 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej 2/. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe. Žalovaná 1/ uviedla, že so žalobou súhlasí, nemá voči nej námietky, je pravdou, že jej otec predal právnemu predchodcovi žalobcu pozemok a ten pozemok následne aj užíval.
5.Súd na pojednávaní uviedol, že nie je sporné, že právny predchodca žalobcu B. B. sa ešte v 70.-ych rokoch 20.-eho storočia rozhodol postaviť si v obci Gemerské Dechtáre vlastný rodinný dom a zriadiť k nemu dvor a záhradu. Za týmto účelom si v obci vyhliadol vhodný stavebný pozemok, ku ktorému si aj vo svoj prospech začal vysporadúvať vlastnícke práva. Za účelom nadobudnutia tohto pozemku do svojho vlastníctva potom odkúpil pôvodné E KN parc.č. 20/2 a parc.č. 20/3 a na ktorých si postavil rodinný dom. Po výstavbe rodinného domu prejavil záujem zväčšiť k tomuto prislúchajúci dvor a z uvedeného dôvodu potom oslovil K. B., ktorý bol potomkom pôvodného pozemnoknižného vlastníka L. B. s návrhom na odkúpenie tohto pozemku zodpovedajúceho nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto sporového konania. Následne potom uzavrel ešte dňa 04.03.1992 so K. B. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej od neho predmetný pozemok odkúpil za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 10.000,- Kčs, ktorú predávajúcemu riadne vyplatil a predmet kúpy od neho prevzal do svojho užívania a držby. V domnení, že titulom uvedenej kúpy sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto sporového konania si potom na nej postavil hospodársku budovu a následne predmetný pozemok až do svojej smrti v roku 2004 výlučne a nerušene užíval a znášal všetky povinnosti s vlastníckym právom súvisiace. Po smrti B. B. v roku 2004 rodinný dom súp.č. XX s dvorom a záhradou zdedil v celosti žalobca a vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby predmetnej nehnuteľnosti zahájenej jeho právnym predchodcom v nej pokračuje aj v súčasnosti.
6.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 7.Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
8.Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právo je či nie je, je v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou.
9.Súd skonštatoval, že určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práv, nakoľko je sporné, kto je vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený. Z uvedených dôvodov je preto táto žaloba na určenie vlastníckeho práva jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a zosúladiť stav právny s evidenčným stavom.
10.Podľa ust. § 215 ods. 1 a 2 CSP platí, že súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Za tento procesný postup nemožno považovať iba dokazovanie prostredníctvom vykonania stranami označených dôkazov (lebo v zásade len tie môže súd vykonať - pozri ust. § 185 CSP), ale okrem iného aj zohľadnenie tých skutkových tvrdení sporovej strany, ktoré neboli protistranou účinne popreté. Základom koncepcie civilného procesu je to, že sporové strany majú svoju procesnú aktivitu realizovať predovšetkým prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a medzi tie patria podľa ust. § 149 CSP okrem iných aj skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany. Z ust. § 150 ods. 1 CSP potom vyplýva povinnosť strán uvádzať pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a zároveň podľa ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Z uvedeného je zrejmé, že skôr ako súd pristúpi k vykonaniu dôkazov musí identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia strán sú nesporné a ktoré sporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd na základe vykonaných (stranami označených) dôkazov vyhodnotí ich pravdivosť, ak ale ide o skutkové tvrdenia strán nesporné, súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav a považuje danú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. Ide tu o prejav samej podstaty sporového konania, že sporným je to, čo protistrana (a nie súd) takým urobí, lebo súd v sporovom konaní nevystupuje ako „vyšetrovateľ“, ktorého úlohou by bolo aktívne vyhľadávať objektívnu realitu, ale ako „rozhodca“ majúci za úlohu zistiť skutkový stav zo stranami dodaných podkladov (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/22/2019).
11.Žalovaní nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca vo svojej žalobe dostatočným spôsobom špecifikoval svoj nárok, oprávnená a dobromyseľná držba predmetných nehnuteľností zo strany právneho predchodcu žalobcu a zo strany samotného žalobcu trvala a trvá zákonom požadovanú dobu, táto bola a aj je výlučná a nerušená, žalobca znáša všetky povinnosti s vlastníckym právom súvisiace, je tu spôsobilý predmet držby a žalobca má naliehavý záujem na usporiadaní vlastníckeho práva k nim. Tieto skutkové tvrdenia súd považoval podľa § 151 CSP za nesporné a žalobe vyhovel v plnom rozsahu, pričom rozhodol poukazujúc na ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania.
12.Súčasne súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiadna zo strán sporu náhradu trov konania nepožadovala.
Poučenie:
10C/12/2026
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).