Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-6-2026.pdf
PDF · 140.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/6/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne: L. J., nar. XX.X.XXXX, Q. XXXXX/XF, XXX XX H., zast. JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom Nám. SNP 538/16, 091 01 Stropkov proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03.12.2025, č. k. 18Csp/99/2025-81, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.
Mení rozsudok vo výroku VII. tak, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2015 uvedená v článku 8. Sankcie, v ods. 8.1., 8.2. a 8.4. v znení: „8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t. j. 14,6 % p. a.).“ „8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.“ „8.4. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že, cit.:
„I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, z 05.03.2015, v článku 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2015, v článku 7. v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2015, uvedená v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2015, uvedená v článku 16. Spracúvanie osobných údajov, bod 16.5., v znení: „Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa Zmluvy o RÚ.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.03.2015, v čl. I. Predmet dohody, bod 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
VIII. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.“
2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX z 5.3.2015 (ďalej len „Zmluva“) z dôvodu, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako tak sa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok v čl. 6, čl. 7, čl. 8 Zmluvy, Zmluvných dojednaniach Zmluvy čl. 8, čl. 16 a Dohody o poskytovaní služieb.
3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 2 písm. a), b), d), g), i), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 05.03.2015 (ďalej len „ZoSÚ“), § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, §
53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 05.03.2015.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela Zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej úver vo výške 1.500 eur. Žalovaný nerozporoval, že žalobkyni na účet bolo poskytnutých 1.350 eur, preto súd vychádzal z nespornosti uvedeného tvrdenia. V prípade úveru poskytnutého vo výške 1.500 eur, suma 150 eur predstavovala poplatok za poskytnutie úveru. Ak žalovaný do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru. Žalobkyni nebol poskytnutý úver v skutočnosti vo výške 1.500 eur, ale vo výške 1.350 eur vychádzajúc z nespornosti skutkových tvrdení strán sporu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 zo dňa 21.04.2016. V ďalšom konštatoval, že nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má nepochybne vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške, rovnako s uvedením nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZoSÚ spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
5. Vo vzťahu k namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam sa najskôr vysporiadal s námietkou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-776/19 až C-782/19, z ktorých vyplýva, že zánik záväzkového vzťahu nemá vplyv na uplatnený nárok žalobou, pričom nekalú povahu zmluvnej podmienky musí mať spotrebiteľ možnosť namietať kedykoľvek, pričom takýto návrh nemôže podliehať premlčacej lehote.
6. K zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve v článku 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150 EUR.“, súd poukazujúc na judikatúru SD EÚ konštatoval, že predmetná zmluvná podmienka je netransparentná, nakoľko zo Zmluvy nie je možné ustáliť, aké činnosti sú v tomto poplatku zahrnuté, pričom dôkazné bremeno pritom ťažilo žalovaného.
7. Rovnako ako neprijateľné zmluvné podmienky posúdil aj podmienky uvedené v Zmluve, a to v článku 7. v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“; v Zmluvných dojednaniach článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“; v článku 16. Spracúvanie osobných údajov, bod 16.5., v znení: „Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa Zmluvy o RÚ.“, v čl. I. Predmet dohody, bod 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“.
8. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej v článku 8. Sankcie, v ods. 8.1., 8.2. a 8.4., v znení: „8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t .j. 14,6 % p .a.).“
„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.“ „8.4. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, súd uviedol, že je mu známe, že napádaná podmienka bola zo strany všeobecných súdov v rovnakom, či obdobnom znení vyhlásená za neprijateľnú, avšak je mu známa recentná judikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej plynú opačné závery, preto niet dôvodu, aby súd napadnutú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
10. Proti výroku II. tohto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol napádaným výrokom II. v rozpore so zákonom, v rozpore so stanoviskom Národnej banky Slovenska a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorá je ustálená, a od ktorej odklon konajúci súd ani nezdôvodnil, čím porušil článok 2 ods. 2 CSP a § 220 ods. 3 CSP. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/294/2019 poukázal na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, t. j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zák. č. 129/2010 Z. z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/47/2019 pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 120 eur, z označenia poplatok za poskytnutie úveru je jednoznačné, že má ísť o poplatok za poskytnutie úveru, t. j. za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru, ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, a teda úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou záležitosťou veriteľa a súčasťou jeho nákladov. Práve poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytovanie doplnkovej služby, možnosť jeho uplatňovania pripúšťajú aj predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy, a to samotný zákon o spotrebiteľských úveroch na viacerých miestach vyslovene odkazuje na platenie poplatkov. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/292/2021 uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom a nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výrok II. je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17, ktorý uviedol, že cit.: „Článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.“ Výrok II. je v rozpore aj s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoCsp/6/2022 zo dňa 20.04.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/9/2022-40 zo dňa 01.06.2022, ktorým bola žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru voči žalovanej Q. a. s. zamietnutá. Pokiaľ súd vo vzťahu k výroku II. poukazuje na iné rozhodnutia, nie je zrejmé, prečo vychádza len z tých, ktoré podporujú jeho rozhodnutie a rozhodnutia, v ktorých súd v identických prípadoch dospel k úplne opačnému záveru, prehliada. Citoval z rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/140/2024. V ďalšom uviedol, že so záverom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17 sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku 7Cdo/294/2019 zo dňa 28.2.2020. Rozhodnutie vo výroku II. je zaťažené vadou nepreskúmateľnosti a porušením práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný od začiatku konania uvádzal konkrétne argumenty
a skutočnosti týkajúce sa poplatku za poskytnutie úveru, s ktorými sa však súd nezaoberal a ani ich v konaní vecne neposúdil a nevyhodnotil. Konkrétne išlo o argumenty : 1. poplatok za poskytnutie úveru bol a je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto základe dovolávať jeho neprijateľnosti. Žalobkyňa bola o danom poplatku riadne informovaná a súhlasila s ním v čase podania žiadosti o poskytnutie úveru žalovanému. 2. Poplatok za poskytnutie úveru už názvom definuje svoj obsah a význam, a teda aj protiplnenie. 3. Národná banka Slovenska uvedený poplatok posúdila ako vecne prípustný a neporušujúci práva spotrebiteľa. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Proti výroku VII. tohto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Uviedla, že z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v uvedenej časti odvolávajúc sa na recentnú judikačnú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú odcitoval na 12 stranách napádaného rozsudku, bez akejkoľvek vlastnej úvahy a odkazu na spomínané rozhodnutie. Z odôvodnenia napádaného rozsudku teda nie je zrejmá vlastná úvaha súdu prvej inštancie, prečo nedospel k záveru o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje preto v tejto časti za nepreskúmateľný, neumožňujúci zaujať stanovisko k tejto úvahe, čo má za následok porušenie ústavne garantovaných práv na prístup k súdu. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa názoru žalobkyne spočíva v tom, že predmetná zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad jej omeškania, nie však pre prípad omeškania v plnení povinnosti žalovaného ako veriteľa. Žalovaný predmetnú zmluvnú podmienku sformuloval tak, že porušenie jej povinností je sankcionované viac ako porušenie jeho zmluvných povinností. Za porušenie zmluvného dojednania môže žalovaný požadovať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho predstavuje zmluvná pokuta ďalšiu duplicitnú sankciu za omeškanie. Predmetnú zmluvnú podmienku si so žalovaným individuálne nedojednala. Dohodnutá zmluvná pokuta je podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Predmetná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Totožná zmluvná podmienka bola určená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo 16.09.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 27CoCsp/9/2024 z 31.01.2025. Poukázala aj na ďalšie rozhodnutia súdov, pričom odkázala aj na požiadavku právnej istoty vyjadrenú v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutom II. výroku za správny. Predmetnú zmluvnú podmienku si so žalovaným individuálne nedojednala. Dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru je podľa súčasnej súdnej praxe považovaný za neprijateľný, lebo bol vopred zo strany žalovaného naformulovaný bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje skrytú sankciu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia, pričom zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenie a akého účelu ide. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľný. Rovnakú zmluvnú podmienku a priamo vo vzťahu k žalovanému, vyhlásil za neprijateľnú aj Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp. zn. 20Co/59/2019, zo dňa 25.06.2019 a rozsudkom sp. zn. 7CoCsp/8/2025 zo dňa 18.08.2025. V časti namietanej zmluvnej podmienky Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 12CoCsp/17/2025 zo dňa 25.09.2025 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/184/2024 zo dňa 07.05.2025 a rozsudkom sp. zn. 2CoCsp/13/2025 zo dňa 21.10.2025 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/184/2024 zo dňa 25.03.2025. Nakoľko o neprijateľnosti rovnakej zmluvnej podmienky už bolo právoplatne rozhodnuté, súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi.
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení odvolacie tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu poprel, nakoľko sú v rozpore s Občianskym zákonníkom a judikatúrou súdnych autorít. Odvolacie tvrdenia sú v priamom rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s § 53b a jeho vykonávacím ustanovením. Ide o právnu normu, ktorá bola upravená v zákone s účinnosťou od 01.06. 2010. Právna úprava výslovne uvádza, že limit sa zavádza vo vzťahu k sankciám - ich súčtu, čiže logicky uplatňovanie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty predpokladá. Tvrdenie odvolateľa je v rozpore s právnou úpravou. Neobstojí ani
tvrdenie o tom, že predmetné ustanovenia upravujú zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti spotrebiteľa. Tým predsa nedochádza k žiadnej nerovnováhe, keďže porušenie povinnosti pri splácaní môže vzniknúť len na strane spotrebiteľa a zároveň, nárok na sankciu nie je spojený s uzavretím samotnej zmluvy o úvere.
14. Žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že trvá na tom, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak zamietol žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.4. Zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky je daná tým, že predmetná zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad jej omeškania, nie však pre prípad omeškania v plnení povinnosti žalovaného ako veriteľa. Žalovaný predmetnú zmluvnú podmienku sformuloval takým spôsobom, že porušenie jej povinností by bolo sankcionované viac ako porušenie jeho zmluvných povinností. Vzhľadom na to, že v prípade porušenia zmluvného dojednania môže žalovaný požadovať aj zákonné úroky z omeškania, predstavuje zmluvná pokuta ďalšiu duplicitnú sankciu za omeškanie. Navyše predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, bola vopred naformulovaná žalovaným bez toho, aby ju mohla akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Predmetná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Predmetná zmluvná podmienka už bola súdmi určená za neprijateľnú.
15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, odvolanie žalobkyne je opodstatnené.
16. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné sa stotožniť.
17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
18. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.“.
19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.
20. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
21. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu vo vzťahu k výroku II. obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
22. V prejednávnom spore predmetom konania bolo okrem určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tiež určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 05.03.2015.
23. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
26. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)
28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR o zaplatení poplatku za poskytnutie úveru 150 eur, kde súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel, je potrebné uviesť, že táto odvolacia námietka žalovaného je neopodstatnená.
29. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie
obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 13.06.2014.
30. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere.
31. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru, zásadné stanovisko k tomuto poplatku vyslovil Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo dňa 05. júna 2025 vydanom vo veci C-280/24. Podľa tohto rozhodnutia článok 4 ods. 2 a článok 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za poskytnutie úveru uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom spĺňa požiadavku transparentnosti stanovenú v týchto ustanoveniach len z toho dôvodu, že jednak z názvu tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony vykonané veriteľom, ktoré sú potrebné na uzavretie tejto zmluvy a sú internou záležitosťou veriteľa a jednak, že výška uvedeného poplatku je v uvedenej zmluve presne určená.
32. Článok 3 ods. 1 a Článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje pri uzatváraní tejto zmluvy a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa prenáša náklady na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru.
33. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, tento predstavuje skrytú sankciu vo vzťahu k žalobkyni, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 150 eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Odvolací súd sa plne stotožnil a osvojuje si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
34. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu, čo je zrejmé z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, k tomuto odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným názvom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou v záujme spotrebiteľa nie sú a dojednanie takýchto poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie a naopak, tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
35. Poplatky na rozdiel od úroku vyjadrujúceho cenu (odplatu) za úver, sú cenou za tzv. vedľajšie plnenie. Ak má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré má pre neho význam a teda má pre spotrebiteľa akúsi pridanú hodnotu.
36. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v odvolaním napadnutej časti výroku II. ako vecne správny potvrdil.
37. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute. Čo sa týka zmluvnej podmienky v čl. 8 ods. 8.1., 8.2., 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere, túto v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v čl. 8., v ods. 8.1., 8.2. a 8.4. v zmluvných dojednaniach spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná.
38. Zmluvná podmienka bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, odkazujúc naviac i na malé písmo, bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Odhliadnuc od malého písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere koncipovaná celá rovnako mierne zmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne (z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania), odvolací súd považoval za rozhodujúce, že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola osobitne vyjednaná zmluvnými stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom na tento spôsob dojednania sankcie v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa.
39. Pokiaľ žalovaný argumentoval splnením zákonných limitácií sankcií, resp. existenciou zmluvných dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných podmienok pre sankcie v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov (§ 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom dôsledku pre vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty je irelevantná, nakoľko a priori došlo k vnúteniu dojednania o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy. Za problematický je potrebné považovať najmä spôsob dojednania zmluvnej pokuty. Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute osobitnú pozornosť zmluvných strán.
40. Napokon je potrebné dodať, že veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou, zmluvnou pokutou, nad rámec štandardných úrokov z omeškania, čo v konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Predmetné zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že zmluvnú pokutu by si
veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda aj pri omeškaní v trvaní napr. jedného dňa by okrem omeškanej splátky spotrebiteľ musel uhradiť naviac aj zmluvnú pokutu.
41. Navyše, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, čl. 8. Zmluvy upravuje ďalšiu sankciu za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy, teda aj povinnosť splácať úver riadne a včas. Podľa čl. 8. ods. 8.4. Zmluvy má veriteľ právo požadovať, okrem zmluvnej pokuty, i náhradu škody vzniknutej porušením povinností v plnej výške bez akéhokoľvek obmedzenia. Samotný žalovaný uvedené dojednanie zaradil do čl. 8. Zmluvy pod označením „Sankcie“, čo znamená, že aj táto strana sporu uvedené dojednanie považovala za sankciu, pri ktorej však žiadne obmedzujúce limity vyplývajúce z právnych predpisov neuplatnila tak, ako to urobila v súvislosti s dojednaniami o zmluvnej pokute a úroku z omeškania v čl. 8. ods. 8.2. a ods. 8.3. Zmluvy upravujúcimi ich maximálnu výšku.
42. Maximálna výška sankcií je upravená v ust. § 53b Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškania s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie ako stanoví vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré výšku sankcií limituje v ust. § 3a, pričom za sankcie sa v súlade s týmto ustanovením považujú nielen úroky z omeškania, zmluvné pokuty, ale aj akékoľvek plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
43. Ak žalovaný pri sankcii dojednanej vo forme náhrady škody túto ničím nelimitoval, je zrejmé, že takéto dojednanie sankcií ako celku nezodpovedá ust. § 53b Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a je s ním v rozpore. Dojednanie odporujúce zákonu spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka).
44. Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie spôsobom prezentovaným žalovaným.
45. Z uvedených dôvodov preto možno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobkyne o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.
46. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok vo výroku VII. zmenil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
47. Zároveň v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal v konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
48. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).