Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/118/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov

- matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E. F. XXXX/X, G., toho času: H. I. XXX, J., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., sídlo: Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535 a otca: C. K. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E. F. XXXX/X, G., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Agata Džačovská, advokátka, sídlo: Hviezdoslavova 315, Senica, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. -24 zo dňa 7. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a IV. potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. zrušuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matku oprávnil stýkať sa s maloletým bez prítomnosti otca každý týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že otcovi uložil povinnosť maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť a matke odovzdať v mieste bydliska otca, a matke uložil povinnosť maloletého otcovi riadne a včas vrátiť v mieste bydliska otca. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom III. určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vedeného Okresným súdom Senica pod sp. zn. , a výrokom IV. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia vec právne posúdil podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa , , , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný, nakoľko mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu z dôvodu hroziacej ujmy na jeho strane. Pri rozhodovaní vychádzal najmä z návrhu matky, vyjadrenia otca, správy kolízneho opatrovníka, správy základnej školy a lekárskej správy psychiatrickej ambulancie, z ktorých mal za preukázané, že medzi rodičmi pretrváva rodičovský konflikt a od 24. marca 2026 otec neumožňuje matke žiadny osobný kontakt s maloletým. S prihliadnutím na zistený skutkový stav vyhovel návrhu

na úpravu styku, keďže je v záujme maloletého, aby sa pravidelne stretával s matkou a zachoval sa tak vzťah rodič - dieťa, a to napriek tomu, že aktuálne maloletý styk s matkou odmieta a pri pokuse o kontakt dňa 13. apríla 2026 zo školy ušiel. Na strane otca, ktorý má maloletého v osobnej starostlivosti, zdôraznil jeho povinnosť pôsobiť na syna tak, aby sa styk s matkou realizoval. Zároveň uviedol, že bude aj úlohou matky, aby sa snažila obnoviť vzájomný vzťah s maloletým, pričom ak rodičia nebudú ochotní a schopní nájsť vhodný spôsob realizácie styku, bude v ich záujme vyhľadať odbornú psychologickú pomoc. Námietky otca o psychickej chorobe matky súd prvej inštancie na základe predloženej lekárskej správy neakceptoval, keďže z nej mal osvedčené, že matka je schopná sa postarať o svoje deti a vytvoriť im zdravé prostredie. Pokiaľ ide o navrhovaný rozsah a spôsob realizácie stretávania, súd prvej inštancie určil styk na stredy a soboty s prevzatím a odovzdaním maloletého v mieste bydliska otca. Hoci matka žiadala upraviť styk v stredu už od 13.30 hod. zo školy, upravil ho až od 14.30 hod., dôvodiac tým, že je v záujme maloletého, aby sa jeho preberanie realizovalo v bydlisku otca, čím sa predíde prípadnému nežiaducemu konfliktu v školskom prostredí za prítomnosti spolužiakov. V tejto súvislosti považoval za potrebné vytvoriť časový priestor na presun maloletého zo školy domov s tým, že u otca, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, predpokladal dostatočné možnosti na zabezpečenie tohto presunu zo školy domov (výrok I.). Návrh matky na uloženie výchovného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu, že rodičia už v súčasnosti dobrovoľne spolupracujú s Referátom psychologicko-poradenských služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, čo v aktuálnej situácii považoval za dostačujúce (výrok II.). Odôvodnenie uzavrel konštatovaním, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva vedeného Okresným súdom Senica pod sp. zn. (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu (výrok IV.), a zároveň uviedol, že toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že upraví styk matky s maloletým A. bez prítomnosti otca každý týždeň v piatok od 14.00 hod. do 16.00 hod., s tým, že otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť a matke odovzdať v mieste bydliska otca a matka je povinná maloletého otcovi riadne a včas vrátiť v mieste bydliska. Namietal, že napadnuté neodkladné opatrenie bolo vydané predčasne, pričom poukázal na skutočnosť, že mu bolo doručené len dva dni pred termínom pojednávania o rozvode. Matka nežije s rodinou v spoločnej domácnosti od 1. septembra 2025, za ktoré obdobie sa maloletý od matky odcudzil. Maloletý cíti voči matke krivdu, že ho nepodporuje v športe a nechodí sa pozerať na jeho hokejové tréningy tak, ako iné matky. Medzi matkou a maloletým sa stratili spoločné témy a samotný maloletý označuje stretnutia s matkou za neúprimné a falošné. Vzniknutú situáciu sa snaží aktívne riešiť, vyhľadal pomoc sociálnej kurately i psychologičky pri úrade práce, ktorú spolu s maloletým navštevujú. Rovnako poukázal na snahu zmierniť strach maloletého z nariadených stretnutí tým, že ho ubezpečil, že stretnutia budú prebiehať vždy len tak dlho a takým spôsobom, ako on sám bude chcieť. Zároveň matke navrhol spoločné trávenie času na súkromnom hokejovom tréningu v Bratislave, ktorý bol už vopred zaplatený na termín prvého nariadeného styku v stredu 13. mája 2026, aby dieťaťu spoločne deklarovali, že sa vedia dohodnúť a záleží im na jeho spokojnosti. Tento návrh matka odmietla a po pojednávaní dňa 14. mája 2026 sa dohodli na presunutí stretnutia na piatok. Samotné zrealizované stretnutia sa neosvedčili. K odovzdaniu maloletého v piatok došlo aj za prítomnosti jeho právnej zástupkyne, avšak maloletý z nariadeného času strávil s matkou iba hodinu a následne otcovi volal, že ho to už nebaví. Na druhý deň v sobotu, hoci ho otec k účasti na stretnutí presviedčal, bol maloletý s matkou na J., kde z určených osem hodín zotrval iba dve hodiny, pričom po návrate uviedol, že sa tam necítil dobre a nechce tam chodiť. Namietal tiež negatívny vplyv takýchto tlakov vyvíjaných na maloletého a nesúčinnosť matky, ktorá odmieta vopred oznámiť spôsob trávenia voľného času, aby mohol syna na stretnutia náležite pripraviť. Matka v prítomnosti maloletých detí používa vulgarizmy, čo je pripravený preukázať kamerovými záznamami z domácnosti. Vyjadril záujem na úprave vzájomných vzťahov, keďže matku vníma ako nenahraditeľnú pre duševný rozvoj dieťaťa.

3. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a ponechal tak úpravu styku v platnosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom. Uviedol, že obaja rodičia, ako aj maloleté deti, v súčasnosti spolupracujú s oddelením a zúčastňujú sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb. Úprava styku matky s maloletým je nevyhnutná, nakoľko v opačnom prípade by sa maloletý s matkou vôbec nestretával a narušilo by sa aj udržiavanie súrodeneckých väzieb medzi deťmi. Práve súrodenecké väzby patria k najdlhším a najintenzívnejším

vzťahom, ktoré formujú osobnosť, pričom rodičia zohrávajú kľúčovú rolu pri ich budovaní. Zdôraznil, že vzhľadom na najlepší záujem maloletého je potrebné, aby bol styk s matkou pravidelný, stabilný, pre dieťa bezpečný a emocionálne vyhovujúci.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením, že neodkladné opatrenie bolo vydané predčasne, nakoľko už v čase rozhodovania súdu bol jej osobný kontakt s maloletým zásadne narušený a po 24. marci 2026 prakticky prerušený. Otec nereagoval na telefonáty, vyhýbal sa návštevám a maloletý začal používať odmietavé formulácie nezodpovedajúce jeho veku, čo napokon vyvrcholilo jeho útekom zo školy dňa 13. apríla 2026. Každý ďalší týždeň bez reálneho kontaktu by len prehlboval odcudzenie a oslaboval citovú väzbu. Rozsah styku určený súdom považovala za vyvážený a primeraný. Súd už zohľadnil oprávnené záujmy otca, keď stredajšie preberanie presunul zo školy do jeho bydliska, aby sa predišlo konfliktom pred spolužiakmi. Návrh otca na zúženie styku na dve hodiny týždenne odmietla, keďže by fakticky potvrdil súčasný stav a ďalej oslaboval ich vzťah. Tvrdenia otca o jej nezáujme o hokejové tréningy označila za nepravdivé a zdôraznila, že hokejové tréningy nemôžu slúžiť ako dôvod na obmedzovanie súdom určeného styku bez prítomnosti otca. Spoločné trávenie času na tréningu, ako to navrhoval otec, by nenaplnilo účel nariadeného opatrenia. Následne opísala realizáciu styku po nariadení neodkladného opatrenia. Pri stretnutiach v dňoch 15. mája a 22. mája 2026 bolo maloleté dieťa v jej prítomnosti uvoľnené, hralo sa a komunikovalo, avšak pri návrate k otcovi sa jeho správanie vždy radikálne zmenilo na chladné a odmerané. Pri stretnutí 16. mája 2026 bol maloletý nepripravený, otec styk aktívne nepodporil a po príchode do H. I. maloletý po opakovaných SMS správach od otca žiadal okamžitý návrat domov. Stretnutie dňa 23. mája 2026 sa bez prítomnosti otca neuskutočnilo vôbec a prebehlo len v jeho prítomnosti v dome. Ďalšie určené styky v dňoch 29. mája, 30. mája, 5. a 6. júna 2026 sa vôbec nerealizovali. Maloletý nebol na styk pripravený a odmietal ísť s matkou bez udania konkrétneho dôvodu, pričom v správach opäť používal odmietavé formulácie, ktoré pôsobili neprirodzene vzhľadom na jeho vek. Otec pri odovzdávaní stál za ním, nahrával si priebeh na telefón a odmietal situáciu konštruktívne riešiť s odôvodnením, že rešpektuje rozhodnutie dieťaťa. Matka sa vždy snažila konfliktu predísť a s maloletým sa rozlúčila v pokojnej atmosfére, bez nátlaku a bez konfliktu. V súvislosti s postojom otca pri realizácii styku zdôraznila, že jeho povinnosť neznamená iba fyzicky otvoriť dvere a čakať, či maloleté dieťa samo odíde, ale prvostupňové uznesenie mu výslovne ukladá povinnosť maloletého na styk riadne a včas pripraviť. Opakovaný postoj otca, ktorý argumentuje tým, že iba „rešpektuje rozhodnutie“ maloletého, v praxi znamená, že súdne rozhodnutie ponecháva na vôli dieťaťa vystaveného rodičovskému konfliktu, čím otec prenáša zodpovednosť na maloletého a neprispieva k vytvoreniu priaznivých podmienok pre kontakt. Pri viacerých odovzdaniach bolo dieťa nepripravené, bola prítomná stará matka z otcovej strany a otec priebeh opakovane nahrával, čo v maloletom stojacom bezprostredne pri otcovi vyvolávalo napätie, pričom otec následné odmietanie zneužíva ako argument na obmedzenie styku. Naopak, kedykoľvek sa maloletý ocitol v prirodzenejšej situácii s matkou a sestrou, dokázal sa uvoľniť, hrať sa, smiať sa, spontánne komunikovať a prejavovať voči matke blízkosť. Odmietla tvrdenia otca, že by spoluprácu odmietala. S otcom komunikuje vecne, vopred sa informuje o tréningoch, súhlasí s náhradnými termínmi, reaguje na školské záležitosti a snaží sa konfliktom predchádzať napríklad ponukou, že počká vonku a nebude vstupovať do domu, na čo však otec odpovedá prevažne jednoslovne alebo vôbec. Tvrdenie otca o tom, že maloletý označuje stretnutia za neúprimné či falošné, považuje za odporujúce reálnemu priebehu, počas ktorého matka volí program primeraný veku a stavu dieťaťa (ihrisko, spoločné hry, zmrzlina, Xbox či pokojný pobyt vnútri), pričom syn jej sedel na kolenách, pobozkal ju a dohodol sa na ďalšom programe. Na syna nevyvíja nátlak, a ak prejaví únavu alebo zdravotný problém, situácii sa flexibilne prispôsobí, pričom bežné povzbudzovanie a uisťovanie o bezpečí nemožno s nátlakom stotožňovať. Otec nemá právny dôvod podmieňovať prípravu maloletého vopred oznámeným presným programom, keďže matka má v čase styku plnú rodičovskú zodpovednosť zvoliť primerané aktivity, a požiadavka otca na kontrolu by znamenala len pokračovanie jeho nežiaduceho dohľadu nad stykom bez jeho prítomnosti. Záujem maloletého nevyžaduje zúženie styku, ale jeho riadne a pokojné napĺňanie. Odmietanie kontaktu v situácii dlhodobého konfliktu nemožno bez ďalšieho považovať za slobodné rozhodnutie dieťaťa a je nevyhnutné, aby otec kontakt aktívne a pokojne podporoval. Súčasný stav, kedy sa styk opakovane skracuje alebo vôbec nerealizuje, potvrdzuje správnosť prvostupňového rozhodnutia, zatiaľ čo otcom navrhované zúženie styku na jednu dvojhodinovú návštevu týždenne by problém odcudzenia len prehĺbilo. K otázke vzájomnej komunikácie s maloletým uviedla, že sa snaží udržiavať pravidelný telefonický a písomný kontakt prostredníctvom láskavých správ týkajúcich sa školy, hokeja či spoločných spomienok, bez akéhokoľvek negatívneho vyjadrovania sa o otcovi. Reakcie syna sú však prevažne jednoslovné a telefonické pokusy

ostávajú bez realizácie riadneho rozhovoru. Odmietla všeobecné tvrdenia otca o jej nevhodnom či vulgárnom správaní, ktoré otec uvádza bez konkrétneho časového a vecného vymedzenia, pričom takéto tvrdenia nemôžu byť dôvodom na zúženie kontaktu. Odvolanie otca neobsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zúženie styku, naopak, doterajší negatívny priebeh realizácie len podčiarkuje potrebu zachovať určený rozsah a dôsledne trvať na povinnosti otca maloletého na styk riadne pripravovať a kontakt aktívne podporovať.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), odvolateľ - otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku matky s maloletým bez prítomnosti otca, a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania podľa potvrdil, a zároveň v súvisiacom výroku III. o určení trvania neodkladného opatrenia podľa zrušil.

6. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy styku s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie návrhu matky sčasti vyhovel a výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matku oprávnil stýkať sa s maloletým A. bez prítomnosti otca každý týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že otcovi uložil povinnosť maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť a matke odovzdať v mieste bydliska otca, a matke uložil povinnosť maloletého otcovi riadne a včas vrátiť v mieste bydliska otca. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Výrokom III. určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vedeného Okresným súdom Senica pod sp. zn. . Výrokom IV. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že hoci otec v odvolaní všeobecne označil, že toto podáva proti uzneseniu súdu prvej inštancie, z obsahu jeho podania, uplatnených odvolacích dôvodov a najmä z odvolacieho návrhu (petitu) je nepochybné, že napáda výlučne vyhovujúci výrok I. o úprave styku a s ním súvisiace výroky o trvaní neodkladného opatrenia a trovách konania. Výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým bol návrh matky vo zvyšku zamietnutý, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol samostatne právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa článku 5 , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s matkou), v ktorej osobnej starostlivosti sa nenachádza, je pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s dieťaťom opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené, je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia osvedčených skutočností. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a až druhotne z pohľadu práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie dieťaťa ako zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Rodičia majú právo realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania s nimi, aby tak deti mali zabezpečený, pokiaľ je to možné, čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na zásadný faktor času, ktorý v prípadoch narušených rodinných vzťahov a hroziaceho odcudzenia zohráva kľúčovú rolu. Ak by súd v aktuálnej fáze konania ustúpil verbálnemu odmietaniu deväťročného dieťaťa a akceptoval by faktické prerušenie styku alebo jeho radikálne zúženie len na dve hodiny týždenne, tak ako to navrhoval otec, fakticky by tým legitimizoval súčasný patologický stav. Každý ďalší týždeň absencie reálneho a zmysluplného kontaktu by odcudzenie len prehlboval. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej účinný rešpekt rodinného života vyžaduje, aby budúce vzťahy medzi rodičom a dieťaťom neboli stanovené obyčajným plynutím času (rozhodnutie vo veci Sylvester proti Rakúsku, sťažnosť č. 36812/97 a č. 40104/98, alebo rozhodnutie vo veci W. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9749/82). Práve plynutie času môže mať v rodinnoprávnych veciach ďalekosiahle následky a absencia včasnej úpravy podstatne sťažuje obnovu vzťahu dotknutého rodiča so svojím dieťaťom (v tejto súvislosti pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. alebo ). Úprava prijatá súdom prvej inštancie túto požiadavku včasnej a aktívnej ochrany plne reflektuje.

16. V súvislosti s odvolacími námietkami otca, ktorými poukazuje na verbálne odmietavý postoj maloletého a svoje tvrdenie, že rešpektuje jeho slobodnú vôľu, odvolací súd konštatuje, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu o úprave styku s rodičom jediným kritériom. Názor deväťročného dieťaťa nemožno ako subjektívny prvok zamieňať s jeho objektívnym najlepším

záujmom, ktorého poznanie samotným dieťaťom je ovplyvnené jeho vekom, mentálnou vyspelosťou a predovšetkým prostredím a osobami, ktoré naňho pôsobia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že súčasný odmietavý postoj maloletého, vyznačujúci sa používaním neprirodzených fráz a nečakaným útekom zo školy, zjavne nemá pôvod v správaní sa matky, ale v prebiehajúcom rodičovskom konflikte. Ponechanie úpravy styku výlučne na vôli maloletého dieťaťa by za terajšej situácie znamenalo prakticky vylúčenie matky zo stretávania sa so svojím synom.

17. Úlohou otca, ktorému je v danom prípade poskytnutý väčší priestor pre ovplyvnenie maloletého svojimi postojmi, nemôže byť alibistické ponechanie rozhodnutia a zodpovednosti na maloletom dieťati. Povinnosť otca maloletého na styk „riadne pripraviť“ neznamená len fyzicky otvoriť dvere, ale predstavuje aktívnu povinnosť rodiča psychologicky na dieťa pôsobiť. Otec musí maloletému poskytovať také vysvetlenia, aby v ňom nevzbudzoval nevôľu voči matke, ale naopak záujem a ochotu tráviť s ňou primeraný čas. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery Ústavného súdu SR (nález sp. zn. ), podľa ktorých samotná artikulácia rodiča, že nebráni v styku s maloletým dieťaťom, pretože nič nepodniká proti druhému rodičovi, ešte neznamená, že v styku skutočne nebráni. Štátne orgány sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta medzi dieťaťom a jeho rodičom a naviazaniu styku medzi nimi (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 29. 6. 2004 vo veci Voleský proti Českej republike, sťažnosť č. 46499/99). Pasívny prístup otca, ktorý demonštruje tým, že maloletého do ničoho nenúti, pričom priebeh odovzdávania si nahráva na mobilný telefón v prítomnosti starej matky, vytvára v maloletom, nachádzajúcom sa bezprostredne pri otcovi, neprimerané napätie a stavia ho do silného konfliktu lojality. Pokiaľ by otec takúto svoju podpornú úlohu nebol schopný splniť a styk by takýmto spôsobom fakticky maril, bolo by dôvodné usudzovať, že nezvláda svoju rodičovskú rolu.

18. Pokiaľ ide o rozsah styku, odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s odporúčaním kolízneho opatrovníka. Návrh otca na zúženie styku len na jedenkrát týždenne v trvaní dvoch hodín je z hľadiska záujmu maloletého neakceptovateľný. Takéto radikálne obmedzenie by nielenže prehĺbilo súčasný stav odcudzenia od matky, ale viedlo by aj k postupnému pretrhnutiu rodinných väzieb s maloletou sestrou. Ochrana rodinného života zahŕňa v neposlednom rade aj ochranu súrodeneckých vzťahov, keďže ide o jedinečné, celoživotné puto, ktoré kľúčovým spôsobom modeluje sociálne zručnosti a vnútorný svet dieťaťa. Určený rozsah styku (každý týždeň v stredu od 14.30 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.) predstavuje primeraný časový priestor na to, aby si maloletý s matkou opätovne vybudovali narušenú dôveru. Zároveň súd prvej inštancie správne zohľadnil praktické aspekty, keď preberanie maloletého presunul do bydliska otca, čím eliminoval riziko prípadných konfliktov v školskom prostredí.

19. Z procesného hľadiska odvolací súd uvádza, že otec vo svojom odvolaní predkladá tvrdenia, najmä o hlbších príčinách straty spoločných tém, pocitoch krivdy maloletého či o celkovom narušení jeho dôvery voči matke, ktoré pre svoje náležité objasnenie vyžadujú komplexné a hlbšie dokazovanie, spravidla prostredníctvom znaleckého dokazovania z odboru psychológie. Takéto rozsiahle dokazovanie je však pojmovo a účelovo vyhradené výlučne pre konanie vo veci samej. Účelom konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je definitívne vyriešiť a ustáliť sporné vzťahové problémy v rodine, ale poskytnúť rýchlu a dočasnú ochranu ohrozenému právu na základe osvedčených skutočností.

20. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd prvej inštancie správne vyhodnotil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko zo strany otca došlo po 24. marci 2026 k prakticky úplnému prerušeniu kontaktu matky s maloletým. Vzhľadom na to, že otec podaným odvolaním neosvedčil nesprávnosť výroku I. upravujúceho styk matky s maloletým bez prítomnosti otca, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku IV. podľa , ako vecne správne potvrdil.

21. Odvolací súd považuje za nevyhnutné odstrániť nesprávny procesný predpoklad, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri formulácii výroku III. napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vo výroku III. určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vedeného Okresným súdom Senica pod sp. zn. . Z obsahu spisu však nevyplýva, že by v čase rozhodovania o predmetnom neodkladnom opatrení prebiehalo (alebo bolo aspoň procesne identifikované) samostatné konanie „vo veci samej“

s rovnakým predmetom konania (t. j. o úprave pomerov rodičov k maloletému na čas do rozvodu manželstva), ku ktorému by sa mohlo trvanie neodkladného opatrenia vecne viazať. 22. Naopak, zo súdneho spisu a z obsahu napadnutého uznesenia vyplynulo, že na Okresnom súde Senica prebieha konanie vedené pod sp. zn. , ktorého predmetom je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode v zmysle , teda nie samostatné konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva ako „veci samej“ v intenciách neodkladného opatrenia vydaného pod sp. zn. . Predmetom konania sp. zn. je totiž úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode; takáto úprava je však účelovo a právne viazaná výlučne na samotný výrok o rozvode manželstva. Konanie o rozvod manželstva preto nie je procesným rámcom na meritórne rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu ako o konaní vo veci samej. 23. Z toho dôvodu nemožno konanie sp. zn. bez ďalšieho stotožňovať s „konaním vo veci samej“ v zmysle výroku III. neodkladného opatrenia vydaného v samostatnom konaní pod sp. zn. o dočasnej úprave styku matky s maloletým. Takto určená väzba trvania neodkladného opatrenia vo výroku III. je procesne chybná, keďže sa opiera o nesprávne vymedzené „konanie vo veci samej“ (rozvodové konanie), ktoré svojou povahou a predmetom nie je meritórnym konaním zodpovedajúcim dočasnej úprave styku nariadenej týmto neodkladným opatrením. Keďže popísaný postup zakladá vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie v tejto dotknutej časti, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku III. podľa zrušil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).