Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Sas-4-2025.pdf
PDF · 145.23 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sas/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 585 115 6399 0 zo dňa 27.01.2025, takto
r o z h o d o l :
1. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 585 115 6399 0 zo dňa 27.01.2025 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 585 115 6399 0 zo dňa 12.12. 2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 585 115 6399 0 zo dňa 12.12.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku z 31. októbra 2024.
2. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyni bol od 21.10.2018 priznaný starobný dôchodok a to podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Na nárok a sumu starobného dôchodku bolo žalobkyni zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v rozsahu 2020 dní a obdobie dôchodkového poistenia Rakúskej republiky v rozsahu 3455 dní. S prihliadnutím na výchovu troch detí bol žalobkyni dôchodkový vek určený 15. októbra 2018. Prvostupňový správny orgán citoval ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004 bol žalobkyni od 01. mája 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobkyni zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2018 ako doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. augusta 1977 do 30. apríla 2004. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nie je možné
započítať dobu služby colníka ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok. Vo vzťahu k rozsudkom súdov, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojej žiadosti, prvostupňový správny orgán uviedol, že tieto boli vykonávané v individuálnych prípadoch v intenciách konkrétnych rozsudkov súdu, ktoré nie sú totožné so skutkovým stavom v prípade žalobkyne a preto nemožno v konaní podľa nich postupovať. V závere prvostupňového rozhodnutia správny orgán konštatoval, že Sociálna poisťovňa žalobkyni priznala a vypláca starobný dôchodok za dobu štúdia od 01. septembra 1973 do 31. júla 1977 a za doby poistenia získané od 01. mája 2004 do 16. októbra 2006. Nositeľ poistenia Rakúskej republiky žalobkyni vypláca dôchodok za doby poistenia získané v Rakúskej republike od 01. mája 2009 do 31. mája 2019. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobkyni vypláca výsluhový dôchodok za dobu služobného pomeru v colnej správe od 01. augusta 1977 do 30. apríla 2004. Z uvedeného vyplýva, že za všetky doby poistenia, ktoré žalobkyňa získala, sú jej poskytované dôchodkové dávky z rôznych systémov dôchodkového zabezpečenia.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala nesprávne posúdenie jej nároku a nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Namietala nezohľadnenie doby služobného pomeru na nárok na starobný dôchodok pre určenie sumy starobného dôchodku a žiadala na nárok zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú tak vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ako aj v osobitnom systéme. Tiež namietala nerešpektovanie čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 a ďalšie rozsudky v obdobných veciach.
4. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom jej generálneho riaditeľa ako príslušného odvolacieho orgánu a to rozhodnutím č. 585 115 6399 0 zo dňa 27.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
5. Odvolací orgán poukázal na to, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.08.2019 bol žalobkyni od 21. októbra 2018 priznaný starobný dôchodok v sume 45,10 EUR mesačne a tento jej bol od 01.01.2019 zvýšený na sumu 48,40 EUR mesačne. Pretože žalobkyňa vychovala 3 deti a 54 rokov veku dosiahla 15.01.2012, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním 81 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, t.j. 15.10.2018. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žalobkyňa získala 2020 dní doby dôchodkového poistenia, preto jej nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, avšak v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo žalobkyni aj obdobie poistenia v počte 3455 dní, ktoré získala podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Celkovo tak získala 5475 dní, t.j. 15 rokov, obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku jej bola určená v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004, pričom teoretická suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,6344), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (15 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (11,9379 EUR). Teoretická suma starobného dôchodku patriaca žalobkyni za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok tak bola 113,60105640 EUR mesačne. Uvedená suma sa v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 883/2004 prizná len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, čo u žalobkyne predstavovalo 42,00 EUR mesačne (súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 113,60105640 EUR mesačne a koeficientu 0,36895333 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 5,5343 rokov a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 15 rokov). Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila odo dňa priznania o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, o 3,10 EUR mesačne, pretože táto suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 0,40 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia tak predstavovala 45,10 EUR mesačne. Táto bola zvýšená od 01.01.2019 o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, o 3,30 EUR mesačne, pretože táto suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,20 EUR mesačne. Celková suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia tak činila 48,40 EUR mesačne.
6. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nehodnotenia doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok odvolací orgán uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Poukázal na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že je nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa získala dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004 bol žalobkyni podľa zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01. mája 2004 výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobkyni zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2018 ako doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.08.1977 do 30.04.2004. Zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Nakoľko žalobkyňa službu colníka nevykonávala vo zvýhodnenej kategórii funkcií, podľa odvolacieho orgánu nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Odvolacie námietky žalobkyne tak odvolací orgán vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, teda v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobie, ktoré založilo žalobkyni nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Odvolací orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobkyne však takýto postup podľa odvolacieho orgánu neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015 a k ďalším rozsudkom uvedeným žalobkyňou v odvolaní odvolací orgán uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdov najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Odvolací orgán teda uzavrel, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok bol správny.
Správna žaloba, žalobné body
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, navrhovala, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie a spolu s ním aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vrátil vec na nové konanie a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania. Zároveň uviedla, že žiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
8. Žalobkyňa namietala, že starobný dôchodok jej bol priznaný v nesprávnej výške. Žalovaná podľa nej nerešpektuje ustálenú judikatúru NS SR, ktorou je viazaná, nerešpektuje rozhodovaciu prax súdov, jej právna argumentácia je v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128. Celková doba poistenia podľa názoru žalobkyne nemôže byť u výsluhových dôchodcov posudzovaná odlišne. Odlišné posudzovanie spočíva v tom, že žalovaná zohľadňuje dobu služby len u výsluhových dôchodcov, ktorí dobu služby získali vo zvýhodnenej (I. a II.) kategórii a diskriminuje výsluhových dôchodcov, ktorých služba do takejto zvýhodnenej kategórie funkcií nepatrila. Takýto postup nemá podľa žalobkyne oporu v § 274 zákona o sociálnom poistení.
9. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie jej veci žalovanou, uviedla, že toto posúdenie nezodpovedá skutkovému stavu, ani listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, z ktorých žalovaná vychádzala. Žalobkyňa uviedla, že dosiahla zákonom stanovený dôchodkový vek dňa 15.10.2018 a celková doba jej dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 41 rokov a 279 dní (15 rokov uvedených žalovanou + 26 rokov a 279 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku). V dôsledku nesprávneho postupu žalovanej bol nesprávne určený osobný mzdový bod a aj priemerný osobný mzdový bod žalobkyne a rovnako bola nesprávne určená aj celková doba poistenia žalobkyne, čo má vplyv na určenie výšky starobného dôchodku. Žalobkyňa poukazovala na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, trvala na tom, že splnila obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, teda dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov (konkrétne 41 rokov a 279 dní) a namietala, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku
nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia, preto výška starobného dôchodku nebola určená správne.
10. Žalobkyňa poukazovala na rozsudky NS SR sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 10So/59/2014, z ktorých citovala. Zdôrazňovala, že žalovaná odmieta ustálený právny názor NS SR bez toho, aby predložila právnu argumentáciu, ktorá prelomí judikatúru a dlhodobo ustálenú súdnu prax. Poukazovala aj na mnohé ďalšie rozsudky krajských súdov, správnych súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dávala do pozornosti, že Ústavný súd SR konštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, že za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Pokiaľ žalovaná odlišnosť posudzovania nároku na starobný dôchodok u poberateľov výsluhových dôchodkov stavia na pracovných kategóriách, nepredložila žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a u výsluhových dôchodcov nezaradených do týchto kategórií.
11. Žalobkyňa citovala aj z rozsudku NS SR sp. zn. 9So/15/2016. Konštatovala, že medzi žalovanou a žalobkyňou nie je sporné, či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi a rozhodovacou praxou NS SR, výsledkom čoho je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie a tiež sú v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Podľa žalobkyne žalovaná ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nesprávne aplikuje a neberie do úvahy časť ustanovenia „a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok alebo invalidný dôchodok ....“. Podľa žalobkyne žalovaná nepredkladá žiadne právne argumenty na spochybnenie dlhodobo ustálenej rozhodovacej praxe súdov, zjednotenej judikatúrou NS SR, ktorých závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení má oporu v čl. 34 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru č. 128, čo potvrdzuje tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
12. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že má za to, že nárok žalobkyne na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, rozhodnutia sú zákonné a správne a žiadala, aby správny súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. Uviedla tiež, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
13. Žalovaná sa v plnom rozsahu pridržiavala právneho posúdenia nároku žalobkyne vo veci starobného dôchodku uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Konštatovala, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.08.2019 bol žalobkyni od 21. októbra 2018 priznaný starobný dôchodok v sume 45,10 EUR mesačne a tento jej bol podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2019 zvýšený na sumu 48,40 EUR mesačne. Dôchodkový vek žalobkyňa dosiahla pripočítaním 81 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, t. j. dňa 15.10.2018. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004 bol žalobkyni priznaný od 01. mája 2004 výsluhový dôchodok, na účely ktorého jej bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby - doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.08.1977 do 30.04.2004. Nakoľko bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. S poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalovaná nepovažuje dobu služby za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Žalovaná uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným napríklad v rozsudku 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky
dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a v ktorých samotná žalovaná, ústredie vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola žalovaná v súlade s § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. Žalovaná poukázala na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého môže postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. V závere konštatovala, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
14. Žalobkyňa sa v replike pridržiavala skutkových tvrdení a právnych dôvodov uvedených v správnej žalobe. Dávala do pozornosti správneho súdu dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej argumentácii v rozhodovacej činnosti NS SR, na ktorú poukázala v správnej žalobe. Namietala, že žalovaná prehliada skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bola žalobkyňa poistencom Sociálnej poisťovne. V zmysle uvedeného zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia, počas ktorej bola žalobkyňa v služobnom pomere. Namietala, že žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi súdov, ale nepredkladá právnu argumentáciu k tomu, že by v danej veci malo ísť o skutkovo a právne inú vec. Zdôrazňovala, že na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia zaradenie výsluhových dôchodcov do jednotlivých kategórií podľa predchádzajúcich právnych predpisov nemá žiadny právny význam. Vyjadrila presvedčenie, že rozhodovacia činnosť súdov je v súlade aj s rozhodnutiami Ústavného súdu SR a postup žalovanej nemôže byť v právnom štáte akceptovateľný, nakoľko je v rozpore s legitímnymi očakávaniami účastníkov, spochybňuje autoritu súdov v očiach účastníkov konania a vytvára dojem, že orgán verejnej správy k rozsudkom najvyšších súdnych autorít nemusí prihliadať pri rozhodovaní. Poukazovala na to, čo sa rozumie ustálenou rozhodovacou praxou súdu a na rozhodnutia, na ktoré poukazovala už v podanej správnej žalobe, ako aj na princíp právnej istoty. Pridržiavala sa žalobného petitu v celom rozsahu a opakovane žiadala, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie.
15. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 02.04.2025, dupliku nepodala.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 08.07.2026.
17. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu, odkazovala na svoje písomné podania, poukazovala aj na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, navrhovala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na nové konanie prvostupňovému orgánu. Uplatňovala si tiež plnú náhradu trov konania.
18. Žalovaná na pojednávaní zotrvávala na správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, pridŕžala sa svojich vyjadrení a žiadala, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú.
19. Po prejednaní veci, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a žalobkyňa je fyzickou osobou, teda správny súd nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
20. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 22. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
23. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
26. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým tento ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo veci rozhodovania o žiadosti žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku.
27. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že žiadosťou zo dňa 31.10.2024 žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu o prepočítanie starobného dôchodku. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 15. októbra 2018 a že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.08.2019 jej bol od 21. októbra 2018 priznaný starobný dôchodok. Rovnako nebolo sporné, že ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku žalobkyňa vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 2020 dní obdobia dôchodkového poistenia a podľa právnych predpisov Rakúskej republiky 3455 dní, t. j. celkovo 5475 dní (15 rokov) obdobia dôchodkového poistenia. Taktiež nebolo medzi účastníkmi konania sporné a správny súd má za preukázané obsahom administratívneho spisu, že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004 bol žalobkyni podľa zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01.05.2004 výsluhový dôchodok, pričom na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobkyni zhodnotená doba výkonu štátnej služby - trvania služobného pomeru v colnej správe v celkovom trvaní 26 rokov a 279 dní - doba od 01.08.1977 do 30.04.2004 ako žalobkyňa uviedla vo svojej žiadosti o starobný dôchodok a ako to zhodne konštatoval aj generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí.
28. Jedinou spornou otázkou v danej veci bolo, či pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok má alebo nemá byť žalobkyni zohľadnená do celkovej doby dôchodkového poistenia aj doba služobného pomeru colníka (ozbrojeného príslušníka finančnej správy), ktorá nebola zaradená do zvýhodnenej (I. alebo II.) kategórie funkcií, ktorá bola žalobkyni zohľadnená na nárok na výsluhový dôchodok. Žalovaná pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na starobný dôchodok na uvedenú dobu neprihliadala z dôvodu, že predmetné obdobie bolo žalobkyni zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok. Žalobkyňa s takýmto postupom nesúhlasila.
29. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že vyššie uvedená sporná otázka už bola opakovane riešená v rámci judikatúry správnych súdov, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, pričom právne posúdenie uvedenej otázky je judikatúrne ustálené.
30. Všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
31. V dôsledku súbežného uplatňovania jednotlivých systémov sociálneho poistenia/ zabezpečenia by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, pretože Sociálna poisťovňa by im niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúvala a menila podmienky alebo odnímala výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Právne normy je však potrebné vykladať aj s ohľadom na ich zmysel a účel, keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sú súdy viazané nielen textom, ale aj účelom zákona.
32. Ako už bolo opakovane judikované aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ, o čom svedčí aj § 274 zákona o sociálnom poistení upravujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.
33. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Za primerané možno považovať len také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, prípadne sčasti v oboch systémoch.
34. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
35. Taktiež v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018) možno zhrnúť, že „pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“
36. Výkladom relevantných predpisov takým spôsobom, ktorý možno považovať za konformný s Ústavou SR a ktorý judikoval aj Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach, je potrebné konštatovať, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Napriek už ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR a neskôr aj Najvyššieho správneho súdu SR ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok, však zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
37. Z uvedených záverov, ktoré korešpondujú so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzanými vo vyššie odkazovaných rozsudkoch (viď najmä rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 a sp. zn. 9So/15/2026 zo dňa 28.02.2018) a ktoré korešpondujú aj so závermi ďalších rozhodnutí tak Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, či správnych súdov, na ktoré poukazovala v konaní žalobkyňa, nepochybne vyplýva, že na účely posudzovania nároku na starobný dôchodok je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., čo však nebol prípad žalobkyne v tejto veci. Keďže Sociálna poisťovňa uvedený postup v tu posudzovanej veci neaplikovala, jej postup bol nezákonný a správny súd vyhodnotil námietku žalobkyne ohľadom nesprávnosti nezapočítania doby služby do obdobia dôchodkového poistenia ako dôvodnú.
38. K otázke, či vyššie uvedené závery možno aplikovať aj na tie prípady, kedy poistenec nezískal dobu služby vo zvýhodnenej I. resp. II. kategórii funkcií, ale získal obdobie služby v III. kategórii, správny súd poukazuje na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 najvyšší súd výslovne judikoval, že: „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ a tiež, že: „Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“.
39. Na základe vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, možno uzavrieť, že je nesprávny právny názor žalovanej o tom, že by sa doba služby mohla započítavať len v prípade, že by išlo o I. resp. II. kategóriu funkcií. Bez ohľadu na to, či išlo v prípade žalobkyne o činnosti zaradené do zvýhodnenej (I. alebo II.) kategórie funkcií alebo o činnosti patriace do III. pracovnej kategórie, žalovaná mala správne aplikovať taký postup, že by zohľadnila pri posudzovaní nároku žalobkyne na starobný dôchodok aj obdobia zhodnotené jej pre nárok na výsluhový dôchodok, vypočítala by teoretickú výšku dôchodku a túto by následne krátila v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
40. K judikatúre, na ktorú žalobkyňa poukazovala vo svojich podaniach, správny súd uvádza, že táto len potvrdzuje vyššie uvedený právny názor správneho súdu, ktorý aj túto judikatúru pri svojom rozhodovaní vo veci samej zohľadňoval. Vo vzťahu k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, na ktorú poukazovala žalobkyňa na pojednávaní, správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie riešilo predovšetkým otázku, či sa má doba služby zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok započítavať do obdobia dôchodkového poistenia aj pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok, pričom bolo judikované, že aj na tieto prípady sa rovnako vzťahuje už predtým ustálená judikatúra ako pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok. Uvedený judikát sa tak síce týkal trochu odlišnej situácie, aká bola v tu prejednávanej veci, pričom tento rozsudok správneho súdu s ním nie je nijako v rozpore, avšak možno skonštatovať, že tým, že predmetným rozhodnutím veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR potvrdil, že doba služby zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa má zohľadňovať aj pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok a započítavať do obdobia dôchodkového poistenia rovnako ako pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, veľký senát naďalej potvrdil už predtým ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, na ktorú odkazoval správny súd v tomto rozsudku.
41. K námietke žalobkyne ohľadom nesprávneho výpočtu priemerného osobného mzdového bodu, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol okrem iného aj to, že: „Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu“. Na základe citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, bola námietka žalobkyne dôvodná a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia tak malo za následok vadu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
42. Všetky vyššie uvedené závery sa rovnako ako na napadnuté rozhodnutie, vzťahujú aj na prvostupňové rozhodnutie, ktoré trpí rovnakou vadou.
43. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a podľa § 191 ods. 3 SSP aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie.
44. Po vrátení veci je orgán verejnej správy viazaný právnym názorom správneho súdu obsiahnutým v tomto rozsudku a vec znova preskúma a rozhodne s tým, že najskôr vypočíta teoretickú sumu starobného dôchodku, pri ktorej zhodnotí všetky doby poistenia žalobkyne, teda vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), t. j. aj dobu zohľadnenú pre priznanie výsluhového dôchodku a následne takto vypočítaný dôchodok bude krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, najviac o sumu výsluhového dôchodku.
45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).
V B. B., dňa 08. júla 2026
JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M. sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová