Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Sas/23/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A. B., C., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom A. D. XXXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 20. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10. júna 2026, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. júna 2026, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X z 20. marca 2026 ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo 14. novembra 2025 a prvostupňového rozhodnutia číslo: XXX XXX XXXX X z 30. septembra 2025.

2. Žalobca podal správnu žalobu na poštovú prepravu v zásielke adresovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, pričom žaloba bola žalovanej doručená dňa 12. júna 2026 spolu so sprievodným listom, v ktorom žalobca žiadal oznámiť deň postúpenia žaloby súdu. Sociálna poisťovňa následne žalobu postúpila tunajšiemu súdu dňa 26. júna 2026.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

5. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

7. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

8. Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

10. Podľa až 6 , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

11. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

12. Správny súd je povinný ex offo v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené všetky procesné podmienky na to, aby mohol v konaní pokračovať a meritórne vo veci rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok a aj predpokladov pre konanie a meritórne rozhodnutie správneho súdu je včasnosť podania správnej žaloby v lehote podľa , pričom nedostatok tejto procesnej podmienky je neodstrániteľný ( ), čo spôsobuje, že súd v konaní pokračovať nemôže. Pre posúdenie včasnosti podania správnej žaloby je rozhodujúci deň oznámenia (doručenia) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Lehota na podanie správnej žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená, že lehota sa bude považovať za zachovanú, ak sa posledný deň podá správna žaloba na správnom súde, alebo sa podanie odovzdá na prepravu. Pri počítaní lehoty na podanie správnej žaloby sa postupuje podľa pravidiel ustanovených v . Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby je teda neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby podľa bez možnosti jej meritórneho prejednania.

13. Žalobca v správnej žalobe ako aj v sprievodnom liste k žalobe uviedol, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie mu bolo doručené dňa 10. apríla 2026. Správny súd si uvedené tvrdenie osvedčil vyžiadaním si od žalovanej kópie napadnutého rozhodnutia spolu s potvrdením o jeho doručení, pričom zo zaslanej doručenky jasne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 10. apríla 2026. Deň doručenia napadnutého rozhodnutia je preto nesporný.

14. Správnu žalobu bolo preto potrebné podať v prípade žalobcu na tunajšom súde do 10. júna 2026, ktorý bol pracovným dňom, alebo v uvedenej lehote žalobu podať na orgáne, ktorý má povinnosť ju doručiť (spravidla poštový podnik). Žaloba žalobcu však bola doručená Správnemu súdu v Bratislave až dňa 26. júna 2026 (resp. podaná na poštovú prepravu žalovanou dňa 25. júna 2026), teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty na jej podanie, vyplývajúcej z .

15. Nič na uvedenom nemení skutočnosť, že žalobca podal zásielku obsahujúcu sprievodný list so správnou žalobou na poštovú prepravu dňa 10. júna 2026, lebo táto zásielka bola adresovaná Sociálnej poisťovni, ústredie. Žalobca bol v napadnutom rozhodnutí riadne poučený, že „žalobu je možné podať na príslušný správny súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto rozhodnutia; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“ (dôraz doplnený)

16. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že lehota na podanie správnej žaloby sa považuje za zachovanú, ak sa žaloba podá na orgáne verejnej správy. Ani ustanovenie o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ako všeobecný predpis upravujúci správne konanie). Aj podľa právnej vedy „Právne účinky spojené s podaním správnej žaloby však nie sú zachované v prípade, ak by bola správna žaloba podaná na správnom orgáne. V takomto prípade hrozí zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby, pretože správny orgán nemá povinnosť správnu žalobu doručovať správnemu súdu...“ (FILOVÁ, Anita. [Lehota na podanie správnej žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 897.).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, správny súd postupoval v súlade s a žalobu odmietol.

18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Zároveň nebol dôvod rozhodovať o trovách konania podľa (aplikácia zásady procesného zavinenia), lebo k odmietnutiu došlo skôr, ako by vôbec nejaké trovy mohli žalovanej vzniknúť (t. j. pred doručením správnej žaloby na vyjadrenie žalovanej a vyžiadaním administratívnych spisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( , a contrario).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).