Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoCsp-32-2025.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoCsp/32/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v spore žalobcu: ECOGRANT-grant agency, o. z., IČO: 51 237 512, Tomášikova 150/20, Bratislava, zast.: SCHWARZ advokáti s. r. o., IČO: 36 858 285, Podbrezovská 40, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, C. A. B. a 2. CARLUX,s.r.o., IČO: 45 900 566, Ul. Jozefa Adamca 24, Trnava, obaja zast.: VESTENICKÁ & partners advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50 217 020, Ševčenkova 5, Bratislava, o 3 872 € s prísl., o odvolaní žalovaného 1 proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10.06.2025 č. k. 100Csp/95/2024-105 takto:
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalovaného 1 proti výrokom II a IV napadnutého rozsudku sa odmieta. I. Napadnutý rozsudok sa vo výrokoch I a III potvrdzuje. II. Žalobcovi a žalovanému 1 sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1 povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 872 € s ročným úrokom z omeškania 8 % zo sumy 484 € od 05.03.2023 do zaplatenia, 8,5 % zo sumy 484 € od 26.03.2023 do zaplatenia, 8,50 % zo sumy 484 € od 16.04.2023 do zaplatenia, 8,5 % zo sumy 484 € od 07.05.2023 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 484 € od 28.05.2023 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 484 € od 18.06.2023 do zaplatenia, 9 % zo sumy 484 € od 30.7.2023 do zaplatenia (výrok I), žalobu [o rovnaký nárok – pozn. odv. súdu] voči žalovanému 2 zamietol (výrok II), priznal žalobcovi voči žalovanému 1 nárok na náhradu 100 % trov konania (výrok III) a žalovanému 2 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania (výrok IV). 2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto: 3. Z obsahu zmluvy o zabezpečení štúdia č. 162 00 9 vyplýva, že právny predchodca žalobcu zmluvu uzatvoril v právnom postavení „vysoká škola“ a žalovaní boli v zmluve označení ako zmluvná strana v právnom postavení „študent“. Zmluvu podpísal žalovaný 1 dňa 30.01.2023 a riaditeľ právneho predchodcu žalobcu dňa 31.01.2023. Obsah zmluvy upravuje práva a povinnosti vysokej školy a študenta. Podľa bodu 3.3 zmluvy predstavovalo školné 4 840 €. V bode 3.4. zmluvy sa strany dohodli takto: „Nárok na školné vzniká vysokej škole uzavretím tejto Zmluvy. Školné je splatné nasledovne: 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) pri podpise zmluvy; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 11.02.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 04.03.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 25.03.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 15.04.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 06.05.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 27.05.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 17.06.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 08.07.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 29.07.2023.“ Žalovaný 1 uhradil prvé 2 splátky. Pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2023.
4. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení § 51, § 41, § 517 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zistený skutkový stav právne posúdil takto: 5. V danom prípade bolo medzi stranami sporné, či uzatvorená zmluva o zabezpečení štúdia je absolútne neplatný právny úkon, pretože nemožno identifikovať zmluvné strany a práva a povinnosti žalovaného 1 a žalovaného 2. Podľa slovenských právnych predpisov je študentom vysokej školy fyzická osoba, ktorá bola prijatá na štúdium a zapísaná na vysokú školu. Táto definícia vyplýva najmä zo zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý v ustanoveniach o prijímaní na štúdium, zápise a právach a povinnostiach študenta používa výlučne pojem „fyzická osoba“ a nikde neumožňuje, aby štatút študenta získala právnická osoba. Je vylúčené, aby študentom bol žalovaný 2, keďže ide o právnickú osobu. Zmluva neobsahuje žiadnu úpravu práv a povinností vo vzťahu k právnickej osobe (žalovanému 2), ale len vo vzťahu k „študentovi“, ktorým môže byť len fyzická osoba (žalovaný 1). Zmluvu „za študenta“ podpísal žalovaný 1. Podpis zmluvy za žalovaného 2 absentuje. Z verejného registra je známe, že v čase podpisu predmetnej zmluvy bol žalovaný 1 konateľom žalovaného 1, avšak v zmluve chýba jeho podpis v mene žalovaného 2, keďže pod podpisom na zmluve sa nachádza poznámka vzťahujúca sa na „overenie totožnosti študenta pri podpise zmluvy“, čo vylučuje uzatvorenie zmluvy v mene žalovaného v druhom rade. Možno teda uzavrieť, že zmluva bola uzatvorená medzi vysokou školou a študentom - žalovaným 1. Nedostatok zmluvy spočíva v tom, že v zmluve je nadbytočne v rozpore so zákonom uvedený ako študent aj žalovaný 2, avšak tento nedostatok sám osebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, pretože z obsahu zmluvy je nepochybné, že upravuje práva a povinnosti len medzi školou a študentom. Preto práva a povinnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaného 1 vyplývajúce zo zmluvy nie sú nijako dotknuté. Pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávky, táto obsahuje dostatočnú identifikáciu pohľadávky (uvedením jej výšky a právneho titulu, na základe ktorého vznikla) a dlžníka (žalovaného 1). Vo vzťahu k označeniu žalovaného 2 ako dlžníka platí to isté, ako v prípade zmluvy o zabezpečení štúdia, a síce, že zmluva o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému 2 je neplatná, pretože právnemu predchodcovi žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2 nevznikla titulom zmluvy o zabezpečení štúdia žiadna pohľadávka. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky je v písomnej forme, zmluvná strany sú jasne označené (postupca a postupník), pohľadávka je dostatočne identifikovaná, súd prvej inštancie zaujal názor, že obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré odôvodňujú jednoznačný záver o jej platnosti. Postúpením pohľadávky je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zabezpečiť žalovanému 1 štúdium a žalovaný 1 sa zaviazal uhradiť školné v splátkach. Žalovaný 1 spochybňoval len platnosť zmluvy, ale keďže nedostatkom zmluvy spočívajúcom v nadbytočnom označení právnickej osoby ako ďalšej zmluvnej strany nie sú dotknuté zmluvné práva a povinnosti vysokej školy a študenta, nárok žalobcu považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Žalovaný 1 nespochybňoval tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1 nezaplatil ďalších 8 splátok v celkovej výške 3 872 €. Vzhľadom na to, že žalovaný 1 si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, súd prvej inštancie ho zaviazal na úhrade zvyšných splátok, ktoré tvoria žalovanú istinu. Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky (s výnimkou splátky č. 9 splatnej k 08.07.2023). Keďže žalovaný 1 je v omeškaní so splatením svojho dlhu, súd priznal žalobcovi tento nárok. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o zabezpečení štúdia vo vzťahu k žalovanému 2 súd prvej inštancie žalobu voči nemu zamietol. Keďže žalobca mal plný úspech vo veci, súd prvej inštancie mu priznal proti žalovanému 1 právo na náhradu trov v celom rozsahu a žalovanému v druhom rade priznal proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov v celom rozsahu. 6. Včasným odvolaním proti napadnutému rozsudku sa žalovaný 1 domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zmluva o zabezpečení štúdia je absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť. Zo zmluvy nemožno identifikovať, kto je zmluvnou stranou, v dôsledku čoho nemožno ani určiť, aké práva a povinnosti patria žalovanému 1 a žalovanému 2. Žalovaní sa v zmluve uvádzajú spoločne ako študent. Nie je zrejmé, kto sa rozumie študentom a aké postavenie má žalovaný 2. Zmluva ustanovuje len práva a povinnosti študenta. Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože zo zmluvy nemožno jednoznačne vyvodiť, na koho sa práva a povinnosti vzťahujú. Z neplatnej zmluvy nevznikol nárok právnemu predchodcovi žalobcu na úhradu školného voči žalovanému 1. 7. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), predovšetkým uvádza, že žalovaný 1 svojím odvolaním napadol aj výroky II a IV, ktorými súd prvej inštancie žalobu zamietol a ktoré sa ho navyše ani netýkajú. Ich odvolací prieskum nie je možný, pretože nejde o rozhodnutia vydané v neprospech žalovaného 1. V dôsledku toho žalovaný 1 nie je stranou oprávnenou podať odvolanie (§ 359 CSP), čo je dôvodom na odmietnutie jeho odvolania podľa § 386
písm. b) CSP. Odvolací súd preto o tejto časti odvolania žalovaného 1 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. 8. Takáto prekážka sa však nevyskytla, pokiaľ ide o výrok I napadnutého rozsudku a súvisiaci výrok III o trovách konania. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), preto v tejto časti preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 je nedôvodné. 9. Žalovaný 1 svojím odvolaním len zopakoval svoju argumentáciu z provinštančného konania, ktorou presadzoval posúdenie zmluvy o zabezpečení štúdia ako neplatnej. Súd prvej inštancie sa dôvodmi, z ktorých žalovaný 1 vyvodzoval neplatnosť, zaoberal a s názorom žalovaného 1 sa nestotožnil. Odvolanie žalovaného 1 neprináša nič nové, najmä so závermi súdu prvej inštancie nevedie žiadnu polemiku. Žalovaný 1 nepredostrel žiadne nové právne argumenty a nepredniesol žiadne konkrétne úvahy, ktorými by relevantne kritizoval spôsob a výsledok, akým súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu. Odvolací súd preto ani nemá priestor, aby sa odkláňal od právneho posúdenia spornej zmluvy o zabezpečení štúdia vo vzťahu k žalovanému 1 ako platného právneho úkonu (ale inak by ani nemal dôvod tak urobiť). 10. Na základe vyššie uvedených úvah možno uzavrieť, že odvolanie žalovaného 1 proti výrokom I a súvisiacemu výroku III napadnutého rozsudku nenapĺňa žiaden z odvolacích dôvodov (§ 365 CSP), takže je nedôvodné. Odvolací súd preto preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, považuje za správne (§ 387 ods. 2 CSP), a preto napadnutý rozsudok v tejto časti aj podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny (výrok II). 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP vychádzajúc jednak z úspechu žalobcu a z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania sa v konaní nemohlo pokračovať. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku náhrady trov konania v takomto prípade. Odvolací súd zastáva názor, že právnou úpravou, ktorá je posudzovanej právnej veci obsahom a účelom najbližšia, je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré sa zaoberá náhradou trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto procesným rozhodnutím a spôsobuje rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania zavinil žalovaný 1 svojím neoprávneným odvolaním, v zásade by preto patrila náhrada trov konania protistrane, ktorou je v tomto prípade žalobca. Vo zvyšnej časti odvolania bol zase žalovaný 1 neúspešný, čo by podľa § 255 ods. 1 CSP opäť odôvodňovalo priznanie náhrady trov konania protistrane, teda žalobcovi. Žalobca sa ale tohto odvolacieho konania de facto nezúčastnil, v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanému 1 ako stranám odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III). 12. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.