Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoCsp/32/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v spore žalobcu: ECOGRANT-grant agency, o. z., IČO: 51 237 512, Tomášikova 150/20, Bratislava, zast.: SCHWARZ advokáti s. r. o., IČO: 36 858 285, Podbrezovská 40, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, C. A. B. a 2. CARLUX,s.r.o., IČO: 45 900 566, Ul. Jozefa Adamca 24, Trnava, obaja zast.: VESTENICKÁ & partners advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50 217 020, Ševčenkova 5, Bratislava, o 3 872 € s prísl., o odvolaní žalovaného 1 proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10.06.2025 č. k. 100Csp/95/2024-105 takto:

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného 1 proti výrokom II a IV napadnutého rozsudku sa odmieta. I. Napadnutý rozsudok sa vo výrokoch I a III potvrdzuje. II. Žalobcovi a žalovanému 1 sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1 povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 872 € s ročným úrokom z omeškania 8 % zo sumy 484 € od 05.03.2023 do zaplatenia, 8,5 % zo sumy 484 € od 26.03.2023 do zaplatenia, 8,50 % zo sumy 484 € od 16.04.2023 do zaplatenia, 8,5 % zo sumy 484 € od 07.05.2023 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 484 € od 28.05.2023 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 484 € od 18.06.2023 do zaplatenia, 9 % zo sumy 484 € od 30.7.2023 do zaplatenia (výrok I), žalobu [o rovnaký nárok – pozn. odv. súdu] voči žalovanému 2 zamietol (výrok II), priznal žalobcovi voči žalovanému 1 nárok na náhradu 100 % trov konania (výrok III) a žalovanému 2 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania (výrok IV). 2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto: 3. Z obsahu zmluvy o zabezpečení štúdia č. 162 00 9 vyplýva, že právny predchodca žalobcu zmluvu uzatvoril v právnom postavení „vysoká škola“ a žalovaní boli v zmluve označení ako zmluvná strana v právnom postavení „študent“. Zmluvu podpísal žalovaný 1 dňa 30.01.2023 a riaditeľ právneho predchodcu žalobcu dňa 31.01.2023. Obsah zmluvy upravuje práva a povinnosti vysokej školy a študenta. Podľa bodu 3.3 zmluvy predstavovalo školné 4 840 €. V bode 3.4. zmluvy sa strany dohodli takto: „Nárok na školné vzniká vysokej škole uzavretím tejto Zmluvy. Školné je splatné nasledovne: 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) pri podpise zmluvy; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 11.02.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 04.03.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 25.03.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 15.04.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 06.05.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 27.05.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 17.06.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 08.07.2023; 484,- € (slovom štyristoštyridsaťdva Euro) do 29.07.2023.“ Žalovaný 1 uhradil prvé 2 splátky. Pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2023.

4. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení § 51, § 41, § 517 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zistený skutkový stav právne posúdil takto: 5. V danom prípade bolo medzi stranami sporné, či uzatvorená zmluva o zabezpečení štúdia je absolútne neplatný právny úkon, pretože nemožno identifikovať zmluvné strany a práva a povinnosti žalovaného 1 a žalovaného 2. Podľa slovenských právnych predpisov je študentom vysokej školy fyzická osoba, ktorá bola prijatá na štúdium a zapísaná na vysokú školu. Táto definícia vyplýva najmä zo zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý v ustanoveniach o prijímaní na štúdium, zápise a právach a povinnostiach študenta používa výlučne pojem „fyzická osoba“ a nikde neumožňuje, aby štatút študenta získala právnická osoba. Je vylúčené, aby študentom bol žalovaný 2, keďže ide o právnickú osobu. Zmluva neobsahuje žiadnu úpravu práv a povinností vo vzťahu k právnickej osobe (žalovanému 2), ale len vo vzťahu k „študentovi“, ktorým môže byť len fyzická osoba (žalovaný 1). Zmluvu „za študenta“ podpísal žalovaný 1. Podpis zmluvy za žalovaného 2 absentuje. Z verejného registra je známe, že v čase podpisu predmetnej zmluvy bol žalovaný 1 konateľom žalovaného 1, avšak v zmluve chýba jeho podpis v mene žalovaného 2, keďže pod podpisom na zmluve sa nachádza poznámka vzťahujúca sa na „overenie totožnosti študenta pri podpise zmluvy“, čo vylučuje uzatvorenie zmluvy v mene žalovaného v druhom rade. Možno teda uzavrieť, že zmluva bola uzatvorená medzi vysokou školou a študentom - žalovaným 1. Nedostatok zmluvy spočíva v tom, že v zmluve je nadbytočne v rozpore so zákonom uvedený ako študent aj žalovaný 2, avšak tento nedostatok sám osebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, pretože z obsahu zmluvy je nepochybné, že upravuje práva a povinnosti len medzi školou a študentom. Preto práva a povinnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaného 1 vyplývajúce zo zmluvy nie sú nijako dotknuté. Pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávky, táto obsahuje dostatočnú identifikáciu pohľadávky (uvedením jej výšky a právneho titulu, na základe ktorého vznikla) a dlžníka (žalovaného 1). Vo vzťahu k označeniu žalovaného 2 ako dlžníka platí to isté, ako v prípade zmluvy o zabezpečení štúdia, a síce, že zmluva o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému 2 je neplatná, pretože právnemu predchodcovi žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2 nevznikla titulom zmluvy o zabezpečení štúdia žiadna pohľadávka. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky je v písomnej forme, zmluvná strany sú jasne označené (postupca a postupník), pohľadávka je dostatočne identifikovaná, súd prvej inštancie zaujal názor, že obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré odôvodňujú jednoznačný záver o jej platnosti. Postúpením pohľadávky je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zabezpečiť žalovanému 1 štúdium a žalovaný 1 sa zaviazal uhradiť školné v splátkach. Žalovaný 1 spochybňoval len platnosť zmluvy, ale keďže nedostatkom zmluvy spočívajúcom v nadbytočnom označení právnickej osoby ako ďalšej zmluvnej strany nie sú dotknuté zmluvné práva a povinnosti vysokej školy a študenta, nárok žalobcu považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Žalovaný 1 nespochybňoval tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1 nezaplatil ďalších 8 splátok v celkovej výške 3 872 €. Vzhľadom na to, že žalovaný 1 si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, súd prvej inštancie ho zaviazal na úhrade zvyšných splátok, ktoré tvoria žalovanú istinu. Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky (s výnimkou splátky č. 9 splatnej k 08.07.2023). Keďže žalovaný 1 je v omeškaní so splatením svojho dlhu, súd priznal žalobcovi tento nárok. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o zabezpečení štúdia vo vzťahu k žalovanému 2 súd prvej inštancie žalobu voči nemu zamietol. Keďže žalobca mal plný úspech vo veci, súd prvej inštancie mu priznal proti žalovanému 1 právo na náhradu trov v celom rozsahu a žalovanému v druhom rade priznal proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov v celom rozsahu. 6. Včasným odvolaním proti napadnutému rozsudku sa žalovaný 1 domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zmluva o zabezpečení štúdia je absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť. Zo zmluvy nemožno identifikovať, kto je zmluvnou stranou, v dôsledku čoho nemožno ani určiť, aké práva a povinnosti patria žalovanému 1 a žalovanému 2. Žalovaní sa v zmluve uvádzajú spoločne ako študent. Nie je zrejmé, kto sa rozumie študentom a aké postavenie má žalovaný 2. Zmluva ustanovuje len práva a povinnosti študenta. Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože zo zmluvy nemožno jednoznačne vyvodiť, na koho sa práva a povinnosti vzťahujú. Z neplatnej zmluvy nevznikol nárok právnemu predchodcovi žalobcu na úhradu školného voči žalovanému 1. 7. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), predovšetkým uvádza, že žalovaný 1 svojím odvolaním napadol aj výroky II a IV, ktorými súd prvej inštancie žalobu zamietol a ktoré sa ho navyše ani netýkajú. Ich odvolací prieskum nie je možný, pretože nejde o rozhodnutia vydané v neprospech žalovaného 1. V dôsledku toho žalovaný 1 nie je stranou oprávnenou podať odvolanie (§ 359 CSP), čo je dôvodom na odmietnutie jeho odvolania podľa § 386

písm. b) CSP. Odvolací súd preto o tejto časti odvolania žalovaného 1 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. 8. Takáto prekážka sa však nevyskytla, pokiaľ ide o výrok I napadnutého rozsudku a súvisiaci výrok III o trovách konania. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), preto v tejto časti preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 je nedôvodné. 9. Žalovaný 1 svojím odvolaním len zopakoval svoju argumentáciu z provinštančného konania, ktorou presadzoval posúdenie zmluvy o zabezpečení štúdia ako neplatnej. Súd prvej inštancie sa dôvodmi, z ktorých žalovaný 1 vyvodzoval neplatnosť, zaoberal a s názorom žalovaného 1 sa nestotožnil. Odvolanie žalovaného 1 neprináša nič nové, najmä so závermi súdu prvej inštancie nevedie žiadnu polemiku. Žalovaný 1 nepredostrel žiadne nové právne argumenty a nepredniesol žiadne konkrétne úvahy, ktorými by relevantne kritizoval spôsob a výsledok, akým súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu. Odvolací súd preto ani nemá priestor, aby sa odkláňal od právneho posúdenia spornej zmluvy o zabezpečení štúdia vo vzťahu k žalovanému 1 ako platného právneho úkonu (ale inak by ani nemal dôvod tak urobiť). 10. Na základe vyššie uvedených úvah možno uzavrieť, že odvolanie žalovaného 1 proti výrokom I a súvisiacemu výroku III napadnutého rozsudku nenapĺňa žiaden z odvolacích dôvodov (§ 365 CSP), takže je nedôvodné. Odvolací súd preto preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, považuje za správne (§ 387 ods. 2 CSP), a preto napadnutý rozsudok v tejto časti aj podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny (výrok II). 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP vychádzajúc jednak z úspechu žalobcu a z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania sa v konaní nemohlo pokračovať. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku náhrady trov konania v takomto prípade. Odvolací súd zastáva názor, že právnou úpravou, ktorá je posudzovanej právnej veci obsahom a účelom najbližšia, je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré sa zaoberá náhradou trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto procesným rozhodnutím a spôsobuje rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania zavinil žalovaný 1 svojím neoprávneným odvolaním, v zásade by preto patrila náhrada trov konania protistrane, ktorou je v tomto prípade žalobca. Vo zvyšnej časti odvolania bol zase žalovaný 1 neúspešný, čo by podľa § 255 ods. 1 CSP opäť odôvodňovalo priznanie náhrady trov konania protistrane, teda žalobcovi. Žalobca sa ale tohto odvolacieho konania de facto nezúčastnil, v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanému 1 ako stranám odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III). 12. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.