Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sas/2/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. júla 2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. (ďalej len „žalobkyňa“) o invalidný dôchodok z 25. júna 2025. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil s poukázaním na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Trebišov z 25. júna 2025 nie je žalobkyňa invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 2. augusta 2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a to tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

3. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v podstatnom poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne

posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Trebišov a to dňa 29.07.2025, ktorý odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Pre presné a úplné zistenie skutočného stavu bolo v danom prípade potrebné konanie o odvolaní žalobkyne prerušiť podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a to na základe rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXXX zo dňa 28.10.2025. Napokon posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti a to dňa 02.12.2025. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár určil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je ochorenie podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 7 - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), písmeno a) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 20% - 35%). Za iné zdravotné postihnutia nebolo určené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, pretože tieto ochorenia vyhodnotil ako posudkovo nezávažné. V závere žalovaný uzavrel, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 35%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto invalidita nevznikla.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. V podanej žalobe žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z jej zdravotného stavu posúdeným posudkovým lekárom, ktorý žiadala prehodnotiť, nakoľko mala za to, že problémy mala už od detstva, a preto si nemôže nájsť vhodné zamestnanie. Iné námietky neuviedla. V prílohe súdu predložila kópiu z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.06.2025 ako aj zo dňa 21.06.2026.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 04.03.2026. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za správne. Poukázal na to, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Pre úplnosť uviedol, že ak je žalobkyňa presvedčená, že disponuje lekárskymi správami, ktoré preukazujú také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok. Navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.

7. V následne podanej replike zo dňa 08.04.2026 žalobkyňa požiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu z dôvodu nesúhlasu posúdenia zo strany žalovaného. V prílohe podania predložila lekárske správy z ORL vyšetrenia zo dňa 16.02.2026 a foniatrickej ambulancie zo dňa 07.04.2026. Po doručení repliky žalovanému, žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky. 8. Na pojednávaní konanom 24.06.2026 účastníci konania zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že za jej problémy môže jej matka. Uviedla, že bola v detstve znásilňovaná a týraná, preto začala piť a užívať tabletky a teraz nevie normálne existovať. Žalovaný stručne zotrval na skutkových a právnych dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že žalobkyňa je zamestnaná na dohodu v Humennom.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

9. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

13. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v rozhodnom čase, t.j. ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok, ďalej len „v rozhodnom čase“ ), poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

17. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

19. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

20. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

21. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

22. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

23. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

24. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

25. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona o sociálnom poistení - kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 7 - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), písmeno a) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - je percentuálne rozpätie 20% - 35%.

26. Správny súd po zistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou osobou preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

27. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania ako aj s obsahom predloženého administratívneho spisu a po nariadení pojednávania, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa zamietnuť z nasledovných dôvodov. 28. Predmetom konania bol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku ako aj postup orgánov verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.

29. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).

30. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne, uplatnených v správnej žalobe, tak, ako vyplývali z obsahu podania spočívali v nesúhlase s posúdením jej zdravotného postihnutia pre potreby posúdenia jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. V prejednávanej veci žalobkyňa žiadala súd o prieskum, či zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívne a správne. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa príjmu žalobkyne, keď uviedla, že si pre svoj nepriaznivý zdravotný stav nevie nájsť dlhodobú prácu a po nástupe je pre jej zdravotný stav vzápätí prepustená, súd uvádza, že námietky týkajúce sa jej finančnej situácie nie sú pre posúdenie invalidity relevantné. Okolnosť, že sa žalobkyňa môže nachádzať v zlej finančnej situácii, totiž nezakladá podmienku vzniku invalidity podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

31. Správny súd má za to, že záver žalovaného o tom, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho nie je žalobkyňa invalidná, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise.

32. V preskúmavanej veci je podstatné, že po podaní odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav opätovne posúdený a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, ktorý opätovne, v súlade s predchádzajúcim odborným posudkom o invalidite z 25.

júna 2025, určil v posudku z 2. decembra 2025 (ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia, pozn.) rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie.

33. Z posudkového spisu žalobkyne mal súd za preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol dňa 2. decembra 2025 posúdený posudkovým lekárom v jej neprítomnosti. V odbornom posudku o invalidite z 25. júna 2025 ako aj v odbornom posudku o invalidite z 2. decembra 2025 boli opakovane ako choroby uvedené: porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním sedatív a hypnotík a alkoholu – syndróm závislosti, mierna duševná zaostalosť s inou poruchou správania, iná zmiešaná úzkostná porucha (F13.2) a úraz. Na základe uvedeného bolo následne určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie také, ktoré bolo posudkovými lekármi zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 7 - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), písmeno a) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 20% - 35%), kde bola žalobkyni určená v takomto možnom rozpätí horná hranica miery jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a to 35 %, pričom táto nebola na základe iných zdravotných postihnutí zvýšená o 10%. Ako vyplýva z predmetného posudku, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v tomto prípade určená na hornej hranici percentuálneho rozsahu pre poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) so stredne ťažkým postihnutím. 34. Z posudkového spisu mal správny súd ďalej za preukázané, že žalobkyňa k posúdeniu zdravotného stavu predložila posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite zo dňa 25.06.2025 viaceré lekárske správy a to konkrétne lekárske nálezy z psychiatrického vyšetrenia NsP, a.s. Trebišov zo dňa 13.07.2018, 11.11.2024, 13.01.2025, 09.05.2025 a z 19.05.2025, lekárske správy z psychologického vyšetrenia PSYCHLAMB, s.r.o. Trebišov zo dňa 10.07.2018 a 15.01.2025, lekárske správy z neurologického vyšetrenia CHIROMED, s.r.o., Trebišov zo dňa 27.01.2025 a 03.03.2025 ako aj dermatovenerologického vyšetrenia NsP, a.s. Trebišov zo dňa 19.03.2018, 18.04.2018 a 04.10.2024. Správny súd konštatuje, že všetky tieto lekárske správy boli posudkovým lekárom zohľadnené pri vypracovaní odborného posudku o invalidite zo dňa 25.06.2025.

35. Následne po podaní odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav opätovne posúdený a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Ako vyplýva z odborného lekárskeho posudku zo dňa 2. decembra 2025 tento vychádzal opakovane z vyššie uvedených, žalobkyňou predložených lekárskych správ.

36. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou -medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej-medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 35

%, a teda žalobkyňa nie je invalidná, keďže nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

37. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľky o invalidný dôchodok. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah najmä posudkového spisu, ako aj na skutočnosti tvrdené žalobkyňou, správny súd neidentifikoval v činnosti a záveroch posudkových lekárov a následne v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov také porušenia, ktoré by ho mohli viesť k úvahám o tom, že by zdravotný stav žalobkyne nebol zhodnotený úplne a objektívne, resp. že by závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť neboli riadne, logicky a presvedčivo odôvodnené.

38. Čo sa týka lekárskych správ, ktoré žalobkyňa doložila až v konaní pred správnym súdom a to ako prílohu k podanej replike (lekársku správu z ORL vyšetrenia amb. NsP, a.s. Trebišov zo dňa 16.02.2026 a lekársku správu z foniatrického vyšetrenia amb. NsP, a.s. Trebišov zo dňa 07.04.2026, a zároveň lekársku správu z kontrolného psychiatrického vyšetrenia NsP, a.s. Trebišov zo dňa 21.01.2026, ktorú predložila súdu spolu so správnou žalobou pozn.), tak na tieto nebolo možné prihliadať s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Predmetné lekárske správy boli vydané až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, na ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, správny súd v zmysle ustanovenia nemohol prihliadať. Správny súd v tomto smere nespochybňuje, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne. Zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktoré by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohlo mať vplyv len pri ďalšom rozhodovaní orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.

39. Keďže v tomto prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a ani rozsahom žaloby v zmysle a , súd sa preto zameral na posúdenie zohľadnenia záverov z obsahu lekárskych správ doložených žalobkyňou v prílohe k správnej žalobe (a to lekárska správa z kontrolného psychiatrického vyšetrenia NsP, a.s. Trebišov zo dňa 23.06.2025 a lekárska správa z psychologického vyšetrenia NsP, a.s. Trebišov zo dňa 04.07.2025). Po podrobnom oboznámení sa s obsahom posudkového aj dávkového spisu, súd zistil, že tieto lekárske správy žalobkyňa orgánom verejnej správy počas priebehu celého administratívneho konania nepredložila a to ani ako prílohu v žalobkyňou podanom odvolaní v listinnej forme. Žalobkyňa odvolanie žalovanému doručila ako poštovú zásielku, pričom z pečiatky o prijatí predmetného odvolania žalovaným dňa 23.07.2025 vyplýva, že prílohu k odvolaniu tvorilo iba napadnuté rozhodnutie a odborný posudok o invalidite. Bez významu preto nie je, že zo zápisnice posudkového lekára zo dňa 02.012.2025 vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne posudzoval posudkový lekár žalovaného v jej neprítomnosti, len na základe doposiaľ doložených odborných lekárskych nálezov v súlade s zákona o sociálnom poistení. Preto súd konštatuje, že predovšetkým účastník konania, t.j. žalobkyňa je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne následne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. V zmysle zákona o sociálnom poistení posudkový lekár nevykonáva vyšetrenie zdravotného stavu účastníka, ale vyhodnocuje zdravotný stav na základe dôkazov, ktoré predložil účastník konania. Preto súd uzatvára, že pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne bolo možné vychádzať iba z tých dôkazov – lekárskych správ a nálezov, ktoré žalobkyňa ako účastníčka konania v administratívnom konaní predložila a pre posudkového lekára boli následne smerodajné objektívne závery vyšetrení. Súd na okraj poznamenáva, že obe správy mali charakter kontrolných vyšetrení bez uvedenia zmien v katalógu ochorení, na ktoré sa v súčasnosti žalobkyňa lieči, naopak, po „laickom“ zhodnotení záverov súdom, obe poukazujú na správne nastavenú liečbu u žalobkyne.

40. V závere správny súd uvádza, že subjektívne hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť samotným resp. nespokojnosť žalobkyne so závermi posudkového lekára, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, pričom bez významu nie

je, že žalobkyňa nepredložila do posudkového konania kontrolné psychologické zo dňa 04.07.2025 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 23.06.2025, a to ani v rámci ňou iniciovaného odvolania, aj keď z ich samotných záverov nevyplýva žiadna zmena v súčasných ochoreniach u žalobkyne, na ktoré sa lieči.

41. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, podaný posudok z 2. decembra 2025 je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom predložila. Z obsahu príslušného posudku je zrejmá úvaha, na základe ktorej posudkový lekár v kontrolnom posudku dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár zohľadnil všetky odborné lekárske správy predložené žalobkyňou. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených žalobkyňou, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, a preto neobstojí ani námietka žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia (aj keď len stručnom), resp. jeho nepresvedčivosti ohľadne jej namietaných „problémov už od detstva.“

42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).