Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B4-2T-67-2022.pdf
PDF · 127.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B4-2T/67/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.júna 2026 v Bratislave
r o z h o d o l :
obžalovaný C. M. O. G. T. Á. Y. : nar. XX.XX.XXXX v H., trvalý pobyt Bratislava - D. od 14.septembra 2020
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 26.septembra 2020 v čase od 13.00 hod. do 19.45 hod. doposiaľ nezisteným spôsobom z motorového vozidla značky Mercedes GL, evidenčné číslo vozidla: H. zaparkovaného na ulici Q. Y. č. X v H. zaobstaral zväzok originál kľúčov od bytu na T. G.. Q. č. X v H. spolu s diaľkovým ovládaním od brány a DEK kľúčom, garáže na C. O. v H., od bytu na ulici Ľ. Q. č. XX v H., chata na Y. a prevádzky na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave, pričom následne dňa 02.októbra 2020 v čase okolo 03.00 hod. za použitia originál kľúčov neoprávnene vnikol do bytového domu na ulici T. G.. Q. č. X v H. a to tým spôsobom, že vošiel do spoločných priestorov garáží, ktoré si otvoril diaľkovým ovládačom a následne za použitia DEK kľúča sa dostal do obytnej časti bytového domu, kde vyšiel na piate poschodie a za použitia originálneho kľúča si otvoril byt patriaci poškodenej M. N., do ktorého následne neoprávnene vnikol, avšak z bytu nič neodcudzil, čím týmto svojím konaním obžalovaný C. M. neoprávnene vznikol do obydlia poškodenej M. N., trvale bytom Ľ. Q. č. XX v H..
T e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného tým, že prekonal prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu
-2- B4-2T/67/2022
č í m s p á c h a l
prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 súd z r u š u j e
- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/17/2021, zo dňa 25.januára 2021, právoplatný dňa 25.januára 2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov M. N., M. C., W. G., S. C., znalcov z odvetvia kriminalistická antropológia a z odvetvia psychiatria prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.). Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku.
*******************
Súd zistil tento skutkový stav veci
Obžalovaný na rozdiel od prípravného konania - kde sa ku skutku kladenému mu za
-3- B4-2T/67/2022
vinu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vo veci je nevinný a súd vo veci vykonal dokazovanie. Na hlavnom pojednávaní dňa 26.januára 2026 (a následne počas celého dokazovania - do vyhlásenia rozsudku) využil svoje právo a vo veci nevypovedal.
Poškodená v predmetnom čase mala byt na ulici G.. Q. č. X v H. - ktorý bol síce obývateľný, ale vykonávala sa v ňom rekonštrukcia. V motorovom vozidle, ktoré mala zaparkované na ulici Q. Y. č. X, Bratislava ako vypovedala mala zväzok originál kľúčov a to ako od bytu - na T. G.. Q. č. X v H. spolu s diaľkovým ovládaním od brány a DEK kľúčom, tiež v predmetnom zväzku originálnych kľúčov boli i kľúče od garáže na ulici C.U. v H., od bytu na ulici Ľ. Q. č. XX v H., chaty na Kolibe a prevádzky na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave.
Potvrdila, že to bol práve obžalovaný, ktorý jej zobral tieto originál kľúče z motorového vozidla a ktorý bol v predmetnom byte (T. G.. Q.Š. č. X, Bratislava) i keď z predmetného bytu nič neodcudzil. Súhlas k predmetnému od nej nemal - lebo ako vypovedala, na moju štyridsiatku sme sa rozišli, vtedy som ukončila všetku spoluprácu s ním, nechcela som mať s ním nič spoločné - t.j. 01.február 2019.
Predmetné vyššie uvedené vyplynulo z kamerového záznamu, ktorý je súčasťou spisu a z ktorého vyplynulo - že postava muža (s ruksakom) bola zachytená na záznamoch z kamerového systému z podzemných garáži v čase predmetného skutku.
Pokiaľ išlo o predmetnú osobu - znalec z odvetvia kriminalistická antropológia potvrdil, že morfologickou a antropometrickou analýzou tváre a postavy muža (s ruksakom) zachyteného na zoznamoch z kamerového systému z podzemných garáží v čase skutku a následným porovnaním s morfologickými znakmi tváre a proporciami tváre a postavy osoby C. M. bola nájdená zhoda vo všetkých
sledovateľných znakoch a preto znalec konštatoval, že s vysokou pravdepodobnosťou bol na uvedených záznamoch zachytený C. M..
Pokiaľ išlo o vysokú pravdepodobnosť k tomuto znalec vypovedal - bolo to z dôvodu, že pokiaľ je osoba čiastočne maskovaná a nie je možné zhodnotiť všetky alebo väčšinu morfologických znakov tváre a väčšinu sledovaných proporcionálnych porovnaní tváre postavy, vtedy ide o vyjadrenie s vysokou pravdepodobnosťou. V uvedenom prípade bola prekrytá dolná časť tváre osoby páchateľa preto výsledok bol taký, že s vysokou pravdepodobnosťou.
V súvislosti s opoznaním na kamerovom zázname obžalovaného súd poukazuje i na výpovede svedkov
- M. C. a W. G., ktorí v prípravnom konaní (na rozdiel od hlavného pojednávania) osobu obžalovaného na kamerovom zázname tiež opoznali.
Tu súd dáva do pozornosti, že predmetný rozpor oproti výpovede z prípravného konania a z konania pred súdom uviedli, že k takejto výpovedi boli prinútení - je v rozpore - pretože na predmetnom výsluchu v prípravnom konaní bol osobne prítomný obhajca obžalovaného - takže prinútenie zo strany vyšetrovateľa nemohlo byť v žiadnom prípade - -4- B4-2T/67/2022
pretože keby tomu tak bolo obhajca by určite namietal predmetný výsluch ako nezákonný - čo by bolo uvedené aj v predmetných zápisniciach. Naviac obaja svedkovia predmetnú zápisnicu podpísali dobrovoľne, s jej obsahom súhlasili a ju nenamietali. Ich výpovede tak súd vyhodnotil - ako snaha svojou výpoveďou (na hlavnom pojednávaní) napomôcť obžalovanému - i keď vedome po poučení zo strany súdu uvádzali nepravdu - úmyselne klamali.
Obžalovaný tým, že mal predmetný originálny zväzok kľúčov práve za ich použitia dňa 02.októbra 2020 v čase okolo 03.00 hod. neoprávnene vnikol do bytového domu na ulici T. G.. Q. č. X v H. a to tým spôsobom, že vošiel do spoločných priestorov garáží, ktoré si otvoril diaľkovým ovládačom a následne za použitia DEK kľúča sa dostal do obytnej časti bytového domu, kde vyšiel na piate poschodie a za použitia originálneho kľúča si otvoril byt patriaci poškodenej do ktorého následne neoprávnene vnikol (ako už bolo konštatované k predmetnému nemal súhlas od poškodenej - majiteľky predmetného bytu). Ako vypovedala samotná svedkyňa v predmetnom byte sa vykonávali čiastočne rekonštrukčné práce - a podľa jej výpovede z bytu nie jej, ale predmetným osobám odcudzil ich náradia (presne však nešpecifikované) - vypovedala - na otázku - viete uviesť zoznam vecí? - ja neviem aké veci, boli to veci stavbárov, vravel šrobovák, vodováha a neviem, čo všetko, neboli to moje veci. Bola to hanba na pol zimy, lebo to neboli moje veci, ale ľudí, ktorí nám rekonštruovali.
Pokiaľ obhajoba v mene obžalovaného namietala, že v čase keď malo dôjsť k predmetnému skutku - žil s poškodenou a teda jej súhlas nepotreboval - a k predmetnému predložili fotografie - súd predmetný dôkaz nevyhodnotil v prospech obžalovaného a v prospech jeho výpovede. Predmetné fotografie - v počte dva kusy - nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu k predmetnému žalovanému skutku. Z predmetných fotografií nevyplýva dátum ich vyhotovenia, identifikácia miesta.
V tomto smere výpoveď svedkyne S. C. - tiež súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorou mala napomôcť osobe obžalovaného. Samotná svedkyňa vypovedala, že i keď v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní - nie som s ním v žiadnom vzťahu, som s ním v neutrálnom vzťahu - žila s ním v spoločnej domácnosti od roku 2018 do roku 2020 - niekedy v zime sme sa rozišli. V súčasnosti sme však priatelia. Podľa jej výpovede - bola to práve ona (svedkyňa), ktorá s poškodenou nemala tiež dobrý vzťah - pretože svedkyňa bola v čase keď mal žiť s poškodenou - bola tou osobou, s ktorou mal byť obžalovaný neverný poškodenej. Naviac svedkyňa priamo ani nevypovedala, že poškodená sa chcela obžalovanému za predmetné „pomstiť“ - na otázku - uviedla pri tomto M., ako sa mu chce pomstiť? - vypovedala - no nie, iba také vyhrážky, že ona má dostatok priateľov, ktorí by vedeli za ňu vyriešiť.
Naviac v tomto smere súd poukazuje na správu od osoby Z. K. (založené v spise na č. l. 9) že o predmetnej krádeži sa poškodená dozvedela od tejto osoby, ktorý jej napísal správu - No kluce má C.. Zobral ich všetky vcera z meďáku okolo obeda aby si sa snim stretla.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali -5- B4-2T/67/2022
spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
**************************
Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 (i keď predmetná skutková veta skutkovej podstaty trestného činu je rovnaká i do 05.augusta 2024) - ale práve s prihliadnutím (nižšie rozvedené) v súvislosti s výrokom o treste
- aplikoval účinnosť od 06.augusta 2024.
Podľa § 122 ods. 5 Tr.zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte, alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
V danom prípade išlo o byt, ktorý bol riadne uzamknutý a teda uzavretý. Ako vyplynulo i z výpovede samotnej poškodenej išlo o trojizbový byt - obývačka s kuchyňou, spálňa a detská izba, balkón a terasa. Mal slúžiť na bývanie, i keď v čase spáchania skutku sa rekonštruoval.
Jedinou podmienkou pri obydlí - je aby bolo uzavreté - čo splnené bolo - obžalovaný predmetné dvere do bytu otvoril pravým originálnym kľúčom.
Nie je podstatné to, aby malo obydlie oficiálny status miesta slúžiaceho na bývanie - stačí, že fakticky je spôsobilé spĺňať úlohy miesta slúžiaceho na bývanie a ak ich spĺňa ide o obydlie (napr. neskolaudovaný dom, chartč, stan) - Burda/Čentéš/Kolesár/Záhora a kolektív, Trestný zákon všeobecná časť, Komentár
- I. diel, vydavateľstvo C.B.BECK, 1. Vydanie 2010, strana 716/. V danom prípade išlo o byt, ktorý sa rekonštruoval.
Podľa § 122 ods. 4 Tr.zák. trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
Obžalovaný ku svojmu protiprávnemu konaniu použil originálne kľúče - išlo tak o nedovolené prekonanie uzamknutia - t.j. otvorenie zámku na dverách osobou, ktorá na to nebola oprávnená (obžalovaný nemal k predmetnému súhlas od poškodenej). V danom prípade ide i o spôsob
- kedy použil páchateľ (obžalovaný) pravé kľúče ako i elektronický kód.
Ako už súd vyššie naznačil - i keď skutok bol dokonaný dňa 26.septembra 2020 a rozsudok vo veci bol vyhlasovaný dňa 24.júna 2026 - súd aplikoval právnu kvalifikáciu podľa Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 - pretože táto je pre obžalovaného priaznivejšia (a to s prihliadnutím na súhrn poľahčujúcich a priťažujúcich okolností - pretože vo vzťahu k obžalovanému by do úvahy prichádzalo ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák. - t.j. pre- -6- B4-2T/67/2022
vaha priťažujúcich okolností - ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu).
V tomto smere súd poukazuje - že podľa dôvodovej správy k § 2 zákona č. 300/2205 Z.z. (Trestný zákon) /oproti doterajšej právnej úprave § 16 ods. 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.)/ sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona a ustanovenie odsek 1 sa výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Z uvedeného je potom
zrejmé, že pojem (resp. slovné spojenie) „posudzovanie trestnosti činu“ vo svojom širšom význame zahŕňa aj posudzovanie ukladania trestu. To znamená (napokon to vyjadruje aj spojka „a“ obsiahnutá v prvej vete §-u 2 ods. 1 Tr.zák.), že výnimka založená na použití neskoršieho zákona v prípade, ak je pre páchateľa priaznivejšie (Použitie nového Trestného zákona pri rozhodovaní o vine a nového Trestného zákona pri rozhodovaní o treste, Právne listy, publikované 17.mája 2026 - JUDr. Peter Šamko).
V predmetnej veci s prihliadnutím na novelu Trestného zákona účinnú od 06.augusta 2024 (zákon č. 40/2024 Z.z.) súd využil ustanovenie § 2 ods. 2 Tr.por.
Podľa § 2 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom činom rozhoduje, ak je pre páchateľa priaznivejšie.
Základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine je podľa novely Trestného zákona účinnej od 06.augusta 2024 je vo výmere od jedného roka do päť rokov do predmetnej novely Trestného zákona
- bola tiež výmera od jedného roka do päť rokov.
Tu je však potrebné uviesť - že súd pri výmere trestu do novely Trestného zákona by musel prihliadať vo vzťahu k obžalovanému na ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák. - kde by predmetná trestná sadzba základná bola - dva roky a štyri mesiace - až päť rokov a to podľa Trestného zákona účinného do 06.augusta 2024.
Z jeho strany išlo o trestne zodpovedný subjekt. Jeho úmysel bol preukázaný podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. - ako priamy úmysel, nakoľko tento chcel ( vnikol do predmetného obydlia) a porušil tak domovú slobodu poškodenej a teda nedotknuteľnosť jej obydlia.
I podľa článku 21 Ústavy Slovenskej republiky obydlie každého človeka je nedotknuteľné a nie doň možné vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný subjekt. Obžalovaný vedel plne rozpoznať v čase spáchania skutku protiprávnosť svojho konania a zároveň bol plne schopný chápať zmysel trestného konania. O tom, že nešlo o jeho byt mal vedomosť, mal vedomosť aj tom, že predmetný súhlas nemal (v predmetnom čase bol rozídený s poškodenou) a spáchanie skutku dokonal sofistikovaným spôsobom - originálnym kľúčom, ktorý tiež odcudzil.
Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stano- vením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad -7- B4-2T/67/2022 alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.
Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najvyšším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodený, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy poškodených trestným činom ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. základným vodidlom pri určovaní druhu testu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení - uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplývať. -8- B4-2T/67/2022
Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona - tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Práve predmetná povaha a závažnosť protiprávnosti zo strany obžalovaného a teda samotný spôsob spáchania činu okolnosti jeho spáchania - vrátane poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, následok, zavinenie a pohnútka, ale napokon i osoba obžalovaného (viď odpis registra trestov a oboznámený spis na hlavnom pojednávaní) bola tou skutočnosťou prečo vo vzťahu k obžalovanému súd uložil mu trest nepodmienečného charakteru.
Na predmetnú trestnú činnosť nebol nikým nútený ju vykonávať, vedel i s prihliadnutím na predchádzajúcu trestnú činnosť - že ide o činnosť zakázanú a riadne sankcionovanú.
Práve i samotnú pohnútku, motív konania, zavinenie podľa § 15 písm. a/ Tr.zák. bolo tiež potrebné posudzovať v rovine vo vzťahu ku poškodenej - bývalej svojej partnerky. Jeho opakujúce protiprávne konanie (viď odpis registra trestov) vykázalo znaky stratégie a uváženého postupného nekalého správania, čo tiež vypovedalo o jeho osobnostnom nastavení.
Obligatórne súd vyhodnocoval aj závažnosť založeného prečinu (spôsob spáchania, jeho následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia a pohnútku) a po vyššie rozvedenom komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Tr.zák.) , ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná - teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin - resp. prečin.
Práve z predmetného spôsobu spáchania skutku zo strany obžalovaného, vo vzťahu ku poškodenej
- s ktorou v minulosti tvorili zväzok - je zrejmé, že takouto protiprávnou okolnosťou bolo zaťažené jeho konanie a to z motívu a teda pohnútky využiť predmetný stav, kedy predmetné protiprávne konanie vykonal v nočných hodinách, keď v predmetnom byte nebol nikto prítomný a o predmetnom mal vedomosť.
Na tomto mieste súd musí uviesť, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestnom činom. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné -9- B4-2T/67/2022
vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonného trestu a princípu individualizácie trestu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 To/6/2018, zo dňa 01.10.2019).
Obžalovaný v prípravnom konaní sa priznal ku spáchaniu skutku. Na hlavnom pojed- návaní vo veci nevypovedal, naopak vypovedal, že je nevinný. Vo vzťahu k obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť (a teda ani priznanie sa k spáchanému skutku - pretože toto priznanie negoval počas dokazovania pred súdom).
Naopak vo vzťahu k obžalovanému súd zistil dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. - t.j., že bol už za trestný čin odsúdený a na predmetnú okolnosť súd prihliadal a že spáchal viac trestných činov (ukladanie súhrnného trestu) podľa § 37 písm. h/ Tr.zák.
S prihliadnutím na predmetnú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. súd poukazuje na predmetný odpis registra trestov. Z neho vo vzťahu k obžalovanému vyplynulo celkove sedem odsúdení a to nielen súdmi Slovenskej republiky, ale i súdom v zahraničí - v jednom prípade
- Česká republika.
Predmetné odsúdenia boli v troch prípadoch majetkového charakteru, ale i nerešpektovania orgánov - súdnych, keď mu bola zakázaná činnosť - marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. - v dvoch prípadoch a v jednom prípade išlo o ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. a súdom v Českej republike bol uznaný vinným a odsúdeným z drogovej trestnej činnosti.
Ako vyplynulo z odpisu registra trestov v jeho prípade mu v minulosti boli ukladané najmä nepodmienečné tresty odňatia slobody - a to celkove v štyroch odsúdeniach, v dvoch prípadoch to bol trest odňatia slobody podmienečného charakteru (z ktorého následne jeden mu bol premenený a následne nariadený výkon trestu). Posledný výkon trestu bol vykonaný dňa 08.februára 2026 (Okresný súd Bratislava II - sp.zn. 0T/17/2021 - t.č. Mestský súd Bratislava I, sp.zn. B2-0T/17/2021).
Znamená to tak, že predmetné uložené tresty, ktoré boli i vykonané tak na osobu obžalovaného ako vyplýva nemali žiadny pozitívny vplyv v tom smere, aby sa do budúcna trestnej činnosti vyvaroval.
Naviac ako vyplynulo z lustrácie Sociálnej poisťovne, tento za časové obdobie od 01.januára 2020 do 23.júna 2026 bol krátkodobo v jednom pracovnom pomere a to od 17.septembra 2019 do 16.apríla 2020 u spoločnosti PARKSERVIS, spol. s.r.o. so sídlom Bratislava - kde jeho vymeriavací základ bol január 2020 - 613,26 eur, február 2020 - 533,28 eur, marec 2020 - 586,61 eur a apríl 2020 - 319,98 eur. Následne bolo zistené, že počas výkonov trestu odňatia slobody celkove pracoval v mesiacoch august 2022 - vymeriavací základ 8,97 eur, september 2022 - 38,96 eur a október 2022 - 9,07 eur.
Z uvedeného je konštatované, že obžalovaný i napriek svojmu veku stále nemá vytvorené riadne pracovné návyky, nemá žiadnu povinnosť a zodpovednosť nielen voči sebe, ale i voči spoločnosti. Neprikladá tak svojej osobe, aby bol zodpovedný a aby si zabezpečoval -10- B4-2T/67/2022
legálny zdroj príjmov vlastnou pracovnou činnosťou. Možno sa tak len preto domnievať oprávnene, že práve spôsob života, ktorý viedol doposiaľ i v súvislosti s páchanou trestnou činnosťou ho uspokojoval.
Pokiaľ išlo o priestupky vo vzťahu k obžalovanému za časové obdobie od 01.januára 2020 do 23.júna 2026 - išlo celkove o šesť priestupkov - tu je potrebné však poznamenať - že v predmetnom období bol obžalovaný i vo výkone trestu odňatia slobody a to viackrát. Priestupky, ktoré boli obžalovaným dokonané boli na úseku cestnej premávky v dvoch prípadoch - blokové pokuty vo výške 50 eur a 20 eur neboli zaplatené ku dátumu 23.jún 2026, v dvoch prípadoch to bol zákaz vychádzania - blokové pokuty vo výške 50 eur a 20 eur - neboli zaplatené ku dňu 23.jún 2026, v jednom prípade išlo o priestupkové konanie - kde mu bolo uložené pokarhanie oddelením priestupkov za napadnutie inej osoby a v jednom prípade priestupok majetkového charakteru - kde mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30 eur - nebola zaplatená ku dňu 23.jún 2026.
Zo strany obžalovaného tak súd konštatuje, že nešlo v tejto trestnej veci o žiadny ojedinelý exes. Naopak z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa do rozporu so zákonom dostal aj v minulosti - o predmetnom jednoznačne napovedal nielen odpis registra trestov, ale i pripojené spisy a z nich predmetné rozhodnutia, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní oboznámené. O ojedinelom zlyhaní, resp. napr. skratovom vybočení nemožno preto hovoriť. V tomto smere súd poukazuje na samotný charakter stíhanej trestnej činnosti, na jeho spôsob vykonania a v tejto súvislosti i dokonané priestupky .
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a je ním určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Súd mal tak za to, že trest odňatia slobody v trvaní jeden rok - takouto výmerou trestu súd obžalovanému zabráni v páchaní trestnej činnosti - prvok represie bol naplnený. Vo vzťahu k jeho osobe bol naplnený i prvok individuálnej prevencie, že u obžalovaného predmetný uložený trest prispeje k jeho výchove, k jeho do budúcna snahe viesť riadny život a je reálny pozitívny predpoklad, že tomu tak bude i po vykonaní trestu - rehabilitácia následne trest vyjadroval i morálne odsúdenie obžalovaného - uloženie samotného trestu - retribúcia).
I keď si súd uvedomuje, že predmetný skutok bol dokonaný dňa 26.septembra 2020 a rozsudok bol vyhlásený dňa 24.júna 2026 - teda temer po šiestich rokoch - na predmetnom má jediné zavinenie - subjektívneho charakteru obžalovaný a nie súd, pretože tento sa vyhýbal tomu, aby súd mohol vo veci rozhodnúť skôr. Predmetná okolnosť, keďže bola zapríčinená na strane obžalovaného nemohla mať vplyv na aplikáciu ustanovenia § 39 Tr.zák.
V tomto smere je preto odôvodnené také pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti. Opätovne tak uložený nepodmienečný trest odňatia -11- B4-2T/67/2022
slobody v sebe odráža nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možné páchania trestnej činnosti.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
I keď si súd uvedomuje, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bude mať negatívny dopad na osobu obžalovaného a jeho život i z dôvodu, že sa zamestnal - dohoda o vykonaní práce - ako to tvrdil obžalovaný - o čom však nepredložil žiadny dôkaz (predmetná skutočnosť nevyplynula ani z aktualizovaného odpisu Sociálnej poisťovne ku dňu 23.jún 2026) - súd vzhľadom na vyššie rozvedené nevidel žiadny relevantný dôvod, prečo by mal k týmto okolnostiam prihliadať pri určovaní druhu trestu, ak k nim neprihliadol ani obžalovaný, keď trestný čin páchal. Naopak obžalovaný vystavil seba ku
predmetnej komplikácii a to nie v dôsledku trestu, ktorý mu je ukladaný v tomto konaní, ale v dôsledku toho, že ako nezodpovedný páchal trestnú činnosť.
S prihliadnutím na odpis registra ako i pripojené spisy mal súd preukázané tieto skutočnosti:
-teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 26.septembra 2020
-trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 15.decembra 2020, sp.zn. 6T/143/2020 bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Skutok bol dokonaný dňa 26.mája 2020 a trestný rozkaz bol doručený dňa 26.mája 2021. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 02.júla 2021. V predmetnom spise absentuje uznesenie o osvedčení/neosvedčení odsúdenia a preto súd v súlade s § 7 ods. 1 Tr.por. (posudzovanie predbežných otázok) si predmetné vyhodnotil osvedčenie sa zo zákona (skúšobná doba plynula do 02.júla 2022 - keďže ani do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo rozhodnuté súdom - t.j. do 02.júla 2024 - ide o aplikáciu § 50 ods. 6 Tr.zák.).
-trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25.januára 2021, sp.zn. 0T/17/2021 bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a šesť mesiacov ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní dva roky a šesť mesiacov. Skutok bol dokonaný dňa 22.januára 2021 a trestný rozkaz bol doručený dňa 25.januára 2021. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.januára 2021.
Následne všetky ďalšie skutky (a následne vydané rozhodnutia) boli dokonané po dátume 25.január 2021 a preto súd vo vzťahu k nim neukladal súhrnný trest k teraz dokonanému trestnému činu.
Podľa § 41 ods. 1, veta prvá Tr.zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac -12- B4-2T/67/2022
trestných činov, uloží mu úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 42 ods. 1 Tr.zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa záad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Z uvedeného vyššie rozvedeného súd preto vo vzťahu k obžalovanému mu uložil súhrnný trest odňatia slobody (§ 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr.zák.) s tým, že podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/17/2021, zo dňa 25.januára 2021, právoplatný dňa 25.januára 2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Keďže trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/17/2021, zo dňa 25.januára 2021, právoplatný dňa 25.januára 2021 bol pôvodne uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere dva roky a šesť mesiacov - súd v tomto konaní predmetný výrok prevzal do tohto rozhodnutia (rozsudku).
Vo vzťahu k obžalovanému bolo v prípravnom konaní vykonané vyšetrenie duševného stavu - znalecký posudok znalcom z odvetvia psychiatria. Tento znalecký posudok bol vypracovaný ku dátumu 20.august 2022.
Vzhľadom na značný odstup času - znalkyňa i keď bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 24.júna 2026 mohla vychádzať pri svojom výsluchu len zo znaleckého posudku vypracovaného ňou - ku dátumu 20.august 2022. Nemala k dispozícii vyšetrený zdravotný stav od predmetného času, resp. jeho aktuálny.
Súd preto vo veci vo vzťahu k obžalovanému prokurátorom navrhované ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou neakceptoval (v súlade s novelou Trestného zákona - § 74 ods. 1 posledná veta Tr.zák. - by súd musel uložiť predmetné liečenie ústavnou formou) pretože k predmetnému nemal zabezpečený aktuálny znalecký posudok, ktorý by relevantne sa vyjadril i predmetnej okolnosti a preto predmetné ochranné opatrenie súd neuložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tu- najšieho súdu.