Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: A. E. A., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Roman Henčel, advokát, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. SI-5C/5/2021-384 zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. SI-5C/5/2021-266 zo dňa 21. septembra 2023 výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., obec D., okres D., evidovaným Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pozemky, parcely registra "C",

- parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1460 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1037 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1287 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 960 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - stavba, vinohradnícky domček, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, výrokom II. rozhodol, že žalobca sa stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec D., okres D., evidovaných Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pozemky, parcely registra "C", - parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1037 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1287 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 960 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - stavba, vinohradnícky domček, súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, výrokom III. rozhodol, že žalovaná sa stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec D., okres D., evidovaných Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pozemok, parcely registra "C", - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1460 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, výrokom IV. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania spoluvlastníckych podielov nehnuteľností sumu 11.542,57 eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom V. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/12/2024-313 zo dňa 10. júna 2024 v dôsledku podania odvolania žalovanou rozsudok súdu prvej inštancia č. k. SI-5C/5/2021-266 zo dňa

21. septembra 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť uvedeného rozsudku, keďže nenapĺňal požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, nebol logický a zrozumiteľný, neobsahoval vysvetlenie dôvodov pre zvolený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancia č. k. 5C/5/2021-266 zo dňa 21. septembra 2023 zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, dôsledne sa zaoberať princípmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovanej, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom nové rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. SI-5C/5/2021-384 zo dňa 15. apríla 2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

4. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., obec D., okres D., evidovaným Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pozemky, parcely registra "C", - parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1460 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1037 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1287 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 960 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, - stavba, vinohradnícky domček, súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, výrokom II. rozhodol, že žalobca sa stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec D., okres D., evidovaných Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pozemky, parcely registra "C", - parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1037 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1287 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 960 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, - stavba, vinohradnícky domček, súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, výrokom III. rozhodol, že žalovaná sa stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec D., okres D., evidovaných Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pozemok, parcely registra "C", - parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1460 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, výrokom IV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania spoluvlastníckych podielov nehnuteľností sumu 3.187,97 eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom V. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolaním súdom v rozsahu 51,6 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

5. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 3 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 180/2005 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností s tým, že žalobca je spoluvlastníkom v 5/6, žalovaná v 1/6. Medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní predmetných nehnuteľností. Predmetné štyri pozemky sú umiestnené vedľa seba a tvoria a aj v minulosti tvorili jeden celok - obdĺžnik, pričom sú umiestnené v mierne svahovitom teréne zvažujúcom sa od prístupovej cesty nadol. Pozemky nie sú od seba oddelené plotom, ani žiadnou inou oddeľovacou úpravou v teréne. Prístup ku všetkým štyrom pozemkom je cez bránu umiestnenú na druhom pozemku z pravej strany (parc. č. XXXX/X). Od prístupovej cesty smerom nadol sú pozemky umiestnené v poradí z pravej strany: ako prvý pozemok je parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1460 m2, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, nachádza sa na ňom trávnatý porast, ako druhý pozemok je parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1037 m2, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXXX, v rámci ktorého je v hornej časti vyčlenený pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je stavba, vinohradnícky domček, súp. č. XXXX, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, na

tomto pozemku pod vinohradníckym domčekom sa nachádza vysadený vinič v štyroch radoch tiahnucich sa pozdĺž pozemku nadol, ako tretí pozemok je parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 1287 m2, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXXX, na pozemku sa nachádza trávnatý porast, v spodnej časti pozemku sú ovocné stromy, od polovice pozemku sa nachádza vysadený vinič v dvoch radoch, ako štvrtý je pozemok parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 960 m2, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXXX. V spodnej časti pozemku sa nachádzajú ovocné stromy a vo vrchnej časti sa nachádza trávnatý porast. Vo vrchnej časti pozemku sa nachádza drevená stodola bez betónového základu a uložený je tam starý stavebný materiál. Celková výmera pozemkov je 4.774 m2. Pozemky boli v minulosti aj obhospodarované ako jeden celok, a to rodičmi žalovanej. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná má k predmetným pozemkom citový, emociálny vzťah, ktorý sa viaže na jej rodičov, s ktorými predmetné pozemky zveľaďovala a s ktorými uvedené pozemky spája v súvislosti s chvíľami strávenými na týchto pozemkoch pri spoločnej práci alebo pri stretnutiach celej rodiny na oberaní viniča.

7. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pozemky tvoria z hľadiska svojho umiestnenia a aj z hľadiska pôvodného užívania jeden celok pozostávajúci zo štyroch parciel, ktoré sa využívali súčasne a neboli nikdy navzájom oddelené, a preto na ne prihliadal ako celok tvorený štyrmi evidovanými pozemkami. Pre možnosť účelného využitia pozemkov v danom prípade by bolo možné rozdelenie pozemkov len tak, že na každú novovzniknutú časť pôvodných pozemkov bude možný samostatný prístup. Takýto samostatný prístup je možný len od v súčasnosti existujúcej prístupovej cesty na hranici hornej časti pozemkov, prístup zo spodnej časti pozemkov, resp. z bočných častí pozemkov, nie je možný. Navyše možnosť iného, t. j. reálneho delenia pozemkov oddelením ich jednotlivých častí podľa geometrického plánu, nebola preukázaná. Na základe preukázaného citového vzťahu žalovanej k predmetným pozemkom a vzhľadom k tomu, že žalovaná sa o uvedené pozemky stará, má o ne záujem a snaží sa ich zveľaďovať, bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaná by pri zrušení podielového spoluvlastníctva k pozemkom nemala byť pozbavená vlastníctva k pozemkom len z dôvodu, že je menšinovou spoluvlastníčkou pozemkov. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pri deľbe predmetných pozemkov ako celku je možné deľbou vytvoriť dva samostatné celky tvorené jednotlivými pozemkami, ktoré sa dajú samostatne v budúcnosti využívať. S prihliadnutím na spoluvlastnícke podiely 5/6 a 1/6, časť pozemkov pripadajúca žalobcovi by mala byť jednoznačne väčšia, aj keď ich výmera nemusí zodpovedať 5/6 celkovej výmery všetkých pozemkov. Súd prvej inštancie rozhodol že žalovanej pripadne krajný pozemok prvý z pravej strany, t. j. parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1460 m2, ku ktorému je možné vytvoriť samostatný vchod z prístupovej cesty nad pozemkom a žalobca bude vlastniť zvyšné tri susediace pozemky tvoriace reálne celok a ktoré bude môcť využívať ako jeden celok. Na pozemku parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2 sa nachádza stavba - vinohradnícky domček, z toho dôvodu súd prvej inštancie aj tento vinohradnícky domček určil do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovanej potom súd prvej inštancie uložil povinnosť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov uhradiť žalobcovi sumu 3.187,97 eur.

8. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 51,60 %, nakoľko žiadal do svojho výlučného vlastníctva prikázať všetky nehnuteľnosti, ktorých hodnota je spolu 42.192,04 eur, v konaní získal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v hodnote 31.972,04 eur, čo je úspech 75,80 % a neúspech 24,2 %, pričom čistý úspech žalobca je potom v rozsahu 51,60 % (75,80 % - 24,20 %).

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a zmätočný, a to najmä s ohľadom na výber spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a spôsob jeho následného odôvodnenia. V niekoľkých častiach napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberá faktickou nedeliteľnosťou predmetných nehnuteľností, pričom uvádza, že ide o „jeden celok“ a nie o samostatné pozemky. Následne však bez akéhokoľvek logického vysvetlenia dospieva k záveru, že tieto nehnuteľnosti sú deliteľné a navrhuje ich rozdelenie na „dva samostatné celky“, ktoré rozdelí medzi žalobcu a žalovanú. Súd prvej inštancie zároveň nesprávne posudzuje povahu nehnuteľností, keď ich považuje za jeden celok. V skutočnosti ide o päť samostatných nehnuteľností, o ktorých mal súd rozhodnúť jednotlivo. Nie je zrejmé, na základe akého právneho alebo skutkového základu súd prvej inštancie k zvolenému riešeniu dospel, ani akým myšlienkovým procesom sa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadil. Odôvodnenie rozsudku je vnútorne rozporné, nelogické a postráda akékoľvek racionálne vysvetlenie. Odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky na zrozumiteľnosť, presvedčivosť a vecnosť. Žalobca má za to, že kritériá pre prikázanie nehnuteľnosti sporovým stranám do vlastníctva neboli súdom prvej inštancie zohľadňované. Žalobca je väčšinovým

spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 5/6 z celku. Je logické a zároveň rozumné predpokladať, že ak sú na viacerých nehnuteľnostiach evidovaní viacerí podieloví spoluvlastníci, pričom jeden z nich disponuje výrazne majoritným podielom (v tomto prípade 5/6) a druhý iba zlomkovým (1/6), takéto nehnuteľnosti by mali byť v rámci vyporiadania prikázané do výlučného vlastníctva väčšinového spoluvlastníka. Veľkosťou spoluvlastníckych podielov sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal a nezohľadňoval, že je žalobca väčšinovým podielovým spoluvlastníkom. Žalobca počas konania preukázal svoj reálny a dlhodobý záujem o účelné využívanie predmetných nehnuteľností, ako aj ochotu a schopnosť sa o ne starať a zveľaďovať ich. Tieto nehnuteľnosti mu boli pôvodne darované jeho starou mamou práve za účelom ich ďalšieho obhospodarovania v duchu rodinnej tradície. Stará mama si bola vedomá žalobcovho vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, jeho dlhodobého úsilia o ich udržiavanie, ako aj záujmu pokračovať v práci svojich predkov. Žalobca už od detstva pomáhal starému otcovi pri prácach vo vinohrade a v tejto činnosti pokračoval aj v dospelosti. Prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu by zároveň najviac zodpovedalo skutočným pomerom a účelu, na ktorý boli v rodine generácie obhospodarované. Žalovaná sa spolu so svojou rodinou dlhodobo správala ako výlučný vlastník, pričom nehnuteľnosti užívala nad rámec svojho podielu vo výške 1/6 z celku. Najvýraznejším prejavom jej nevhodného správania bola udalosť z obdobia apríl – júl 2024, keď spolu so svojím manželom naviezli pred vstup na časť nehnuteľností terénnu hlinu zmiešanú so stavebným odpadom, čím žalobcovi fakticky znemožnili vstup na pozemok. Okrem toho žalobca počas výkonu svojich spoluvlastníckych práv čelil opakovanému slovnému napádaniu a osočovaniu zo strany žalovanej a jej blízkych. Rozdelenie pozemkov medzi strany tak nie je len neúčelné, ale aj potenciálne kontraproduktívne, keďže povedie k ďalším konfliktom, obmedzeniam a neefektívnemu využívaniu nehnuteľností. Žalobca je presvedčený, že v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné kritériá pre to, aby mu boli predmetné nehnuteľnosti v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázané do výlučného vlastníctva. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, všetky ich prikáže do jeho výlučného vlastníctva a uloží mu povinnosť zaplatiť žalovanej titulom náhrady spoluvlastníckych podielov sumu 7.034,50 eur.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Žiadna zo strán sporu nenavrhovala iné rozdelenie pozemkov, napr. na základe geometrického plánu. Súd prvej inštancie rozhodol aj v súlade so súdnou praxou, na ktorú žalovaná poukazovala v rámci konania pred súdom prvej inštancie, a to, že je možné pri zrušení a vyporiadaní poľnohospodárskej pôdy rozhodnúť aj tak, že pokiaľ vyporiadavané nehnuteľnosti tvoria jeden celok, čo v danom prípade bolo splnené, môže súd spoluvlastníctvo vyporiadať aj tak, že niektoré pozemky v celosti prikáže do výlučného vlastníctva jednému spoluvlastníkovi a ďalšie druhému spoluvlastníkovi. Aj keď reálne rozdelenie jednotlivých pozemkov, ktoré sú predmetom sporu nie je možné a účelné, možné a účelné je rozdelenie vecí medzi strany sporu ako celku tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Žalovaná považuje napadnutý rozsudok za spravodlivý a zákonný. Po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol vyhlásený dňa 21.9.2023, sa žalovaná začala správať ako výlučný vlastník k tej parcele č. XXXX, ktorú nadobudla podľa výroku III. do svojho výlučného vlastníctva. K ostatným parcelám rešpektovala, že ich nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaná zistila, že žalobca si spoločnú prístupovú cestu uzamkol a namontoval kamerový systém, jeho rozhodnutie žalovaná akceptovala ako výlučného vlastníka parciel a záhradnej chatky v zmysle pôvodného rozsudku. Následne si žalovaná začali robiť samostatný vjazd na nadobudnutú nehnuteľnosť, pretože z dôvodu správania sa žalobcu sa inak nemala ako dostať na parcelu parcelné č. XXXX, aby ju s manželom mohli obhospodarovať, začali si postupne navážať zeminu na úpravu 45 stupňového svahu, aby znížili svahovitosť a zabezpečili si nerušený prístup k pozemku. Po príchode na pozemok zistila, že hlina bola už odvezená, vtedy na konanie žalobcu nereagovala a nechala si naviesť ďalšiu zeminu, aj tá bola žalobcom odstránená. V rámci dokazovania bolo preukázané, že práve žalovaná a jej rodina sa významnou mierou pričinila o to, v akom stave zostal vinohrad najmä po smrti jej otca. Práve žalobca svojim konaním preukázal, že on starostlivosť o časť vinohradu, ktorú v dobe pred vydaním rozsudku vykonával, zanedbával. Práve správanie sa žalobcu voči žalovanej je možné označiť ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná v rámci vyjadrenia poukazuje na dva protichodné právne názory. Judikatúra súdov Českej republiky, resp. ich právna prax, nie je pre súdy Slovenskej republiky záväzná. Odvolanie žalobcu je dôvodné,

pričom žalovaná napriek zjavným snahám nedokázala právne argumentovať v prospech napadnutého rozhodnutia. Žalobca apeloval na odvolací súd, aby na základe vykonaného dokazovania v rámci následného odvolacieho rozhodnutia zohľadnil vo vzťahu k správaniu jednotlivých strán sporu, a to s poukazom na § 142 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy žalobcom uvádzane skutočnosti dotýkajúce sa správania žalovanej a jej rodiny vo vzťahu k žalobcovi, ktorí žalobcovi aktívne bránia v užívaní predmetov vyporiadania, slovne ho osočujú, zabraňovali mu opakovane v prístupe k pozemkom tým, že navozili pred vstup suť, navyše odcudzili z vinohradníckeho domčeka predmety nevyhnutné na výrobu vína, ktoré vlastnil žalobca. Súd prvej inštancie tiež nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná nemá žiadnu vedomosť o tom, ako sa starať o vinohrad, všetku prácu mal vykonávať jej manžel, ktorému však musel pomáhať jeho brat, nakoľko manžel žalovanej nevedel, ako sa strihá vinohrad. Bol to práve žalobca, ktorý sa snažil zveľaďovať vinohradnícky domček a zasadil nový vinohrad. S ohľadom na existujúce a pretrhávajúce spory medzi žalobcom a žalovanou nie je vhodné, aby došlo k vyporiadaniu nehnuteľností spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Predmetom konania je rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 30 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, orná pôda, o výmere 1460 m2, stavba vinohradnícky domček súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX, zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX, orná pôda, o výmere 960 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X, vinica, o výmere 1287 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X, vinica, o výmere 1037 m2, ktoré nehnuteľnosti vlastnia žalobca v spoluvlastníckom podiele 5/6-ín vzhľadom k celku a žalovaná v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina vzhľadom k celku. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.

14. Žalobca podal odvolanie výslovne z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku, avšak z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že žalobca (mimo iného) namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti, čo bezpochyby zakladá i odvolací dôvod i podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať

len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Vo vzťahu k použitému odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobca neuviedol, aké pochybenia, resp. nedostatky súdu prvej inštancie vytýka. Žiada sa uviesť, že nestačí v odvolaní formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné konkrétne identifikovať, v akom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu a bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací súd za stranu - de facto z úradnej moci - vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu prvej inštancie.

19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnenej požiadavky, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

20. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo namietanie, že napadnutý rozsudok neobsahuje zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok trpí skutkovými vadami, nakoľko súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov a v dôsledku vád v skutkových zisteniach vec aj nesprávne právne posúdil.

21. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku. Ak aj žalobca v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom namietaných skutočností je dostatočne, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody pre zvolený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu.

23. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

24. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

25. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

26. Spornou a odvolaním žalobcu nastolenou otázkou bolo, komu zo strán sporu po zrušení podielového spoluvlastníctva je vhodnejšie prikázať predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva, keď žalobca mal a má záujem nadobudnúť všetky predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, pričom argumentoval tým, že je majoritný vlastník, že preukázal reálny a dlhodobý záujem o účelné využívanie predmetných nehnuteľností a ochotu a schopnosť sa o ne starať a zveľaďovať a žalovaná dlhodobo nehnuteľnosti užívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Uvedená spornosť sa týka skutkových okolností, na ktoré má súd brať zreteľ pri druhom spôsobe autoritatívneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

27. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotno- právnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Predmetom vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdu v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka. Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Reálne rozdelenie podľa podielov (prvý spôsob) prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada,

ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi. Prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (druhý spôsob), ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. Predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov (tretí spôsob) prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.

28. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanom prípade reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je možné s prihliadnutím na ich účelné využitie, keď pozemky z hľadiska svojho umiestnenia a pôvodného užívania tvoria jeden celok pozostávajúci zo štyroch parciel, ktoré sa využívali súčasne a neboli nikdy navzájom oddelené. Záver súdu prvej inštancie o tom, že reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je možné, nebol žalobcom v odvolaní spochybnený. Žalobca však v odvolaní opakovane argumentoval tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nelogické a zmätočné, keď na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje nedeliteľnosť nehnuteľností ako celku a následne uvádza, že tieto nehnuteľnosti by sa mali rozdeliť na dva samostatné celky, teda najskôr zdôvodňuje, že sú fakticky nedeliteľné, no vzápätí dochádza k opačnému záveru, že sú deliteľné na dva celky.

29. V preskúmavanom prípade sa jedná o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k súboru priestorovo súvisiacich pozemkov (vrátane vinohradníckeho domčeku nachádzajúceho sa na jednom z nich), pričom zo skutkových zistení vyplynulo, že z hľadiska ich užívania tvorili a tvoria jeden celok. Nebolo sporným medzi stranami, že panujú medzi nimi nezhody o bežnom hospodárení so spoločnými pozemkami, o investíciách žalobcu do vinohradníckeho domčeka a rozsahu užívania spoločných pozemkov, resp. o nadužívaní zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že pozemky tvoria z hľadiska svojho umiestnenia a pôvodného užívania jeden celok, ktoré sa využívali súčasne a neboli nikdy navzájom oddelené (ods. 42. napadnutého rozsudku). Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že reálne rozdelenie predmetných pozemkov (teda každého jedného pozemku z piatich spoločných) podľa spoluvlastníckych podielov neprichádza do úvahy vzhľadom na faktickú a najmä funkčnú nedeliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, neznamená to, že konštatoval, že sa nejedná o samostatné pozemky, ako sa to snaží navodiť žalobca v odvolaní (čl. II. bod. 1. odvolania). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 42., 45., 46.) jasne vyznieva, že ak súd prvej inštancie opakovane konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti tvoria jeden celok, ide o celok funkčný, a to celok priestorovo nadväzujúcich pozemkov s jedným vstupom (na parcele č. XXXX/X), využívaných k vinohradníckym účelom. Ani odvolací argument žalobcu, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že sa nejedná o jeden celok ale o päť samostatných nehnuteľností (čl. I. bod. 4. odvolania), nie je opodstatnený, keďže súd prvej inštancie ustálil, že predmetné nehnuteľnosti tvoria jeden celok jednoznačne z hľadiska naplnenia účelu ich užívania, nie právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Túto úvahu súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správnu a nevzhliada v nej žiadnu nelogickosť, ktorá by mala podľa názoru žalobcu viesť k zmätočnosti napadnutého rozsudku.

30. Práve z dôvodu, že súd prvej inštancie mal striktne za to, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné, zaoberal sa ďalej vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Neopodstatnená je potom i ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, prečo zvolil spôsob vyporiadania prostredníctvom prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva strán sporu. V preskúmavanom prípade bol totiž splnený aj ďalší predpoklad tohto spôsobu vyporiadania, že spoluvlastníci sa hodlajú stať výlučnými vlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností.

31. Podstatou odvolania žalobcu boli námietky, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní predmetných nehnuteľností prikázaním parciel č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, vinohradníckeho domčeka do výlučného vlastníctva žalobcu a prikázaním parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalovanej, opomenul všetky kritéria, t. j. veľkosť podielov, účelnosť využitia nehnuteľností a samotné správanie žalovanej. Žalobca mal za to, že všetky nehnuteľnosti by mali byť prikázané do jeho výlučného vlastníctva vzhľadom na to, že je väčšinový spoluvlastník a sú u neho splnené predpoklady na účelné a zodpovedné využívanie predmetných nehnuteľností ako celku.

32. Súd prvej inštancie založil svoju úvahu zvoleného spôsobu vyporiadania predmetných nehnuteľností, konkrétne na prikázaní parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalovanej, na nutnosti zachovania jej

vlastníckeho práva z dôvodu jej citového vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam (ods. 44. napadnutého rozsudku).

33. Spornou tak zostala otázka, či parcela č. XXXX mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu alebo žalovanej.

34. Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu je jedným zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka. Súd zo zákona prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkov. Tieto kritéria však nie je možné považovať za absolútne a jediné, nakoľko súd pri posudzovaní, komu bude vec prikázaná, musí vychádzať zo súhrnu všetkých okolností, ktoré sú v danej veci relevantné tak, ako to vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 33/2010 z 28. septembra 2011: „V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vtedy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.“ Judikatúra tak vychádza z toho, že hľadiská uvedené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vziať do úvahy, nejedná sa však o hľadiská rozhodujúce (napr. R 16/1967 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) a otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Toto napokon vyplýva aj z textu zákona, podľa ktorého súd k uvedeným kritériám prihliadne. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí zaoberať výškou spoluvlastníckych podielov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočností. 35. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie na prikázanie parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalovanej a v podrobnostiach na ne odkazuje (ods. 44. napadnutého rozsudku). Súd môže totiž prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva aj tomu spoluvlastníkovi, ktorému nenasvedčujú kritéria výslovne v zákone uvedené, nakoľko ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právna norma s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností. V prejednávanom prípade sa jedná o historický majetok rodiny spoluvlastníkov (tzv. dedovizeň materiálneho charakteru), pričom vo vzťahu k žalobcovi predmetné nehnuteľnosti vlastnili jeho starí rodičia a jeho matka (žalobca je syn sestry žalovanej) a vo vzťahu k žalovanej ich vlastnili jej rodičia. Z vykonaného dokazovania bez pochýb vyplynulo, že žalovaná má silný citový vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, je pre ňu nepredstaviteľné rozlúčiť sa s predmetnými nehnuteľnosťami, keďže si k nim vytvorila emocionálnu väzbu v nadväznosti na dlhoročné spomienky (od detstva) na svojich rodičov pri zakladaní a následnej starostlivosti o vinohrad a spomienky na rodinné stretnutia pri vinobraní. Od detstva je tak žalovaná zviazaná s predmetnými nehnuteľnosťami, predstavujú pre ňu nielen materiálny majetok ale i nemateriálne hodnoty, a to pokračovanie v odkaze svojich rodičov a rodinnej tradícii – pestovanie viniča. Práve okolnosti na strane žalovanej spočívajúce v silnej emocionálnej väzbe k predmetným nehnuteľnostiam, naviazané najmä na jej túžbu či snahu zachovať odkaz rodičov, viedli rovnako odvolací súd k záveru, že v preskúmavanom prípade nie je možné favorizovať hľadisko veľkosti podielov, ako žiadal žalobca počas celého konania na súde prvej inštancie (opakovane aj v odvolaní). Hoci je žalobca väčšinový spoluvlastník predmetných nehnuteľností, správne súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené osobitne prihliadol na záujem menšinového spoluvlastníka - teda žalovanej, ktorá nesmie byť z tohto dôvodu ukrátená na svojich právach. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nebola zo spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností vylúčená, teda že hľadisko veľkosti spoluvlastníckych podielov nebolo určujúce.

36. Žalobca nesúhlasil s prikázaním parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalovanej aj z dôvodu, že on má dlhodobý, reálny a konkrétny záujem o riadne obhospodarovanie a zveľaďovanie predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za preukázané a nebolo to ani medzi stranami sporné, že žalovaná má rovnako záujem o pozemky, stará sa o ne a snaží sa ich zveľaďovať (ods. 44. napadnutého rozsudku). Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je určená. Predmetné nehnuteľnosti boli a sú využívané za účelom pestovania vinohradu, obe strany jasne prejavili záujem pokračovať vo vinohradníckej činnosti na pozemkoch pre vlastnú potrebu. Kritérium

účelného využitia veci bolo u oboch strán sporu splnené v rovnakej miere, a preto opodstatnene súd prvej inštancie v preskúmavanej veci nepričítal toto kritérium výlučne žalobcovi. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že kritérium účelného využitia veci do budúcnosti v preskúmavanom prípade svedčilo obom stranám sporu rovnako, resp. žalobca nepreukázal, že by predmetné nehnuteľnosti účelnejšie využíval ako žalovaná. Preto jeho použitie výlučne v prospech žalobcu, ako to žiada žalobca v odvolaní, by viedlo k zjavne nespravodlivému výsledku a k poškodeniu žalovanej.

37. Napokon žalobca namietal prikázanie parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu jej správania, ktorá sa podľa žalobcu mala dlhodobo správať ako výlučný vlastník, nehnuteľnosti užívala nad rámec svojho podielu, v období apríl – júl 2024 spolu so svojim manželom naviezla pred vstup na časť nehnuteľností terénnu hlinu zmiešanú so stavebným odpadom a žalobca počas výkonu svojich spoluvlastníckych práv čelil slovnému napádaniu zo strany žalovanej. Vo vzťahu k navezeniu stavebnej sute pred časť pozemkov z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa tak stalo z dôvodu, že žalovaná považovala prvý rozsudok súdu prvej inštancie za právoplatný v časti nadobudnutia vlastníctva k parcele č. XXXX a mala snahu zabezpečiť si týmito terénnymi úpravami prístup na pozemok. Žalovaná k uvedenému konaniu uvádzala, že sa tak stalo, nakoľko žalobca si spoločnú prístupovú cestu uzamkol a namontoval tam kamerový systém. Čo sa týka obhospodarovania predmetných nehnuteľností medzi stranami sporu existujú dlhodobo nezhody, navzájom sa obviňujú, že jeden druhému bránia v riadnom užívaní predmetných nehnuteľností, že zanedbávajú starostlivosť o vinohrad a znehodnocujú pozemky, že si navzájom zamedzujú prístup k predmetným nehnuteľnostiam a vzájomné správanie prekračuje hranice slušnosti. Práve tieto spory o hospodárení so spoločnou vecou viedli žalobcu k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a k viac ako päť rokov trvajúcemu súdnemu sporu bez alternatívy uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Výsledky dokazovania v prejednávanej veci však nenasvedčujú tomu, že by v právne relevantnej intenzite došlo zo strany žalovanej voči žalobcovi k násilnému správaniu sa, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre prikázanie aj parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že žalovaná užívala predmetné nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, mal možnosť podať samostatnú žalobu o náhradu za obmedzenie jeho spoluvlastníckeho práva, avšak nezakladá to dôvod pre prikázanie všetkých nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán spor do výlučného vlastníctva žalobcu. Ani odvolacia argumentácia žalobcu, že je nevyhnutné zohľadniť správanie žalovanej ako určujúce kritérium pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nebola opodstatnená. Hľadisko násilného správania žalovanej voči žalobcovi neprichádzalo v preskúmavanom prípade do úvahy.

38. Žalobca tiež argumentoval tým, že je tu dôvodná obava, že žalovaná ako vlastníčka susediacej nehnuteľnosti bude pokračovať v konfliktom správaní a nebude rešpektovať stav samostatného vlastníctva. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by sa uvedená okolnosť mala premietnuť v pomeroch súdenej veci, nakoľko eventuálne budúce susedské spory rozhodne nie je možné riešiť už v konaní o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže to nie je jeho účelom.

39. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepovažoval hľadiská uvedené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka za rozhodujúce (veľkosť spoluvlastníckych podielov nepokladal za absolútne rozhodujúce, účelné využitie veci bolo rovnocenné, násilné správanie žalovanej nebolo preukázané) a vychádzal aj z iného v zákone výslovne neuvedeného kritérií (silná emocionálna väzba žalovanej k rodinnému majetku), postupoval správne a jeho úvaha o zvolenom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola adekvátna zistenej situácii v záujme spravodlivého vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

40. Odvolací súd uvádza, že spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu bol súdom prvej inštancie uskutočnený so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci, pričom úvaha súdu prvej inštancie o potrebe zachovať vlastníctvo aj žalovanej nebola zjavne neprimeraná a pri prikázaní parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalovanej zohľadnila aj iné dôležité skutočnosti, ktoré sa k spoločným veciam vzťahovali (emocionálny vzťah žalovanej k nehnuteľnostiam, zachovanie hospodárskeho účelu nehnuteľnosti, solventnosť žalovanej, starostlivosť žalovanej o vinohrad). Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že samotná skutočnosť, že ak určitý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je pre všetkých spoluvlastníkov ideálny, neznamená to, že by týmto spôsobom nebolo možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pričom je akceptovateľné, že následné užívanie nehnuteľností už nebude realizované v súlade s predstavami bývalých spoluvlastníkov,

teda nebude natoľko komfortné ako pred rozdelením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Preto ani nesúhlas niektorého zo spoluvlastníkov s konkrétnym spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebráni takému vyporiadaniu, a to predovšetkým v prípade, kedy žiadny zo spoluvlastníkov nenavrhne riešenie lepšie rešpektujúce záujmy všetkých spoluvlastníkov.

41. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovanou ako podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností zodpovedá riešenie, ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie.

42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

43. V súvislosti so žalobcovým prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalobca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné závery týkajúce sa ním navrhnutého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

44. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

45. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

46. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o náhrade trov konania vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu, v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

47. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).