Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/51/2025

Uznesenie

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/51/2025-177 IČS: XXXXXXXXXX

U Z N E S E N I E

Okresný súd Levice, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G., zastúpený spoločnosťou: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, v mene ktorej koná konateľ a advokát: JUDr. Julián Lapšanský, proti žalovanej: neb. H. G., (predtým I.), J. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v žalobe označená ako zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd“), bola elektronicky dňa 02.10.2025 doručená žaloba, ktorou sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F., obec F., okres Levice. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe označil žalovanú len ako – H. I., J. K., neznámy vlastník, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, teda žalovaná bola označená bez akýchkoľvek generálií, vrátane dátumu narodenia.

3. Za účelom bližšieho zidentifikovania žalovanej súd vykonal šetrenia prostredníctvom Okresného úradu L., katastrálny odbor, Obecného úrad Uhliská a aj Obecného úradu Pukanec. Z takto vykonaného šetrenia bolo zistené, že žalovaná má v matričnej knihe sobášov evidovaný dátum narodenia XX.XX.XXXX a k menu má uvedené priezvisko Arvay (č.l. 73- odpoveď Obecného úradu Pukanec). Okresný súd následne vykonal dotaz aj na Register obyvateľov SR, ktorým bolo oznámené, že osoba označená ako H. I., alebo H. I., nar. XX.XX.XXXX sa v registri nenachádza (č.l. 105).

4. Okresný súd preto dotazoval aj Rímskokatolícku cirkev, farnosť Pukanec, ktorou bolo dňa 03.06.2026 súdu oznámené, že H., rodená K. uzavrela prvé manželstvo, z ktorého používala priezvisko I.. Po smrti jej prvého manžela uzavrela žalovaná druhé manželstvo, z ktorého používala priezvisko G.. V knihe úmrtí bol zaznamenaný aj dátum úmrtia H. G. a to dňa 30.06.1995 (č.l. 165-166).

5. Rovnaké skutočnosti boli uvedené aj v odpovedi Obce Pukanec na ďalší dotaz súdu, v ktorom dotaze boli obci poskytnuté už aj bližšie údaje o žalovanej (čl. 175). Dátum úmrtia žalovanej vyplýva aj z odpovede z registra obyvateľov vykonanej prostredníctvom súdu, kedy súd zisťoval údaje už o H. G., J. K.. Z výsledku lustrácie rovnako vyplynulo, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX vo M. s tým, že v registri obyvateľov je žalovaná evidovaná menom H. a nie H. (čl. 72).

6. S poukazom na dátum úmrtia žalovanej (30.06.1995) je jednoznačne preukázané, že žalovaná zomrela ešte pred podaním žaloby na súd.

7. Už v čase, keď sa súdu podarilo zistiť len dátum narodenia žalovanej 07.01.1914, Slovenský pozemkový fond poukazoval na to, že žalobcom označená žalovaná s vysokou pravdepodobnosťou už nežije, preto Slovenský pozemkový fond poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016 z ktorého vyplýva, že označenie žalovanej nie je správne.

8. Na vyššie uvedené reagoval právny zástupca žalobcu vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.01.2026 tak, že žalovanú označil ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka menom H. I., J. K., zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava“ (č.l. 116).

9. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len „ procesné podmienky “ ).

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 7 O. z., spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

14. Podľa § 8 O. z., spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

15. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto spôsobilosť môže nadobudnúť aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikne okamihom smrti fyzickej osoby. Pre konanie je rozhodné, či osoba označená ako strana sporu mala spôsobilosť v čase, keď bol podaný návrh, prípadne či táto osoba spôsobilosť byť stranou sporu nestratila počas konania.

16. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že označená žalovaná už v čase podania žaloby nemala spôsobilosť na práva a povinnosti, následkom čoho nemala ani procesnú subjektivitu. Právny zástupca žalobcu, po upozornení Slovenského pozemkového fondu na pravdepodobnosť úmrtia žalovanej, reagoval na nesprávne označenie žalovanej spôsobom, ako to vyplýva z citovaného rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je uvedené v odseku 8 tohto rozhodnutia. Okresný súd ale konštatuje, že CSP nepozná „nápravu“ označenia žalovanej strany sporu v prípade ak sa v konaní preukáže, že žalobcom označená žalovaná už v čase podania žaloby nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti, t. j. nemala ani procesnú subjektivitu, čo je aj prípad tohto konania. Tu súd poukazuje na citovanú zákonnú úpravu (§ 62 CSP) podľa ktorej v takomto prípade sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého zákonným následkom je vždy len zastavenie konania.

17. Iná by bola situácia, ak by žalobca označil už v čase podania žaloby žalovanú (žalovaných) tak, ako to urobil v upresnení (č.l. 116) s tým, že v tomto prípade by sa jednalo o nezistených vlastníkov, ktorých by v konaní zastupoval práve Slovenský pozemkový fond.

18. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb., O pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách podľa ktorého, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území a ku konaniu o stavebnom zámere.

19. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že Slovenský pozemkový fond zastupuje len a výlučne neznámych vlastníkov a nie známych vlastníkov (keďže žalovaná bola riadne zidentifikovaná), navyše už nebohých. Tak ako sa podarilo súdu v priebehu konania zidentifikovať žalovanú, mohla táto identifikácia byť vykonaná aj zo strany žalobcu a to ešte pred podaním žaloby. Žalobca namiesto toho vychádzal len z listu vlastníctva, čím si sám zapríčinil stav, že ako žalovanú označil osobu bez procesnej subjektivity, čoho zákonným následkom je zastavenie konania.

20. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. V danom prípade spôsobil zastavenie konania žalobca, ktorý označil ako žalovanú osobu bez procesnej subjektivity. Nárok na náhradu trov konania potom vznikol žalovanej, ktorú v dôsledku jej nesprávneho označenia zastupoval Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond nesúhlasil s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobcovi, kde poukázal na predmet sporu – zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu navrhol o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 257 CSP. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Slovenský pozemkový fond si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci ešte nepojednával, pričom Slovenský pozemkový fond nebol ani zastúpený právnym zástupcom, vyjadrenia podávala zamestnankyňa Slovenského pozemkového fondu poverená zastupovaním v spore (čl. 109), z ktorého dôvodu má súd zároveň preukázané, že Slovenskému pozemkovému fondu v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli.

23. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol a contrario podľa citovaného § 256 ods. 1 CSP, ktorým postupom nárok na náhradu trov konania Slovenskému pozemkovému fondu (podľa žalobcu ako zastupujúceho subjektu žalovanej) voči žalobcovi nepriznal.

24. O vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku zo žaloby súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V Leviciach, dňa 24. júna 2026 Mgr. Mariana Pondelová Sudkyňa