Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Csp-42-2026.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/42/2026
Uznesenie
-2 - 10Csp/42/2026
Okresný súd Zvolen v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Malcho, s.r.o., Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 14.377,09 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
-2 - 10Csp/42/2026
I/ Súd konanie z a s t a v u j e .
II/ Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
-4 - 10Csp/42/2026
1. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 30.11.2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.716,50 Eur spolu s príslušenstvom a priznal náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 19.12.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Následne v dôsledku podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.03.2026 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.12.2024 sp. zn. 16CoCsp/8/2024 a rozsudok Okresného súdu Zvolen z 30.11.2023 č.k. 15Csp/81/2023-169 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.
1.1. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno dospieť k záveru, že výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný a na základe uvedeného mal v okolnostiach danej veci za to, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnená nebola a žalobca nie je preto v spore aktívne legitimovaný; spor z hľadiska právneho posúdenia veci vo vymedzenej právnej otázke rozhodol súd v rozpore s ustálenou judikatúrou dovolacieho súdu (sp. zn. 1VCdo/4/2025). Z daného vyplýva aj to, že dovolateľ dôvodne namietal, že odvolací súd nedôsledne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Dovolací súd konštatoval, že pri riešení dovolateľom nastolenej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu došlo k odklonu od aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenie § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
2. Po vrátení veci Najvyšším súdom SR vec bola na základe opatrenia predsedníčky Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.05.2026 pridelená na prejednanie a vykonanie jednotlivých úkonov zákonnej sudkyni, ktorá v pôvodnom konaní vo veci rozhodovala. Následne bol právny zástupca žalobcu s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu a tam vyslovený právny názor vyzvaný na doloženie dôkazu - výzvy právneho predchodcu žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v spore. Súčasne bol vyzvaný, aby uviedol, či trvajú na podanej žalobe vzhľadom na prezentovaný právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a viazanosť týmto právnym názorom (§ 455 CSP).
3. Po doručení výzvy spolu s predvolaním na termín pojednávania právny zástupca žalobcu písomným podaním dňa 08.06.2026 zobral žalobu v celom rozsahu späť, ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 30.06.2026, žiadal konanie zastaviť a požiadal o vrátenie súdneho poplatku.
4. Vzhľadom k tomu, že vec bola „rozpojednávaná“ s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 CSP súd vyzval žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu na vyjadrenie sa, či súhlasí so zastavením konania. Súčasne bolo späťvzatie žaloby doručené protistrane. Podaním zo dňa 10.06.2026 doručené 11.06.2026 tunajšiemu súdu, žalovaný oznámil nesúhlas so späťvzatím žalobného návrhu. Ako dôvod uviedol, že nesúhlasí nakoľko v prípade, ak by súd uznesením konanie zastavil, žalobca by mohol naďalej pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, nakoľko v prípade súhlasu so späťvzatím by konajúci súd neskúmal podmienky aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V danom prípade neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a žalobca sa nikdy nestal nositeľom práv viažúcich sa k pohľadávke, ktorá je predmetom konania a teda žalovaný žiadal, aby súd rozsudkom žalobu zamietol v celom rozsahu. Práve meritórnym rozhodnutím súdu bude preukazovať, že žalobca nemá od žalovaného nárok na žiadnu dlžnú sumu. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Následne ospravedlnil neúčasť na pojednávaní 30.06.2026 podaním doručeným 24.06.2026.
5. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvztím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou súd postupoval podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP a žalovaného vyzval na vyjadrenie sa, či so zastavením konania súhlasí. Späťvzatiu žaloby predchádzalo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, kde bol vyslovený právny názor v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, na ktorú Najvyšší súd poukázal a to v konaní vedenom pod sp. zn. 1VCdo/4/2025. V spore nastolenou otázkou sa Najvyšší súd zaoberal vo veľkom senáte v rozhodnutí zo dňa 30.07.2025, kde riešil rozdielnosť názorov rozhodnutí viacerých dovolacích senátov, pričom sa priklonil k prevažnému názoru rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, že „Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“. Práve v dôsledku vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, súd po vrátení veci vyzval žalobcu na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní a doloženia výzvy v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Po doručení výzvy právny zástupca žalobcu zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd následne postupom podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby. Tento vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že v prípade ak by súd uznesením konanie zastavil žalobca by mohol naďalej pokračovať vo vymáhaní pohľadávky nakoľko v prípade súhlasu so späťvzatím by konajúci súd neskúmal podmienky aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
8.1. S poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1, veta prvá CSP súd skúmal, či nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby predstavuje vážny dôvod, pre ktorý by nedošlo k zastaveniu konania. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán sporu, najmä s prihliadnutím na mieru ohrozenia práv a právom chránených záujmov žalovaného. Žalovaný dôvodil nesúhlas možnosťou pokračovania žalobcu vo vymáhaní pohľadávky nakoľko by súd konajúci (zrejme mal na mysli pri vymáhaní pohľadávky) neskúmal podmienky aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. S týmto argumentom nie je možné súhlasiť nakoľko z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplynulo, že je pre platné postúpenie pohľadávky potrebná výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Navyše z rozhodnutia v danej veci vyplýva, že Najvyšší súd riešil rozdielnosť názorov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v spore nastolenou otázkou, kde sa touto zaoberal veľký senát v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/4/2025 dňa 30.07.2025 a vyslovil názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku a takouto výzvou nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. Jednou zo základných otázok, ktorou sa súd v každom konaní zaoberá je okrem iného posúdenie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, to znamená, či ten kto žaluje je nositeľom práv a oprávnení, o ktoré v konaní ide a naopak, či ten kto je žalovaný má povinnosti vyplývajúce zo žaloby. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, ako nesúhlas so zastavením konania, že by konajúci súd v prípade zastavenia konania neskúmal podmienky aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Navyše okolnosť, že by žalobca mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky tiež nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nesúhlasu nakoľko, ak by aj žalobca do budúcna podal opakovanú žalobu, súd je zo zákona povinný skúmať okrem splnenia ostatných podmienok konania aj to, či je žalobca nositeľom hmotnoprávnych oprávnení, o ktoré v konaní ide, čo v prípade ustálenej rozhodovacej praxe žalobca preukázať nevie, tak ako to bolo v tomto prípade. Z týchto dôvodov preto súd vyhodnotil nesúhlas so zastavením konania ako nedôvodný a mal za to, že sa v danej veci nejedná o nesúhlas z vážnych dôvodov, preto na tento neprihliadol a konanie pre späťvzatie žaloby zastavil. K zastaveniu konania došlo s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 CSP potom čo nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby bol vyhodnotený ako nedôvodný (nie z vážnych dôvodov).
9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. K zastaveniu konania došlo pre správanie žalobcu, ktorý potom čo vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR a zrušil tak rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, zobral žalobu v celom rozsahu späť a to s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšší súdom a nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Súd mal za to, že zavinenie zastavenia konania je na strane žalobcu, preto žalovaný má nárok na náhradu trov konania. Pri trovách konania súd postupuje podľa ustanovenia § 262 CSP s tým, že rozhoduje podľa ods. 1 o nároku a až následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhoduje súdny úradník o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP). Vzhľadom na predmet sporu a späťvzatie žaloby žalobcom, ktoré procesne zavinil žalobca (§ 256 ods. 1 CSP), súd mal za to, že žalovanému prináleží nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100% voči strane, ktorá zavinila zastavenie konania, t.j. voči žalovanému.
11.1. Žalobca v späťvzatí žaloby žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok. V danom spore nešlo o prípad upravený v ustanovení § 11 ods. 1,3 zákona o súdnych poplatkoch, preto žalobcovi nárok na vrátenie nevznikol.
Poučenie:
-2 - 10Csp/42/2026
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).