Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/74/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a JUDr. Branislava Krivošíka, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., nar. X. XXXXX XXXX v C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava, pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. o sťažnosti prokurátorky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 17. júna 2026, sp. zn. 1T/58/2024, na neverejnom zasadnutí konanom 7. júla 2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušuje. II. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku sa žiadosť obžalovaného A. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta. III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa písomný sľub obžalovaného A. B., že povedie riadny život neprijíma. IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obžalovaného A. B. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) uznesením zo 17. júna 2026, sp. zn. 1T/58/2024, rozhodol takto: I/ Podľa 79 ods. 3 Tr. por., § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa prijíma písomný sľub obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Bratislava, a podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. pri existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa väzba obžalovaného nahrádza jeho písomným sľubom a zároveň dohľadom probačného a mediačného úradníka a obžalovaný sa prepúšťa z väzby na slobodu. II/ Podľa § 80 ods. 2 a § 82 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladajú nasledovné povinnosti a obmedzenia:

- zákaz osobného styku ako i styku v akejkoľvek inej forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom poštových, telekomunikačných a elektronických služieb, alebo inými obdobnými prostriedkami, s výnimkou účasti na úkonoch trestného konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, príp. inými potrebnými úkonmi pred príslušnými štátnymi orgánmi a súdmi, a to navzájom a so spoluobžalovanými F. G., B. H., I. J., G. G., K. G. a L. M.,

- zákaz užívania omamných a psychotropných látok obžalovaným,

- povinnosť zdržiavať sa v obydlí na adrese D. E. XXX v čase od 18,00 hod. do 6,00 hod., vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, s výnimkou času, nevyhnutného na lekárske ošetrenie, výkon zamestnania, ako aj s výnimkou osobnej účasti na polícii, prokuratúre a súde a s účasťou na probáciách v termínoch, ktoré určí probačný a mediačný úradník a iných úkonoch spojených s týmto trestným konaním, alebo iných závažných a nevyhnutných potrieb, a to vždy po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka,

- povinnosť pravidelne raz za mesiac sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Galanta v čase stanovenom probačným a mediačným úradníkom, prvý krát nasledujúci pracovný deň odo dňa rozhodnutia súdu o jeho prepustení z väzby na slobodu, a to v úradných hodinách súdu,

- povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý konanie vedie, každú zmenu miesta pobytu,

- povinnosť dostavovať sa na predvolanie pred orgány činné v trestnom konaní a na súd na úkony prebiehajúceho trestného konania v tejto trestnej veci,

- povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa resp. legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie,

- zákaz vycestovania do zahraničia. III. Podľa § 82 ods. 4 Trestného poriadku sa obžalovanému nariaďuje kontrola technickými prostriedkami podľa zákona NR SR č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 12 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami sú ZUPKOm - zariadením na kontrolu pohybu a pobytu kontrolovanej osoby), ktorým sa dá kontrolovať (monitorovať) zákaz vycestovania do zahraničia a zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia, alebo zákaz vstupovať do zakázanej zóny, príkaz zdržiavať sa na určenom mieste, okrem vymedzených podmienok. ZNKPA - zariadením na kontrolu požitia alkoholu sú splnené, za predpokladu, že súd uloží obvinenému povinnosť zdržiavať sa v obydlí v presne vymedzenom čase. 2. Po vyhlásení uznesenia na výsluchu sa obžalovaný vzdal práva na podanie sťažnosti, avšak prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátorka) voči nemu ihneď zahlásila sťažnosť. 3. Zahlásenú sťažnosť odôvodnila prokurátorka písomným podaním doručeným okresnému súdu 22. júna 2026. Citujúc ust. § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. argumentovala, že z citovaných ustanovení vyplýva, že procesné prostriedky, ktorými možno nahradiť väzbu, možno v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. len vtedy, ak to odôvodňuje osoba obvineného a vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu možno ho považovať za dostatočný a možno účel väzby dosiahnuť. Použitie týchto miernejších prostriedkov nahradenia väzby sa posudzuje z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.). V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe (napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa možno tiež považovať viac významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností pri nedostatku tzv. priťažujúcich okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe, judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. 4. Ďalej prokurátorka argumentovala, že z doteraz zabezpečených dôkazov v rámci prípravného konania vyplýva, že obžalovaní A. B. a F. G. si metamfetamín mali zadovažovať od doteraz nestotožnených osôb, pričom nákup a predaj drog prebiehali tým spôsobom, že metamfetamín si zabalili na menšie množstvá do mikroténových vreciek a alobalu, ktoré po komunikácii s odberateľmi resp. predajcami zakopávali na brehu rieky N. alebo odovzdávali priamo kupcom v obci D. na vopred dohodnutom mieste. Podľa vyjadrenia svedkov, drogy hlavne metamfetamín zakopávali do zeme do tzv. „mŕtvych schránok" v blízkosti vodného toku N. od obce D. po mesto O., kde uvedené omamné a psychotropné látky odovzdávali svojím odberateľom resp. osobám, ktoré pre nich drogy predávali konečným spotrebiteľom. Takto drogy mali predávať aj obžalovaným K. G. (s prezývkou „M."), B. H. (s prezývkou „H.") , L. M., G. G. ako aj I. J., ktorí následne drogy ďalej predávali koncovým užívateľom prípadne menším dílerom. Obžalovaní A. B. a F. G. drogy mali predávať v množstvách od niekoľko desiatok gramov až po niekoľko sto gramov v jednom predaji. So svojimi „zákazníkmi" komunikovali prostredníctvom aplikácii a sms správ cez mobilné telefóny, kde si dohadovali miesto a čas stretnutia pri predaji drog a odovzdania hotovosti za predané drogy. Obžalovaní A. B. a F. G. by mali mat' vytvorenú sieť pomocníkov - predajcov, ktorým by mali zadávať úlohy pri predaji drogových látok. Títo pomocníci by mali na základe požiadaviek B. a G. pomáhať pri prechovávaní a distribúcii omamných a psychotropných látok. Podľa

vyjadrenia vypočutých svedkov po kontaktovaní podozrivých B. a G., títo drogy predajcovi odovzdali na dohodnutom mieste resp. zaviezli osobu na miesto, kde si drogy vykopala z „mŕtvej schránky". Následne, po predaji týchto drog, vopred dohodnutú časť finančnej hotovosti utŕženej z predaja drogových látok, odovzdali na vopred dohodnutom mieste A. B. alebo F. G.. Obaja obžalovaní sa zvykli pohybovať spolu pri odovzdávaní drog a preberaní hotovosti. Zároveň bolo zistené, že obaja obžalovaní používajú obdobné motorové vozidlá. Obžalovaní A. B. a F. G. sa mali opakovane a systematicky dopúšťať drogovej trestnej činnosti, keď psychotropné látky okrem ich užívania a neoprávneného prechovávania, ďalej distribuovali medzi viacerých konečných užívateľov návykových látok z čisto zištných dôvodov za účelom získavania finančných prostriedkov na zabezpečovanie svojich potrieb z trestnoprávneho hľadiska neakceptovateľným spôsobom, čo zvyšuje samotnú závažnosť konania obžalovaných, ktoré je kvalifikované ako zločin. Z doteraz zabezpečenej dôkaznej matérie jednoznačne plynie, že zámerom A. B. a F. G. pri obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami bol, aby mali menej odberateľov, ktorí však budú kupovať väčšie množstvá drogových látok. Uvedeným spôsobom sa obžalovaní snažili znížiť riziko ich zadržania pri odovzdávaní omamných a psychotropných látok. Finančné prostriedky nadobudnuté z predaja drog mali využívať na svoj nákladný život a to dovolenky, osobné motorové vozidlá, chaty, domy a pod., ktoré následne dali zaregistrovať na blízke osoby (ako napr. A. B. na svoju družku rodinný dom, osobné motorové vozidlá a F. G. na rôzne blízke osoby - osobné vozidlo, chatu atd'), pričom v zásade všetci zvyšní obžalovaní drogy odoberali práve od B. s G.. Tu je zároveň opakovane potrebné poukázať na to, že všetci obžalovaní drogy ďalej distribuovali. Zároveň je potrebné konštatovať, že v tomto štádiu konania existujú dôvody na podozrenie, že sa stali skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, ako aj dôvody na podozrenie, že týchto skutkov sa dopustili aj práve obžalovaní A. B., F. G. a B. H., čo vyplýva predovšetkým z vykonaného dokazovania: v prípade obžalovaného F. G. z výpovede odsúdeného L. M. ( tento odsúdený vypovedal o predaji drog G.), a tiež svedkov: J. P. ( ktorý vypovedal o prítomnosti G. pri predaji drog; po vznesení obvinenia obvineným už odmietol vypovedať), Q. K. (ktorý vypovedal o drogovej trestnej činnosti G. v rámci predaja drog; po vznesení obvinenia obvineným už odmietol vypovedať), M. P. (ktorý vypovedal o možnej drogovej trestnej činností obi G. a po vznesení obvinenia obvineným dané v podstate zopakoval), G. R. ( ktorý vypovedal o jednej prítomnosti G. pri predaji drog; po vznesení obvinenia obvineným vypovedal v podstate o možnej spojitosti G. s predajom drog), I. I. (ktorý vypovedal o drogovej trestnej činnosti obž. F. G. v rámci predaja drog; a po vznesení obvinenia obvineným už dané v podstate poprel), S. B. (ktorý vypovedal o drogovej trestnej činnosti G., ktorý mu mal ponúkať drogy na predaj), N. K. (ktorý vypovedal o drogovej trestnej činnosti G. v rámci predaja drog; po vznesení obvinenia obvineným uviedol, že informácie mal sprostredkovane), N. C. (ktorý vypovedal o drogovej trestnej činnosti G. v rámci predaja drog resp. jeho kamarát mal od obžalovaného kupovať drogy; po vznesení obvinenia obvineným dané viac či menej v podstate zopakoval), S. F. (ktorý vypovedal o drogovej trestnej činnosti G. v rámci predaja drog; po vznesení obvinenia obvineným odmietol vypovedať), K. T. (ktorá vypovedala o drogovej trestnej činnosti G. v rámci predaja drog; a po vznesení obvinenia obvineným odmietla vypovedať), N. J. (ktorá vypovedala o drogovej trestnej činnosti G., kedy od neho v minulosti kupovala drogy; a po vznesení obvinenia obvineným dané v podstate zopakovala), v prípade obž. A. B. z výsluchu svedka M. P., ktorý okrem iného uviedol, že niekedy v roku 2015 a v rokoch 2019 a 2020 keď prebiehala rekonštrukcia jeho rodinného domu v D., prišiel za ním A. B. do jeho domu v D., U. U. R. E. XXX, aby mu svedok schoval tri kilá marihuany, takisto svedka vyzval, nakoľko chcel vo veľkom predávať drogy, či mu je ochotný robiť skladníka a za uskladnenie, by dostával 500,-€ týždenne, z výpovede svedka G. R. (dňa 30.04.2024 po vznesení obvinenia), ktorý v rámci svojho výsluchu uviedol, že obv. B. pozná asi 15-20 rokov, pozná ho v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou, ked' obv. B. chodil za O. V. nakupovať drogy takisto ak svedok, v minulosti aj svedok si kupoval drogy od obvineného B. asi 1-2 krát do týždňa za 30-40 eur za dva kubíky, z výpovede svedka N. K., ktorý uviedol, že od D. P. vie, že kupuje drogy od B. s G., z výpovede svedka G. G., ktorý uviedol, že z obvinených pozná A. B. z mesta O. a raz mu ponúkol na predaj pervitín, bolo to asi niekedy v roku 2019, z výpovede svedka G. K., ktorý uviedol, že kupoval pervitín od obvineného A. B. niekedy koncom leta 2021 asi trikrát na pumpe v D.. 5. Prokurátorka v sťažnosti ďalej argumentovala, že v rámci vyšetrovania boli na mobilné telefónne čísla obžalovaných, alebo na čísla, ktoré mali pri komunikácii používať', nasadené informačno-technické prostriedky prostredníctvom príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ktorými boli monitorované a zaznamenávané komunikácie obvinených navzájom, ako aj s ďalšími osobami, potenciálnymi odberateľmi drog. Odsúdený L. M. (skutok č. 5 obžaloby), nar. XX.XX.XXXX/XXXX, bytom N. G., mal pri obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami používať mobilné telefónne číslo XXX XXX XXX XXX. L. M. podl'a výpisu z OSP Poldat sa mal dopustiť drogovej, majetkovej, ekonomickej a násilnej trestnej činnosti. Omamné a psychotropné látky a to metamfetamín-pervitín mal predávať

prevažne v obci N. G.. So zákazníkmi by sa mal často dohadovať aj prostredníctvom internetových aplikácií. L. M. by si mal kupovať drogy od A. B. a F. G. prevažne na vopred dohodnutých miestach v okrese C. a po zakúpení ich prevezie do N. G., kde by mal tieto drogy navážiť na požadované množstvá podľa potrieb zákazníkov. Prostriedky na živobytie by si mal zabezpečovať aj príležitostne a to opravami motorových vozidiel. Ods. L. M. na hlavnom polednávaní z 8.1.2025 v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. por. spravil vyhlásenie a svoju vinu uznal, pričom Okresný súd v Galante pod sp. zn. 1T/58/2024, právoplatný 8.1.2025 mu o. i. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Obžalovaný G. G., mal používať mobilné telefónne čísla XXX XXX XXX XXX, XXX XXX XXX XXX. Vyťažovaním a vykonanou analýzou ostatných s danou vecou súvisiacich informačno-technických prostriedkov najmä ITP LINA 18 bolo potvrdené, že G. G. komunikuje s podozrivým A. B., pričom si šifrovanou formou dohadujú stretnutia, ktoré by sa mali týkať predaja drog. Obžalovaní A. B. a F. G. určitý čas mali používať na komunikáciu pri obchodovaní s drogami aj spoločný tzv. „pracovný telefón" s mobilným číslom XXX XXX XXX XXX, ktoré je evidované na osobu C. I., U., M. XXX/XX. Vyťažovaním uvedeného informačno-technického prostriedku a vykonanou analýzou z akcie s krycím názvom LINA 4 aj z ostatných s danou vecou súvisiacich informačno-technických prostriedkov bolo potvrdené, že podozriví A. B. a F. G. prostredníctvom mobilných telefónov komunikujú s ďalšími osobami za účelom obchodovania s drogami. Práve odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej činnosti tzv. „pracovného telefónu" podozrivých s číslom XXX XXX XXX XXX sa podarilo zistiť a stotožniť ďalšiu osobu. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. E. XXX, T. D., ktorý má omamné a psychotropné látky, konkrétne metamfetamín zabezpečovať od A. B. a F. G.. I. J. by si mal prostredníctvom mobilného telefónneho čísla XXX XXX XXX XXX výhradne prostredníctvom krátkych textových správ dohadovať stretnutia, kde dochádza k odovzdávaniu drog medzi ním a A. B. a F. G.. Odsúdený I. J. sa mal s odberateľmi často dohadovať prostredníctvom internetových aplikácií. Podrobnou analýzou záznamov z odposluchov LINA 4 zároveň bolo zistené, že I. J. cca 3000 eur, ktoré mal získat' z predaja drog, minul pre svoju osobnú potrebu (v hazardných hrách) a z toho dôvodu zostal dlžný osobám A. B. a F. G., avšak B. s G. mu mali naďalej dodávať metamfetamín a to na dlh. Ods. I. J. na hlavnom pojednávaní z 8.1.2025 v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. spravil vyhlásenie a svoju vinu uznal, pričom Okresný súd v Galante pod sp. zn. 1T/58/2024, právoplatný 8.1.2025 mu o. i. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. 6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na časové obdobie a najmä rozsah páchania uvedeného činu, je podľa prokurátorky zrejmé, že u obžalovaných A. B., F. G. je naďalej daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom nedošlo k žiadnej takej zmene, ktorá by zakladala zmenu prístupu, či už k dôvodnosti podozrenia alebo k dôvodnej obave z konania, ktoré u všetkých menovaných obžalovaných zakladajú dôvody väzby podľa § 71 ods. písm. c) Tr. por. Pri rozhodovaní prvostupňový súd dôsledne nezvažoval, či a do akej miery ponechanie obžalovaných na slobode zvyšuje nebezpečnosť ich konania zakladajúceho väzobný dôvod a či neobmedzenie osobnej slobody obžalovaných výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimerané k miere zvýšenia rizika, ktoré by vyplývalo z ich zotrvania či ponechania na slobode po prepustení z výkonu väzby. Zároveň prokurátorka podotkla, že väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. je odlišný od ostatných väzobných dôvodov, kedy zmyslom tohto väzobného dôvodu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, tak ako je to aj v tomto prípade. Prokurátorka je toho názoru, že väzobné stíhanie menovaných obžalovaných je namieste, a to najmä s prihliadnutím na ochranu spoločnosti, kedy po prepustení z výkonu väzby na slobodu by obžalovaní mohli pokračovať v trestnej činnosti. U obžalovaných je namieste väzobné stíhanie z dôvodu obavy z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade ich prepustenia na slobodu a to najmä s prihliadnutím na charakter, rozsah a motív páchania stíhaného trestného činu, pretože stíhanej trestnej činnosti sa mali obžalovaní venovať aktívne systematicky a po dlhší čas, čo odôvodňuje obavu, že by v nej mohli pokračovať. V danom prípade malo ísť o pomerne závažnú, organizovanú a rozsiahlu drogovú trestnú činnosť, svojim spôsobom prepracovanú, ktorá mala prinášať nemalé zisky. Taktiež nemožno opomenúť, že obžalovaní páchaním stíhanej trestnej činnosti si zvyšovali svoju životnú úroveň, čím si zabezpečovali svoj životný štandard, na ktorý si počas dlhšieho obdobia, kedy sa mali dopúšťať trestnej činnosti, zvykli. Prvostupňový súd pochybil aj v samotnom základe svojho rozhodnutia, keď od obžalovaných prijal písomný sľub, hoci na takýto postup neboli splnené materiálne podmienky. Pri rozsiahlej drogovej trestnej činnosti, ktorá vykazuje znaky organizovanosti, vysokej miery sofistikovanosti a generuje masívne finančné zisky, je písomný sľub obžalovaných úplne neúčinným a formálnym inštitútom. Generálne deklarovaný záväzok obžalovaných, že povedú riadny život a nedopustia sa trestnej činnosti, nedokáže reálne eliminovať pretrvávajúce preventívne dôvody väzby. Vzhľadom na charakter páchanej činnosti a reálnu hrozbu uloženia vysokých trestov odňatia slobody existuje objektívna a dôvodná obava, že obžalovaní

využijú pobyt na slobode na pokračovanie v distribúcii omamných látok, a to napríklad prostredníctvom tretích osôb či šifrovaných komunikačných kanálov. Písomný sľub je založený na morálnej integrite obžalovaného a na predpoklade, že jeho vnútorný postoj je dostatočnou zárukou pred marením trestného konania. U osôb dôvodne podozrivých z participácie na závažnom drogovom biznise však takýto predpoklad absentuje a ich sľub nemožno považovať za dôveryhodný. Súd prvého stupňa preto nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaných a povahu prípadu, keď dospel k záveru, že takýto sľub je dostatočnou náhradou väzby. Prijatím tohto sľubu súd rezignoval na účinnú ochranu spoločnosti pred pokračovaním v závažnej kriminalite a na zabezpečenie prítomnosti obžalovaných pre účely trestného konania. Je potrebné zdôrazniť, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je osobitným druhom preventívneho (zabezpečovacieho) opatrenia, keďže nejde o pravú „záruku", nakoľko obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy seba samého alebo iných osôb. V prípade obžalovaných nie je možné dosiahnuť účel väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a je vysoký predpoklad, že prepustením obžalovaných na slobodu by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Upriamujem pozornosť aj na to, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby na slobodu dopustil procesného pochybenia, keď v rámci ich výsluchu dňa 17.06.2026 vôbec nevykonal potrebné predbežné šetrenie a nezisťoval splnenie materiálno-technických a zákonných podmienok na uloženie kontroly technickými prostriedkami. Súd počas výsluchu nezabezpečil výpis z katastra nehnuteľností k objektom, v ktorých sa majú obvinení zdržiavať, a nijako nepreveril reálne materiálno-technické podmienky na mieste plánovaného pobytu, ktoré sú pre funkčnosť monitoringu kľúčové. V rámci výsluchu súd rovnako úplne opomenul zistiť identitu spolubývajúcich osôb, tieto osoby riadne nepoučil a nezabezpečil ich výslovný súhlas s výkonom kontroly technickými prostriedkami, hoci táto kontrola priamo zasahuje do ich nedotknuteľnosti obydlia a súkromia. Súd tak v priamom rozpore s § 12 ods. 1, ods. 2 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami vôbec neskúmal, či sú splnené zákonné podmienky na reálny výkon kontroly. Bez tohto šetrenia nemal súd v čase rozhodovania nijako overené, či technickými prostriedkami bude v praxi vôbec možné spoľahlivo monitorovať a kontrolovať ním uložené obmedzenia, najmä zákaz vycestovania do zahraničia, zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo obydlia či zákaz vstupovať do zakázaných oblastí . Pri rozsiahlej drogovej trestnej činnosti je prepustenie obvinených na slobodu za súčasného nariadenia technickej kontroly bez jej predchádzajúceho preverenia priamo na výsluchu predčasným a neakceptovateľným procesným hazardom, ktorý robí rozhodnutie súdu v praxi potenciálne nevykonateľným. Obž. A. B. má v registri trestov jedno odsúdenie, v súčasnosti zahľadené (proti menovanému sú vedené viaceré trestné konania na OS GA napr. aj za drogovú trestnú činnosť' pod č. k. 3T 59/2014), obž. F. G. nemá v registri trestov žiaden záznam. Z Výpisov Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaných vyplýva, že obv. F. G. bol doposiaľ 31 x postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, obv. A. B. bol doposiaľ 8x postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky. Pokiaľ obžalovaných nemali odradiť od údajného spáchania ďalšej trestnej činnosti ani predchádzajúce odsúdenia a obžalovaného G. nemal odradiť od údajného spáchania ďalšej trestnej činnosti ani opakované administratívne postihy, niet dôvodu sa domnievať, že by v tomto smere splnil svoj účel dohľad probačného a mediačného úradníka či už sám o sebe, alebo v kombinácii s primeranými povinnosťami a opatreniami. Je preto klamné sa domnievať, že takáto náhrada väzby by dokázala u menovaných obžalovaných relevantným a obmedzujúcim spôsobom korigovať, resp. udržiavať ich správanie v zákonných mantineloch. Kombinácia vyššie uvedených skutočnosti ako i doterajší spôsob života obžalovaných a charakter, rozsah a motív páchania stíhanej trestnej činnosti, z týchto vyplýva v tomto štádiu konania dôvodná obava, že by v prípade prepustenia na slobodu mohli v obdobnom druhu trestnej činnosti pokračovať. U obžalovaných sú prítomné materiálne a formálne podmienky väzby (tak ako ich konštatoval prvostupňový súd) podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a hrozí obava a sú dané konkrétne skutočnosti, že v prípade ponechania na slobode by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Nahradenie väzby alternatívnymi inštitútmi podľa názoru prokuratúry ani u jedného z obžalovaných neprichádza do úvahy, keď tieto formy nahradenia väzby v aktuálnom štádiu konania sa javia ako neadekvátne a nedostatočné. Prepustenie obžalovaných na slobodu by (v danom štádiu konania) výrazným spôsobom zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného konania a nahradenie väzby probačným dohľadom nie je dostatočnou zárukou, ktorá by eliminovala obavu z konania obžalovaných, ktorá u nich zakladá dôvod väzby. 7. Vyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy a osobu obžalovaných v kontexte skúmania materiálnych dôvodov väzby prokurátorka dospela k záveru, že u obžalovaných F. G., A. B. existujú konkrétne skutočnosti napĺňajúce dôvod väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písme. c) Tr. por., ktorý vyplýva najmä z charakteru spáchanej trestnej činnosti, ako i ďalších doposiaľ zistených

skutočností a účel väzby nie je možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom obžalovaných prípadne iným alternatívnym inštitútom nahradenia väzby. Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Trnave v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu a vo veci rozhodol sám tak, že väzbu obžalovaných nenahradí s dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom menovaných. 8. Obžalovaný A. B. sa k odôvodnenej sťažnosti prokurátorky nevyjadril ani sám, ani prostredníctvom svojho obhajcu A. A. C.. 9. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave riadne predložený na rozhodnutie o sťažnosti prokurátorky 26. júna 2026. 10. Podľa § 192 odsek 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 odsek 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. 11. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti najskôr skúmal procesné podmienky a zistil, že sťažnosť podala prokurátorka ako oprávnená osoba, podala ju v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podala sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná. Ku konaniu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu 12. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že · A. B. (ďalej len obžalovaný B.) bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu z 22. marca 2024 , č. k. 31Tp/16/2024-50 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 9. mája 2024, sp. zn. 5Tpo/19/2024, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba mu nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka; · prokurátor podal 6. septembra 2024 na okresný súd obžalobu pod sp. zn. 1Pv 357/22/2202 na viaceré osoby pre viaceré skutky tam opísané, u obžalovaného B. len pre skutok v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.; · uznesením okresného súdu z 12. septembra 2024, č. k. 1T/58/2014-6096, bolo rozhodnuté o ponechaní obžalovaného B. vo väzbe po podaní obžaloby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom jeho väzba zároveň nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 24. septembra 2024, sp. zn. 3Tos/191/2024, ktorým bola sťažnosť obžalovaného voči cit. uzneseniu zamietnutá ako nedôvodná podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.; · okresný súd rozhodoval o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu uznesením z 2. júla 2025, sp. zn. 1T/58/2024, kedy postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. jeho žiadosť zamietol, neprijal jeho písomný sľub a ani mu nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka; sťažnosť obžalovaného voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Trnave uznesením z 15. júla 2025, sp. zn. 3Tos/135/2025, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol; · okresný súd znova rozhodoval o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu uznesením z 10. septembra 2025, sp. zn. 1T/58/2024, kedy postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. jeho žiadosť zamietol, neprijal jeho písomný sľub a ani mu nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka; sťažnosť obžalovaného voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Trnave uznesením z 25. septembra 2025, sp. zn. 6Tos/158/2025, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol; · okresný súd znova rozhodoval o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu uznesením z 8. decembra 2025, sp. zn. 1T/58/2024, kedy postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. jeho žiadosť zamietol, neprijal jeho písomný sľub a ani mu nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka; sťažnosť obžalovaného voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. decembra 2025, sp. zn. 6Tos/197/2025, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol;

· znova okresný súd rozhodoval o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu uznesením z 21. januára 2026, sp. zn. 1T/58/2024, kedy postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. jeho žiadosť zamietol, neprijal jeho písomný sľub a ani mu nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka; sťažnosť obžalovaného voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Trnave uznesením z 3. februára 2026, sp. zn. 7Tos/16/2026, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol; · naposledy okresný súd rozhodoval o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu uznesením z 23. marca 2026, sp. zn. 1T/58/2024, kedy postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. jeho žiadosť zamietol, neprijal jeho písomný sľub a ani mu nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka; sťažnosť obžalovaného B. voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Trnave uznesením z 9. apríla 2026, sp. zn. 7Tos/50/2026, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol; · napadnutým uznesením okresného súdu zo 17. júna 2026, sp. zn. 1T/58/2024, bolo rozhodnuté o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu spôsobom opísaným vyššie v texte. 13. Pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok väzby, krajský súd konštatuje, že tieto boli preskúmané už v predchádzajúcich štádiách tohto konania a na ich existencii sa nič nezmenilo. V čase rozhodovania okresného súdu tiež uplynulo viac ako 30 dní, od kedy sa naposledy rozhodovalo o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu (§ 79 ods. 3 Tr. por.), čo je druhou formálnou podmienkou preto, aby sa o žiadosti mohlo konať. Ku konaniu, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo 14. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu, okresný súd dodržal všetky ustanovenia zákona vzťahujúce sa k príprave, prejednaniu a rozhodovaniu o žiadosti obžalovaného B. o prepustenie z väzby na slobodu, predovšetkým po doručení žiadosti dňa 2. júna 2026 určil termín výsluchu na 17. júna 2026, na ktorom zabezpečil účasť prokurátorky, obhajcu a obžalovaného B., po zákonom poučení obžalovaného na výsluchu k jeho žiadosti vypočul, následne o žiadosti rozhodol. Vyhlásené uznesenie okresný súd ihneď písomne vyhotovil a doručil ho stranám konania po skončení výsluchu, o čom svedčia doručenky založené v spise a nasledujúci pracovný deň predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti prokurátorky. 15. Nedôvodne prokurátorka v sťažnosti namietala, že okresný súd nevykonal potrebné šetrenia a nezisťoval splnenie materiálno-technických a zákonných podmienok na uloženie kontroly technickými prostriedkami. Okresný súd v tomto smere zadal pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi, ten splnenie podmienok preskúmal a svoje zistenia uviedol v záverečnej správe o výsledku z predbežného šetrenia z 10. júna 2026, ktorú správu okresný súd v rámci výsluchu konaného 17. júna 2026 aj riadne oboznámil, o čom svedčí zápisnica o tomto úkone. K plynulosti konania vo veci samej 16. V prípade väzobného trestného stíhania obžalovaného B. je potrebné skúmať, či sa v merite veci koná plynulo, prednostne a urýchlene. V tejto súvislosti možno pripomenúť, že sústredené a efektívne konanie súdov je potrebné v trestnom konaní skúmať pri každom rozhodovaní o väzbe retrospektívne ako jeden celok. Ak sa na toto trestné konanie pozrieme onou optikou, tak zistíme, že obžalovaný je vo väzbe od 19. marca 2024, že obžaloba na neho bola podaná 6. septembra 2024, pričom okresný súd odvtedy vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 6. novembra 2024 a v roku 2025 v dňoch 8. a 22. januára, 12. marca, 9. apríla, 14. mája, 2. júla, 6. augusta, 10. septembra, 17. novembra, 8. decembra. V roku 2026 sa hlavné pojednávanie uskutočnilo v dňoch 5. a 21. januára, 18. a 23. marca, 6. mája a 17. júna s tým, že ďalší termín je plánovaný na 20. júla. V rámci týchto pojednávaní súd vykonal výsluchy svedkov, ako aj oboznamovanie listinných dôkazov a výsledkov informačno- technických prostriedkov. Žiadne z realizovaných hlavných pojednávaní v tomto kalendárnom roku nebolo odročené bez vykonania procesného úkonu s výnimkou pojednávania vytýčeného na 6. mája 2026, ktoré bolo odročené z dôvodov, ktoré neboli na strane okresného súdu, ale obhajoby. 17. Z vyššie uvedeného prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že k prieťahom v konaní vo veci samej nedochádza. Dokazovanie prebieha doposiaľ plynulo a okresný súd koná v pravidelných mesačných intervaloch, vrátane včasného rozhodovania o návrhoch obžalovaného na prepustenie z väzby na slobodu. Rozsah dokazovania navrhnutý procesnými stranami zároveň objektívne neumožňoval, aby sa vo veci samej rozhodlo na jedinom termíne hlavného pojednávania. Krajský súd preto v postupe okresného súdu nezistil liknavosť a ani nedostatočnú sústredenosť pri príprave a vedení hlavného pojednávania, resp. nezistil takú intenzitu nečinnosti, ktorá by zakladala záver, že konajúci okresný súd riadne nekoná. Okresnému súdu však treba pripomenúť, že vo väzobných veciach je nevyhnutné striktne zachovávať osobitnú rýchlosť konania a treba maximálne efektívne a hospodárne realizovať prípravu a vykonávanie procesných úkonov s plným využitím všetkých zákonných inštitútov, a to osobitne pri zabezpečovaní účasti svedkov na hlavnom pojednávaní.

18. Pri rozhodovaní o väzbe treba v neposlednom rade skúmať i to, či v konaní pred súdom nedošlo k prekročeniu celkovej lehoty väzby, pričom táto lehota prekročená nebola, keďže obžalovaný B. je vo väzbe ku dňu konania neverejného zasadnutia krajského súdu cca. dvadsaťsedem mesiacov, pričom celková lehota väzby v tomto prípade v zmysle ust. § 76 ods. 6 písm. b) Tr. por. nesmie presiahnuť 36 mesiacov, keďže obžalovaný je stíhaný pre zločin. K dôvodnosti trestného stíhania 19. Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania, ktorou otázkou sa musia súdy pri každom rozhodovaní o väzbe obligatórne zaoberať, tak v tomto smere okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia rozviedol dôkazy svedčiace nateraz v neprospech obžalovaného B. a tiež uviedol, o ktoré z nich svoj záver o existencii dôvodného podozrenia oprel, resp. ktoré z nich nateraz vyznievajú v jeho neprospech. V aktuálnom štádiu konania ani podľa krajského súdu nemožno hovoriť o tom, že by v dôkaznej situácii nastal taký výrazný posun v prospech obžalovaného B., na ktorý by bolo potrebné okamžite reagovať jeho prepustením z väzby, keďže stále existuje skupina dôkazov, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré vyznievajú v jeho neprospech. Rovnako sa v potrebnom rozsahu venoval aj otázke právnej kvalifikácie. Krajský súd túto argumentáciu považuje za vyčerpávajúcu a nemá potrebu je v žiadnom smere dopĺňať, preto si ju osvojuje ako stavu veci a zákonu zodpovedajúcu bez nutnosti ju opakovať a pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa v druhostupňovom rozhodnutí opakovať. 20. Prokurátorka ako sťažovateľka vo vzťahu k dôvodnosti podozrenia žiadne konkrétne námietky neuplatnila, sama v sťažnosti poukazovala na to, z ktorých dôkazov dôvodnosť podozrenia voči obžalovanému B. vyplýva. Keďže ani obžalovaný B. dôvodnosť trestného stíhania v tomto konaní osobitne nespochybňoval, tak ani jemu nie je potrebné v tomto ohľade dávať žiadne špecifické odpovede. 21. Možno len vo všeobecnosti pripomenúť, že súdy pri rozhodovaní o väzbe nerozhodujú o vine či nevine obžalovaného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Existencia takéhoto dôvodného podozrenia pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti alebo informácie, ktorými by bolo možné presvedčiť nezávislého a objektívneho pozorovateľa o tom, že sa dotyčná osoba mohla dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôžu byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu odsúdenia, lebo v konaní o väzbe súdy nehodnotia dôkazy s konečnou platnosťou. Takéto hodnotenie je vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré nasleduje potom, čo bolo v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie. 22. Pri rozhodovaní o väzbe tiež platí, že úlohou súdov v tejto fáze konania nie je detailne hodnotiť dôkaznú situáciu, ani vyrovnávať sa obhajobnými argumentami obžalovaného. K rovnakým záverom ako okresný súd dospel v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý opakovane konštatoval, že hĺbkové, konečné hodnotenie dôkazov a posúdenie zákonnosti dôkazného procesu je vyhradené rozhodovaniu vo veci samej a nasleduje zásadne po ukončení dokazovania (obdobne pozri III. ÚS 569/2017, III. ÚS 183/2018, I. ÚS 221/2019). Inak vyjadrené, všeobecnému súdu rozhodujúcemu o väzbe úloha celkového hodnotenia dôkazov a s tým súvisiaceho dôkazného procesu zásadne neprislúcha, len výnimočne by mohol na tomto základe konštatovať nesplnenie príslušnej materiálnej podmienky väzby, a to iba v prípade absolútneho nedostatku dôkazov proti väzobne stíhanej osobe (uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. decembra 2021, sp. zn. I. ÚS 475/2021). K dôvodom tzv. preventívnej väzby 23. Pokiaľ ide o dôvody tzv. preventívnej väzby u obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda existenciu konkrétnych skutočností vzbudzujúcich dôvodnú obavu, že by obžalovaný B. v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol pokračovať v trestnej činnosti, táto obava je aj podľa názoru krajského súdu naďalej daná, je reálna a vyplýva z kombinácie okolností prípadu, resp. charakteru a závažnosti stíhanej trestnej činnosti a osoby obžalovaného, ako na ne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. V tomto smere je odôvodnenie nielen vecne správne, ale aj v dostatočné. Krajský súd na uvedenej argumentácii nepovažuje za potrebné nič meniť, ani ju dopĺňať, preto na ňu v podrobnostiach odkazuje pripomínajúc, že rozhodnutia okresného a krajského súdu o väzbe obžalovaného tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty okresného súdu opakovať v tomto rozhodnutí. 24. Prokurátorka ako sťažovateľka vo vzťahu k existencii dôvodov tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por. opäť žiadne konkrétne námietky neuplatnila. V sťažnosti však poukazovala na to, z ktorých

skutočností táto dôvodná obava podľa nej naďalej vyplýva. Rovnako obžalovaný B. existenciu dôvodov tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por. v tomto konaní nespochybňoval, v podanej žiadosti sa domáhal len nahradenia väzby. Za daného stavu je krajský súd toho názoru, že v tomto ohľade nie je potrebné dávať žiadne špecifické odpovede. 25. Treba zdôrazniť, že materiálne podmienky väzby obžalovaného B. sú v tejto trestnej veci preskúmavané súdmi opakovane, naposledy sa k nim krajský súd vyjadroval v uznesení z 9. apríla 2026, sp. zn. 7Tos/50/2026. Od tohto dátumu pritom nenastala v konaní žiadna taká zmena, ktorá by mala zakladať okamžitú zmenu prístupu krajského súdu či už k otázke dôvodnosti trestného stíhania obžalovaného B. alebo k existencii dôvodov tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak, ako boli tieto ustálené v predošlom rozhodnutí. 26. V tomto smere platí, že ak v rámci väzobného stíhania od ostatného rozhodnutia o väzbe nenastali v konaní žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný náhľad či už vo vzťahu k dôvodnosti trestného stíhania alebo vo vzťahu k existencii väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 Tr. por., tak je možné argumenty v prospech väzby používať opakovane z predošlých rozhodnutí. Ich opakovanie totiž neznižuje ich relevanciu, pokiaľ súd preskúmaním všetkých okolností prípadu dospel k záveru o ich pretrvávajúcej existencii (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2019). O takú situáciu ide aj v tejto trestnej veci. K nenahradeniu väzby obžalovaného 27. Pokiaľ ide o možnosti alternovať väzbu obžalovaného B. či už jeho písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. a/alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c ) Tr. por., tieto síce okresný súd preskúmal, avšak dospel k nesprávnemu záveru o možnosti nahradenia jeho väzby. 28. Krajský súd sa stotožnil so sťažnostnými námietkami prokurátorky, že účel väzby u obžalovaného B. alternatívnymi inštitútmi aktuálne nemožno dosiahnuť, nakoľko tieto alternatívy samé o sebe, ani vo vzájomnej kombinácii neposkytujú dostatočné záruky na splnenie účelu väzby tak, ako to predpokladá zákon. Nemožnosť nahradenia väzby je daná charakterom, závažnosťou a okolnosťami stíhanej trestnej činnosti, ktorej sa mal obžalovaný B. podľa obžaloby dopúšťať dlhodobo a prepracovaným spôsobom z čisto zištných dôvodov za účelom získania finančných prostriedkov na nákladný život. Ak si obžalovaný mal zvyknúť na tento spôsob života a je u neho identifikovaný tzv. preventívny dôvod väzby, nemožno sa domnievať, že by využitie týchto inštitútov znamenalo zmenu v jeho hodnotovom nastavení a zaužívanom spôsobe života. Ani krajský súd tak aktuálne nevidí priestor, akoby písomný sľub obžalovaného v kombinácii s dohľadom probačného a mediačného úradníka mohli v tomto prípade zmysluplne naplniť účel väzby, teda zabrániť obžalovanému v možnom pokračovaní v drogovej trestnej činnosti. 29. Pokiaľ ide o písomný sľub obžalovaného, tento podľa názoru krajského súdu nemá potrebnú validitu. Inštitút písomného sľubu je postavený na predpoklade vnútornej integrity a morálnych zábran osoby ponúkajúcej sľub, teda na predpoklade, že osoba má dostatočne vybudované morálne zábrany a súčasne má rešpekt pred autoritou súdu. Dôvodné podozrenie z dlhodobého páchania rozsiahlej drogovej trestnej činnosti zo zištných dôvodov u obžalovaného nesvedčí pre záver o existencii jeho morálnych zábran vo vzťahu k tomuto druhu protiprávneho konania. V dôsledku toho jeho písomný sľub nie je vôbec spôsobilý akokoľvek eliminovať obavu z pokračovania v stíhanej trestnej činnosti. 30. Pokiaľ ide o dohľad probačného úradníka, tento nie je nepretržitý a je úradníkom realizovaný len na diaľku (dištančne), teda by objektívne nevedel obžalovanému účinne na dennej báze brániť v konaní, ktoré u neho zakladá dôvody tzv. preventívnej väzby. A to nielen sám o sebe, ale ani v kombinácii s primeranými povinnosťami a opatreniami monitorovanými podľa § 82 ods. 4 Tr. por. použitím technického prostriedku podľa zákona NR SR č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K elektronickému monitoringu je potrebné uviesť, že nepredstavuje samostatný inštitút, ktorým by bolo možné väzbu nahradiť. Jeho využitie prichádza do úvahy iba vtedy, ak súd rozhodne o prepustení takej osoby na slobodu podľa ust. § 80 (teda, ak prijme záruku dôveryhodnej osoby, prijme písomný sľub a/alebo nariadi dohľad probačného a mediačného úradníka) alebo § 81 Tr. por. (prijme peňažnú záruku) a slúži na kontrolu primeraných obmedzení alebo povinností, ktoré môže súd v zmysle ust. § 82 ods. 1 Tr. por. uložiť na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. 31. Krajský súd súhlasí s prokurátorkou, že v súčasnom štádiu konania nie sú splnené zákonné podmienky na použitie technických prostriedkov podľa zákona NR SR č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je tomu tak z dôvodu, že prepustenie obžalovaného B. na slobodu by podstatným spôsobom zvyšovalo nebezpečenstvo takého jeho správania sa, ktoré u neho zakladá dôvody tzv. preventívnej väzby, keď

navrhovanými technickými prostriedkami by sa síce dal monitorovať jeho pohyb, či poloha, avšak už nie to, čo aktuálne v danom mieste a čase robí. Rovnako by sa nedalo elektronicky kontrolovať ani eventuálne užívanie drog z jeho strany a ani prípadná komunikácia (elektronická, telefonická) s tretími osobami, ktorú obchodovanie s drogami, z ktorého je dôvodne podozrivý, predpokladá. 32. Otázku nemožnosti nahradenia väzby obžalovaného tak krajský súd uzatvára s tým, že požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom konaní predpokladanom v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. zo strany obžalovaného B. aj v tejto pokročilej fáze trestného stíhania naďalej prevažuje nad rešpektovaním jeho osobnej slobody a možno ju stále považovať za súladnú so zásadami primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality a tiež súladnú s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tu najmä s ohľadom na charakter prejednávanej trestnej veci, ako aj osobu obžalovaného ako bola popísaná v odôvodnení napadnutého uznesenia, či vyššie v texte. Záverečné zhrnutie 33. Na základe úvah prezentovaných vyššie v texte dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná, preto na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a keďže to procesná situácia dovoľovala, tak o žiadosti obžalovaného B. sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.