Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Co-54-2026.pdf
PDF · 135.3 KB
Case nature
Subarea
28Co/54/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. XX, E., obaja zastúpení: Advokátska kancelária AK Petrovič, s.r.o., so sídlom Kollárova 32, Trnava, IČO: 54 980 682, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 31C/26/2026-16 zo dňa 9. apríla 2026 – voči časti zvyškovo zamietajúceho výroku IV. o uloženie zákazu vstupu na pozemky a výroku VI. o trovách konania, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku IV. m e n í tak, že:
Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti: pozemky parc. reg. „C“ č. 10255/7 – záhrada o výmere 21 m2 a parc. reg. „C“ č. 10255/8 - záhrada o výmere 290 m2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., okres Trnava, obec E., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalobkyni 1/ ukladá, aby v lehote 60 dní podala voči žalovanému žalobu vo veci samej o vypratanie nehnuteľností: pozemkov parc. reg. „C“ č. 10255/7 – záhrada o výmere 21 m2 a parc. reg. „C“ č. 10255/8
- záhrada o výmere 290 m2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., okres Trnava, obec E..
II. Výrok VI. o trovách konania z r u š u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov nepribližoval k žalobcom, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní; výrokom II. obmedzil trvanie tohto neodkladného opatrenia na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia; vo výroku III. poučil žalovaného, že môže podať proti žalobcom žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla; výrokom IV. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; výrokom V. rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania v časti konania o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobcom a výrokom VI. rozhodol, že žalovanému sa v časti konania o zákaz vstupu na nehnuteľnosti žalobkyne nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. f), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na ust. čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 Ústavy SR a § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Vecne dôvodil súd prvej inštancie tým, že vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v časti dôvodný a tomuto vyhovel čo do uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobcom (výrok I.). Súd poukázal na § 11 OZ a uviedol, že žalobcovia majú právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považujú vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho správania sa zo strany žalovaného, ako syna žalobcu 2/ a brata žalobkyne 1/, jeho priblíženie, za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ich ohrozuje a neželajú si ho v obave o svoje fyzické a duševné zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre nich násilného charakteru, je i uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia sa žalovaného k ich osobám.
4. Agresívne a integritu žalobcov ohrozujúce správanie žalovaného mal súd za osvedčené predloženými sms správami, preukazujúcimi správanie sa žalovaného v podobe agresívneho, vulgárneho verbálneho správania s priamym vyhrážaním sa a vo vzťahu k žalobkyni správami preukazujúcimi rovnako vyhrážanie sa smrťou. Podľa súdu už toto správanie žalovaného voči žalobcom je postačujúcim na priznanie im ochrany, keď po uvedených správach žalovaného sa môžu cítiť dôvodne ohrození a dané správanie nepochybne zasahuje do ich duševnej integrity. Súčasne vo vzťahu k žalobcovi mal súd osvedčené tiež priame fyzické násilie zo strany žalovaného v podobe napadnutia žalobcu dňa 12.03.2026, ktoré je osvedčené potvrdením ORPZ v Trnave o oznámení žalobcu o spáchaní priestupku a súčasne lekárskou správou zo dňa 13.03.2026, z ktorej vyplýva u žalobcu odrenina a pomliaždenie hlavy a pomliaždenie hrudníka, pričom žalobca priamo v lekárskej správe nahlásil napadnutie synom. Z uvedeného mal súd potvrdené, že násilný charakter správania sa žalovaného, sa v posledných týždňoch vyostril až na úroveň priameho fyzického násilia, a teda zásah v podobe inštitútu urgentného neodkladného opatrenia je na mieste. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia pritom iba „možnosť ohrozenia integrity“ (zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby) správaním žalovaného. Ak potom žalobcovia cítia ohrozenie svojich osôb žalovaným z dôvodu jeho agresívneho správania (postačuje i verbálneho), ktoré súdu osvedčili, majú právo na zabezpečenie urgentnej ochrany integrity ich osôb cestou neodkladného opatrenia, pričom súd prihliadol na to, aby toto neobmedzilo žalovaného nad nevyhnutnú mieru a uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, teda nie žalobcami žiadaných 50 metrov, keď i vzdialenosť 20 metrov dostatočne zabezpečí ochranu osôb žalobcov, pričom hranica 50 metrov nemusí byť ani reálne ustrážiteľnou, pričom v prevyšujúcom rozsahu súd návrh zamietol (výrok IV.). Súd prihliadal aj na prípadné civilné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nevzťahuje, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, či v priestupkovom konaní, kde je ochrana integrity žalobcov zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.
5. V časti o uloženie povinnosti nevstupovať do nehnuteľností - na predmetné pozemky, ktoré podľa LV č. XXXX pre k.ú. E. vlastnícky patria žalobkyni 1/, mal súd za to, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP, preto súd návrh v tejto časti zamietol (rovnako výrok IV.). Súd uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa jeho obsahu, domáhali vydania neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP. V návrhu síce označili § 325 ods. 2 písm. e) CSP, tento sa však podľa obsahu návrhu na vec nemôže aplikovať (a súd z neho nevychádzal), keď z neho nevyplýva, že by ktorýkoľvek zo žalobcov býval v nehnuteľnosti, na ktorú má byť žalovanému zakázané vstupovať, čo je základným predpokladom jeho aplikácie. Z návrhu, ako aj z predložených príloh súd nemal za osvedčené, že by žalobkyňa vôbec tieto pozemky pravidelne navštevovala, či sa tam zdržiavala, alebo tam priamo bývala. Naopak sama uvádza, že záhradnú chatku, ktorá sa nachádza na pozemkoch, žalovaný užíva už od roku 2016, pričom žalobkyňa voči tomu dlhodobo nemala námietky. Jej nesúhlas aktuálne má vyplývať z toho, že žalovaný chatku ničí, správa sa hrubo a agresívne a súčasne nereaguje na výzvy, aby do nehnuteľností nevstupoval. Súd uviedol, že takéto dlhodobé užívanie chatky žalovaným však evokuje, že v danej chatke má i obydlie, ktoré je osobitne ústavne chránené. Naopak z uvedeného je zrejmé, že žalovaná chatku pravidelne dlhodobo neužíva, ani sa tam nezdržiava, pričom v návrhu ani netvrdí nevyhnutný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to, že by dané pozemky aspoň pravidelne navštevovala. Súd tak dospel k záveru, že nie je možné návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovieť. V návrhu žalobkyňa súčasne uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia v tejto časti sa poskytne ochrana i jej majetkovým právam, ale samotnú skutočnosť, že žalovaný chatku a nehnuteľnosti poškodzuje a ničí
nijako neosvedčila. Čo do ochrany samotného vlastníckeho práva žalobkyne pri tvrdení, že žalovaný nemá k nehnuteľnostiam žiaden titul užívania, súd uviedol, že tu nie je preukázaná neodkladnosť, ktorá je základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Ako vyplýva z návrhu žalobkyne táto dlhodobo akceptovala prítomnosť žalovaného na jej nehnuteľnostiach a bez možnosti vyjadrenia žalovaného nie je zrejmým, aký bol konkrétny vzťah, na základe ktorého k tomuto užívaniu došlo. Vec nie je vhodnou na riešenie cestou neodkladného opatrenia (ktoré je iba výnimočným inštitútom, ktorý sa aplikuje v špecifických urgentných situáciách), ale cestou bežnej žaloby vo veci samej, keď z povahy veci vyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, resp. chatka, mohli byť aktuálne obydlím žalovaného, ktorý chatku podľa tvrdení žalobkyne „užíva od roku 2016“. Žalobkyňa má pritom kedykoľvek možnosť uplatňovať si svoje nároky vo vzťahu k svojim nehnuteľnostiam cestou žaloby vo veci samej, kde bude dostatočný priestor na vyjadrenie sa žalovaného, zisťovanie jeho práv k nehnuteľnostiam a súčasne nedôjde k narušeniu jeho práva na obydlie cestou neodkladného opatrenia, ktoré má byť výnimočným inštitútom v prípadoch, kedy hrozba pre oprávneného výrazne prevyšuje hroziacu stratu povinného, čo v tomto prípade naplnené nie je, keď i samotná žalobkyňa tu tvrdí, že dôvod nariadenia neodkladného opatrenia je tu ochrana jej majetku (kde však poškodzovanie žalovaným neosvedčila) a súčasne ochranu jej integrity v súvislosti s užívaním jej nehnuteľnosti žalovaným si vie zabezpečiť sama tým, že si svoje nároky bude uplatňovať v riadnom sporovom konaní, v ktorom bude dostatok priestoru na preskúmanie všetkých relevantných prvkov veci.
6. Vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa výroku I., súd uviedol, že neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť dlhodobú úpravu pomerov medzi stranami, pričom s cieľom zachovania proporcionality neodkladného opatrenia a vyhnutia sa nutnosti pre žalovaného podávať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, obmedzil jeho trvanie podľa § 333 CSP dobou jedného roka (výrok II.), ktorú dobu súd hodnotí ako dostatočnú a postačujúcu na upokojenie situácie v rodinných vzťahoch, ktorá sa v ostatnom čase vyostrila s tým, že ak by dôvody pre zákaz priblíženia zo strany žalovaného pokračovali aj po tejto dobe, môžu žalobcovia kedykoľvek podať na súd nový návrh s uvedením aktuálnych dôvodov osvedčiac jeho dôvodnosť. Na druhej strane žalovanému zostáva zachovaná možnosť žiadať od žalobcov náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobcami v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Tu súd odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ Vzhľadom na to, že súd žalobcom neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (výrok I.) vznikla (výrok III.).
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu v časti o nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nim, pričom zamietnutie návrhu čo do časti 30 m vzdialenosti súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie o trovách v tejto časti, keď podstata žiadaná návrhom je naplnená, návrh bol v tejto časti dôvodným a zamietnutie smerovalo iba k zabezpečeniu reálnej vykonateľnosti a zachovaniu proporcionality neodkladného opatrenia (výrok V). V časti o uloženie povinnosti nevstupovať na predmetné pozemky by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný, keďže návrh bol zamietnutý. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, keď mu dosiaľ nevznikli, keďže návrh mu ani nebol doručený (výrok VI.). Súd tiež poukázal na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nezávisí od výsledku konania vo veci samej, konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, ktoré sa končí nariadením neodkladného opatrenia.
8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa 1/ odvolanie, a to v rozsahu jeho zamietajúceho výroku IV. - v časti o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu na pozemky, ako aj v závislom výroku VI. o trovách konania. Žiadala, aby odvolací súd
v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že sa zakazuje žalovanému, aby vstupoval na pozemky parc. č. 10255/7 o výmere 21 m2 - záhrada parcela registra „C“ a parc. č. 10255/8 o výmere 290 m2 - záhrada parcela registra „C“, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie E., okres Trnava, obec E. a žalobcom priznal v časti konania o zákaz vstupu na nehnuteľnosti voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj trov odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedla tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uvádzala, že sa stotožňuje so záverom súdu, že žalobcovia majú právo na ochranu svojej osoby: života, zdravia, súkromia, ak považujú vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho správania zo strany žalovaného - syna žalobcu a brata žalobkyne, jeho priblíženie, za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ich ohrozuje a neželajú si ho v obave o svoje fyzické a duševné zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre nich násilného charakteru. Súd správne nariadil zákaz priblíženia žalovaného k žalobcom, keď mal za potvrdené, že násilný charakter správania sa žalovaného sa v posledných týždňoch vyostril až na úroveň priameho fyzického násilia. Na druhej strane súd neposkytol ochranu žalobkyni s odôvodnením, že nemal za osvedčené, že by žalobkyňa vôbec tieto pozemky pravidelne navštevovala, zdržiavala sa tam, alebo tam bývala, čo malo byť nevyhnutným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd naopak vzhliadol potrebu chrániť žalovaného, keď mal za to, že dlhodobé užívanie chatky žalovaným má evokovať, že v danej chatke má mať ústavou chránené obydlie. S týmto záverom súdu však žalobkyňa 1/ nesúhlasila.
9. Žalobkyňa 1/ uvádzala, že so žalovaným žiaden zmluvný vzťah neuzatvorila, a to ani ústne, ani konkludentne. Predpokladom ochrany obydlia je oprávnenosť užívania, má sa jednať o chránený priestor, ktorý osoba oprávnene užíva na bývanie. V danom prípade nie je splnená ani podmienka oprávnenosti, pretože žalovaný nemá žiaden titul na akékoľvek užívanie nehnuteľnosti, chodieva tam a zdržiava sa neoprávnene. Ani podmienka užívania na bývanie nie je splnená, pretože chatka nie je vybavená a ani určená na bývanie a ani v stave, ktorý by bývanie umožňoval. Pod obydlím je možné rozumieť dom, byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Nejedná sa ani o dom, ani o byt a ani iný priestor určený na bývanie, keďže chatka nie je stavbou určenou na bývanie alebo rekreáciu. Jedná sa o otvorený priestor bez dverí, okien, bez prívodu vody, bez zariadenia na bývanie, bez možnosti užívania na bývanie. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný túto chatku užíva, t.j. chodieva do nej a zdržiava sa v nej, avšak nebolo tvrdené, že by tu žalovaný trvalo žil, ale že sa zdržiava na pozemkových nehnuteľnostiach žalobkyne a v chatke a to proti vôli žalobkyne. Žalovaný sem chodieva nepredvídateľne, zdrží sa a následne znovu niekoľko dní nie. Keď však takto prichádza, vykrikuje na žalovaného, vyhráža sa mu, aj tu žalovaného fyzicky napadol, ničí predmetnú chatku a znáša tam veci, ktoré nie sú na bývanie, ani osobnými vecami žalovaného, ale jedná sa o rôznu veteš a odpad, ako to vyplýva z priložených fotografií. Žalobkyňa sa žalovaného bojí a najmä aj s ohľadom na svojho maloletého päťročného syna (G. E. H., nar. XX.XX.XXXX), voči ktorému znejú zo strany žalovaného vyhrážky, a preto jej je znemožnené pokojne na svoj pozemok prísť a byť na záhrade, relaxovať, pretože tam žalovaný znenazdajky príde, alebo tam proste je. Nedá sa charakterizovať takéto zneužívanie vlastníctva žalobkyne za bývanie/ obydlie, a teda mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Nemôže byť vyhodnotené na úkor žalobkyne ako vlastníka pozemku, aby nemohla svoju nehnuteľnosť vôbec užívať práve pre škodenie žalovaným a zamietnuť jej návrh z dôvodu, že sa bojí na svoj pozemok vstúpiť. Práve a najmä aj v období jari, leta nachádzala vždy žalobkyňa aj s maloletým synom na svojom pozemku útočisko, pravidelne sem chodili na celý deň, relaxovali, maloletý to tam má veľmi rád. Od minulého roka je správanie žalovaného markantne zhoršené a v ostatných týždňoch veľmi vyostrené, teda žalobkyňa urgentne vyžaduje právnu ochranu, aby mohla nerušene svoje vlastníctvo využívať a zveľaďovať tak, že bude môcť pokračovať v zámere tu aj so synom žiť. Žalobkyňa namietala, že žalovaný nemá žiadne užívacie právo, a teda nemá právo ani chodiť na pozemok žalobkyne a byť tam akúkoľvek dobu, ani na minimálny/krátky čas. Z fotografie chatky je zrejmé, že nie je určená ani na bývanie a ani na rekreáciu Napokon žalobkyňa žiadala žalovanému zakázať vstupovať na pozemky parc. č. 10255/7 a parc. č. 10255/8, a teda nie do chatky, ktorá nemá súpisné číslo a nie je stavbou v právnom zmysle slova. Žalobkyňa má záujem svoju nehnuteľnosť užívať, zveľaďovať ju, žalobca 2/ tu stavia malý domček, pretože žalobkyňa nemá inak bytovú otázku riešenú (platí si drahé nájomné) a chcela by práve na svojom pozemku bývať a zatiaľ pozemok riadne užívať, čo jej je však dlhodobo znemožňované žalovaným, ktorý nerešpektuje hranice žalobcov, ani čo sa týka ich duševnej integrity, ani fyzickej a ani vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je povinná chrániť svojho syna, ktorého vychováva sama, a preto nemôže riskovať chodiť na svoj pozemok, pretože správanie sa žalovaného je agresívne a nevyspytateľné. Situácia žalobkyne preto urgentne vyžaduje súdnu ochranu neodkladným opatrením, pretože je jej znemožňované, aby využívala svoje
nehnuteľnosti na denné pobyty so synom a tiež aj na pokračovanie v stavbe domčeku, v ktorom chce po dokončení bývať, pretože má komplikovanú situáciu v smere finančnom ohľadom nájmu a aj v smere nestálosti, kedy sa pri skončení nájmu zo strany prenajímateľa, ocitá bez vlastného obydlia. Aktuálne prenajímateľ ukončil žalobkyni nájomný vzťah a žalobkyňa veľmi ťažko získava ako slobodná matka s maloletým dieťaťom možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu. Žalobkyňa má dôvodný strach zo žalovaného, a to nielen o seba, ale aj o syna, svoju nehnuteľnosť potrebuje pre vlastnú potrebu bez toho, aby jej vlastnícke právo zneužíval žalovaný. Žalovaný vo vyhrážkach pokračuje aj po nariadení neodkladného opatrenia, čo vyplýva z komunikácie žalobcu 2/ a žalovaného. Preto je návrh žalobkyne dôvodný aj v zamietajúcej časti (výrok IV.) a v závislom výroku o trovách, kedy si uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu trov konania aj v tejto časti (o uloženie povinnosti nevstupovať). Súd svojim postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne právne vec posúdil, keď neposkytol ochranu žalobkyni ako poškodenému subjektu. Súčasne súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Žalovaný voči uzneseniu súdu prvej inštancie samostatné odvolanie nepodal, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani k odvolaniu žalobkyne 1/ sa napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne 1/ bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v ňou napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne 1/ bolo dôvodné, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku IV. podľa § 388 CSP zmeniť.
12. Pretože výroky I. až III., výrok V., ako ani časť výroku IV. v časti zamietajúcej návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa žalobcom nad vzdialenosť 20 m až do požadovanej vzdialenosti 50 m, neboli napadnuté odvolaním, nadobudlo v týchto častiach uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť a v týchto častiach preto nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobkyne 1/ predostreté v podanom odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo vzťahu k žalovanému žalobkyňou 1/ navrhované neodkladné opatrenie zákazu vstupu na pozemky v jej výlučnom vlastníctve (§ 325 ods. 2 písm. f/ CSP).
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. f) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 336 ods. 1 až 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej (ods. 2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná (ods. 3). Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane (ods. 4).
19. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
21. V danom prípade sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali spoločným návrhom nariadenia dvoch neodkladných opatrení, a to jednak uloženia žalovanému povinnosti nepribližovať sa k žalobcom 1/ a 2/ na vzdialenosť kratšiu ako 50 m, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel pokiaľ ide o vzdialenosť 20 m, a to na obdobie jedného roka; ako aj nariadenia neodkladného opatrenia uloženia žalovanému zákazu vstupu na pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/ zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. E., ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol, keďže nemal preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko žalovaný mal nehnuteľnosti užívať dlhodobo od r. 2016, tiež súd nemal preukázaný konkrétny vzťah na základe ktorého k užívaniu pozemku žalovaným došlo s tým, že poukázal na možnosť, že chatka na pozemkoch predstavuje obydlie žalovaného.
22. Súd prvej inštancie však mal za osvedčené agresívne a integritu žalobcov ohrozujúce správanie sa zo strany žalovaného, a to jednak predloženými sms správami, ako aj priamym fyzickým násilím zo strany žalovaného voči žalobcovi 2/ podľa potvrdenia ORPZ v Trnave o oznámení žalobcu 2/ o spáchaní priestupku dňa 12.03.2026 a tiež lekárskou správou. Súd prvej inštancie mal týmto potvrdené, že násilný charakter správania sa žalovaného sa v posledných týždňoch vyostril až na úroveň priameho fyzického násilia, pričom aj verbálne násilie voči žalobcom považoval za dostatočne osvedčené. Žalovaný napriek tomu, že mu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie, ako i odvolanie žalobkyne 1/, sa k návrhom žalobkyne nevyjadril, odvolanie pokiaľ ide o uložený mu zákaz priblíženia sa k žalobcom 1/ a 2/ nepodal, teda ani právo rozporovať tvrdenia žalobcov uvedením vlastných tvrdení o žalobcami uvádzaných skutočnostiach nevyužil. Preto považuje odvolací súd v zhode
so závermi súdu prvej inštancie za osvedčené skutočnosti agresívneho správania sa žalovaného voči žalobcom 1/ a 2/, ktoré ohrozuje ich telesnú a duševnú integritu, ktoré v poslednom období nadobudlo stupňujúcu sa intenzitu.
23. Žalobkyňa 1/ vo svojom odvolaní dôvodila, že pokiaľ ide o užívanie pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, žalovaný k nim nemá žiaden užívací titul, chodieva tam a zdržiava sa neoprávnene, pretože žalobkyňa s ním žiaden zmluvný vzťah neuzatvorila, a to ani ústne, ani konkludentne. Predmetná chatka pritom ani nie je určená na bývanie a nie je ani v obývania schopnom stave, pretože ide o otvorený priestor bez okien a dverí. Uvádzala, že pokiaľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala, že žalovaný chatku užíva, bolo tým myslené, že do nej chodieva, zdržiava sa v nej a nie že by tam trvalo žil, ale že sa zdržiava na pozemkoch a v chatke proti vôli žalobkyne. Chodieva tam nepredvídateľne, zdrží sa a následne znovu niekoľko dní nie. Keď však prichádza vykrikuje, vyhráža sa, žalovaného 2/ práve tu fyzicky napadol, ničí predmetnú chatku, znáša tam rôznu veteš a odpad, resp. veci ktoré nie sú na bývanie a ani osobnými vecami žalovaného. Žalobkyňa uvádzala, že sa žalovaného bojí, a to aj vzhľadom na vyhrážky voči jej maloletému synovi. Žalovaný pritom prichádza znenazdajky, čo žalobkyni znemožňuje nehnuteľnosti užívať, pretože sa bojí na svoj pozemok vstúpiť, hoci so synom na tento pozemok radi chodievali najmä v jarnom a letnom období. Práve vzhľadom na zhoršené a vyostrené správanie žalovaného, potrebuje žalobkyňa požadovanú ochranu, aby mohla svoje vlastníctvo užívať a tiež nehnuteľnosti zveľaďovať, pokračovať v stavbe domčeku na nej, pričom žalobkyňa má zámer tu v budúcnosti so synom žiť.
24. Porovnajúc odvolanie žalobkyne 1/ s podaným návrhom, je zrejmé, že žalobkyňa v podanom odvolaní opis skutkových okolností podstatne doplnila. V návrhu totiž bolo uvedené len toľko – okrem prejavov agresívneho správania sa žalovaného (ktoré vzhľadom na ich nepopretie žalovaným) má za osvedčené nateraz aj odvolací súd – že na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/ sa nachádza záhradná drevená chatka bez súpisného čísla, ktorú asi od roku 2016 užíva žalovaný bez akejkoľvek písomnej alebo ústnej dohody so žalobkyňou ako vlastníčkou avšak konkludentne žalobkyňa voči užívaniu nemala námietky, pokiaľ žalovaný nezačal tento jej majetok ničiť a správať sa voči žalobcom hrubo, násilne, verbálne aj fyzicky s tým, že žalovaný chatku zničil, úplne znehodnotil a nereaguje na opakované výzvy žalobkyne, aby do nehnuteľností nevstupoval a ich neužíval. Voči žalovanému 2/ sa dopustil fyzického násilia práve na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný zasahuje do jej osobnostných a majetkových práv, má z neho strach, pričom jeho správanie je nepredvídateľné a má zhoršujúcu sa tendenciu. Požadovaným neodkladným opatrením sa domáhala ochrany svojej fyzickej i psychickej integrity, ako aj ochrany svojho majetku.
25. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
26. Vyššie citované ustanovenie § 126 OZ upravuje žalobu o vypratanie nehnuteľnosti (pozemku), pričom podstata ochrany vlastníckeho práva spočíva v tom, že ten kto vlastní pozemok, má práva domáhať sa jeho vypratania (odstránenia zásahu), ak je jeho vlastnícke právo narušené. Žalobou o vypratanie možno dosiahnuť vypratanie pozemku ako takého, t. j. povinnosť žalovaného pozemok opustiť a prestať ho užívať.
27. V okolnostiach prejednávanej veci, vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci mal súd prvej inštancie osvedčenú existenciu fyzického a psychického násilia žalovaného voči žalobcom, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti požadovaného zákazu vstupu žalovaného na pozemky žalobkyne zamietol, keď dospel k záveru o absencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko žalobkyňa žalovanému dlhodobo pozemky umožňovala užívať, pričom neuvádzala, že sama pozemky užíva, keď súd nemal za zrejmý konkrétny vzťah, na základe ktorého k ich užívaniu žalovaným došlo, pričom súd poukazoval na to, že existuje možnosť, že žalovaný má v chatke už svoje obydlie, a preto mal za dôvodné skôr to, aby sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv žalobou vo veci samej.
28. Hoci žalobkyňa skutočne v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzala všetky rozhodujúce skutočnosti tak, ako ich neskôr doplnila v podanom odvolaní (t. j. že chatka nie je určená a ani spôsobilá na obývanie, že žalovaný tam len nepredvídateľne hocikedy prichádza, zdrží a potom odchádza, pričom veci, ktoré tam znáša predstavujú len veteš a odpad, že ona sama aj so
synom nehnuteľnosti užívala a rada by ich v budúcnosti užívala na bývanie), pričom so zreteľom na ust. § 329 ods. 2 CSP, teda že pre odvolací súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania neodkladného opatrenia, treba skutočnosti doplnené žalobkyňou 1/ v odvolaní považovať tiež za neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), na ktoré odvolací súd ani prihliadať nemôže; je potrebné prisvedčiť žalobkyni v tom, že súd prvej inštancie nedôsledne všetky skutočnosti uvádzané už v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil.
29. Žalobkyňa totiž už v podanom návrhu uvádzala, že žalovaný tieto nehnuteľnosti síce užíva (a to dlhodobo od r. 2016), avšak bez akejkoľvek písomnej alebo ústnej dohody so žalobkyňou, ktorá voči tomu konkludentne nemala námietky. Z uvedeného tvrdenia žalobkyne však bol predčasný záver súdu o tom, že by žalovaný mohol mať v danej chatke svoje obydlie. Z LV č. XXXX vyplýva, že chatka ani nie je zapísaná na liste vlastníctva ako stavba (evidované je, že na jednom z pozemkov je umiestnená budova bez súpisného čísla), pričom pokiaľ ide o predmetné pozemky, ide o záhrady mimo zastavaného územia obce, z čoho nemožno mať dostatočne osvedčené, že v prípade chatky ide o stavbu na bývanie, ktorá by mohla predstavovať obydlie žalovaného. Ani z tvrdenia žalobkyne, že žalovaný chatku dlhodobo užíva, nemožno mať za osvedčené, že tam žalovaný býva, nakoľko bydlisko žalovaného je stále evidované na ul. D. XX, E.. Žalobkyňa ani neuvádzala skutočnosti ohľadom bývania žalovaného v danej chatke, tvrdila iba jej užívanie žalovaným, preto je záver súdu o tom, že návrh žalobkyne evokuje, že žalovaný má v chatke svoje obydlie predčasný a nedôvodný.
30. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vyplýva, že žalobkyňa sa okrem ochrany svojej fyzickej a psychickej integrity, vzhľadom na stupňujúce sa agresívne správanie žalovaného, domáhala aj ochrany svojich majetkových práv, keď uvádzala, že žalovaný začal chatku ničiť, túto celkom znehodnotil a nereaguje na jej výzvy, aby do jej nehnuteľností nevstupoval a ich neužíval. Žalobkyňa teda uvádzala, že hoci predchádzajúce užívanie konkludentne tolerovala, správanie žalovaného nadobudlo zhoršujúcu sa tendenciu do takej miery, že sa žalovaného bojí a keďže sa on na jej nehnuteľnostiach vyskytuje, sama nemôže svoje nehnuteľnosti užívať. Uvádzala, že má znemožnené užívať svoj vlastný majetok, pretože ho žalovaný proti jej vôli okupuje. Poukazovala na to, že k fyzickému napadnutiu jej otca došlo práve na uvedených pozemkoch, pričom žalobkyňa nechce vystaviť seba ani svojho maloletého syna útokom zo strany žalovaného.
31. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že pokiaľ ide o návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu žalovaného na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, možno mať v danom prípade osvedčenú tak dôvodnosť nároku žalobkyne na poskytnutie požadovanej ochrany, keďže ako bolo tiež ustálené súdom prvej inštancie, žalovaný sa voči žalobkyni (i voči jej otcovi) dopúšťa násilného správania, žalobkyňa pociťuje zásah do svojej telesnej i duševnej integrity, pričom toto jeho správanie má v poslednom období zhoršujúci sa charakter, čo eskalovalo napadnutím jej otca, práve na predmetných pozemkoch, z ktorého dôvodu žalobkyňa už nesúhlasí s ich užívaním žalovaným, ku ktorým nehnuteľnostiam nebolo preukázané, že by žalovaný mal konkrétny užívací titul, pričom aj záhradnú chatku na nich žalovaný poškodzuje, čím zasahuje do majetkových práv žalobkyne, a to aj tým, že vzhľadom na to, že sa žalobkyňa žalovaného bojí, nemôže sama bezpečne predmetné pozemky užívať. Potreba bezodkladnosti úpravy pomerov spočíva v tom, že (hoci žalovaný chatku dlhodobo užíva od roku 2016), jeho agresívne správanie, sa práve v poslednom období výrazne zhoršilo, čo vyplýva najmä z predložených sms správ a z fyzického útoku na otca žalobkyne. Žalovaný pritom možnosť rozporovať tvrdenia žalobkyne v konaní nevyužil. Pokiaľ ide o verbálne útoky a tvrdené poškodzovanie chatky, týmto nezabráni ani žalovanému už uložený zákaz priblíženia sa k žalobkyni 1/ na 20 m.
32. Preto odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP a podľa § 388 CSP odvolaním žalobkyne 1/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v príslušnej časti výroku IV. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti: pozemky parc. reg. „C“ č. 10255/7 – záhrada o výmere 21 m2 a parc. reg. „C“ č. 10255/8 - záhrada o výmere 290 m2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., okres Trnava, obec E., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keď považoval za dôvodné podľa § 336 ods. 1 CSP, uložiť žalobkyni povinnosť, aby v lehote 60 dní podala voči žalovanému žalobu vo veci samej o vypratanie nehnuteľností: pozemkov parc. reg. „C“ č. 10255/7 – záhrada o výmere 21 m2 a parc. reg. „C“ č. 10255/8 - záhrada o výmere 290 m2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., okres Trnava, obec E., v ktorom konaní vo veci samej budú môcť byť skutočnosti zatiaľ len
tvrdené žalobkyňou o tom, že žalovaný nemá užívací titul k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že práve jeho konaním došlo k poškodzovaniu chatky na danom pozemku, náležite preukazované.
33. Podľa § 336 ods. 3 CSP potom platí, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
34. Pretože v tejto časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia nevstupovať na pozemky vo vlastníctve žalobkyne 1/, má neodkladné opatrenie charakter neodkladného opatrenia nariadeného pred začatím konania vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tejto časti konania – prvoinštančného i odvolacieho - zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to buď v rozhodnutí vo veci samej, alebo v rozhodnutiach podľa § 334, alebo § 336 ods. 3 CSP. S ohľadom na uvedené bol výrok VI. uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania v časti o zákaz vstupu na nehnuteľnosti nadbytočným, preto ho odvolací súd ako výrok závislý podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
35. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
2 28Co/54/2026
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).