Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-29-2026.pdf
PDF · 124.98 KB
Case nature
Subarea
14C/29/2026
Uznesenie
Okresný súd Levice, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX G. XX:XX H. osobne podala Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu, súpisné č. XXX/XX, ktorý je postavený na parcele re gistra „I.“, parcela č. XXXX – J. K. A. L. o výmere XXX m2 a k domu prislúchajúcim parcelám č. XXXX – J. o výmere XXX m2 a č. XXXX – J. K. A. L. o výmere XXX m2, predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D., obec D., okres D., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve E. F., nar. XX.XX.XXXX, M. F., nar. XX.XX.XXXX, N. F., nar. XX.XX.XXXX, A. F., nar. XX.XX.XXXX, J. F., nar. XX.XX.XXXX, B. F., nar. XX.XX.XXXX, E. F., nar. XX.XX.XXXX, E. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F., nar. XX.XX.XXXX, E. F., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, každého v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku. Zároveň sa žalobkyňa domáhala aj uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni a k jej maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s výnimkou nevyhnutných úkonov v trestnom, občianskom alebo inom konaní pred orgánmi verejnej moci.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný je O. jej P. F. F., nar. XX.XX.XXXX a obaja sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa so svojim druhom v uvedenom dome žije v spoločnej domácnosti už XX rokov. Počas ich vzťahu sa im narodilo Q. detí, konkrétne E.. XX F. E. F., X F. D. F., X F. R. F., X F. B. B., X F. A. F., X F. S. B. a X F. A. E. F.. V nehnuteľnosti, ktorú spoločne obývajú, žije viacero rodín. Jednou z nich je aj rodina žalovaného. Žalovaný sa od začiatku správa k rodine žalobkyne nepriateľsky a agresívne. Ako člen Miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS), zamestnaný obcou, im neustále dával najavo, že si môže dovoliť „všetko“, cítil sa byť policajtom. Na jeho správanie sa žalobkyňa viackrát sťažovala aj na mestskom úrade, avšak nikdy jej nepomohli a žalovaný naďalej zostal vo svojej funkcii. Žalovaný sa rodine žalobkyne pravidelne vyhráža a vulgárne im nadáva. Hovorí im, aby všetci z rodiny skapali alebo zdochli, a vyhráža sa aj tým, že zabije ich deti. Pravidelne sa na dvore spoločného rodinného domu oháňa mačetou. Vyhráža sa im, že sa s ním nemajú zahrávať, lebo ich postrieľa alebo rozseká mačetou (žalobkyňa nevie, či vlastní strelnú zbraň). Podľa žalobkyne pravidelne nahovára svoju družku a ich maloleté deti, aby útočili na deti žalobkyne a bili ich. Dňa XX.XX.XXXX prišiel žalovaný spolu so svojím bratom F. F. do časti domu obývanej žalobkyňou a kričali na druha žalobkyne, aby vyšiel von, že sa ho nikto nebojí. V rukách mali mačety.
Na žalobkyňu začali hádzať kamene a vulgárne jej nadávali, pričom ju označovali za „kurvu“. Brat žalovaného a zároveň aj brat druha žalobkyne, F. F., bol pritom len približne S. E. po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Žalobkyňa s druhom sa ich veľmi zľakli, preto privolali hliadku Policajného zboru, ktorá vec vyriešila dohovorom. Dňa XX.XX.XXXX sa maloletý syn žalobkyne S. B., nar. XX.XX.XXXX, nachádzal na spoločnom dvore, pričom žalobkyňa bola svedkom toho, ako žalovaný S. B. hodil do brány. Žalovaný to odôvodnil tým, že mu S. B. škaredo nadával, a preto mu chcel dať príučku. Žalobkyňa poukazuje však na to, že jej maloletý syn má problémy s rečou a s veľkou námahou vysloví slovo „mama“, nieto aby žalovanému vulgárne nadával. Následne došlo na spoločnom dvore ku konfrontácii medzi rodinami. Žalovaný a jeho rodina rodine žalobkyne vulgárne nadávali a družka žalovaného jej pľula do tváre. Keďže sa obávala, že im žalovaný ublíži, privolala hliadku Policajného zboru a polícia následne vykázala žalovaného zo spoločného obydlia. Vec je vedená pod č. k. T.: G./D.. Žalobkyňa so synom následne odišla na pohotovosť do nemocnice A. D.. Maloletému S. bolo diagnostikované povrchové poranenie vlasatej časti hlavy a stredne ťažký otras mozgu s predpokladanou dobou liečenia najmenej tri dni. Maloletý bol hospitalizovaný v nemocnici. Druh žalobkyne F. F. následne podal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a vec je vedená pod č. k. T.: G./D.. Ako ohrozená osoba žalobkyňa spolupracuje s Poradňou pre obete s Intervenčným centrom, Centra Slniečko, n. o., ktoré podľa Zákona o obetiach trestných činov 274/2017 Z. z. poskytuje pomoc ohrozeným osobám a obetiam násilia, u ktorých bol realizovaný inštitút vykázania, kde jej bola poskytnutá bezplatná právna pomoc.
3. Žalobkyňa má za to, že v predmetnej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Žalovaný dlhodobo a opakovane vystupuje voči žalobkyni a jej rodine agresívne, vyhráža sa im usmrtením, pohybuje sa s mačetou po spoločnom dvore a svojím konaním u nej a jej maloletých detí vyvoláva dôvodnú obavu o ich život, zdravie a bezpečnosť. Závažnosť situácie vyvrcholila dňa XX.XX.XXXX fyzickým útokom žalovaného na jej maloletého syna S. B., ktorý v dôsledku útoku utrpel povrchové poranenie hlavy a stredne ťažký otras mozgu a bol hospitalizovaný. Za tejto situácie nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby spolu so svojimi maloletými deťmi naďalej znášala prítomnosť žalovaného v spoločnom obydlí a čakala na právoplatné ukončenie konania na polícii. Podľa žalobkyne bez okamžitej súdnej ochrany existuje reálne a bezprostredné riziko opakovania ďalších útokov voči nej alebo jej deťom. Na základe uvedeného má zato, že podmienky ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú v plnom rozsahu splnené.
4. Žalobkyňa k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., úradný záznam Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v D., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v D. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa XX.XX.XXXX vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v D., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v D. a prepúšťaciu správu S. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa § 332 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
22. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
23. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
24. Podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu
vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
25. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery strán konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
26. Účelom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou a tým jej poskytnúť ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná integrita navrhovateľa vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.
27. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) Civilného sporového poriadku je ich účelom zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva.
28. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Je zrejmé, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, kedy súd rozhodne do 24 hodín, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako právo na obydlie.
29. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
30. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR, sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
31. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
32. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného na nariadenie neodkladného opatrenia, a to: či sú v danej veci splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť, a teda – potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatí konania vo veci samej, keďže z návrhu vyplýva, že konanie vo veci samej doposiaľ začaté nebolo.
33. Z predloženého úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru v D. zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX. G. XX.XX H. bola hliadka vyslaná na preverenie nahláseného ublíženia na zdraví do mesta D. na adresu B. C. XXX/XX, kde sa v čase približne o XX:XX hod., kde po predchádzajúcej slovnej komunikácii E. F., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom D. B. C. XXX/XX sotil maloletého S. B., nar. XX.XX.XXXX hlavou do brány, pričom S. B., nar. XX.XX.XXXX podľa lekárskej správy vystavenej lekárom L. A. U. D. mal zranenia, a to povrchové poranenie vlasatej časti kože hlavy a otras mozgu s predpokladanou dobou liečenia od 3 dní, pričom sa jedná o stredne ťažký úraz. V predmetnej veci bolo prijaté trestné oznámenie od otca poškodeného F. F. a bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, bola vypočutá matka v procesnom postavení svedka poškodeného, svedkovia a podozrivý. E. F., nar. XX.XX.XXXX bol dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. podľa § 27a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z. z., vykázaný zo spoločného obydlia na adrese B. C. XXX/XX D.. Vec je evidovaná pod č. k. T.:G./D.. O realizácii udalosti bol informovaný operačný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru v L.. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vyplýva, že vykázaná osoba E. F., nar. XX.XX.XXXX bol vykázaný z rodinného domu na ulici B. XXX/XX, XXX XX D. na dobu XX dní, pričom sa bude zdržiavať na adrese B. I. XX, XXX XX D.. Zároveň pri vykázaní zo spoločného obydlia neboli zo strany vykázaného odovzdané kľúče od nehnuteľnosti.
34. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra „I.“, parcela č. XXXX – J. K. A. L. o výmere XXX m2 a k domu prislúchajúce parcely č. XXXX – J. K. A. L. o výmere XXX m2 a č. XXXX – J. o výmere XXX m2, pre katastrálne územie D., obec D., okres D. sú v podielovom spoluvlastníctve E. F., nar. XX.XX.XXXX, M. F., nar. XX.XX.XXXX, N. F., nar. XX.XX.XXXX, A. F., nar. XX.XX.XXXX, J. F., nar. XX.XX.XXXX, B. F., nar. XX.XX.XXXX, E. F., nar. XX.XX.XXXX, E. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F., nar. XX.XX.XXXX, E. F., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, každého v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku.
35. Z vyšetrovacieho spisu č. k. T.: T.:G./D. súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. podal F. F., nar. XX.XX.XXXX trestné oznámenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. K veci uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bol s A. B., nar. XX.XX.XXXX na nákupe v S. U. D. a deti nechali doma na adrese B. XXX/XX s jeho sestrou E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa stará aj o ďalšiu sestru B. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je na vozíčku. Po návrate z S. okolo XX.XX hod. ich pred domom čakala iba B. F., bola na vozíku, pričom na rukách držala ich syna S. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý plakal a tiekla mu krv z hlavy, pričom B. F. uviedla, že S. B. strčil do kovových dverí E. F., nar. XX.XX.XXXX, pretože mu mal nadávať. Vypočutá bola aj poškodená A. B. (žalobkyňa), nar. XX.XX.XXXX, ktorá k veci uviedla, že dňa XX.XX.XXXX išla so svojim druhom F. F., nar. XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. na nákup do S., pričom deti nechali švagrinej B. F., pretože ju majú radi a u nikoho iného nechcú byť. B. F. bola A. B. zverená do osobnej starostlivosti, pretože sa nemal kto o ňu starať, keď jej zomreli rodičia. B. F. nevie písať ani čítať, vie sa najesť, napiť a hrať s deťmi. E. F. berie na B. F. opatrovateľský príspevok, avšak A. B. preberá dôchodok za B. F., pretože ona sa nevie ani podpísať. Po návrate z S. jej B. F. oznámila, že jej brat E. F., nar. XX.XX.XXXX zdvihol jej trojročného syna S. B. a hodil ho hlavou do brány. Mal to urobiť kvôli tomu, že mu S. B. nadával, on však ešte nevie dobre rozprávať. Záverom uviedla, že nevie, čo presne sa stalo synovi S. B., pretože v tom čase bola doma, iba B., ktorá je zbavená svojprávnosti. Podozrivý E. F., nar. XX.XX.XXXX vo výpovedi uviedol, že S. B. neudrel a ani nehodil o bránu. Záverom bola vypočutá svedkyňa B. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá k veci tiež uviedla, že S. B. zrazu spadol na schodoch na hlavu, ale ona nemohla ísť za ním, pretože je na vozíku. S. B. plakal a následne bežal k nej, ona ho vzala na ruky a snažila sa ho upokojiť. V tom čase prišla aj K. F. a svedkyňa jej povedala, aby jej dala malého na ruky, pričom jej svedkyňa povedala, že E. F. hodil malého do brány. Povedala to preto, že ho nenávidí. Je to jej brat, ale on je k nej zlý, preto aj klamala a hovorila, že S. B. hodil E. F. do brány a tak si rozbil hlavu. To isté povedala aj príslušníkom Policajného zboru. Záverom uviedla, že S. B. spadol na hlavu na schody, keď sa hral a svedkyňa povedala K. F., rodičom S. a aj príslušníkom Policajného zboru, že S. B. hodil E. F. do brány a tak si rozbil hlavu.
36. Z lustrácie v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR, dňa XX.XX.XXXX mu bolo vznesené obvinenie pre skutok podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže).
37. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že žalovaný bol opakovane riešený za priestupky rušenia nočného kľudu, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jedenkrát za priestupok schválnosti, jedenkrát za hrubé správanie voči osobe B. F., ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX a jedenkrát za nerešpektovanie výzvy vykázania zo spoločného obydlia, ktorého sa dopustil dňa X.X.XXXX.
38. Lustráciou v elektronickom súdnom registri bolo ďalej zistené, že voči žalovanému sa na súde nevedie a ani neviedlo trestné konanie.
39. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku, a to zákazu vstupu žalovaného do domu, kde býva žalobkyňa a jej maloleté deti ako aj zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni a jej maloletým deťom podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku. Súd poznamenáva, že v danom prípade sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, o ktorom by bolo potrebné rozhodnúť do 24 hodín, nakoľko nie je splnený predpoklad „dočasného“ uloženia povinnosti nevstupovania žalovanému do domu, ktoré toto ustanovenie predpokladá. Z opatrnosti však súd o návrhu žalobkyne rozhodol do 24 hodín.
40. Po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh ako aj listín zaobstaraných súdom dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je totiž povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce skutočnosti je tak povinný jednak tvrdiť a náležitým spôsobom ich aj osvedčiť, pričom žalovaná v návrhu uviedla len minimálne skutkové tvrdenia, z ktorých súd nemal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedená potreba nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keď táto súdu s návrhom predložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., úradný záznam Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v D., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v D. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa XX.XX.XXXX vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v D., Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v D. a prepúšťaciu správu S. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
41. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity osoby, ktorej sa má požadovaná ochrana poskytnúť, a to konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, za súčasnej existencie takých závažných dôvodov, ktoré sú dostatočným a spoľahlivým podkladom domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osvedčuje v tomto prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia napr. lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, ktorá bola napr. svedkom incidentu, vzájomnou písomnou alebo elektronickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Ohrozenie integrity navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť pritom konkrétne, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí tiež zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, keď obmedzenie musí byť na jednej strane primerané poskytnutej ochrane a na druhej strane nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať protistranu.
42. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa žiada nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, dôvodiac, že sa bojí o seba a o zdravie a životy svojich detí, pričom táto jej obava je následkom konania žalovaného, ktorý sa jej a jej deťom mal vyhrážať zabitím a taktiež tým, že v priestoroch ich spoločného obydlia mal používať sečnú zbraň (mačeta), avšak žalobkyňa tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila a jedná sa tak iba o jej skutkové tvrdenie. Tieto tvrdenia žalobkyňa neosvedčila žiadnou svedeckou výpoveďou ani zápisnicou privolanej hliadky Policajného zboru, ktorá mala dňa XX.XX.XXXX zasahovať na adrese B. XXX/XX, pričom vec bola vyriešila iba dohovorom, z čoho vyplýva, že hliadka nezistila tak vážne porušenie občianskeho spolunažívania, ktoré by si vyžiadalo závažnejší zásah. Ani z pripojenej prepúšťacej správy nie je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom vznikli zranenia maloletého S. B., čo by potvrdzovalo zavinenie žalovaného.
43. Súd tak konštatuje, že žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila, že konaním žalovaného je ohrozený jej život, zdravie, telesná a duševná integrita, či život a zdravie jej maloletých detí. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov mal súd síce za osvedčené, že zdravie jej maloletého dieťaťa bolo poškodené, skutočnosť ktorá vyplýva z lekárskej správy ako aj tvrdenie žalobkyne, že otec maloletého a jej partner podal na žalovaného v predmetnej veci trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, z listín zadovážených súdom nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise však zároveň vyplýva, že žalobkyňa v čase udalosti, kedy došlo k zraneniu maloletého S. B., nebola na adrese B. XXX/XX, kde k udalosti došlo, ale bola so svojim druhom F. F. na nákupe v S., pričom svoje deti nechala strážiť B. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je na invalidnom vozíku a ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Táto žalobkyni následne po príchode z nákupu
tvrdila, že zranenia hlavy S. B. spôsobil žalovaný. Z vyšetrovacieho spisu však vyplýva, že B. F. pri výsluchu uviedla, že S. B. si zranenie hlavy spôsobil sám. To, že ho mal žalovaný sotiť do brány si celé vymyslela z dôvodu, že žalovaného nemá rada. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že svedkyňa B. F., nar. XX.XX.XXXX bola v roku XXXX rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8Nc/198/2003 z 14.05.2004 pozbavená spôsobilosti na právne úkony, pričom uznesením tunajšieho súdu č.k. 10Ps/9/2021-23 zo dňa 25.03.2022, právoplatné dňa 20.04.2022 súd zistil, že žalobkyňa bola ustanovená za opatrovníčku nesvojprávnej B. F. a žalobkyni bola uložená povinnosť zabezpečovať, aby bolo o nesvojprávnu riadne postarané, zastupovať ju vo všetkých veciach a spravovať jej záležitosti, najmä majetok. Na základe uvedených skutočností súd nemal za osvedčené tvrdenia žalobkyne, že jej maloletému synovi poškodil zdravie žalovaný, pričom pozornosti súdu neušlo, že žalobkyňa v návrhu klamlivo uvádza, že videla, ako žalovaný sotil jej syna do brány, keď z listinných dôkazov vyplýva, že pri udalosti nebola, preto nemohla vidieť, ako k udalosti došlo.
44. K tvrdeniam žalobkyne o nebezpečnom vyhrážaní sa ublížením na zdraví či zabitím žalovaným jej rodine či používaní sečnej zbrane (mačety) žalovaným v priestoroch spoločného obydlia žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by tieto tvrdenia osvedčila, pričom nič nebránilo žalobkyni predložiť čestné prehlásenia osôb žijúcich v spoločných nehnuteľnostiach, o žalobkyňou popísanom konaní žalovaného najmä za stavu, keď je zrejmé, že v predmetných nehnuteľnostiach býva veľké množstvo do úvahy pripadajúcich svedkov.
45. Nebezpečnosť konania či správania žalovaného nemal súd za osvedčenú ani z lustrácie žalovaného v registri trestov Generálnej prokuratúry, v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Slovenskej republiky a lustráciou v elektronickom súdnom registri, z výstupu ktorých vyplýva, že žalovaný sa nedopustil priestupku či trestného činu proti životu a zdraviu, teda násilného či iného konania ohrozujúceho život, zdravie a telesnú a duševnú integritu tretích osôb. Súd poznamenáva, že žalovaný bol síce vykázaný dňa X.X.XXXX o XX:XX hod. zo spoločného obydlia z rodinného domu na ulici B. XXX/ XX na dobu XX dní, uvedené vykázanie však samo o sebe neosvedčovalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, najmä s poukazom na ostatné zistené skutočnosti a neosvedčenie podstatných skutkových tvrdení žalobkyne (že maloletému synovi ublížil žalovaný, že žalovaný sa jej a jej rodine neustále vyhráža ujmou na živote a na zdraví), osvedčenie ktorých bolo základným predpokladom pre nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia.
46. Súdu zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu nechala žalobkyňa svojich X maloletých detí bez dozoru resp. na starosti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je na vozíku a voči ktorej bola žalobkyňa tiež povinná (ako voči svojim maloletým deťom) zabezpečiť riadnu starostlivosť. Súd má za to, že ak by boli pravdivé tvrdenia žalobkyne o ohrození zdravia a života jej maloletých detí zo strany žalovaného, nenechávali by maloleté deti na starosti nesvojprávnej osobe so zdravotným postihnutím, ktorá nie je objektívne spôsobilá poskytnúť maloletým potrebnú starostlivosť a ochranu.
47. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno pokiaľ ide o osvedčenie existencie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa podaným návrhom domáhala, keď žiadnym spôsobom neosvedčila nebezpečné konanie žalovaného ohrozujúce život a zdravie žalobkyne a jej maloletých detí, ktoré by si vyžadovalo bezodkladnú potrebu úpravy vzťahov medzi stranami sporu, čo viedlo súd k záveru o nutnosti tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.
48. Súd záverom uvádza, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vzhľadom však k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a teda o výške náhrady trov konania už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.