Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sf/3/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TENEDOR, s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 2479/7, 960 01 Zvolen, IČO: 45 412 138, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100545874/2026 zo dňa 26.01.2026, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 19.03.2026, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.03.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100545874/2026 zo dňa 26.01.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, Daňového úradu Prešov č. 102954706/2025 zo dňa 21.07.2025, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 32.487,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2023. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s priznaním nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mu spôsobil závažnú ujmu, značnú hospodársku a finančnú škodu, ako aj ďalšie vážne nenapraviteľné následky, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v návrhu poukázal na jeho doterajšiu platobnú disciplínu pri plnení záväzkov voči správcovi dane, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, obchodným partnerom a zamestnancom, ako aj na jeho riadne plnenie záväzkov bez omeškania. V návrhu tiež uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi daňová exekúcia, ktorá by zásadným spôsobom zasiahla do jeho podnikateľskej činnosti a mohla by ohroziť samotnú existenciu spoločnosti. V dôsledku daňovej exekúcie žalobca nebude schopný plniť záväzky voči obchodným partnerom, čo by malo za následok odstúpenie od prebiehajúcich obchodných vzťahov, znemožnenie spolupráce s finančnými inštitúciami (napr. pri čerpaní úverov a iných foriem financovania), čo by negatívne ovplyvnilo jeho schopnosť financovať prevádzku, vyplácať mzdy zamestnancom, odvádzať dane a plniť ďalšie zákonné povinnosti. Žalobca tiež uviedol, že hroziace dôsledky výkonu napadnutého rozhodnutia by poškodili jeho obchodné meno a dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom, zákazníkom a finančným inštitúciám. Takýto stav by podľa žalobcu mohol viesť až k likvidácii spoločnosti, pričom vzniknutá škoda môže mnohonásobne prevyšovať samotnú sumu, ktorá je predmetom sporu. Zároveň žalobca poukázal na to, že počas súdneho konania by sa nemohol zúčastňovať verejných obstarávaní, keďže by bol evidovaný ako dlžník voči štátu, čím by prišiel o ďalšie podnikateľské príležitosti. Vzhľadom na uvedené,

žalobca mal za to, že v predmetnom prípade sú splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe, preto navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 18.06.2026 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že výsledky viacerých daňových kontrol vykonaných u žalobcu za zdaňovacie obdobia od mája 2022 do decembra 2023 podľa jeho názoru preukazujú účelové konanie smerujúce k neoprávnenému uplatňovaniu nároku na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľov. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný s návrhom žalobcu nestotožnil a považuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný a preto navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto je súd povinný dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Jedná sa o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

10. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

11. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca ( druhá veta ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.03.2022, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti (intenzita ujmy a príčinná súvislosť s výkonom preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy), ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby alebo potenciálnej ujmy. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.

12. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej a finančnej škode, ako aj o ďalších nenapraviteľných následkoch nepodložil relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tieto následky mu reálne a bezprostredne hrozia. Priznať správnej žalobe odkladný účinok totiž nemožno len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá peňažné plnenie, ktorého úhrada predstavuje zásah do majetkovej sféry daňového subjektu. Ak by samotné podanie správnej žaloby, ktorou sa spochybňuje zákonnosť rozhodnutia správcu dane, bolo bez ďalšieho postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku, zákonodarca by takýto následok spojil s podaním správnej žaloby priamo zo zákona. Daňový poriadok ani však takúto právnu úpravu neobsahujú.

13. Na základe uvedeného správny súd od žalobcu legitímne očakával, že v návrhu na priznanie odkladného účinku nielen konkretizuje tvrdené hroziace následky, ale ich aj osvedčí konkrétnymi dôkazmi a preukáže príčinnú súvislosť medzi výkonom napadnutého rozhodnutia a tvrdenou ujmou, ako aj nemožnosť odvrátiť tieto následky inými prostriedkami. Hoci žalobca uviedol, že výkon napadnutého rozhodnutia by mohol viesť k strate obchodných partnerov, znemožneniu čerpania úverov a iných foriem financovania, neschopnosti financovať prevádzku, vyplácať mzdy, plniť zákonné povinnosti, poškodeniu jeho obchodného mena, strate možnosti uchádzať sa o verejné zákazky a napokon až k likvidácii spoločnosti, tieto tvrdenia zostali v rovine všeobecných predpokladov a neboli podložené žiadnymi konkrétnymi listinnými dôkazmi alebo inými objektívnymi skutočnosťami, z ktorých by bolo možné usúdiť, že uvedené následky žalobcovi skutočne a bezprostredne hrozia. Správny súd nespochybňuje, že výška vyrubenej dane predstavuje pre žalobcu finančnú záťaž, táto okolnosť však sama osebe nepreukazuje reálnosť hrozby závažnej ujmy ani bezprostredné riziko začatia daňovej exekúcie s tvrdenými likvidačnými dôsledkami. Uvedené preto nepostačuje na odôvodnenie priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca je podnikateľským subjektom, ktorého činnosť je nevyhnutne spojená so znášaním podnikateľského rizika vrátane následkov vyplývajúcich zo správnych konaní vedených v súvislosti s plnením jeho zákonných povinností.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne dôvody, ktoré by osvedčovali naplnenie hypotézy ustanovenia , správny súd dospel k záveru, že nedošlo k splneniu prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Záverom správny súd uvádza, že splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky nepovažoval za nevyhnutné vyhodnotiť.

16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).