Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-17-2026.pdf
PDF · 93.37 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/17/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. E., F.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., H. E., za účasti matky: I. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G.U. XXX/X, E., Q.. Č.. T. U. Z. XXX, U., právne zastúpená JUDr. Michalom Dribňakom, advokátom, Kpt. Nálepku 440, Medzilaborce, o návrhu otca: E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. G.L.A. J. XXX/XX, E., na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/182/2025-31 z 24.11.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom konania je návrh otca mal. na zníženie výživného.
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh otca zamietol.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa ktorého otec podal návrh na zníženie výživného dňa 24.09.2025. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/46/2025 zo dňa 30.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o výživnom dňa 27.08.2025, mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne. Uviedol, že je invalidným dôchodcom s celkovým mesačným príjmom pozostávajúcim z invalidného dôchodku vo výške 358,60 eur, invalidného dôchodku z Českej republiky vo výške 633,- Kč (cca 25,60 eur) a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 25,43 eur, čo predstavuje celkový mesačný príjem vo výške cca 409,60 eur. Tvrdil, že sa nachádza pod hranicou chudoby a v existenčnej núdzi, pričom poukázal na skutočnosť, že voči nemu bolo začaté trestné stíhanie v súvislosti s plnením výživného. Z obsahu spisu sp. zn. 8P/46/2025 a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka je dlhodobo nezamestnaná a nemá žiadny príjem. Maloletá J. je v školskom roku 2025/2026 žiačkou C. ročníka J. W. Š. R. P. v odbore M. A.. Počas pracovného týždňa je ubytovaná na J. Š. O. R. P., za ktorý matka hradí poplatok za ubytovanie vo výške 60,- eur mesačne a za stravu priemerne 137,20 eur mesačne, čo spolu predstavuje 197,20 eur mesačne. Okrem toho matka uhradila poplatok za ZRPŠ vo výške 40,- eur, poplatok za exkurziu v P. vo výške 10,- eur a od septembra 2025 do júna 2027 prispieva na stužkovú slávnosť sumou 20,- eur mesačne. K tomu pristupujú výdavky na stravu počas víkendov, zdravotnú starostlivosť, kozmetiku a voľnočasové aktivity maloletej. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 03.11.2025 vyplynulo, že dňa 30.10.2025 bolo vykonané sociálne šetrenie v domácnosti otca. Otec v súčasnosti býva v trojizbovom byte na ulici G.L. J. XXX/XX
R. E., pričom tento byt prechádza rozsiahlou rekonštrukciou zahŕňajúcou obnovu kuchyne, kúpeľne a toalety. Zo šetrenia taktiež vyplynulo, že otec sa s maloletou J. nestretáva, ani s ňou nekomunikuje od jej odchodu k matke. Súd ďalej zistil, že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla značky J.. B. a že v júni 2025 predal motocykel značky J. za sumu 1.500,- eur. V konaní sp. zn. 8P/46/2025 otec uviedol, že je vlastníkom bytu, v ktorom predtým býval jeho otec R. E.. Ten v roku XXXX zomrel, E. E. je jeho jediným dedičom a dedičské konanie doteraz nenadobudlo právoplatnosť. Súd poukázal na skutočnosť, že prebiehajúca rekonštrukcia bytu zahŕňajúca obnovu kuchyne a kúpeľne je finančne nákladná, z čoho vyplýva, že otec musí disponovať finančnými prostriedkami presahujúcimi ním deklarované príjmy.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania prijal právny záver, že vzhľadom na to, že od posledného súdneho rozhodnutia prešlo veľmi krátke obdobie a nebola zistená zmena pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia a zníženie výživného, ktoré nie je v záujme maloletej J., súd preto na pojednávaní dňa 24.11.2025 návrh otca na zníženie výživného zamietol.
5. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Má za to, že na vydanie rozsudku neboli splnené procesné podmienky. V odvolaní uviedol, že v prepúšťacej správe nemocnice Ľ., ktorú priložil k odvolaniu, je uvedené, že je v chronickom strese, ktorý pôsobí na jeho zdravotný stav. Aj na pojednávaní mal hyperglykémiu. Súd neskúmal dôvody, prečo nie je matka zamestnaná a tak isto neskúmal jeho zdravotný stav a náklady, ktoré má s tým spojené. V rozhodnutí spomínaná rekonštrukcia rodičovského bytu je nevyhnutná z dôvodu, že jadro bolo v pôvodnom stave, často sa vyskytovali poruchy. Výmena vane za sprchovací kút je nevyhnutná kvôli jeho zdravotným problémom. Náklady na rekonštrukciu bytu sú hradené z prostriedkov predaja motorky a prevažnú časť hradí syn z predaja svojho bytu. S dcérou je v kontakte, viackrát sa s ňou stretol v P.. Jeho príjem je nižší ako výdaje preukázateľné, nevie z tohto príjmu platiť 100,- eur. Doteraz sa príkladne staral o dcéru, bola v jeho osobnej starostlivosti, avšak keďže prišiel o prácu a jeho invalidný dôchodok nevykryje výdaje, dcéra odišla k matke. V ďalšom podaní doručenom odvolaciemu súdu poukázal na to, že je invalidný dôchodca, jeho miera invalidity je 70 %, zdravotný stav sa stále zhoršuje, nedokáže platiť výživné v súdom určenej výške.
6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení rovnako navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
11. Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného s poukazom na jeho zlý a stále sa zhoršujúci zdravotný stav, v dôsledku ktorého nie je schopný dosahovať príjem, jediným zdrojom jeho príjmu je invalidný dôchodok a platenie výživného v súdom určenej výške ohrozuje jeho existenciu.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie je právny záver o tom, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného, správny.
17. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 tohto ustanovenia. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - prvý stupeň - druhý stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 78 [Zmena výživného]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 500.)
18. V preskúmavanej veci vyplýva, že v súčasnosti platná súdna úprava výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 30.6.2025, č.k. 8P 46/2025-81. Výrok o výživnom nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 27.8.2025, keďže nebol zo strany účastníkov konania napadnutý odvolaním. V čase súdnej úpravy bola mal. J. študentkou H. ročníka J. W. Š. R. P.. Matka mal. J. bola v čase rozhodovania súdu nezamestnaná a nemala žiaden príjem. Otec bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 358,60 eur, invalidného dôchodku z ČR vo výške 25,60 eur, peňažného príspevku na kompenzáciu nákladov na diétne stravovanie vo výške 25,43 eur mesačne. Jeho príjem predstavoval spolu 409,60 eur. V čase rozhodovania súdu bol vlastníkom motorového vozidla J. B. a pred rozhodnutím súdu predal motocykel J. za 1.500 eur. Bol vlastníkom bytu v E.. Súd pri rozhodovaní o výške výživného podporne aplikoval tzv. tabuľky výživného a vychádzajúc z príjmu otca určil výživné vo výške 100,- eur mesačne. Ako to uviedol odvolací súd v bode. 17. odôvodnenia, základným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia je kvalifikovaná (podstatná) zmena pomerov či už na strane oprávneného, alebo povinného. Súd prvej inštancie správne svoje úvahy zameral na
ustálenie, či v prejednávanom prípade došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, na strane oprávnenej z výživného mal. J. nedošlo k zmene pomerov, tak v čase súdnej úpravy výživného, ako aj v súčasnosti študuje na strednej škole a pripravuje sa na budúce povolanie. Jej výdavky oproti času súdnej úpravy vzrástli. Na strane otca ako povinného z výživného tiež nedošlo k žiadnej zmene pomerov. V čase súdnej úpravy výživného, ako aj v súčasnosti, je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý je jediným zdrojom jeho príjmu. Miera poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť bola rovnaká, a to v rozsahu 70 %.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bode 20., kde súd uzatvára, že v konaní nebolo preukázané, aby došlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdnej úpravy a zníženie výživného. Na strane mal. dieťaťa došlo v porovnaní s pôvodnou súdnou úpravou k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb v súvislosti s vekom a všeobecným rastom cien. Na strane otca je potrebné konštatovať, že rovnako tak nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov. Otec má dlhodobo vážne zdravotné problémy a jeho zdravotný stav je natoľko nepriaznivý, že ho prakticky vylučuje z možnosti dosahovať príjem výkonom práce. Táto okolnosť bola známa už v čase súdnej úpravy výživného a súd na ňu prihliadol pri určení výšky výživného. Preto na jeho strane nie je možné konštatovať tak výraznú zmenu pomerov, ktorá by odôvodnila zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, ktorú má voči dcére, ktorá je na výživu zo strany rodičov odkázaná.
20. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutým výrokom. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).