Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-68-2026.pdf
PDF · 109.02 KB
Case nature
Subarea
19Co/68/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E., E. XXX, zastúpenej Legal Mates, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Panenská 673/21, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 55 375 260 proti žalovaným 1) Imagination plus, spol. s r.o., so sídlom Partizánske, 29. augusta 1503/1A, IČO 46 470 336, 2) F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. XXXX/XX K., 3) F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. XXX/XX, žalovaní 2) a 3) zastúpení LMH Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Moyzesova 314/39, Modra, IČO 55 137 652, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1), 2), 3) proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 13C/48/2025-101 zo dňa 14. januára 2026 v spojení s opravným uznesením, č.k. 13C/48/2025-105 zo dňa 19. januára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaní 1), 2), 3) m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, žalovaným 1), 2), 3) zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, pre k.ú. E., obec C. D. E., okres Prievidza, a to na LV č. XXXX ako pozemky parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 21 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 4 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 118 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 66 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 59 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 59 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 115 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 123 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, hospodárskej stavby na parc. registra „C“ č. XX/X, rozostavanej stavby - rodinný dom na parc. registra „C“ č. XX/X a parc. registra „C“ č. XX/X (ďalej ako predmetné nehnuteľnosti), a to tak, že nesmú pokračovať vo výkone záložného práva v zmysle zmluvy o záložnom práve a mandátnej zmluve zo dňa 11.06.2018, nesmú pokračovať v konaní dobrovoľnej dražby, tieto nehnuteľnosti nesmú predať, alebo iným spôsobom scudziť, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4C/31/2022 (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovaným 1), 2) a 3) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 332 ods. 1 CSP.
2. Opravným uznesením, č.k. 13C/48/2025-105 zo dňa 19.01.2026 súd prvej inštancie opravil chyby v písaní v uznesení, č.k. 13C/48/2025-101 zo dňa 14.01.2026 tak, že výrok I. uznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k. 13C/48/2025-101 zo dňa 14.01.2026 správne znie: ,,I. Žalovaným 1), 2) a 3) sa zakazuje
nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E., obec C. D. E., okres Prievidza, a to na LV č. XXXX ako pozemky parc. registra „C“ č. XX/ X o výmere 21 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 4 m2 zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 118 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 66 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 59 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 59 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 115 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 123 m2 zastavaná plocha a nádvorie, hospodárskej stavby na parc. registra „C“ č. XX/X, rozostavanej stavby - rodinný dom na parc. registra „C“ č. XX/X a parc. registra „C“ č. XX/X, a to tak, že nesmú pokračovať vo výkone záložného práva v zmysle Zmluvy o záložnom práve a Mandátnej zmluve zo dňa 11.06.2018, nesmú pokračovať v konaní dobrovoľnej dražby, tieto nehnuteľnosti nesmú predať, alebo iným spôsobom scudziť, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4C/31/2022.“ a záhlavie uznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k. 13C/48/2025-101 zo dňa 14.01.2026 v časti označenia žalovaného 2) tak, že správne znie : ,,2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. XXXX/XXX.“. V ostatných častiach zostalo uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 13C/48/2025-101 zo dňa 14.01.2026 nezmenené.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z návrhu žalobkyne, ktorá podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ako dlžníčka uzavrela dňa 11.06.2018 so žalovanými 2) a 3) ako veriteľmi zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej jej mali požičať sumu 62.000 eur. Pôžička bola zabezpečená zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. Nakoľko nebola schopná finančné prostriedky vrátiť, žalovaní 2) a 3) uplatnili svoje právo na zaplatenie prostredníctvom súdu a Okresný súd Prievidza rozsudkom, sp. zn. 4C/31/2022 zo dňa 07.08.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/103/2024 zo dňa 28.08.2025 uložil žalobkyni zaplatiť žalovaným 2) a 3) sumu 52.000 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10.000 eur od 12.12.2018 do 03.09.2019 a zo sumy 52.000 eur od 12.06.2019 do zaplatenia. Oznámením o dobrovoľnej dražbe č. 10/2025 zo dňa 10.11.2025 oznámil žalovaný 1) ako dražobná spoločnosť, že začína realizovať dobrovoľnú dražbu za účelom speňaženia predmetných nehnuteľností, termín dražby bol stanovený na 18.12.2025. Žalovaný 1) na jej žiadosť vyčíslil dlžnú sumu na 189.970,73 eur, do ktorej započítal okrem dlžnej čiastky 69.323,60 eur, ktorá bola priznaná uvedeným súdnym rozhodnutím, aj sumu 111.430,80 eur ako zmluvnú pokutu a odmenu dražobníka vo výške 8.000 eur. Znaleckým posudkom č. 124/2025 zo dňa 31.10.2025, vyhotoveným znalcom L. H. M., bola určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na 150.000 eur, no podľa súkromného znaleckého posudku č. 493/2025, vypracovaného znalcom L. N. B., bola určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na sumu 267.000 eur. Podľa žalobkyne je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov z dôvodu, že žalovaný 1) na návrh žalovaného 2) koná v rozpore s platnou právnou úpravou, so skutkovým stavom a dobrými mravmi. Uviedla, že dobrovoľná dražba sa realizuje na základe neurčitej výšky pohľadávky vyčíslenej žalovaným 1) na návrh žalovaného 2) ako navrhovateľa dražby, pričom pohľadávka vyčíslená žalovaným 1) vo výške 189.970,73 eur je sporná a prebieha o nej súdne konanie na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4C/31/2022, pričom z uvedenej sumy je nespornou iba jej časť vo výške 69.323,60 eur spolu so sumou cca 7.000 eur, predstavujúcou odmenu dražobníka, ktoré je žalobkyňa ochotná uhradiť. Speňažením nehnuteľnosti dochádza k porušeniu zásady právnej istoty, kedy žalobkyňa nevie, akú správnu výšku dlžnej sumy má uhradiť, aby predišla speňaženiu. Rovnako správne určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností má vplyv na výšku výťažku z predaja nehnuteľnosti a následne vyplatenie veriteľov, prípadne vrátenie zostatku žalobkyni. Poukázala aj na skutočnosť, že v rodinnom dome býva so svojou dcérou a maloletým vnukom, pričom vydražením nehnuteľností stratia domov. Prvé kolo dobrovoľnej dražby bolo neúspešné a druhý termín bol stanovený len 21 dní od termínu konania prvého kola dražby.
4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa preukázala, že v súčasnosti sa pristúpilo k začatiu výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam formou verejnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia je podľa súdu prvej inštancie v prejednávanej veci odôvodnená správaním žalovaného 1), ktorý vykonáva úkony, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a nevyhovením návrhu by mohla nastať situácia, ktorú by bolo možné zvrátiť len s veľkými ťažkosťami. Súd prvej inštancie mal zo skutkových a právnych okolností, uvádzaných v návrhu, preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na
existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla viesť vo vzťahu k žalobkyni k ťažko zvrátiteľným následkom, najmä s prihliadnutím na prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4C/31/2022. Do právoplatného rozhodnutia v tejto veci zostáva sporná celková výška žalobcom uplatnenej pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu, a preto nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. c) ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1), 2), 3) a navrhli odvolaciemu súd uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Žalovaný 1) v podanom odvolaní uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za procesne aj vecne nedôvodný, založený na účelových tvrdeniach, selektívnom výklade zákona a na vlastnom obštrukčnom konaní žalobkyne, ktoré sa snaží pretaviť do domnelého porušenia svojich práv. Neodkladné opatrenie v predmetnej veci je neprípustný zásah do právnej istoty, do výkonu práv záložného veriteľa a do zákonom upraveného mechanizmu speňaženia zálohu. Žalovaný 1) uviedol, že dobrovoľná dražba bola realizovaná v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. a žalobkyňa vedome, opakovane a úmyselne marila zákonný proces ohodnotenia predmetu dražby. Dobrovoľná dražba je zákonným mechanizmom slúžiacim prednostne na uspokojenie istiny pohľadávky navrhovateľa dražby, pričom výťažok dražby a príslušenstvo pohľadávky je potrebné striktne odlišovať, keďže sú predmetom samostatného súdneho sporu vedeného od roku 2022, v ktorom bola istina aj zmluvná pokuta už právoplatne priznaná v prospech navrhovateľa dražby. Cena dosiahnutá na dražbe je výsledkom verejnej súťaže a výsledná cena predstavuje reálnu trhovú hodnotu v danom čase a mieste. Samotná nespokojnosť žalobkyne s výslednou cenou nemôže byť dôvodom neplatnosti dražby. Mal za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v predmetnej veci neexistuje bezprostredná hrozba nenahraditeľnej ujmy, žalobkyňa neosvedčila pravdepodobnosť porušenia práva, žalobkyňa sa domáha ochrany pred následkami vlastného konania a navrhované neodkladné opatrenie by neprimerane zasiahlo do práv žalovaného 1) a záložného veriteľa.
7. K podanému odvolaniu žalovaného 1) žalobkyňa uviedla, že jej konanie v priebehu dobrovoľnej dražby nebolo obštrukčné a konanie vedené na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 4C/31/2022 nie je v časti zmluvnej pokuty a náhrady trov konania právoplatne skončené. Do okamihu, kým nebude právoplatne rozhodnuté o presnej výške pohľadávky a príslušenstva záložných veriteľov nie je legitímne, aby záložní veritelia uplatňovali výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa trvalo býva spolu so svojou dcérou a maloletým vnukom.
8. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný 1) zotrval na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní a dodal, že dražobník nie je účastníkom sporu o výšku pohľadávky a nemá zákonnú právomoc ju preskúmavať. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je výlučne navrhovateľ dražby povinný dražobníkovi písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a žalovaný 1) ako dražobník disponuje absolútne bezchybným písomným prehlásením záložných veriteľov žalovaných 2) a 3) o existencii, pravosti a splatnosti ich pohľadávky.
9. Žalovaní 2) a 3) uznesenie súdu prvej inštancie napadli odvolaním z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za nepreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym záverom, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami. Poukázali na to, že majú voči žalobkyni splatnú peňažnú pohľadávku z roku 2019, ktorú žalobkyňa doposiaľ neuhradila, preto pristúpili k výkonu záložného práva, čo nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho pokračovať vo výkone záložného práva. Na účely realizácie (výkonu) dobrovoľnej dražby nemusí mať záložný veriteľ súdom judikovanú (právoplatne priznanú) pohľadávku, no v danej veci právoplatným rozsudkom bolo žalobkyni uložené zaplatiť žalovaným 2) a 3) istinu a úroku z omeškania zo žalovanej sumy. Žalobkyňa v podanom návrhu neuviedla žiadne konanie, do skončenia ktorého sa majú žalovaní zdržať navrhovaného konania a tento nedostatok návrhu doplnil súd prvej inštancie za žalobkyňu. Žalovaní 2) a 3) mali za to, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko netvrdí a ani neosvedčila, že by žalovaní 2) a 3) nemali voči nej splatnú peňažnú pohľadávku, že by zabezpečenie danej pohľadávky bolo neplatné alebo neúčinné, že by výkon dobrovoľnej dražby bol
v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami zákona. Žalobkyňa tak vôbec neosvedčila potrebu nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Námietky žalobkyne smerujú k vedeniu dobrovoľnej dražby, ktoré by mali miesto v inom súdnom konaní po skončení danej dražby. Považovali za neprípustné, že súd zamedzil výkonu dobrovoľnej dražby neodkladným opatrením za stavu, keď žalobkyňa nesplnila súdom uloženú povinnosť z právoplatného rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň neosvedčila dôvodnosť nároku vo veci samej, keď súd prvej inštancie zakázal v pokračovaní konania dražby do skončenia sporového konania, ktoré nevedie žalobkyňa voči nim, ale ktoré vedú žalovaní ako žalobcovia voči nej (konanie o zaplatenie žalovanej sumy s prísl. vedené na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 4C/31/2022), a ktoré bolo v časti istiny a príslušenstva právoplatne ukončené v neprospech žalobkyne. Považovali za absurdné, aby nimi podaná žaloba bránila v konaní za účelom uspokojenia už splatného dlhu. Výška zmluvnej pokuty ako príslušenstva nemala so začatím dražby nič spoločné, jej výška môže byť podstatná len v prípade rozdelenia prípadného výťažku dražby, ak by dosiahol dostatočnú výšku. V spore o určenie trvania záložného práva bolo rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 15C/13/2024 zo dňa 19.08.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17Co/12/2025-91 zo dňa 29.05.2025 určené, že záložné právo, vzniknuté na základe zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a mandátnej zmluvy, uzavretej medzi F. G. a F. G. ako záložnými veriteľmi a A. B. ako záložcom dňa 11.06.2018, naďalej trvá. Ďalej poukázali na to, že žalobkyni vyšli v ústrety a prisľúbili jej, že ak uhradí istinu s úrokom z omeškania a náklady dražby podľa právoplatného rozsudku súdu, bude dražba prerušená do právoplatného skončenia konania v časti zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Žalobkyňa nevedie voči žalovaným žiadne také sporové konanie vo veci samej, vo vzťahu ku ktorému by malo byť navrhnutým neodkladným opatrením poskytnutá dočasná ochrana. Žalobkyňa s dcérou a vnukom bývajú v predmetných nehnuteľnostiach a označujú ich za svoje obydlie, hoci sa jedná o rozostavanú a neskolaudovanú stavbu, ktorú nemožno do kolaudácie užívať a obývať.
10. K odvolaniu žalovaných 2) a 3) žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí identifikoval právny základ rozhodnutia, uviedol skutkové okolnosti osvedčujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov, vyhodnotil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a vysvetlil proporcionalitu zásahu do práv žalovaných. Súd prvej inštancie doplnením spisovej značky konania vo veci samej odstránil vadu návrhu, z ktorého bolo dostatočne zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Prvoinštančný súd posúdil existenciu právneho vzťahu (zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva) a právne identifikoval hrozbu bezprostrednej ujmy (realizované druhé kolo dobrovoľnej dražby). Nariadené neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, t. j. len pozastavuje výkon záložného práva do právoplatného skončenia konkrétneho konania, nijako však nespochybňuje nárok žalovaných. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia rešpektuje základný princíp proporcionality, keď jeho nenariadením v čase, kedy pohľadávka žalovaných, ktorú si uspokojovali prostredníctvom dobrovoľnej dražby, nebola dostatočne určitá, nakoľko prebiehalo konanie o výške zmluvnej pokuty, by došlo k omnoho závažnejšiemu zásahu do práv žalobkyne, ktorá by s dcérou a vnukom prišla o strechu nad hlavou. Ak hrozí strata vlastníckeho práva pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je to objektívna situácia, ktorá by mala požívať zákonnú ochranu. Do okamihu, kým nebude právoplatne rozhodnuté o presnej výške pohľadávky a príslušenstva záložných veriteľov, nie je legitímne, aby záložní veritelia uplatňovali výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa trvalo býva spolu so svojou dcérou a maloletým vnukom.
11. Žalovaní 2) a 3) vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvali na svojich tvrdenia uvedených v podanom odvolaní a dodali, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym nárokom voči nim, práve naopak, nárokom z právoplatného súdneho rozhodnutia disponujú voči žalobkyni žalovaní 2) a 3), preto tvrdenia žalobkyne o tom, že preukázala dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana neodkladným opatrením, je nedôvodné. Tým, že žalobkyňa a žalovaní viedli a vedú viacero konaní, bolo nevyhnutnou súčasťou návrhu v časti žalobného petitu vymedziť, do skončenia akého konania sa požadovaného neodkladného opatrenia žalobkyňa domáha a súd prvej inštancie svojím postupom zasiahol do práva na spravodlivé súdne konania a rovnosti strán sporu.
12. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1), 2), 3) žalobkyňa zotrvala na všetkých svojich argumentoch, ktoré doposiaľ uviedla v písomných podaniach v tomto konaní.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť v súlade s ust. § 388 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenie. Uvedený zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Povinnosťou súdu je zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.
17. Vo vzťahu k zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby v návrhu navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá musí byť osvedčená.
18. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je riadnym kontradiktórnym procesom s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ani nevykonáva riadne dokazovanie. Preukazovanie skutočností tvrdených stranami sporu má v tomto konaní povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe tvrdení strán a nimi predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP) (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Co/3/2022).
19. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
20. Žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanými 1), 2), 3), keď žalovaný 1) ako dražobná spoločnosť realizuje na základe platnej zmluvy o záložnom práve a mandátnej zmluvy dobrovoľnú dražbu na návrh žalovaných 2) a 3), ktorí majú voči žalobkyni splatnú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.06.2018. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žalovaným 2) a 3) splatnú pohľadávku doposiaľ neuhradila, podali žalovaní 2) a 3) voči žalobkyni žalobu na Okresný súd Prievidza, ktorý rozsudkom, č.k. 4C/31/2022-149 zo dňa 07.08.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17Co/103/2024-192 zo dňa 28.08.2025 právoplatne uložil žalobkyni zaplatiť žalobcom 2) a 3) sumu 52.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000 eur od 12.12.2018 do 03.09.2019 a zo sumy 52.000 od 12.06.2019 do zaplatenia.
21. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované s tým, že právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Z toho vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia má tvrdiť a osvedčiť také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozovanie možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Hodnoverné osvedčenie
dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, táto by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
22. Žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila a ani nepreukázala, že by voči žalovaným 1), 2), 3) viedla v postavení strany sporu ako žalobkyňa iné súdne konanie a ani netvrdila, že by mienila v súčasnosti v súvislosti s realizovanou dobrovoľnou dražbou nejakú žalobu podať. Konanie vo veci samej, do ktorého právoplatného skončenia súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, nie je konaním, v ktorom sa žalobkyňa domáha ochrany svojho určitého nároku, ale naopak, je na strane žalovanej, voči ktorej si uplatňujú žalovaní 2) a 3) svoj peňažný nárok aktuálne v rozsahu zmluvnej pokuty a náhrady trov konania, pričom už v tomto konaní bola žalobkyni právoplatne uložená povinnosť zaplatiť žalovaným istinu s úrokom z omeškania, ktorá aktuálne prevyšuje sumu 69.000 eur. Vzhľadom na uvedené preto žalobkyňa neosvedčila existenciu akéhokoľvek nároku, ktorému sa má poskytovať právna ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, keď sa ochrany žiadneho svojho nároku voči žalovaným nedomáha. Žalobkyňa v konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 4C/31/2022 neuplatňuje žiaden svoj nárok, ktorý by mal byť ohrozený, práve naopak, svoj nárok si voči žalobkyni v uvedenom konaní uplatňujú žalovaní 2) a 3), pričom v jeho značnej časti boli zatiaľ procesne úspešní a z právoplatného rozhodnutia v uvedenom konaní majú právoplatne priznanú pohľadávku voči žalobkyni.
23. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodňovala tým, že v prípade jeho zamietnutia sa medzi stranami vytvorí nenávratný stav a zasiahne sa neprimerane do jej práv. Mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaní budú len do právoplatného skončenia konania vo veci samej obmedzení v dispozícii s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkyne. Ak nebude mať žalobkyňa vo veci samej, v ktorej vystupuje na strane žalovanej, úspech, uvedené obmedzenie zanikne. Výkonom záložného práva predajom nehnuteľností v dražbe dražobníkom môže dôjsť ku zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému vzťahu, keď žalobkyňa ako zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností aj so svojou rodinou príde o tieto nehnuteľnosti v dôsledku dražby. Žalobkyňa poukazovala na rozdielne sumy všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľnosti určených znalcami, z čoho podľa žalobkyne vyplýva hrozba ujmy na jej strane.
24. K uvedeným argumentom žalobkyne odvolací súd uvádza, že realizácia záložného práva dobrovoľnou dražbou je zákonom predpokladaný a upravený spôsob uspokojenia veriteľa úhradou jeho splatnej pohľadávky. V konaní bolo nesporné a osvedčené, že žalovaní 2) a 3) majú voči žalobkyni neuhradenú splatnú pohľadávku, ktorá bola zabezpečené platným záložným právom. Žalobkyňa svoju zmluvnú povinnosť voči žalovaným 2) a 3) zo zmluvy o pôžičke nesplnila, preto sa žalovaní 2) a 3) od žalobkyne domáhali jej splnenia. Realizovali tak v zmysle § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka účel zákonodarcu, že záložca je povinný strpieť výkon záložného práva, pretože sa riadili § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola riadne a včas splnená, tak záložní veritelia mohli začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložní veritelia môžu uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu v dražbe podľa osobitného zákona. Žalovaní 2) a 3) vystupujú v pozícii veriteľov, keď vykonávali záložné právo, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie ich pohľadávky voči žalobkyni. Postupovali tak plne v súlade s právnymi predpismi, keď pristúpili k výkonu záložného práva.
25. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, keďže žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
26. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu boli preto v konaní procesne úspešní žalovaní 1), 2), 3) a z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovaným 1), 2), 3) priznal voči v konaní procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).