Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-61-2026.pdf
PDF · 120.47 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/61/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela: A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX E. - F., t. č. bytom G. XXX/XXX, XXX XX H., zastúpeného zástupcom: JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103 a manželky: A. I. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX E. - F., t. č. bytom J. K. XXX, XXX XX J., zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr. Lena Mišalová, advokátka, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: L. C., nar. XX.XX.XXXX a M. C., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na čas po rozvode, o odvolaní manželky (matky) proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/39/2025–245 zo dňa 17. februára 2026 vo výroku I., ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľa A. B. C., D. C. a manželky I. C., D. C., ktoré manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Obce N. O., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X. ročník XXXX, na strane XXX pod por. č. XX rozviedol. Výrokom II. schválil dohodu rodičov uzavretú dňa 04.09.2025 na ISR v znení: 1. Mal. L. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletá M. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. 2. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov sa bude realizovať v týždennom intervale s tým, že od pondelka od 16:00 hod. párneho týždňa v roku do pondelka do 16:00 hod. nepárneho týždňa v roku osobnú starostlivosť o mal. deti bude zabezpečovať otec a od pondelka od 16:00 hod. nepárneho týždňa v roku do pondelka do 16:00 hod. párneho týždňa v roku osobnú starostlivosť o mal. deti bude zabezpečovať matka.
- počas jarných prázdnin určených pre Žilinský kraj bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti v párnom kalendárnom roku v čase od pondelka od 8:00 hod. do nedele pred prvým dňom vyučovania po jarných prázdninách do 16:00 hod. matka a v nepárnom kalendárnom roku v čase od pondelka od 8:00 hod. do nedele pred prvým dňom vyučovania po jarných prázdninách do 16:00 hod. otec,
- počas Veľkonočných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti v párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin (streda) od 16:00
hod. do posledného dňa prázdnin (utorok) do 16:00 hod. otec a v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin (streda) od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin (utorok) do 16:00 hod. matka,
- počas jesenných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti v párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 16:00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8:00 hod. otec, v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 16:00 hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do 8:00 hod. matka,
- počas vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti v čase od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. otec a v čase od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod. matka; a v nepárnom kalendárnom roku bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti v čase od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. matka, a v čase od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod. otec,
- počas letných prázdnin sa uplatní režim starostlivosti o mal. deti ako počas bežného roka, t. j. striedanie v týždňových intervaloch s dňom striedania starostlivosti pondelok 16:00 hod.. 3. K odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí bude dochádzať v školskom zariadení maloletých detí, ktoré aktuálne navštevujú. Počas sviatkov, školských prázdnin a v prípade, že maloleté deti sa v danom čase nebudú nachádzať v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú, bude k odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí dochádzať v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie striedavej osobnej starostlivosti. 4. Poberateľkou prídavkov na maloleté deti bude matka. 5. Daňový bonus na maloleté deti si bude uplatňovať matka. 6. Obaja rodičia sa zaväzujú navzájom sa informovať o všetkých podstatných veciach, týkajúcich sa maloletých detí, najmä o ich zdravotnom stave, zmene zdravotného stavu, školskom prospechu, záujmoch, a to elektronickou formou (WhatsApp, SMS, e-mail, telefonicky), a to keď nastane podstatná zmena. Taktiež o cestách do zahraničia, s tým že pred takouto cestou sa budú rodičia informovať min. 24 hod. vopred. 7. Maloleté deti budú mať evidovaný trvalý pobyt na adrese matky. 8. Počas trvania striedavej starostlivosti obidvoch rodičov sa výživné na maloleté deti neurčuje. Výrokom III. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľa a jeho odôvodnenie, na dňa 04.09.2025 konané informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia uzavreli dohodu o úprave rodičovských práv a povinností v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj na matkou vyjadrený nesúhlas s rozvodom a súhlas s návrhom otca na úpravu stretávania súhlasila (s menšími úpravami) s tým, že výživné na mal. deti žiada neupraviť, resp. aby bolo upravené.
3. Okresný súd poukázal na rozsah vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, zistený skutkový stav a za aplikácie § 18, § 19 , § 23, § 24, § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine v spojení s § 100 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na N. O.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve maloleté deti L. a M.. Problémy v manželstve začali po narodení prvej dcéry L. z dôvodu pracovnej vyťaženosti otca, a to ako v zamestnaní, tak i pri stavbe chaty v P.. K vážnej kríze v manželstve došlo po nevere zo strany manžela počas tehotenstva manželky s druhou dcérou, ktorú sa manželia snažili zvládnuť aj za pomoci odbornej psychologickej pomoci. Manžel vo 02/2025 odišiel zo spoločnej domácnosti, do ktorej sa už nevrátil. V súčasnosti má manžel nový partnerský vzťah (podľa jeho výpovede trvajúci od 04/2025) a obnovenie manželského vzťahu s manželkou vylučuje. Po odchode manžela zo spoločnej domácnosti sa deti v starostlivosti rodičov striedajú, a to v týždenných intervaloch. Rodičia sa vedia vo veciach týkajúcich sa detí dohodnúť, výkon starostlivosti o deti nebol a nie je dôvodom vzájomných konfliktov. Otec býva v H. v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. Maloleté deti tam majú vlastnú izbu, prostredie domácnosti je vhodné pre život a zdravý vývoj mal. detí. Matka zostala bývať v J. v štvorizbovom byte, kde manželia žili do rozchodu. Maloletá L. je vo veku 8 rokov, je žiačkou 2. ročníka Základnej školy G. G. v J., ošetrujúcu detskú lekárku má v J., je zdravá, navštevuje viacero krúžkov. Maloletá M. je vo veku 5 rokov a navštevuje Materskú školu v J.. Ošetrujúcu detskú lekárku má v J., je zdravá, tiež navštevuje rôzne krúžky. Obom deťom
boli poskytnuté psychologické služby C. L. v K. prostredníctvom hravých terapií. Obe deti deklarovali pozitívny vzťah k obom rodičom, ktorý sa takto javil aj opatrovníkovi pri šetrení pomerov. Manžel je konateľom obchodnej spoločnosti LN Estate s.r.o. (činnosť turistické a krátkodobé ubytovanie), so sídlom v Bratislave, Teslova 38/30, IČO: 56 852 096. Podľa daňového priznania k dani z príjmov tejto právnickej osoby za rok 2025 vykázala spoločnosť základ dane 13.807,43 Eur pri výnosoch vo výške 24.352,13 Eur a nákladoch vo výške 11.128,16 Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov, ktoré podal otec ako FO za rok 2025 vyplýval základ dane 1.276,34 Eur pri príjmoch vo výške 3.430,86 Eur. Manželka je konateľkou obchodnej spoločnosti Schmetterling s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynarovičova 1590/13 a je v pracovnoprávnom vzťahu (pracovná zmluva) s obchodnou spoločnosťou Wilsondo s.r.o. so sídlom v Nižnej, Zemianska Dedina 75, pričom je priemerný mesačný príjem zo zamestnania za obdobie 05/2025
- 08/2025 predstavoval 1.052,- Eur. Je poberateľkou prídavku na deti spolu vo výške 120,- Eur mesačne. Manžel okrem výdavkov na krytie svojich životných potrieb platí hypotekárny úver na dom vo výške 439,- Eur mesačne a na byt vo výške 449,- Eur mesačne a úrazovú poistku vo výške 200,- Eur mesačne. Manželia si výživné na mal. deti navzájom neplatia, nakoľko o deti sa striedavo starajú v rovnakých intervaloch, každý vo svojej domácnosti a podľa výpovedí dosahujú porovnateľné príjmy.
5. V danom prípade okresný súd dospel k názoru, že rozvrat manželstva účastníkov je vážny, bez perspektívy obnovenia vzájomného spolužitia, preto manželstvo účastníkov rozviedol. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 02/2025, manžel má v súčasnosti mimomanželský vzťah, ktorý považuje za perspektívny a vylučuje obnovenie manželského vzťahu. Manželka síce v priebehu konania verbalizovala nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva, ktorý nesúhlas však, bez vôle manžela, ktorý nechce zotrvať v manželskom zväzku, nie je spôsobilý viesť k obnove manželského spolužitia a náprave rozvratu citových väzieb. Prvotnou príčinou narušenia vzťahov medzi manželmi boli vzájomné nezhody kvôli častej neprítomnosti manžela v spoločnej domácnosti pre výkon jeho zamestnania mimo bydliska a z dôvodu stavby spoločnej chaty. Manželka tak pociťovala nedostatok jeho záujmu, pomoci a podpory už v čase po narodení prvej dcéry. Narušenie manželského vzťahu zhoršila manželova nevera (v čase, keď manželka oslavovala životné jubileum a čakala druhé dieťa), po ktorej došlo už k hlbokému odcudzeniu vo vzťahu a strate dôvery manželky v manžela. Pokusy manželov o zlepšenie vzťahu aj prostredníctvom psychologickej pomoci nemali pozitívny výsledok a konflikty medzi nimi viedli k ukončeniu spolužitia vo februári 2025, po ktorom sa napätie medzi nimi ešte vystupňovalo (podanie trestného oznámenia na manžela). Z uvedených dôvodov rozvrat ich manželstva možno kvalifikovať ako trvalý a nenávratný. Manželstvo si v súčasnosti neplní funkcie - strata citových väzieb (a to nielen na strane manžela, ale aj na strane manželky vychádzajúc zo skutočnosti, že mala vedomosť o jeho ďalšej nevere po jeho odchode, tiež zo zistenia, že manžel musel odísť zo spoločnej domácnosti na žiadosť manželky a manželka ďalší konflikt týkajúci sa spoločnej nehnuteľnosti riešila trestným oznámením na neho), ukončenie spolužitia trvajúce viac než rok, a teda je už len formálnym zväzkom neplniacim si svoj spoločenský účel, akým je vytvorenie harmonického, pevného a trvalého spoločenstva muža a ženy, vzájomná pomoc a podpora manželov a výchova spoločných detí v pokojnom rodinnom prostredí.
6. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom C., okresný súd preskúmal rodičovskú dohodu, ktorú medzi sebou rodičia uzavreli na informatívnom stretnutí rodičov dňa 04.09.2025, u ktorej nezistil rozpor so záujmom maloletých detí, preto dohodu schválil v jej celom navrhovanom znení.
7. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Nárok na náhradu trov konania nebol ani uplatnený niektorým z účastníkov.
8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I. o rozvode manželstva, v zákonnej lehote podala odvolanie manželka navrhovateľa (ďalej aj ,,manželka“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 CMP. Podľa manželky je záver súdu prvej inštancie o existencii tzv. kvalifikovaného rozvratu medzi manželmi predčasný. Okresný súd manželstvo rozviedol, napriek nesúhlasnému stanovisku manželky, ktorá opakovane s rozvodom nesúhlasila, pričom dostatočne neskúmal relevantné dôvody jej nesúhlasu s rozvodom. Ako okresný súd konštatoval pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva, prvotnou príčinou narušenia vzťahov medzi manželmi boli vzájomné nezhody kvôli častej neprítomnosti manžela v spoločnej domácnosti pre výkon jeho zamestnania mimo bydliska a z dôvodu stavby spoločnej chaty, z ktorého dôvodu pociťovala nedostatok jeho záujmu, pomoci a podpory už v čase po narodení prvej dcéry a ďalšou príčinou bolo narušenie manželského vzťahu manželovou neverou. Bola to teda práve manželka, ktorej záujmy tak, ako ich definuje § 18 Zákona o rodine, boli porušené. Napriek tomu, že
príčinou vzniku problémov v manželskom zväzku bolo prioritne správanie manžela, prezentovala vôľu manželovi odpustiť jeho správanie a manželský zväzok obnoviť. Pokiaľ okresný súd uvádza, že pokusy manželov o zlepšenie vzťahu aj prostredníctvom psychologickej pomoci nemali pozitívny výsledok, tak prehliadol tvrdenie manželky o tom, že sa jednalo len o pár sedení, ktoré pozitívny výsledok vzhľadom na charakter problému nemohli priniesť. Okresný súd neskúmal existenciu možného zmierenia manželov v zmysle § 96 CMP. Hoci manžel prezentoval existenciu novej známosti, podľa jeho vlastných tvrdení na pojednávaní poprel, že by mal v úmysle sa s novou partnerkou v dohľadnej dobe oženiť a naďalej plánuje bývať u svojej matky, z čoho nemožno vyvodiť záver o nemožnosti obnovenia manželského zväzku a návratu manželov k sebe, pokiaľ manželka prejavuje vôľu manželovi odpustiť. Uvedené platí o to viac, že manželia majú dve maloleté dcéry, ktoré sa s otázkou prípadného rozvodu nevedia vyrovnať a nie sú vysporiadané ani s tým, že posledné mesiace si ich vlastní rodičia „striedajú“. Za daných okolností odkazujúc na ust. § 96 ods. 1 CMP, § 23 Zákona o rodine, ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil, je záver súdu nesprávny, vychádzajúci z nesprávnych skutkových záverov a neúplne zisteného skutočného stavu. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
9. K doručenému odvolaniu manželky sa písomne vyjadril navrhovateľ/manžel, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny, zákonný a riadne odôvodnený. Uviedol, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a správne dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvalo, hlboko a nenapraviteľne rozvrátené. S tvrdeniami manželky v odvolaní nesúhlasil, pretože neodrážajú súčasný reálny stav. Naopak, dlhodobá nefunkčnosť manželstva bola v konaní preukázaná. Poukázal na to, že samotná manželka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúci z manželstva na čas po rozvode vedený Okresným súdom Námestovo pod sp. zn.18P/36/2025, a to ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva navrhovateľom, ktoré konanie bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené uznesením sp. zn. 18P/36/2025 zo dňa 02.05.2025. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že manželka podala návrh na rozvod ako prvá, čím sama priznala existenciu rozvratu manželstva. Je preto v rozpore s jej aktuálnymi tvrdeniami v odvolaní, že manželstvo je možné obnoviť. Voči jej tvrdeniu je aj tá skutočnosť, že manželka podala na navrhovateľa trestné oznámenie pre podozrenia zo spáchania prečinu – Neoprávnený zásah do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 ods. 3 písm. písm. a), písm. b) Trestného zákona, ktorá vec je vedená Obvodným oddelením PZ Trstená, číslo ČVS: ORP-948/TR-DK-2025 a nebola do dnešného dňa právoplatne skončená. O tom, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko narušené, že nie je absolútne predstaviteľné obnovenie manželstva, svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ dňa 07.04.2026 podal na manželku na Obvodnom oddelení PZ Trstená oznámenie o podozrení o spáchaní priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb., ktorá vec je vedená ORPZ Dolný Kubín, Obvodné oddelenie PZ Trstená pod sp. zn.: ORPZ-DK- OPP5-2026/003684. Podľa manžela manželka účelovo predlžuje celé súdne konanie, o čom svedčia aj zmarené termíny pojednávania pred okresným súdom, a to dňa 23.09.2025 a dňa 14.10.2025 z dôvodov na strane manželky, ako aj skutočnosť, že samotné odvolanie bolo podané v posledný deň lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, k vzájomnému odcudzeniu účastníkov konania, nerozumie snahe manželky predlžovať rozvodové konanie. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku I. ako vecne správny potvrdiť.
10. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že k predmetnej veci rozvodu manželstva nie je oprávnený sa vyjadrovať.
11. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 08.05.2026, bolo vyjadrenie manžela/navrhovateľa k odvolaniu a vyjadrenie kolízneho opatrovníka doručené manželke/matke prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužila.
12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 08.05.2026 bolo vyjadrenie navrhovateľa/manžela doručené na vedomie kolíznemu opatrovníkovi.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to manželkou navrhovateľa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu a verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom za dodržania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané manželkou navrhovateľa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/61/2026-293 zo dňa 05.06.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.06.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
15. Odvolaním manželka navrhovateľa napadla rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. S takýmto rozhodnutím nesúhlasila a mala za to, že nebolo dostatočne vykonané dokazovanie k jej nesúhlasu s rozvodom. Podľa manželky neboli splnené podmienky na rozvod manželstva, neboli zo strany okresného súdu vyčerpané všetky možnosti na zachovanie manželstva. Poukázala na to, že prezentovala vôľu manželovi odpustiť jeho správanie a obnoviť manželské spolužitie, a preto došlo k predčasnému rozhodnutiu okresným súdom vychádzajúceho z neúplne zisteného skutkového stavu.
16. Krajský súd dáva do pozornosti, že konanie o rozvod manželstva je návrhovým konaním (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine), preto bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podanom manželkou a z nich len tými, ktoré sa vzťahovali k napadnutému výroku I. rozsudku okresného súdu.
17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.
18. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3 CSP k odvolacím argumentom manželky dopĺňa nasledovné.
19. Po oboznámení sa s priebehom konania pred okresným súdom, napadnutým rozsudkom vo výroku I. a odôvodnením k nemu sa viažucim, má za to, že v danom návrhovom konaní (§ 93 CMP, § 23 ods. 1 Zákona o rodine), bolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie pred okresným súdom. Okresný súd na základe dôkaznej povinnosti účastníkov konania v danom návrhovom konaní zistil skutkový stav, okolnosti, ktoré dali základ pre aplikáciu ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, čo sa premietlo do napadnutého výroku I., ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Nebolo namieste, pokiaľ bola v odvolaní vznesená námietka neúplne zisteného skutkového stavu, ak v danom návrhovom konaní procesnú aktivitu majú účastníci konania a z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17. februára 2026 vyplynulo, že ani navrhovateľ/manžel a ani manželka navrhovateľa nemali návrhy na doplnenie dokazovania.
20. Z priebehu postupu konania pred okresným súdom nevyplynulo, že by bola porušená rovnosť účastníkov konania. Manželka navrhovateľa a aj jej manžel mali rovnakú možnosť sa vyjadrovať, uplatňovať svoje práva, t. j. boli im dané rovnaké procesné podmienky, bez zvýhodnenia niektorého z účastníkov konania. Manželke navrhovateľa neboli upreté práva sa vyjadriť, označiť dôkazy. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť len taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov, k čomu v konaní a samotným rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k manželke navrhovateľa nedošlo.
21. V hmotnoprávnej rovine odvolací súd zvýrazňuje, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).
22. So zreteľom na obsah vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potom zjavné, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím
utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania, tak potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v minulosti založeného partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
23. Ani odvolací súd nenašiel dôvod na zachovanie manželstva účastníkov konania a okolnosti uvádzané manželkou navrhovateľa v odvolaní nepovažoval za také, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku. Záujem na zachovaní manželstva vyjadrený manželkou navrhovateľa nebol dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa/manžela zotrvať vo vzťahu. Krajský súd považuje vôľu a záujem manželky zotrvať v manželstve s navrhovateľom/manželom za neperspektívne, ak na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomná vôľa, vzájomné citové väzby, ktoré v danom prípade absentujú. Navrhovateľ/manžel prezentoval dôvody pre rozvod manželstva, z jeho postoja bolo zrejmé, že napriek párovej terapii nenastalo zlepšenie ich vzťahu a je pevne rozhodnutý, že s manželkou nechce ďalej žiť v manželstve a okolnosti zistené v rámci dokazovania pred okresným súdom preukázali nefunkčnosť manželstva, ak manžel opustil spoločnú domácnosť, manželia spolu intímne nežijú, vzájomne spolu nehospodária, neposkytujú si navzájom dušenú a materiálnu pomoc, odcudzili sa, navrhovateľ aktuálne má priateľku, vzájomný vzťah manželov je narušený.
24. Z dokazovania vyplynulo, že manžel nemá záujem na obnovení spolužitia s manželkou. Krajský súd v zhode s okresným súdom je názoru, že v danom prípade ide o trvalé narušenie manželských vzťahov, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé spoločenstvo zabezpečujúce potreby manželov. Z okolností danej veci nie je možné mať ani za to, že by existoval predpoklad obnovenia manželského spolužitia, keď manželstvo navrhovateľa/manžela a manželky je už len formálnym zväzkom, preto bolo namieste rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. Súhrnne tu boli dané okolnosti pre naplnenie hmotnoprávnej podmienky na rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak je možné konštatovať existenciu vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi, čo spôsobuje nemožnosť plnenia účelu manželstva a neexistenciu ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia.
25. Ustanovenie § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahu bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželky navrhovateľa. Perspektíva obnovenia manželského vzťahu nie je reálna. Podľa krajského súdu je trvalo vylúčené ďalšie spolužitie manželov, ako aj plnenie účelu manželstva vo vytváraní harmonického a trvalého životného spoločenstva. Dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a pokiaľ jeden z manželov, t. j. navrhovateľ/ manžel nemá jednoznačne záujem na obnovení spolužitia, manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, ak neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
26. Z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Manželka navrhovateľa namietala predčasnosť rozhodnutia okresným súdom, ak výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože podľa nej existuje možnosť obnovenia manželského spolužitia. Ani táto námietka nebola vyhodnotená ako relevantná. Pokiaľ aj zákon v ust. § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, tak možnosti súdu sú obmedzené. V danej veci z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. februára 2026 vyplývalo jasné stanovisko navrhovateľa/manžela že ...,,Zotrvávam na podanom návrhu, nevidím možnosti pre záchranu manželstva a obnovenie vzťahu“. Pevnosť rozhodnutia navrhovateľa/manžela nezotrvať v manželskom zväzku potvrdilo nielen to, že realizoval konkrétny krok, ktorým naplnil svoje rozhodnutie definitívne ukončiť (manželské) spolužitie - t. j. odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti, podanie návrhu, ale i poukaz na manželkou podané trestné oznámenie na neho i to, že vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že žiadneho z manželov nie je možné spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, je len formálny a neplniaci si svoje funkcie. Ak v danom prípade neboli zistené relevantné náznaky možnosti a snahy o obnovenie manželského spolunažívania, a to zo strany oboch manželov, keď navrhovateľ/manžel možnosť obnovenia manželského spolunažívania jednoznačne odmietol, oproti tomu manželka nesúhlasila s rozvodom, pričom jej snaha o zachovanie zostala len v rovine tvrdenia, potom námietka manželky
o nedostatočnom úsilí súdu prvej inštancie na zachovaní manželstva nemala opodstatnený základ a nemala žiaden vplyv na vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu.
27. Podľa odvolacieho súdu neexistuje tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k reparácii narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to navrhovateľ/manžel výslovne odmieta a v tomto smere je ním prejavená vôľa jednoznačná, trvalá, nemenná (nie prechodná), a preto v zhode s okresným súdom konštatuje, že boli dané zákonné predpoklady pre rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ak nebolo zistené, že by manželia mohli vytvárať zdravé rodinné prostredie a napĺňať ust. § 18 Zákona o rodine. Za stavu, ak jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že všetky prostriedky už boli vyčerpané a jedinou cestou je tu rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku by bolo v rozpore so zákonnou úpravou.
28. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k deťom na čas po rozvode. Manželia/rodičia sa Q. na výkone svojich rodičovských práv a povinností, ktorú dohodu okresný súd výrokom II. rozsudku schválil. Išlo o závislý výrok od výroku I., preto rozsudok okresného súdu bol potvrdený v celom rozsahu.
29. Krajský súd nezistil dôvody pre iné rozhodnutie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.