Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3S-23-2024.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Subarea
3S/23/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom: Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom: Žriedlová 13, 040 01 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ VEDOS, s.r.o., so sídlom: Rožkovany 11, 082 71 Lipany nad Torysou, IČO: 45 626 618, právne zastúpený: JUDr. Prievozník, PhD., advokát s.r.o., so sídlom: Krmanova 1, 040 01 Košice, 2/ A. B. C., KE, Inžiniering, s.r.o., so sídlom: Klimkovičova 11, 040 23 Košice, 3/ EUROVIA SK, a.s., so sídlom: Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, 4/ KMGroup spol. s r.o., so sídlom: Podnikateľská 8, 040 17 Košice, 5/ CANPACK Slovakia s.r.o., so sídlom: Podnikateľská 14, 040 17 Košice, 6/ SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA VÝROBCOV TRANSPORTBETÓNU, so sídlom: Kolískova 1, 841 05 Bratislava, 7/ Východoslovenská distribučná a.s., so sídlom: Mlynská 31, 040 01 Košice, 8/ Mesto Košice, so sídlom: Tr. D. XX/X, XXX XX E., 9/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom: Klemensova 8, 813 61 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2024/018268 zo dňa 03.06.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.04.2026, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 29.07.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ten istý deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2024/018268 zo dňa 03.06.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh č. MK/A/2023/21032-12/IV/MIS zo dňa 29.12.2023 (ďalej aj „rozhodnutie orgánu prvého stupňa“), ktorým boli povolené stavebné objekty: SO 02 Recyklácia, SO 16 Oplotenie, SO 17 Sadové úpravy, a prevádzkové súbory: PS 001 Betonáreň, PS 002 Recyklácia, PS 003 Cestná váha, navrhované v rámci stavby s názvom „F. G. E. - Barca“ v priemyselnej zóne nachádzajúcej sa v juhovýchodnej časti Košíc, na pravej strane Podnikateľskej ulice v Košiciach, na pozemkoch KN-C parc. čísla 1460/174, 1460/175, 1460/176 a 1480/24 v katastrálnom území F., pre stavebníka: VEDOS, s.r.o., so sídlom Rožkovany 11, Lipany nad Torysou (IČO: 45 626 618).
2. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“).
3. Uznesením č.k. 3S/23/2024-38 zo dňa 21.11.2024, právoplatným dňa 07.12.2024, súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podľa § 188 SSP zamietol, nakoľko žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že hrozí zákonom predpokladaný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
4. Podaním zo dňa 28.04.2026 žalobca opätovne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP. Poukazujúc na svoje procesné postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorá sa správnou žalobou domáha ochrany životného prostredia, návrh odôvodnil najmä tým, že napadnuté rozhodnutie má základ v čl. 8a Smernice o EIA, o ktorej platnosti vo vnútroštátnom poriadku vzhľadom na nesprávnu transpozíciu existuje objektívna pochybnosť. Ustanovenia SSP o žalobe zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia žalobca považuje bez transpozície relevantných rozhodnutí SD EÚ zjednocujúcimi stanoviskami NSS SR v zbierke rozhodnutí a stanovísk NSS SR za nevykonateľné, nakoľko v SSP absentujú ustanovenia o zosúladení tohto procesného predpisu s právom EÚ v tejto oblasti. Zainteresovanej verejnosti tak hrozí závažná ujma spočívajúca v samotnom obchádzaní a nedodržiavaní Smernice o EIA, relevantnej judikatúry SD EÚ. Existujú tak pochybnosti o vecnej a správnej procesnej správnosti žalovaného rozhodnutia.
5. Žalobca má za to, že boli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe stanovené v § 185 písm. b) SSP, nakoľko v predmetnom prípade „sa jedná o žalobu majúcu základ v práve EÚ, v rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo v žalobnej veci v rozpore s právom EÚ, a je v záujme EÚ rozhodovať na základe zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ZEU v spojení s čl. 267 ZFEU v zmysle záväzného výkladu sekundárneho práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.05.2026 k opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca nesprávne interpretoval ustanovenie § 185 písm. b) SSP, keď ako podmienku na priznanie odkladného účinku považoval správnu žalobu majúcu základ v práve Európskej únie a zároveň neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali hrozbu konkrétnej závažnej ujmy, a neuviedol ani žiadnu podstatnú zmenu okolností, ktoré by mali mať za následok odlišné rozhodnutie ako v uznesení č.k. 3S/23/2024-38 zo dňa 21.11.2024. Nakoľko žalobca neosvedčil existenciu skutočností, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, a neuviedol či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť, žalovaný navrhol, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.
7. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 05.06.2026 k opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe najmä poukázal na nesprávnu interpretáciu § 185 písm. b) SSP žalobcom. Podmienkou na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa uvedeného ustanovenia je neplatnosť alebo závažné spochybnenie právne záväzného aktu Európskej únie, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané. Z návrhu priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že v predmetnom prípade došlo k vydaniu právne záväzného aktu Európskej únie, pri ktorom by boli dôvodné pochybnosti o jeho platnosti, a že by napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe takéhoto právne záväzného aktu Európskej únie. Žalobca nepreukázal ani hrozbu vážnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by mu mohla byť spôsobená v čase, kedy je už stavba na základe stavebného povolenia postavená. Na základe uvedeného ďalší účastník 1/ navrhol, aby súd opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
8. Ďalší účastníci 2/ až 9/ sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadrili.
9. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
11. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, obsahom opakovaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.04.2026, ako aj s administratívnym spisom, vyjadrením žalovaného a ďalšieho účastníka 1/.
14. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
15. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú 1) existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy /v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP/, resp. 2) existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu vážnej a nenapraviteľnej ujmy žalobcovi tým, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti / v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP/.
Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom v zmysle § 185 písm. a) SSP, resp. so záujmom Európskej únie v zmysle § 185 písm. b) SSP.
16. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. b) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy v prípade ak napadnuté rozhodnutie má podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a absencia rozporu so záujmami Európskej únie). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
17. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
18. Uvedený prístup k posúdeniu hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy v dôsledku vážnych pochybností o platnosti záväzného aktu Európskej únie, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, deklarovaný v uvedenom uznesení Ústavného súdu SR, je podľa správneho súdu potrebné aplikovať aj v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP.
19. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej vážnej a nenapraviteľnej ujme. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. b) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
20. Dôvod priznania odkladného účinku vymedzený v § 185 písm. b) SSP má povahu osobitného prípadu ničotnosti preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na podklade neplatného právne záväzného aktu EÚ. Pôjde v zásade o sekundárne pramene práva EÚ (nariadenia, smernice alebo rozhodnutia orgánov EÚ) /Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2018, s. 926 - 930: M. Fečík/
21. Žalobca svoj (druhý) návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil skutočnosťami uvedenými v štvrtom a piatom odseku tohto uznesenia. Zdôraznil hlavne svoje procesné postavenie zainteresovanej verejnosti domáhajúcej sa súdnej ochrany záujmov životného prostredia, poukázal na špecifiká svojho procesného postavenia v administratívnom a súdnom konaní, a úpravu postavenia environmentálnych organizácií v právnom poriadku SR. Žaloba, o ktorej súd koná, má podľa žalobcu základ v práve EÚ, a vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého správny orgán rozhodol v administratívnom konaní napadnutým rozhodnutím, bol v rozpore s právom EÚ.
22. Žalobca v návrhu neuviedol, a následne ani nepreukázal, žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že napadnuté rozhodnutie reálne vychádza z právne záväzného aktu Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, v súlade s dikciou cit. § 185 písm. b) SSP. Žalobca v podstatnej časti svojho návrhu opakovane zdôrazňoval svoj význam pri presadzovaní enviromentálneho práva vo vnútroštátnom práve, opakovane poukazoval na nedostatočnú aplikačnú prax súdov pri účinnom uplatňovaní práv zainteresovanej verejnosti a na nesúlad zákona o EIA a stavebného zákona účinných v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda jednoznačne napadá vnútroštátne právo, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, pričom nespochybňuje samotné právo EÚ a platnosť konkrétneho záväzného aktu.
23. Žalobca ďalej neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby, správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa § 188 SSP zamietol.
24. K skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu so záujmom Európskej únie pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).