Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-149-2015.pdf
PDF · 156.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/149/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcov: 1) Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 6, A., 2) V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 1, B., 3) R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V., H. T., všetci zastúpení: Ivanič & Partners, s.r.o., so sídlom: Dunajská 48, Bratislava, proti žalovaným: 1) P. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, A., zastúpená: JUDr. Miroslav Bogdalik, Advokátska kancelária, Bajzova 8, Bratislava, 2) V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A. V., T. W. V., S. 2, N. S., H. T., 3) M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX A, A., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná v 1. rade má nárok voči žalobcom na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2015 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi neb. V. A. a právnym predchodcom žalovaných (p. A. A.), ktorou žalobkyňa darovala svojmu synovi ako právnemu predchodcovi žalovaných byt č. XX, 3. poschodie, vchod: B. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpis. č.: XXXX, postavenom na parcele reg. “C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, okres: A. III, obec: A. - N. V. v katastrálnom území: N. V., zapísanom na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5185/458502, ako i náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili skutkovým tvrdením, že dňa XX.XX.XXXX zomrela matka žalobcov a právneho predchodcu žalovaných (p. V. A.), pričom v súvislosti s vybavovaním pohrebu a s pripravovaným dedičským konaním sa žalobcovia dozvedeli, že počas života darovala svojmu synovi A. A. byt č. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na B. ulici XX v A..
3. Žalobcovia poukázali na to, že ich matka v posledných rokoch svojho života trpela závažnými zdravotnými problémami, ako sú cukrovka a vysoký krvný tlak (prekonala aj dva infarkty), a taktiež jej bola diagnostikovaná demencia (Alzheimerova choroba), pričom brala v súvislosti s touto diagnózou aj lieky. V októbri XXXX, aj apríli XXXX bola hospitalizovaná v nemocnici z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu. Po prepustení z nemocnice sa žalobcovia a právny predchodca žalovaných dohodli, že sa budú o matku striedavo starať tak, aby jej zabezpečili adekvátnu starostlivosť a aby sa jej stav čo najskôr zlepšil. Právny predchodca žalovaných však postupne začal znepríjemňovať žalobcom v súvislosti so starostlivosťou o
matku život, žalobcov neustále kontroloval, slovne napádal, ponižoval a snažil sa docieliť, aby žalobcovia prerušili s matkou styk. Od začiatku roku XXXX sa bez dohody so žalobcami presťahoval k matke do jej domácnosti. Jeho správanie voči žalobcom a matke bolo neúnosné. Už v minulosti vytváral v rodine konflikty, správal sa agresívne a nevyspytateľne. Svojím agresívnym správaním a slovnými útokmi (vrátane hrubých nadávok a vyhrážok) spôsobil, že žalobcovia sa postupne začali báť matku navštíviť, nakoľko akákoľvek návšteva mala za následok vyhrážky a agresívne slovné útoky, pričom právny predchodca žalovaných sa vždy vyhrážal žalobcom fyzickým útokom. Žalobcovia žili v neustálom strachu. O matku sa náležite nestaral, bol k nej hrubý, žalobcom odmietal poskytovať informácie o jej stave. K matke sa správal nevhodne, slovne na ňu útočil, manipuloval ju a vyvíjal na ňu psychický nátlak. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že ak žalobcovia kontaktovali matku telefonicky, tá sa bála do telefónu otvorene komunikovať. V posledných týždňoch života matky právny predchodca žalovaných zrušil pevnú linku, aby žalobcovia nemohli s matkou vôbec komunikovať. To bol aj dôvod, prečo žalobcovia následne podali podnet na Mestský úrad Bratislava - Nové Mesto na prešetrenie pomerov v domácnosti matky, nakoľko mali dôvodné podozrenie o zanedbávaní jej osoby a jej zneužívania zo strany právneho predchodcu žalovaných. K prešetreniu pomerov nedošlo, nakoľko matka zomrela.
4. Žalobcovia ďalej uviedli, že v decembri XXXX navštívil matku žalobca v 3. rade (p. R. A.) a bol svedkom toho, že bola úplne zanedbaná, rovnako aj celá domácnosť, pričom vykazovala známky smútku a letargie. Žalobcovia sú toho názoru, že právny predchodca žalovaných svojím správaním chcel zabezpečiť, aby matka previedla na jeho osobu vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
5. K osobe obdarovaného žalobcovia uviedli, že mal nevyspytateľnú povahu, domnievali sa, že vlastní nelegálne držanú zbraň. Žalobcovia podali na právneho predchodcu žalovaných aj trestné oznámenie z dôvodu obavy o svoj život. Žalobcovia taktiež podali na príslušný súd návrh na pozbavenie spôsobilosti matky na právne úkony v dôsledku jej zdravotného stavu, v žalobe tvrdili, že k rozhodnutiu vo veci samej nedošlo, nakoľko matka zomrela.
6. Žalobcovia sú toho názoru, že ich matka ako darkyňa v čase podpisu darovacej zmluvy nebola spôsobilá na tento úkon, pretože trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Poukázali na to, že je nepochybné, že vzhľadom na zdravotný stav darkyňa nebola v čase podpisu darovacej zmluvy spôsobilá na tento právny úkon, v dôsledku čoho je potrebné tento úkon považovať za absolútne neplatný. Navyše v dôsledku manipulatívneho, agresívneho a zastrašujúceho správania právneho predchodcu žalovaných je zrejmé, že darkyňa podpísala darovaciu zmluvu pod nátlakom, a nie na základe svojej slobodnej vôle, čo taktiež zakladá ďalší dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého platí, že „právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný“.
7. V žalobe ďalej zdôraznili i to, že darkyňa bola maďarskej národnosti, pričom nemala dokončené ani základné vzdelanie (mala ukončených cca 4-5 tried), v dôsledku čoho mnohým veciam nerozumela. Darkyňa nevedela čítať ani písať po slovensky, pričom ku koncu svojho života mala aj problém po slovensky rozumieť a bolo potrebné jej všetko hovoriť po maďarsky. Z tohto dôvodu je viac ako pravdepodobné, že darkyňa nemohla vedieť pri podpise darovacej zmluvy, čo podpisuje a nemohla ani rozumieť významu a právnym dôsledkom darovacej zmluvy, čo taktiež zakladá ďalší dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu.
8. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby žalobcovia odôvodnili tým, že napadnutý právny úkon trpí neodstrániteľnou vadou - nespôsobilosťou darkyne k takémuto úkonu z dôvodu duševnej poruchy, ktorou v čase jeho realizácie trpela. Ako druhý dôvod naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby žalobcovia uviedli, že právny úkon trpí ďalšou neodstrániteľnou vadou - nedostatkom na strane vôle a schopnosti porozumieť obsahu a dôsledkom právneho úkonu na strane darkyne v čase jeho realizácie, ako aj tým, že sa prieči dobrým mravom.
9. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný (obdarovaný) A. A., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením č. k. 49C/149/2015-159 zo dňa 15.05.2017, právoplatným dňa 07.06.2017 súd rozhodol v zmysle § 64 CSP, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalovaného, a to 1) P. A. M., nar. XX.XX.XXXX, 2) V. A., nar. XX.XX.XXXX, 3) M. A., nar. XX.XX.XXXX.
10. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe poukázali na to, že darkyňa ako aj obdarovaný (právny predchodca žalovaných) konali v súlade s dobrými mravmi, darovaciu zmluvu spísali riadne u notára JUDr. Ivana Macáka, kde ním poverená pracovníčka J. V. overila totožnosť darkyne aj obdarovaného a taktiež overila ich podpis, čo je možné overiť v centrálnom registri osvedčených podpisov pod poradovým číslom O XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaní ďalej potvrdili, že darkyňa trpela viacerými ochoreniami, vrátane demencie vyžadujúcimi si neustálu opateru a starostlivosť. Žalovaní však popreli, že by o darkyňu bol prejavovaný záujem zo strany žalobcov, nakoľko po dobu života darkyne sa o ňu staral obdarovaný, o čom svedčia mnohé lekárske záznamy, pričom dosvedčiť to môžu aj susedia. K tvrdenému zrušeniu pevnej linky žalovaní uviedli, že po zhodnotení jej využívania len obdarovaným v čase keď sa staral o darkyňu bolo nerentabilné, aby túto linku udržiaval funkčnú. Informácie o darkyni pre žalobcov bol ochotný kedykoľvek poskytnúť cez svoj mobilný telefón, pričom číslo na obdarovaného mali všetci žalobcovia. Žalovaní tvrdili, že obdarovaný bol ochotný na požiadanie žalobcov poskytnúť mobilný telefón darkyni na komunikáciu so žalobcami. Žalovaní podotkli, že nevyspytateľnú povahu majú žalobcovia, ktorí sa na jednej strane chceli o matku veľmi starať, no na strane druhej sa o ňu nestarali. Poukázali na to, že ani jeden zo žalobcov nie je odborníkom v oblasti medicíny - psychiatrie, či klinickým psychológom, aby posúdili zdravotný či duševný stav darkyne v čase podpisu darovacej zmluvy, môžu však jednoznačne povedať, že pri mnohých návštevách obdarovaného s darkyňou na lekárskych vyšetreniach nie je ani zmienka o tom, že by obdarovaná bola zanedbávaná alebo by s ňou obdarovaný zaobchádzal neprimerane k jej zdravotnému stavu a veku. Žalovaní majú za to, že darovacia zmluva bola v čase podpisu platná, darkyňa v čase podpisu bola plne spôsobilá na právne úkony, pričom počas života nebola nikdy pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Darkyňa plne rozumela a vedela čo podpisuje, úkon darovania nehnuteľnosti urobila pri plnom vedomí, pričom niet pochýb o tom, že týmto úkonom nedošlo k porušeniu ustanovení § 37 ods. 1, ani k porušeniu § 39 OZ a darkyňa aj obdarovaný v čase podpisu darovacej zmluvy konali v súlade s dobrými mravmi. Žalovaní poukázali na to, že žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že darkyňa bola v čase úkonu alebo pred, či po ňom nespôsobilá na právne úkony a majú za to, že ide len o subjektívny názor žalobcov, ktorý ostal len v rovine ich tvrdení. Na základe uvedených skutočností žiadali, aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol.
11. Podaním doručeným súdu dňa 30.11.2018 žalobcovia upravili žalobný návrh, ktorý dali do súladu s ustanovením § 137 písm. c) CSP. Uznesením č. k. 49C/149/2015-293 zo dňa 30.11.2018, právoplatným dňa 20.12.2018 súd na návrh žalobcov pripustil zmenu petitu v zmysle, ktorého sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosť: byt č. XX, 3. p., vchod: B. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpis. č.: XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/ X, okres: BA J., obec: A. - N. V., v katastrálnom území: N. V., zapísanom na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5185/458502, patrí do dedičstva po nebohej: A. V., nar.: XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: XX.XX.XXXX, v dedičskom konaní vedenom pod spis. zn.: 30D/963/2015, Dnot 71/2015, na Okresnom súde Bratislava III., povereným notárom: JUDr. Juraj Jenis, zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, výsluchom svedkov: MUDr. D. M., J. V., Q.. D. A., V.. T. F., oboznámením obsahu listinných dôkazov, a to najmä: darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX, listom vlastníctva č. XXXX, k. ú. N. V. zo dňa XX.X.XXXX, zápisnicou o trestnom oznámení ČP:ORP-948/PS-B5-2015 zo dňa X.X.XXXX, prepúšťacou správou V. A. z X.X.XXXX, ošetrovateľskou prepúšťacou/prekladovou správou V. A., podnetom na oddelenie sociálnych služieb na prešetrenie sociálnej situácie matky adresovaný na Mestský úrad Bratislava - Nové Mesto, návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III na pozbavenie osoby na právne úkony, potvrdením o podaní návrhu na Okresný súd Bratislava III 51Ps/5/2015, právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava III 51Ps/5/2015, listom vlastníctva č. XXXX k. ú. N. V. z XX.X.XXXX, listom vlastníctva č. XXXX N. V., rozhodnutím Okresného úradu A., katastrálny odbor číslo vkladu V XXXXX/XX, kópiou rodného listu R. A., overenými rodnými listami žalobcov, uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 1D/862/2015-58, listom vlastníctva č. XXXX k. ú. N. V. z XX.X.XXXX, mailovou komunikáciou notárky so žalovanou v 1. rade, odpoveďou žalovaných notárke, listom vlastníctva č. XXXX k. ú. N. V. z XX.X.XXXX, lekárskou správou V. A. z XX.XX.XXXX, obsahom pripojeného spisu V 28305/14 z Okresného úradu Bratislava
- katastrálny odbor, lustráciou v registri priestupkov na nebohého A. A., kópiou osvedčovacej knihy od Notárskeho úradu JUDr. Ivana Macáka, lekárskymi správami od MUDr. Zlatice Šurinovej, znaleckým
posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:
13. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaných a nebohou V. A. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom zmluvy bol bezodplatný prevod vyššie uvedenej nehnuteľnosti, kde na strane darkyne vystupovala nebohá V. A. a na strane obdarovaného právny predchodca žalovaných, ktorý predmet darovania prijal. 14. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor číslo vkladu V XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bol povolený vklad vlastníckeho práva na LV č. XXXX na predmetné nehnuteľnosti v prospech právneho predchodcu žalovaných dňom XX.XX.XXXX. 15. Z pripojeného čiastočného výpisu z LV č. XXXX, k. ú. N. Mesto vedený Správou katastra pre hl. m. SR A. súd zistil, že právny predchodca žalovaných je vedený ako vlastník nehnuteľnosti: byt č. XX, 3. poschodie, vchod: B. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpis. č.: XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, ktorú nadobudol Darovacou zmluvou V - XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. 16. Zo záverov prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice A. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že nebohá V. A. okrem iných diagnóz mala diagnostikovanú demenciu pri Alzheimerovej chorobe. 17. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 51Ps/5/2015 súd zisti, že dňa XX.XX.XXXX podala žalobkyňa v 2. rade návrh, v ktorom sa domáhala pozbavenia spôsobilosti na právne úkony nebohej V. A.. Okresný súd Bratislava III Uznesením č.k. 51Ps 5/2015-16, právoplatným dňa 28.10.2015 konanie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony darkyne zastavil podľa ust. § 186 ods. 2 OSP z dôvodu nedoloženia aktuálneho lekárskeho vysvedčenia o duševnom stave vyšetrovanej (čl, 198). 18. Z podania doručeného Mestskému úradu Bratislava-mestská časť N. V. súd zistil, že navrhovatelia podali dňa XX.XX.XXXX podnet na odd. soc. služieb na prešetrenie podmienok, v akých ich matka - neb. V. A. žije, nakoľko zo správania právneho predchodcu žalovaných mali obavu, kontakt s nebohou nemali ani prostredníctvom pevnej linky, ktorú právny predchodca žalovaných dal zrušiť a mali dôvodné podozrenie, že ich matka je zanedbaná a zneužívaná zo strany právneho predchodcu žalovaných. Z obsahu predmetného podania súd zistil, že žalobcovia v ňou poukázali na ich záujem riešiť podozrenie zo sexuálneho obťažovania ich matky zo strany obdarovaného, avšak v podaní uviedli, že „matka si to rozmyslela“. (čl. 21) 19. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade sa dostavila pred OOPZ Petržalka sever za účelom oznámenie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona obdarovaným, zároveň dala súhlas na trestné stíhanie právneho predchodcu žalovaných, keďže sa obávala o svoj život. 20. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu navrhla žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov. Poukázala na potvrdenie psychiatričky Dr. Šurinovej Zlatice zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým je potvrdené, kde sama A. V. uviedla, že syn jej varí už viac ako 10 rokov a zabezpečuje o ňu kompletnú starostlivosť. Má celkovo 4 deti, z toho 3 deti za ňou nechodia a psychiatrička dňa XX.XX.XXXX nepochybne konštatovala, že nebohá V. A. je spôsobilá na právne úkony a vie rozpoznať dôsledky svojho konania. K tomuto uviedla, že viackrát V. A. so svojím synom konzultovala, že ako vďaku za starostlivosť, mu chce darovať byt, čo sa nakoniec uskutočnilo darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Táto zmluva bola riadne overená u notára Dr. Ivana Macáka a následne bola registrovaná štátnym orgánom katastrom nehnuteľností. Invektívy voči A. zo strany sestry Q. považuje za absolútne absurdné, že ju obťažoval, keď bola maloletá zhruba pred 40 rokmi. Matka nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony a dôrazne upozornila aj na skutočnosť, že jej spôsobilosť na právne úkony nebola ani len čiastočne obmedzená. Jednalo sa o plne svojprávnu osobu zodpovednú za svoje konanie a podľa vyjadrenia psychiatričky spôsobilú na právne úkony. K nejakému vykonštruovanému zlomyseľnému zrušeniu pevnej linky, aby bol znemožnený kontakt ostatných detí s matkou uviedla, že sa jedná o absolútne nepravdivé a vymyslené tvrdenie z dôvodov, že je známe, že vývoj techniky ide obrovským tempom dopredu a v jednotlivých domácnostiach klasické stacionárne linky sú v drvivej väčšine nahrádzané mobilnými telefónmi, pričom stacionárne rodinné linky sú vymieňané za osobné telefóny. V tomto konkrétnom prípade mala i nebohá svoj vlastný mobil s vlastným číslom a bolo možné ju bez obmedzenia kontaktovať. V neposlednom rade poukázala na to, že ju vo viacerých prípadoch zobrali na výlet, na rôzne miesta a to ešte aj začiatkom r. 2015, aby jej spestrili život v starobe. Od r. 2011, keď matku našiel syn v bezvedomí, nakoľko skončila s infarktom, v nemocnici ju pravidelne navštevoval viackrát denne. Aj keď sa spolu so súrodencami
dohodli na spoločnej starostlivosti o matku, nakoniec to skončilo tak, že všetka starostlivosť zostala na synovi A.. Jej syn nežiadal, aby prepísala na neho byt, ale bola to práve vôľa ich matky, ako vďačnosť za to, že dlhodobo jej poskytuje pomoc, na ktorú bola odkázaná. 21. Žalobkyňa v 1. rade vo výsluchu strany uviedla, že sa so súrodencami dohodli, že v starostlivosti o nebohú matku sa budú striedať, s prihliadnutím na pracovné povinnosti. Na všetky vyšetrenia s ich matkou chodil výlučne ich brat A., keďže to bola jeho vôľa. Približne pol roka pred smrťou matky, spolu so sestrou zistili, že ich brat matku sexuálne obťažuje. Riešiť tento problém chceli, avšak jej matka si to už neželala, hanbila sa, čo bolo pochopiteľné. Podľa jej vyjadrenia mala matka zákaz vyjsť z bytu, a z tohto dôvodu, si ju žiadny zo súrodencov nezobral k sebe, tiež sa báli nebohého brata. Trestné oznámenie na svojho brata za nebezpečné vyhrážanie podala až po smrti matky, lebo predtým sa bála. O darovaní bytu sa dozvedela na pohrebe matky, keď chceli ísť do jej bytu a brat im oznámil, že vymenil na byte zámky. Ďalej uviedla, že MUDr. Šurinovú nepozná, na vyšetrení u obvodnej lekárky bola s matkou párkrát, do nemocnice chodili pravidelne.
22. Žalobkyňa v 2. rade vo výsluchu strany uviedla, že aj ju brat obťažoval keď bola menšia. O obťažovaní matky vedela priamo od nej, keďže sa jej sťažovala asi pred 5-6 rokmi. V období keď sa starali o matku všetci traja (nebohý brat a sestry), oni sa striedali cez týždeň a ona cez víkend. V tom čase tam žalovaná v 1. rade nechodila. Ďalej uviedla, že sa o matku starali celý život, dva posledné roky, keď ešte žila, nebolo možné, aby u nich trávila Vianoce z dôvodu, že brat ju nedoviezol. Mala zakázané ísť k nej, tvrdil, že by to nezvládla. Za tých pár mesiacov čo sa striedali, mama samostatne aj jedla, aj sa pohybovala, brat však obmedzoval, čo mohli robiť, čo jej mohli dať jesť. Nemala vedomosť o tom, že bola nebohá matka v nejakej psychiatrickej ambulancii. Uviedla, že nie je dôkaz o tom, kto bol prítomný pri psychiatrickom vyšetrení, pri ktorom mal byť prítomný nebohý brat, teda nemá za to, že by bola riadne vyšetrená. Poukázala na úmrtie brata obesením, z čoho podľa jej názoru vyplýva, že tam nemohlo byť všetko v poriadku. Má za to, že on to všetko psychicky nezvládol i to, že boli na polícii, nakoľko všetko čo povedali bola pravda. Myslí si, že svadba medzi nebohým bratom a žalovanou v 1. rade pred smrťou matky bola účelová, nakoľko žili spolu veľmi veľa rokov bez sobáša.
23. Žalobca v 3. rade vo výsluchu strany uviedol, že bratovi sa snažil dohovoriť, avšak nebolo to možné. Jeho brat bol celý život agresívny. Spočiatku nechcel veriť tomu, že by jeho brat znásilňoval matku. Dozvedel sa to od sesternice, ktorá mu to sama uviedla. Žalovaná v 1. rade sa o matku nestarala, on ju stretol asi 3 x v matkinom byte. O darovacej zmluve sa dozvedel na pohrebe matky, keď chceli ísť po pohrebe do bytu, druhý deň to jeho manželka zistila cez kataster. Matke telefonoval 1 x týždenne, brával ju k sebe niekedy na týždeň, väčšinou na mesiac, balíky jej neposielal. Vždy keď k nej prišli, tak nakúpili alebo nechali sestrám peniaze, ktoré jej to dali na účet. K sexuálnemu obťažovaniu matky jeho bratom uviedol, že toto chcel riešiť, avšak s ňou sa to už riešiť nedalo.
24. Žalovaná v 1. rade vo výsluchu strany uviedla, že má vedomosť o tom, že matka žalobcov bola evidovaná v psychiatrickej ambulancii, nakoľko po hospitalizácii bolo odporučené, aby navštevovala psychiatrickú ambulanciu. U Dr. Šurinovej jej boli predpisované i lieky, po ktoré jej chodil nebohý manžel. S nebohou sa rozprávala po slovensky, nakoľko po maďarsky vôbec nevie. Nebohá spomínala niekoľkokrát, že ako by sa odvďačila jej nebohému manželovi za starostlivosť, že by mu darovala byť. O darovaní bytu vedela, nechcela však do toho zasahovať, bolo to niekedy v r. 2014. Nakoľko mala známu právničku, poslala nebohého manžela za ňou, aby to malo všetky náležitosti. Jej nebohý manžel sa presťahoval k darkyni v období, keď potrebovala pomoc i v noci, nakoľko mala obdobia, keď bola na tom i lepšie, avšak toto bolo v období, keď potrebovala pomoc v noci i 5-6 krát. Presťahoval sa pred Vianocami 2014. K svadbe uviedla, že nebola účelová, nebohý manžel ju na jej 50. narodeniny požiadal o ruku, a ani netušila, že tak skoro vybaví i termín sobáša a to na 20.12., teda v deň keď jeho brat prišiel do bytu, v ktorom nestihol jej nebohý manžel upratať. U matky prespával cez noc, ale keďže ona má 12- hod. smeny, tak sa chodil domov postarať o psov, postaral sa o matku a prišiel. Ona tam nechodievala, ale od februára 2015 do prvého aprílového týždňa tam bývali všetci (ona, nebohý manžel a nebohá manželova matka), s tým že potom mali ísť bývať všetci k nim, avšak následne bola manželova matka hospitalizovaná. K sprevádzaniu nebohej k lekárom uviedla, že nakoľko pracuje v nemocnici, kde jej vybavila diabetologičku, vždy keď vedela, že tam bude na vyšetrení, tak za ňou prišla. MUDr. Šurinovú zo svojho profesného života nepozná.
25. Žalovaná v 2. rade vo výsluchu strany uviedla, že o darovaní bytu vedela od nebohého otca, ktorý jej o tom povedal hneď po pohrebe. Naposledy sa s babkou rozprávala na pohrebe bratranca,
teda asi v r. 2011. Vypovedala, že jej otec (obdarovaný) mal svoj svet, v ktorom bola na 1., 2., aj 3. mieste babka (darkyňa), to bol jeho život, potom to bola jeho práca, a až potom jeho manželka. Jeho manželka sa žalovanej v 2. rade mala sťažovať, že nebohý otec je buď u svojej matky, v práci alebo na záhrade. S babkou hovorila slovensky, nakoľko po maďarsky vie iba pár slov. Poukázala k osobe jej otca, že pomáhal nielen pri pohrebe jej brata, bratranca, ale staral sa i o jej babku, teda maminu mamu, zabezpečoval odvoz. Uviedla tiež, že otec už viac ako 10 rokov nepožíval alkoholické nápoje, nefajčil, zmenil sa, pomáhal všade, kde sa dalo, dokonca sa staral i o ňu. Jej otec dohliadal nielen na starostlivosť o domácnosť nebohej babky, ale i o dodržiavanie užívania liekov, stravy. Nespochybnila, že otec bol agresívnej povahy, avšak bol na starostlivosť o svoju matku sám.
26. Žalovaná v 3. rade vo výsluchu strany uviedla, že čo sa týka tých skutočností, ktoré odzneli ohľadne sexuálneho obťažovania nebohej starej matky, má za to, že traja dospelí ľudia mali nájsť určite riešenie. O darovaní bytu mala vedomosť, dozvedela sa to na pohrebe. Keď bola malá, tak sa s babkou rozprávala po maďarsky, od 5. ročníka ZŠ hovorila po slovensky, s babkou sa rozprávala po slovensky. Aj s jej manželom sa nebohá babka rozprávala výlučne po slovensky.
27. Svedkyňa JUDr. Zuzana A. vo výsluchu uviedla, že bola oslovená žalovanou v 1. rade a jej manželom, aby pre nich pripravila zmluvu o prevode bytu. Svedkyňa potrebovala podklady, aby mohla zmluvu vypracovať, na základe čoho prebehla komunikácia medzi ňou a žalovanou v 1. rade a jej manželom. Zmluvu následne pripravila a odovzdala a tým to pre ňu skončilo. Pri podpise zmluvy nebola, resp. nepamätá si, že by pri podpise bola a o tom, že pani A. ako darkyňa trpela demenciou nevedela.
28. Svedkyňa J. V. vo výsluchu uviedla, že pracuje na Notárskom úrade JUDr. Ivana Macáka 20 rokov. Nevedela uviesť, či overovala totožnosť p. Bencsovej pri podpise darovacej zmluvy, nakoľko ročne majú asi 10 000 zápisov v overovacej knihe. Pani A. si nepamätala ani podľa fotografie. Svedkyňa však uviedla, že osvedčovacia doložka je jej, teda ona overovala podpis na notárskom úrade a to, že si p. A. nepamätá, neznamená, že podpis neoverovala. Podľa vyjadrenia svedkyne sa účastníci zmluvy osobne dostavili na notársky úrad. Uviedla, že bežne overujú aj imobilných účastníkov, nakoľko ich úrad je bezbarierový. Imobilný klient sa posadí za stôl, predloží sa mu listina, ktorú chce overiť, predloží doklad totožnosti, ona urobí úkon, klient sa podpíše do knihy a uhradí poplatok za overenie. V tomto konkrétnom prípade si nepamätala, kto bol pri overení, niektorí prídu v sprievode priateľov, rodiny, niektorí prídu sami. Pri overovaní podpisu v tomto konkrétnom prípade boli za účelom overenia totožnosti predložené občianske preukazy, tak ako je uvedené v osvedčovacej doložke. Svedkyňa tiež uviedla, že ak sa jej niečo nezdá, najmä ak ide o starých ľudí alebo ľudí pod vplyvom alkoholu, pýta sa ich pri overovaní podpisu, či vedia čo podpisujú.
29. Svedkyňa Mgr. T. F. vo svojom výsluchu uviedla, že pracuje na katastrálnom odbore, Okresného úradu Bratislava ako vkladár. Strany sporu nepozná a nevie, čo je predmetom sporu. Svedkyňa nevedela uviesť ku konkrétnemu prípadu žiadne skutočnosti, nakoľko si na tento nespomínala. Po nahliadnutí do katastrálneho spisu, ktorý jej bol predložený právnym zástupcom žalobcov uviedla, že úradný záznam v spise zo dňa XX.XX.XXXX je ňou spísaný. Svedkyňa sa vo výsluchu vyjadrila len vo všeobecnosti k priebehu vkladového konania.
30. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX MUDr. Zlatice Šurinovej - z kontrolného psychiatrického vyšetrenia nebohej matky žalobcov vyplýva, že táto konštatovala, že nebohá trpí diagnózou: demencia stredne ťažkého stupňa, avšak napriek diagnóze sa pri vyšetrení javí, že je spôsobilá na právne úkony a vie rozpoznať dôsledky svojho konania.
31. Svedkyňa MUDr. Zlatica Šurinová vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že nebohá matka žalobcov a právneho predchodcu žalovaných p. V. A. bola jej pacientkou od XX.XX.XXXX. Nebohú vyšetrovala dňa XX.XX.XXXX, kedy sa dostavila na kontrolné psychiatrické vyšetrenie spolu so svojím synom. Vyšetrenie sa uskutočnilo v jej ordinácii v poliklinike na C. ulici. Na vyšetrenie objednal nebohú jej syn (pozn. právny predchodca žalovaných), z dôvodu, že chcel riešiť nejaké právne záležitosti a požiadal ju, aby matku vyšetrila. Psychiatrické vyšetrenie prebiehalo tak ako obyčajne, bolo však sťažené tým, že pani A. nerozumela po slovensky a bolo potrebné, aby jej tlmočil syn. Z vyšetrenia vyhotovila odbornú správu. N. p. A. mala stanovenú diagnózu - demenciu alzheimerového typu stredne ťažkého stupňa. V deň vyšetrenia robila svedkyňa pomocné vyšetrenie MMSE, v ktorom nebohá dosiahla 14 bodov, avšak vyšetrenie bolo sťažené virózou vyšetrovanej ako i tým, že vyšetrenie bolo tlmočené, nebohá podľa
informácii mala ukončené iba 3 triedy základnej školy, čo všetko mohlo skresliť výsledky vyšetrenia smerom nadol, teda vyšiel horší stav ako je v skutočnosti. Na otázku ako vedela, či tlmočenie vyšetrenia prebehlo objektívne uviedla, že syn nebohej na ňu hovoril po slovensky, nebohá p. A. hovorila veľmi málo, ale napríklad pri pokyne, keď jej podala papier, ktorý mala preložiť, to urobila dobre, rozoznala pero, nožničky. Sama svedkyňa vie niečo po maďarsky a keby syn p. A. hovoril niečo úplne iné ako jeho matka, prišla by na to. Dodala, že p. A. niečo po slovensky uviedla, ak by hovorila iba po maďarsky, tak by im odporučila, aby prišli s tlmočníkom. Vyšetrenie MMSE robila svedkyňa kvôli poisťovni, pretože liečba sa podáva i na základe skóre z vyšetrenia, ktoré ukazuje aj obraz pamäťových schopnosti. K prejavom choroby a jej dôsledkom uviedla, že prejavy sú rôzne, začínajú stratou pamäti, následne strata hygienického štandardu, sebaobslužnosti, strata schopnosti nakladať s finančným prostriedkami, u každého pacienta je to však individuálne. U p. A. bol stav stacionárny, takmer rok, čo za ňou chodil jej syn, nemala hlásené vážnejšie poruchy správania. Svedkyňa ďalej uviedla, že jediné osobné vyšetrenie nebohej prebehlo dňa XX.XX.XXXX, z výpisu z karty vyplýva, že po lieky chodil jej syn. Podľa názoru svedkyne zo správania jej syna, ktorý pravidelne chodil po lieky vyplýva, že sa o ňu staral a lieky jej podával. Svedkyňa nemala pocit, že by sa pani A. svojho syna bála a ak by ten pocit mala vyšetrenie nevykoná a pošle ich za znalcom. Syna nebohej opísala ako dominantného, jemne cholerického, avšak nespomínala si na konkrétny vzťah nebohej so synom. Uviedla však, že posudzuje vzťah pri vyšetrovaní, zvykne si robiť poznámky, ak jej niečo nesedí, ak príbuzný nehovorí to čo pacient alebo je nejaká konfliktná situácia. Pri tomto vyšetrení však takúto poznámku uvedenú nemala. Z priebehu vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplývalo, že nebohá vedela, o čom sa bavia a z uvedeného dôvodu uviedla v závere, že sa nebohá javí spôsobilá na právne úkony a vie rozpoznať dôsledky svojho konania.
32. V súkromnom znaleckom posudku č. 30/2019 (čl. 346) vyhotovenom XX.XX.XXXX MUDr. Danielou Martišovou, znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, objednanom žalobcami, znalkyňa vychádzala:- z výpisu zo žiadosti navrhovateľa a žalobcov o posúdenie psychického stavu nebohej, správy z hospitalizácie nebohej na Klinike pracovného lekárstva /od XX.XX. do XX.XX.XXXX/, zo záveru z psychiatrického vyšetrenia nebohej počas hospitalizácie vykonaného MUDr. Danielou Takáčovou /03.04.2014/, výpisu z ambulantnej psychiatrickej dokumentácie MUDr. Šurinovej, zo zápisnice o pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX a z písomnej výpovede žalobkyne v 1. rade a žalovanej v 1. rade. Znalkyňa v posudku poukazovala na zlý zdravotný stav nebohej a skonštatovala, že vzhľadom na demenciu Alzheimerovho typu bola nebohá v čase podpísania darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a opravnej doložky zo dňa XX.XX.XXXX nespôsobilá na právne úkony, t. j. nebola schopná chápať právny úkon darovacej zmluvy. Záverom znalkyňa bez bližšieho rozboru a špecifikácie uviedla, že nebohá nebola schopná pochopiť zmysel a dôsledky svojho konania pri podpise darovacej zmluvy. Uviedla, že nebohá mala pri podpise darovacej zmluvy stratu ovládacích a rozpoznávacích schopností, t. j. nebola schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie.
33. Súdom pribratý znalec do konania MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA, súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a Sexuológia vypracoval Znalecký posudok č. XXX/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX (čl. 408). Znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z podkladov:- spisového materiálu poskytnutého súdom, predchádzajúceho súkromného znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej, zdravotnej dokumentácie nebohej, svedeckých výpovedí, vyjadrení strán sporu. Na základe skúmania príslušnej spisovej dokumentácie, ktorej súčasťou bola aj zdravotná dokumentácia, znalec v posudku okrem iného uviedol, že vo forenzne psychiatrickej praxi je zaužívané, že nespôsobilosť v občianskoprávnej oblasti by mala byť pozitívne a jednoznačne preukázaná. Pochybnosti o duševnom zdraví posudzovaného nestačia. V konkrétnom prípade na základe zistených informácii, lekárskych nálezov a z vyjadrení nie je možné jednoznačne preukázať, že nebohá V. A., nebola v čase podpísania darovacej zmluvy v potrebnej miere schopná adekvátne vyhodnotiť závažnosť aj následky predmetnej situácie, kedy podpísala predmetnú darovaciu zmluvu. Nie je možné jednoznačne spochybniť, že úkon vykonala slobodne, bez nátlaku. Zároveň uviedol, že lekárka MUDr. Zlatica Šurinová stanovila diagnózu rámcovo správne a následne aj správne nastavila liečbu nebohej. K otázke, či bol v lekárskej správe MUDr. Zlatice Šurinovej zo dňa XX.XX.XXXX správne vyhodnotený zdravotný stav znalec uviedol, že nebohú osobne nevyšetril, ale na základe ďalších lekárskych nálezov sa domnieva, že ošetrujúca lekárka mohla bližšie špecifikovať typ demencie u nebohej, kde chýbalo zahrnutie nesporného vaskulárneho (cievneho) komponentu. Na otázku, či nebohá pri dosiahnutom skóre MMS 14 chápala situáciu, v ktorej sa nachádzala a či vedela reálne posúdiť dianie a vzťahy okolo seba, znalec uviedol, že test MMS je orientačným diagnostickým inštrumentom, jeho výsledky sú teda len orientačné, špecialista - psychiater
by mal pri diagnóze demencie a určovania jej hĺbky vychádzať z iných, klinických, či pomocných nálezov zodpovedajúcich jeho vzdelaniu a skúsenostiam. Výsledky testu mohli byť v prípade nebohej skreslené zlou znalosťou slovenčiny, jej nedoslýchavosťou a virózou v čase vyšetrenia u MUDr. Šurinovej. Zo samotného testu MMS teda vyvodiť reálnu kognitívnu výkonnosť nebohej podľa znalca možné nebolo. Na základe klinického opisu vykonaného MUDr. M. dňa XX.XX.XXXX nemožno vylúčiť, že nebohá situáciu, v ktorej sa nachádzala chápala, vedela reálne posúdiť dianie a vzťahy okolo seba, dokázala správne posúdiť jednotlivé životné situácie.
34. Podľa ust.§ 137 písm.d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35. Žaloby na určenie právnej skutočnosti vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve sú žalobami o určenie právnej skutočnosti. Ich procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 194 CMP.
36. Dané konanie začalo podľa OSP, pôvodne v prípade žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov sa tieto subsumovali pod konania spadajúce pod právnu úpravu § 80 písm. c./ Občianskeho súdneho poriadku. Podaním doručeným súdu dňa 30.11.2018 žalobcovia upravili žalobný návrh, ktorý dali do súladu s ustanovením § 137 písm. c) CSP. Uznesením č. k. 49C/149/2015-293 zo dňa 30.11.2018, právoplatným dňa 20.12.2018 súd na návrh žalobcov pripustil zmenu petitu.
37. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ani jedna zo strán sporu si ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neuplatnila, nenavrhla doplniť dokazovanie, súd podľa ust. § 185 ods. 2 CSP iné dôkazy v konaní nevykonal.
38. V konaní bola sporná platnosť Darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti V. A., narodenou XX.XX.XXXX, zomrelou XX.XX.XXXX ako darkyňou a právnym predchodcom žalovaných ako obdarovaným.
39. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
40. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
42. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
43. Podľa § 58 ods. 1, 3, 4 Zákona č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok, ďalej len NP), legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48. Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3. Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
44. Vlastnícke právo je všeobecným, priamym, právnym panstvom nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal, je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedajú mu povinnosti všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci. Nakladať s vecou je právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, že ho môže previesť, zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď.
45. Žalobcovia napadli platnosť darovacej zmluvy s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 38 ods. 2 a tiež § 39 Občianskeho zákonníka, ako právny úkon darkyne konajúcej v duševnej poruche, resp.
ako právny úkon darkyne, ktorý sa prieči dobrým mravom, resp. ako právny úkon, ktorý bol urobený pod nátlakom.
46. V konaní súd preskúmaval zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy bolo potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranami sporu tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
47. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, to je od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže domáhať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, pričom určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť. Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada aj bez námietky, teda z úradnej povinnosti (ex offo). Žiadnym spôsobom nemožno absolútnu neplatnosť napraviť, čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje a nadväzne na to z rovnakého dôvodu nemožno od takéhoto právneho úkonu odstúpiť. Nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
48. Skutočnosť, že matka žalobcov a právneho predchodcu žalovaných uzavrela darovaciu zmluvu, resp. urobila právny úkon s právnym predchodcom žalovaných v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou tvrdili žalobcovia. V zmysle § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Právna úprava v § 38 Občianskeho zákonníka upravuje iba dôsledky toho, ak uskutoční úkon osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony a osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne úkony, avšak uskutočnila úkon za stavu, že v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou.
49. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že nebohá V. A. nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, jej spôsobilosť na právne úkony v čase právneho úkonu nebola ani nijako obmedzená. V prípade ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak konajúca osoba nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo jej spôsobilosť nie je obmedzená, v prípade pochybností o tejto spôsobilosti treba pre záver o platnosti (neplatnosti) právneho úkonu posúdiť, či v čase úkonu konajúca osoba neuskutočnila úkon v duševnej poruche, teda pri uskutočnení konkrétneho úkonu nemohla posúdiť následky svojho úkonu alebo nemohla ovládnuť svoje správanie. Záver o nespôsobilosti takejto osoby (ktorá nebola pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená rozhodnutím súdu) však musí byť nepochybný. V tomto prípade nestačí iba pochybnosť.
50. Z odborného vyjadrenia psychiatričky MUDr. Zlatice Šurinovej, ktorá bola v konaní aj pred súdom vypočutá mal súd za preukázané, že darkyňa bola v čase vyšetrenia - dňa 20.10.2014 vyšetrená, so záverom že sa javí ako spôsobilá na právne úkony a vie rozpoznať dôsledky svojho konania. V konaní súd prihliadal na dané závery s poukazom na skutočnosť, že MUDr. Zlatica Šurinová odborné vyjadrenia vystavila na základe vyšetrenia nebohej (za života) a v čase bezprostredne pred uzavretím darovacej zmluvy (Darovacia zmluva zo dňa 24.10.2014), teda MUDr. Šurinová mala možnosť za života darkyne posúdiť jej duševnú poruchu.
51. Odborný znalecký posudok predložený žalobcami prihliadal na názory svedkov, laikov, emočne do veci zainteresovaných. Znalkyňa sa pri jeho vypracovaní nijakým spôsobom nevyjadrila k tvrdeniu ošetrujúcej psychiatričky nebohej MUDr. Zlatice Šurinovej, že nebohá sa javila ako spôsobilá na právne úkony. Napriek tomu, znalkyňa kládla dôraz na zlý zdravotný stav nebohej, ktorý v závere vyhodnotila tak, že nebohá vzhľadom k tomu, že trpela demenciou Alzheimerovho typu nebola spôsobilá na právne úkony, t. j. nebola schopná chápať právny úkon darovacej zmluvy.
52. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Ivanom Andrém, PhD., MPH, MHA, súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Sexuológia / Znalecký posudok č. XXX/XXXX /, v ktorom znalec vychádzal i z obsahu súkromného znaleckého posudku a vyhodnotil i vyšetrenie u MUDr. Šurinovej vyplynulo, že nebohá darkyňa v čase podpisu predmetnej zmluvy síce trpela duševnou poruchou, demenciou pri Alzheimerovej chorobe, atypického, resp, zmiešaného typu, ale na základe zistených informácii, nebolo možné jednoznačne preukázať, že nebohá darkyňa nebola v čase podpisu darovacej zmluvy v potrebnej miere schopná ovládať svoje konanie a adekvátne vyhodnotiť závažnosť aj následky predmetnej situácie. Zároveň uviedol, že nie je možné jednoznačne spochybniť, že úkon vykonala slobodne a bez nátlaku.
53. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Akokoľvek esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej poruche alebo nie, je znalecký posudok z príslušného odboru, nezbavuje to ešte súd povinnosti, aby sa pri hodnotení dôkazov zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok hodnotil s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo.
54. Vyšetrenie v čase života darkyne v období 4 dní pred uzavretím darovacej zmluvy viedlo k záveru, že darkyňa sa javila ako spôsobilá na právne úkony a vedela rozpoznať dôsledky svojho konania, pričom danú možnosť podporili i závery znaleckého posudku znalca pribratého do konania súdom, ktorého závery vzhľadom na obsah, úplnosť znaleckého posudku mal súd za presvedčivejšie ako závery znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej. Naviac z listinného dôkazu - podnet na oddelenie sociálnych služieb na prešetrenie sociálnej situácie matky podaný na Mestský úrad Bratislava - Nové Mesto ako i výpovedí žalobcov mal súd za preukázané, že žalobcovia rešpektovali nielen vôľu, ale i úsudok darkyne neriešiť tak závažnú situáciu možného sexuálne obťažovania a neprimeraného zaobchádzania zo strany obdarovaného, teda rozumovú schopnosť svojej matky mali za primeranú.
55. Zistený skutkový stav jednoznačne bez akejkoľvek pochybnosti neviedol k záveru, že nebohá darkyňa V. A. uzavrela darovaciu zmluvu dňa XX.XX.XXXX v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou ( k tomu napr.: rozsudok NS ČR z 21.12.2010, sp.zn. 30 Cdo 3614/2009, rozsudok NS ČR z 06.08.2009, sp.zn. 30Cdo 352/2008), nie je prípustné preto na základe pravdepodobnosti dospieť k záveru, že darkyňa v čase uskutočnenia právneho úkonu konala v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
56. K podpisu darovacej zmluvy došlo XX.XX.XXXX. Z osvedčovacej doložky o pravosti podpisu pod poradovým číslom O XXXXXX/XXXX, ako aj z vyjadrenia poverenej pracovníčky notárom JUDr. Ivanom Macákom, Ivany Mäsiarovej je preukázané, že k overeniu totožnosti darkyne a obdarovaného, ako aj k podpisu darovacej zmluvy došlo na notárskom úrade za osobnej prítomnosti zmluvných strán, pričom poverená pracovníčka notára osvedčila pravosť podpisu darkyne na zmluve.
57. Zároveň v konaní žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že darkyňa daný právny úkon urobila pod nátlakom, neslobodne. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že právny úkon darkyňa vykonala pod tlakom fyzického násilia alebo psychického donútenia. Z výpovede MUDr. Šurinovej, Ivany Mäsiarovej i zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce záver o absencii slobody vôle darkyne darovať predmetný byt obdarovanému.
58. Žalobcovia v konaní napadli neplatnosť darovacej zmluvy i pre rozpor s dobrými mravmi, pričom za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu darovacej zmluvy súd posudzoval s ohľadom na konkrétnu situáciu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti a dospel k záveru, že právny úkon medzi matkou ako darkyňou a synom ako obdarovaným, ktorý poskytoval matke dlhodobo starostlivosť, nemožno vyhodnotiť ako právny úkon priečiaci sa dobrým mravom.
59. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že Darovacia zmluva uzavretá medzi nebohou Máriou Bencsovou ako darkyňou a právnym predchodcom žalovaných ako obdarovaným dňa XX.XX.XXXX je platná, a preto žalobu o určenie, že nehnuteľnosti (prevedené darovacou zmluvou do vlastníctva právneho predchodcu žalovaných) patria do dedičstva po nebohej V. A., zomrelej XX.XX.XXXX, v celom rozsahu zamietol.
60. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaná v 1. rade bola v konaní úspešná v rozsahu 100%. Žalovaná v 1. rade má právo na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade v zmysle ust. § 255 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, avšak žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, na základe čoho súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade.
63. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v štyroch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.