Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/7/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky (oprávnená pln. dcéra): T. T., nar. XX.XX.XXX, bytom L. X, B. J. zastúpenej JUDr. Sylviou Švecovou advokátkou so sídlom Štefunkova 9, Bratislava proti otcovi (povinný) : T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, X. zastúpenému Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou so sídlom Krížna 17, Bratislava o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Súd s c h v a ľ u j e z m i e r strán sporu v nasledovnom znení:

1. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu dcéry peňažnou sumou vo výške 200 euro mesačne počnúc dňom 09.01.2020, vždy vopred k 15. dňu príslušného mesiaca, k rukám dcéry (účet č. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v U. U., H..U..) 2. Otec uznáva záväzok vo výške 1.000 euro titulom zročného výživného, ktorý sa zaväzuje uhradiť v celosti - jednorazovo dcére na č. účtu U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v U. U., H..U.. v lehote 3 pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia 3. Dcéra sa zaväzuje otca polročne písomne informovať o dosiahnutých študijných výsledkoch 4. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 09.01.2020, pôvodne podaným na nepríslušný Okresný súd Bratislava II a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2020, sa domáhala navrhovateľka ako oprávnená plnoletá dcéra voči otcovi ako osobe povinnej platiť výživné (ďalej aj len ako „otec“ alebo „povinný“) určenia výživného v sume 200 eur mesačne odo dňa podania návrhu a náhrady trov konania. 2. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že od rozvodu rodičov žije a býva výlučne s matkou v jej domácnosti : T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, B. J., pričom s otcom sa od rozvodu stretávala len sporadicky, minimálne a v obmedzenom režime s ohľadom aj na v tom čase nízky vek navrhovateľky a nezáujem otca o ňu. Naposledy bolo výživné navrhovateľky upravené rozsudkom OS Bratislava III, sp. zn. -30 z 23.10.2003, právoplatným dňa 21.01.2004, ktorým súd zároveň rozviedol rodičov navrhovateľky, vo výške 1.800,- Sk (60 euro) mesačne k rukám matky, kedy bola navrhovateľka maloletá. Otec podľa vedomosti navrhovateľky ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, nakoľko jeho druhá dcéra T. W. je t.č. dospelá a nie je odkázaná na výživu otca. O doby poslednej úpravy výživného sa pomery navrhovateľky zmenili, nakoľko navrhovateľka ku dňu podania žaloby navštevovala maturitný ročník R. H.. X. P. U. a po úspešnej maturite plánuje pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole, s čím sú nevyhnutne spojené aj vyššie náklady na jej životné potreby. Ďalej navrhovateľka uviedla, že matka, vzdelaním mzdová účtovníčka, je zamestnaná v L. X. s príjmom 2.050 euro mesačne a okrem navrhovateľky, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka rozpísala mesačné náklady matky na domácnosť, ktorú vedie spolu s manželom (L. O.) a deťmi (navrhovateľka a mal. G.) v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov matky navrhovateľky v B. J. a svoje životné mesačné náklady v sume 357,90 euro mesačne. Navrhovateľka tiež uviedla, že sa pokúsila v roku 2017 s otcom nadviazať vzťah, vysvetliť mu svoje životné postoje a potreby, avšak bezvýsledne, nakoľko sa s

otcom ani nezblížili a ani to neviedlo k zmene ohľadom platenia výživného. Okrem toho navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej advokátky zaslala otcovi dva listy s návrhom na mimosúdnu dohodu o výživnom. pričom sa otec po rokoch dožaduje pozornosti od plnoletej dcéry za to, že jej bude prispievať vyšším výživným a jeho platenie podmieňuje pravidelným stykom s dcérou po rokoch zanedbávania a de facto neexistujúceho rodičovského vzťahu, čo navrhovateľka odmieta. 3. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu listinné dôkazy : rozsudok OS Bratislava III, sp. zn. -30 z 23.10.2003, právoplatný dňa 21.01.2004, výpis z LV č. XXX, k.ú. J. L. J., obec B. J., okres U. z 08.01.2020, potvrdenie o návšteve školy z 22.11.2019, potvrdenie lekárky T.. R. z 22.11.2019, potvrdenie o príjmoch matky navrhovateľky z 28.11.2019, príjmové a výdavkové doklady, rodný list navrhovateľky a mal. G., návrh mimosúdnej dohody a korešpondenciu strán ohľadom nej. 4. Povinný otec v písomnom vyjadrení zo dňa 08.06.2020 k veci uviedol, že v čase rozvodu rodičov, mala navrhovateľka tri roky, žili v dome rodičov navrhovateľky, ktorá bola ako mladá matka pod ich vplyvom a po tom čo sa odsťahoval do prenájmu, došlo k rozvodu. S maloletou dcérou sa stretával od rozvodu v tom rozsahu, v akom mu to jej matka umožnila, pričom v záujme nevystavovať dcéru sporom rodičov ustúpil a akceptoval obmedzenia, ktoré stanovila. Uviedol, že po opakovaných neúspechoch v pokusoch stretávať sa s dcérou napokon rezignoval, prestal sa o to pokúšať a prijal úlohu otca - platiteľa výživného. To, že v súčasnosti sa snaží o stretnutia s dcérou je dôkazom, že prejavuje záujem o jej život a chce mať na ňom účasť a nie iba platiť výživné. Namietal tvrdenia, že ako otec zanedbával svoje povinnosti voči dcére, nakoľko pravidelne mesačne prispieval na dcéru súdom stanoveným výživným, o zvýšenie ktorého matka navrhovateľky nepožiadala. Otec vo vyjadrení tiež konštatoval, že v súčasnosti nemá s dcérou vytvorené citové väzby, žiadnu spoločnú minulosť a asi ani budúcnosť a matka navrhovateľky umožnila, aby jej druhý životný partner mal väčšiu možnosť podielať sa na výchove dcéry, ako biologický otec. Uvedomujúc si to, že zabraňuje účasti otca v období dospievania dcéry, matka neuplatňovala zvýšenie výživného. Povinný vo vyjadrení opísal svoje osobné a majetkové pomery a to, že je vlastník jednoizbového bytu v X.-L., dlhodobo pracuje ako vodič v J. L. V. U. X. s mesačným príjmom v sume cca 1.000 euro, pričom v súčasnosti (počas pandémie) má príjem na úrovni 60 % bežného príjmu. Priemerné mesačné náklady rozpísal v sume 760 euro. Napokon povinný uviedol, že má záujem dohodnúť sa na zvýšení výživného na sumu 100 euro a navrhol aj ekonomickú pomoc vo forme napr. možnosti vybaviť dcére bezplatnú električenku na MHD, avšak až po tom ako dcéra s otcom nadviaže komunikáciu. Tento návrh otca je motivovaný snahou o nadviazanie kontaktu s dcérou a pravidelné stretávanie sa. 5. Povinný s vyjadrením predložil písomnú komunikáciu ohľadom mimosúdnej dohody o výživnom. 6. Navrhovateľka v duplike z 17.06.2020 namietla tvrdenia otca o jeho vzťahu k matke, jej rodine a k nej a poukázala na to, že návrh na rozvod manželstva inicioval otec, ktorého vzťah k rodičom bývalej manželky (matky navrhovateľky), ktorý sa mladej rodine snažili pomôcť bol od začiatku problematický. Namietala, že by otec prejavoval o ňu záujem, ako to uvádza vo vyjadrení, čoho dôkazom je to, že si svoje rodičovské práva neuplatnil na súde. Uviedla, že otec si zariadil nový život s inou ženou a podľa vedomosti navrhovateľky sa riadne nestaral ani o jedno z dvoch detí, ktoré mal s rôznymi ženami. Ohľadom príjmov otca poukázala na to, že ako otec dvoch detí mohol a mal možnosť zabezpečiť si prácu a život tak, aby sa dokázal o ne postarať a aspoň finančne ich podporovať, pričom naopak matka sa vždy snažila zvyšovať svoju kvalifikáciu a vzdelanie tak, aby svoje deti zabezpečila, čo navrhovateľka oceňuje ako prístup zodpovedného rodiča a je pre ňu vzorom. Otec od určenie výživného súdom neposlal matke navrhovateľky ani o cent viac a nikdy sa o život dcéry a matky nezaujímal.

7. Navrhovateľka na preukázanie uvedených tvrdení predložila 1. stranu návrhu na rozvod manželstva rodičov podanú na OS Bratislava III pod sp. zn. .

8. Povinný ešte v replike z 22.03.2021 doplnil, že nie len on nesie zodpovednosť za rozpad manželstva rodičov navrhovateľky a následné odlúčenie v rodine. Uviedol, že dcéra poukazuje na to, že od roku 2003 doposiaľ platil výživné „len“ vo výške 60 euro mesačne, avšak opomína, že matka navrhovateľky zámerne nepožadovala jeho zvýšenie, lebo súd by riešil aj styk otca s dcérou a zvolila radšej menej peňazí za nekontaktovanie otca s dcérou.

9. Zároveň povinný uviedol, že právne zástupkyne účastníkov sa skontaktovali v záujme vyriešenia spornej veci mimosúdnou dohodou, pričom v rámci tejto komunikácie povinný akceptoval požiadavku navrhovateľky na výživné v sume 200 euro mesačne. V roku 2020 zrealizoval úhrady výživného za obdobie od januára do mája vo výške 60 euro a od júna do augusta v sume 100 euro a od septembra 2020, kedy navrhovateľka nastúpila na vysokoškolské štúdium, pravidelne jej poukazuje výživné vo

výške 200 euro mesačne, ktoré bude poukazovať aj naďalej. Navrhovateľka však napriek opakovanej snahe otca o nadviazanie komunikácie s otcom nekomunikuje a na SMS neodpovedá.

10. Následne účastníci konania prostredníctvom splnomocnených právnych zástupkýň, v priebehu súdneho konania, pred začatím prvého pojednávania vo veci samej, podaniami zo dňa 23.04.2021, 30.04.2021 a po výzve súdu doplnenými podaniami zo dňa 03.05.2021 a 05.05.2021, v záujme zmierlivého usporiadania sporného vzťahu a vzhľadom na dosiahnutú dohodu účastníkov o výške výživného a ďalších skutočností týkajúcich sa vzťahu oprávnenej plnoletej dcéry a povinného otca, predložili súdu písomný návrh zmieru podľa , ktorý žiadali schváliť v nasledovnom znení (resp. navrhovateľka s uvedeným znením dohody formulovaným povinným vyjadrila súhlas):

1) otec sa zaväzuje prispievať na výživu dcéry peňažnou sumou vo výške 200 euro mesačne počnúc podaním tejto žaloby, vždy vopred k 15. dňu príslušného mesiaca, k rukám dcéry (účet č. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v U. U.B., H..U..); 2) otec uznáva záväzok vo výške 1.000 euro titulom zročného výživného, ktorý sa zaväzuje uhradiť v celosti - jednorazovo dcére na č. účtu U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v U. U., H..U.. v lehote 3 pracovných dní odo dňa právoplatnosti Rozsudku; 3) dcéra sa zaväzuje otca polročne písomne informovať o dosiahnutých študijných výsledkoch; 4) navrhovateľka/otec si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.

11. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína na návrh.

13. Podľa , žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

14. Podľa , súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

15. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

16. Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Účastníci konania môžu skončiť konanie zmierom, ktorý predstavuje dohodu strán, ktorou si v rámci prebiehajúceho konania upravia svoje sporné vzťahy, práva a povinnosti.

23. V zmysle citovanej právnej úpravy, účinnej od 01.07.2016, je uzavretie zmieru v civilnom súdnom konaní prípustné bez ohľadu na povahu sporu a jediným predpokladom pre schválenie zmieru, je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd potom vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na preukázanie tohto predpokladu, tzn. že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza a nie je potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu ako pri autoritatívnom rozhodovaní súdu (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010, sp. zn. ).

24. Samotný obsah zmieru pritom nemusí byť bezpodmienečne uzatvorený v znení ako predmet sporu, tzn. nemusí úplne vyčerpať predmet sporu alebo môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, akým spôsobom boli vyporiadané sporné nároky, ktoré boli predmetom konania (pozri aj R 16/1987). Platí však, že znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone (Z IV, str. 717).

25. Súd preskúmal v zmysle uvedeného, stranami sporu predložený návrh súdneho zmieru, ako prejav vôle zmierlivo a formou dohody vyriešiť sporné vzťahy medzi plnoletou dcérou a otcom, najmä o výške výživného podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine (§ 62 a nasl.), pričom zistil, že nimi uzatvorená dohoda, ktorú žiadajú schváliť formou súdneho zmieru, komplexne rieši ich sporný právny vzťah, ktorý bol predmetom daného súdneho konania o určenie výživného na plnoleté dieťa. Dohoda o ďalších súvisiacich právach a povinnostiach medzi rodičom a dieťaťom (o povinnosti informovať o dosiahnutých študijných výsledkoch) nebráni schváleniu zmieru, nakoľko sa týka predmetu konania a súvisí s ďalšími právami a povinnosťami rodičov a detí a vzťahmi v rodine v zmysle § 43 ods. 1 a 2 Zákona o rodine , pričom obsah dohody (zmieru) účastníkov je formulovaný dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom.

26. Ohľadom formy rozhodnutia súd uvádza, že schválenie zmieru súdom nie je rozhodovaním vo veci samej na základe skutkových tvrdení, ktoré sú buď nesporné alebo ak sú sporné, musia byťdôkazne preukázané v súdnom konaní , dokazovaním v zmysle procesnej úpravy a preto sa nerozhoduje formou rozsudku ( ), ale formou uznesenia, i keď zmier podľa , nahrádza rozsudok ako meriórne rozhodnutie. Napriek absencii normatívnej úpravy o účinkoch zmieru je z právnej teórii zrejmé, že právoplatný, súdom schválený zmier účastníkov (strán sporu), má účinky ako právoplatný rozsudok. Vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností je vylúčené uzatvorenie zmieru len pri maloletých deťoch (v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu a uplatňuje sa princíp oficiality, pričom súd rozhoduje vždy rozsudkom), nakoľko dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom nemajú povahu zmieru, podľa a súd o nich nemôže preto rozhodovať formou uznesenia. V prípade plnoletých detí je úprava viazaná na podanie návrhu ( C.m.p. v nadväznosti na a ZoR), vzhľadom k čomu je možné sporné vzťahy upraviť aj dohodou, ktorá môže byť pokiaľ neodporuje právnym predpisom, schválená súdom formou zmieru, kedy súd rozhoduje uznesením bez vykonania dokazovania.

27. Preto súd účastníkmi navrhovanú dohodu, ktorá nie je v rozpore z hmotným právom a ani ho neobchádza ( ), schválil uznesením formou zmieru v súlade s .

16. O náhrade trov konania, súd nerozhodoval, nakoľko súčasťou zmieru bola aj dohoda strán o trovách konania, ktoré si žiaden z účastníkov konania výslovne neuplatnil (naviac, keď v danom type konania ani žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 C.m.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( v spojení s ).

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval ( pred bodkočiarkou ).