Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-49-2020.pdf
PDF · 94.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnom spore žalobcu: JUDr. M. B., I., C. Ú. XX/B, C.. XX.XX.XXXX, proti žalovaným: 1. KOMO INVEST s.r.o., Košice, Štúrova 2, IČO: 36 206 334 a 2. Správa bytov s.r.o., Košice, Mäsiarska 57/A, IČO: 46 443 444, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Timea Schwarcová, Košice, Pražská 4, o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 39C/23/2018 - 102 z 26. novembra 2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v rozsahu zamietnutia žaloby proti žalovanému 1 KOMO INVEST s.r.o.
Z r u š u j e rozsudok v rozsahu zamietnutia žaloby proti žalovanému 2 Správa bytov s.r.o. a konanie proti tomuto žalovanému z a s t a v u j e.
Žalovaným n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako vlastník troch nebytových priestorov v bytovom dome v Košiciach na ulici Š. Č.. X (ďalej aj len ako „bytový dom“ alebo aj len ako „dom“) proti predchádzajúcemu a tiež proti novému správcovi bytového domu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že schválenie zmluvy o výkone správy a schválenie mesačných zálohových platieb vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej 2.8.2018 sú neplatné. Vychádzajúc z informatívnych listov vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. O. vychádzal zo zistenia, že okrem žalobcu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú žalovaný 1 (21 bytov a nebytových priestorov), spoločnosť SOTAC, s.r.o. (tri nebytové priestory), spoločnosť MED-FACTORY s.r.o. (jeden nebytový priestor) a spoločnosť Sčavnický a synovia s.r.o. (jeden nebytový priestor).
2. Vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytového domu, najmä jeho ustanovenia §14 ods. 1 („vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku“) a ustanovenia §14 ods. 8 („prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká“). Konštatoval, že v prípade predmetnej určovacej žaloby naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z.z., že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore je daná, pretože
schôdze vlastníkov bytového domu 2.8.2018 sa zúčastnil a pri jednotlivých návrhoch uznesení bol prehlasovaný väčšinovým spoluvlastníkom.
3. Následne súd posudzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných subjektov, kde s odkazom na ustanovenie §14 zákona č. 182/1993 Z.z. konštatoval, že pasívna vecná legitimácia v spore na strane žalovaných svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, nie správcovi bytového domu. Na hlasovaní, resp. hlasovaniach rozhodujú totiž vlastníci bytov a nebytových priestorov, a predmetné rozhodnutie prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov je preto rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie rozhodnutím správcu bytového domu. Konštatoval potom, že pokiaľ má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konania na strane žalovaných sa musia zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pretože rozhodnutie vydané v takomto konaní sa vzťahuje na nich všetkých vzhľadom na to, že rozhodnutie bolo prijaté na ich schôdzi ich hlasovaním, pričom ide o ich nerozlučné procesné spoločenstvo. Preto v prípade, ak stranou sporu o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí prípadne neboli stranou sporu.
4. V danom prípade žalobcom za žalovaného 1 bola označená spoločnosť KOMO INVEST s.r.o., ktorá v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bola jednak spoluvlastníkom 21 bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a zároveň bola aj správcom bytového domu a za žalovaného 2 bol označený nový správca bytového domu. Vychádzajúc pritom z údajov zapísaných v liste vlastníctva č. XXXXX z 20.8.2018 okruh pasívne vecne legitimovaných osôb v spore nebol určený správne.
5. Pokiaľ žalobca v spore argumentoval, že okruh pasívne vecne legitimovaných osôb vyvodzoval z ustanovenia §8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré s účinnosťou novely od 1.11.2018 bolo zo zákona vypustené, súd konštatoval, že ani dané zákonné ustanovenie nezakladalo pasívnu hmotnú legitimáciu správcu vystupovať v spore o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako žalovaný v danom spore. Predmetné ustanovenie zakladalo len oprávnenie správcu v konaní pred súdom zastupovať vlastníkov, ktorí sú nositeľmi hmotnoprávnej legitimácie v takomto konaní, pretože oni ako vlastníci bytov a nebytových priestorov sú tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov prítomných na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov a len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore o určenie neplatnosti uznesenia prijatých na tejto schôdzi, lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, teda vyplývajú z nich práva a povinnosti pre nich samých. Vzhľadom na to, že v tomto spore na strane žalovaných nie je naplnená podmienka pasívne vecne legitimovaných subjektov ako nositeľov hmotnoprávnych oprávnení a povinností, a to ani potom, čo žalobca žalobu voči žalovanému 2 (novému správcovi bytového domu) vzal späť, nakoľko ani potom nie je daný správny okruh žalovaných, a nie je možné pripustiť ani pristúpenie ďalších vlastníkov na strane žalovaných z dôvodu ich nerozlučného procesného spoločenstva, súd žalobu zamietol dôvodiac, že z tohto dôvodu ani nerozhodol o späťvzatí žaloby voči žalovanému 2. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd ďalej sa už nezaoberal dôvodmi žaloby. Hoci úspešným žalovaným v zmysle §255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania, súd im náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že náhradu trov títo si neuplatnili.
6. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentuje, že v čase podania žaloby (24.8.2018) postupoval v zmysle vtedy platnej legislatívy a nevedel, že v blízkej budúcnosti dôjde k novelizácii zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V čase, keď podával žalobu, bolo platné ustanovenie §8b ods. 1 zákona, ktoré v odvolaní odcitoval a citoval aj z dvoch rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave na podporu svojho stanoviska o pasívnej vecnej legitimácii správcu vychádzajúc z ustanovenia §8b ods. 1 a 2 zákona. Nemôže sa preto stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že mal žalovať všetkých prehlasovaných spoluvlastníkov, ktorí nesúhlasili so zmluvou o správe. So zmluvou o správe súhlasil jedine v tom čase väčšinový spoluvlastník KOMO INVEST s.r.o., ktorý zmluvu si sám vypracoval a aj si ju odsúhlasil napriek tomu, že všetci ostatní spoluvlastníci k nej mali pripomienky.
7. Žalovaní, zástupcovi ktorých odvolanie protistrany bolo doručené 6.2.2020, nevyužili svoje zákonné právo a k odvolaniu sa nevyjadrili. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný odvolacími dôvodmi a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie, preskúmal predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v rozsahu zamietnutia žaloby proti žalovanému 1 nie je dôvodné (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a že zamietavý rozsudok vo vzťahu k žalovanému 2 je potrebné zrušiť, pretože došlo k späťvzatiu žaloby voči tomuto žalovanému.
9. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 23.6.2021 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/II. posch. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 17.6.2021 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).
10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa §387 ods. 1 a 2 CSP v rozsahu zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 1, lebo súd prvej inštancie vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, správne sa vysporiadal s absenciou naplnenia zákonnej podmienky hmotnoprávnej legitimácie všetkých nerozlučných spoločníkov v spore o žalobe o určenie neplatnosti hlasovania prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v tomto súdnom spore a vo veci na základe zisteného skutkového stavu aj správne rozhodol, pokiaľ žalobu z tohto dôvodu zamietol. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave, pričom odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu vo vzťahu k žalovanému 1 nezistil žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP). Naopak, procesné podmienky na meritórne rozhodnutie sporu vo vzťahu k žalovanému 2 neboli dané vzhľadom na to, že žalobca ešte pred začatím pojednávania žalobu proti žalovanému 2 vzal späť. Vo vzťahu k žalovanému 2 od späťvzatia žaloby absentovala preto samotná žaloba a namieste bol postup podľa §145 CSP, t. j. zastavenie konania proti žalovanému 2. Z týchto dôvodov odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 2 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie proti nemu zastavil.
11. Správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1 nie sú spôsobilé spochybniť ani odvolacie námietky žalobcu, napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý a zrozumiteľný, v odôvodnení rozsudku súd dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnutým v 19., 25., 26., 31. a 32. odsekoch jeho písomného odôvodnenia a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov napadnutého rozsudku, ako sú uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje.
12. V danom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne zistil a následne na svoje zistenia správne aplikoval ustanovenie §14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení k 2.8.2018 z dôvodu, že v konaní podľa §14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. vo veci žaloby iniciovanej žalobcom ako prehlasovaným vlastníkom nebytového priestoru v dome ako žalovaný vystupoval len jeden z celkového počtu 5 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že pre neúplný okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov v spore, ktorí majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov, t. j. ide o ich nútené procesné spoločenstvo, nemohlo byť takejto žalobe vyhovené, pretože rozhodnutie vydané v tomto súdnom konaní sa musí týkať všetkých vlastníkov bytových a nebytových priestorov, preto všetci títo musia byť stranou sporu, a to či už na strane žalobcu, alebo žalovaného, pričom v aktuálnom prípade stranou tohto sporu, v ktorom ide o takúto vec, sú len dvaja vlastníci (žalobca a žalovaný 1) z celkového počtu 5 vlastníkov. Možno preto jednoznačne uzavrieť, že stranou posudzovaného sporu o neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých na ich schôdzi 2.8.2018 neboli všetky pasívne vecne legitimované subjekty, hoci ide o ich nútené procesné spoločenstvo. Tento nedostatok nemožno pritom odstrániť v rámci odvolacieho konania, pretože pre odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov (§378 ods. 2 CSP).
13. Pokiaľ žalobca argumentuje, že v čase podania žaloby v zmysle vtedy platnej právnej úpravy ustanovenej v §8b zákona č. 182/1193 Z.z. pasívna vecná legitimácia v spore, aký on inicioval žalobou proti väčšinovému vlastníkovi a správcovi bytového domu v jednej osobe, nasvedčovala priamo správcovi bytov a nebytových priestorov, a on tohto preto žaloval, s jeho právnym názorom nemožno súhlasiť. V zmysle ustanovenia §8b zákona č. 182/1993 Z.z. aj v znení platnom a účinnom do 31.10.2018 vrátane pasívne vecne legitimovanými v konaní na základe žaloby prehlasovaného vlastníka boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správca v konaní na súde týchto vlastníkov len zastupoval. Vychádzajúc zo samotného textu ustanovenia §8b ods. 1 daného zákona v znení účinnom ku dňu podania predmetnej žaloby žalobcom na súd (24.8.2018), takáto žaloba prehlasovaného vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome expressis verbis smeruje proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome a týchto správca v konaní na súde zastupuje („správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome ...“). Neobstojí preto právny argument žalobcu, že do novely vykonanej zákonom s účinnosťou od 1.11.2018, ktorej prijatie a znenie on nemohol predvídať, pasívna vecná legitimácia v konaní, akým je aj tu posudzované konanie, nasvedčovala správcovi, a preto on ako prehlasovaný vlastník tohto žaloval riadiac sa v tom čase aktuálnou právnou úpravou. Správca nie je, a ani pred zmienenou novelou nebol nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, o ktoré v tomto konaní ide. Ani v konaniach pred Krajským súdom v Bratislave ako iným odvolacím súdom, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, nejde o taký predmet konania, aký je prejednávaný v tu posudzovanej veci, a okrem iného, závery daného odvolacieho súdu pre toto súdne konanie aj preto použiteľné nie sú.
14. Súd prvej inštancie úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že títo si náhradu trov konania neuplatnili. Okrem toho, že toto konštatovanie súdu nezodpovedá skutočnosti, nakoľko zástupkyňa žalovaných, ktorá je advokátkou, vo vyjadrení k žalobe uplatnila nárok na náhradu trov konania, rozhodnutie o trovách konania nie je ani správne, pretože o trovách konania v zmysle platnej právnej úpravy súd rozhoduje aj bez návrhu, a nie je potrebné vyčkávať na uplatnenie práva na náhradu trov konania v spore úspešnou procesnou stranou. Avšak vzhľadom na to, že v danom prípade žalovaná strana odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania nepodala, odvolací súd v zmysle zásady zákazu reformatio in peius nesmie zhoršiť procesné postavenie strany, ktorá odvolanie podala, t. zn. odvolací súd je prvoinštančným rozhodnutím, ktoré založilo určité procesné postavenie strán, v istom zmysle viazaný účinkami reformácie in peius, teda navonok prijímajú formu určitej záväznosti rozhodnutia nižšieho súdu pre súd odvolací, ktorý je povinný vziať pôvodné rozhodnutie okresného súdu za základ svojho rozhodnutia, pokiaľ by náprava pochybení prvoinštančného súdu musela mať za následok zhoršenie procesného postavenia odvolateľa, prirodzene za predpokladu, že druhá strana v procese odvolanie nepodala. Odvolací súd nemôže preto zmeniť rozhodnutie v neprospech odvolateľa a v prospech strany, ktorá odvolanie nepodala. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil aj v rozsahu rozhodnutia o trovách konania.
15. Žalovanému 1 a ani žalovanému 2, ktorým ako v spore úspešným v zmysle §396 ods. 1, §262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP v prípade žalovaného 1, resp. v zmysle §256 ods. 1 CSP v prípade žalovaného 2 odvolací súd prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v odvolacom konaní účelne vynaložené trovy preukázane nevznikli, keďže v odvolacom konaní obaja žalovaní zostali nečinní. Odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania preto nepriznal. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prezentovanou napr. v uzneseniach NS SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 z 26.10.2016 a tiež 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018 odvolací súd rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale rovno už aj o nepriznaní náhrady trov majúc za to, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu trov konania, čo nie je prípad žalovaných v tomto spore.
16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é aj vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).