Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-80-2026.pdf
PDF · 96.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/80/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 02. júla 2026 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75Pp/18/2026 zo dňa 08.04.2026 a takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II. Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/67/2021 zo dňa 16.09.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/67/2021 zo dňa 30.09.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/67/2021 zo dňa 18.07.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/98/2023 zo dňa 21.09.2023 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/67/2021 zo dňa 16.09.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/67/2021 zo dňa 30.09.2021 bol A. B. odsúdený pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2020 a pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov s probačným dohľadom. Mimo iného mu bolo súčasne uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Následne uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/67/2021 zo dňa 18.07.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/98/2023 bolo rozhodnuté podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. o neosvedčení sa odsúdeného A. B. v skúšobnej dobe uloženej mu uvedeným trestným rozkazom a súčasne mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 19.10.2023 a ktorý má predpokladane vykonať dňa 19.10.2026. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75Pp/18/2026 zo dňa 08.04.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bol výrokom I. odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1
ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Výrokom II. mu bola podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 2 roky a súčasne bol nad ním nariadený probačný dohľad v trvaní 2 roky za uloženia nasledovných obmedzení a povinností:
- podľa § 51 ods. 3 Tr. zák. zákaz požívania omamných a psychotropných látok;
- podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. príkaz podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu;
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Súčasne výrokom III. bolo rozhodnuté podľa § 74 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 4 a § 446a ods. 2 Tr. por. o pokračovaní odsúdeného v ochrannom protitoxikomanickom liečení ambulantnou formou uloženého mu vyššie uvedeným trestným rozkazom aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátorka podala proti nemu v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne doručených písomných dôvodoch namietala nesplnenie materiálnej podmienky podmienečného prepustenia spočívajúcej v zákonnej požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Poukázala na to, že odsúdený má napriek svojmu nízkemu veku evidované tri záznamy v registri trestov, pričom v dvoch prípadoch páchal trestnú činnosť pod vplyvom omamných alebo psychotropných látok. Zdôraznila, že odsúdený vykonáva v poradí druhý nepodmienečný trest odňatia slobody a že v minulosti došlo k premene podmienečne odloženého trestu na nepodmienečný z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe. Z uvedeného vyvodzovala záver, že ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave odsúdeného a k tomu, aby viedol riadny život. Ďalej poukázala na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplýva, že odsúdený zaujíma k spáchanej trestnej činnosti iba čiastočne kritický postoj, skutok síce priznáva, avšak ľútosť nad svojím konaním neprejavuje. Zároveň zdôraznila, že počas výkonu trestu dochádzalo k opakovanému porušovaniu ústavného poriadku, v dôsledku čoho odsúdený plní program zaobchádzania v časti edukácie iba čiastočne. Poukázala tiež na nepriaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného založenú na vysokom riziku sociálneho zlyhania a na skutočnosť, že riaditeľ ústavu podmienečné prepustenie odsúdeného neodporučil. Podľa jej názoru okresný súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory na strane odsúdeného. Uviedla, že resocializačná prognóza odsúdeného nevykazuje splnenie podmienok pre jeho podmienečné prepustenie, a to najmä vzhľadom na jeho iba čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, opakované porušovanie ústavného poriadku, vysoké riziko recidívy trestnej činnosti a nepriaznivú resocializačnú prognózu. Zastávala názor, že v prípade podmienečného prepustenia by nebol naplnený účel trestu, najmä zabránenie páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Zároveň poukázala na skutočnosť, že odsúdený doposiaľ neabsolvoval nariadené protitoxikomanické liečenie. Uzavrela, že zo zistených skutočností nevyplýva dôvodný predpoklad, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život, pričom podmienečné prepustenie nemožno chápať ako automatickú odmenu za relatívne dobré správanie vo výkone trestu. Navrhla preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a zamietol návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie.
K podanej sťažnosti zo strany prokuratúry sa písomne vyjadril odsúdený, ktorý považuje sťažnosť zo strany prokuratúry ako právny názor jednotlivca bez akejkoľvek opory v Trestnom zákone, založenom na pravdepodobnosti a nie na faktoch, dôkazoch. Navrhol sťažnosť zo strany prokuratúry ako nedôvodnú zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie okresného súdu.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre svoje rozhodnutie.
Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe
opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. Napokon existencia takýchto procesných chýb nebola vytýkaná ani v dôvodoch sťažnosti proti napadnutému uzneseniu.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. B. spĺňal zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že vykonal zákonom požadovanú časť uloženého úhrnného trestu odňatia slobody a počas jeho doterajšieho výkonu preukázal dodržiavanie stanovených podmienok, preukázal polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom uznesení je daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.
Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.
K otázke posúdenia preukázania polepšenia sa odsúdeného krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa však navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale ani nie jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať jeho polepšenie.
Hoci prokurátorka v závere sťažnosti výslovne namietala nesplnenie podmienky spočívajúcej v očakávaní vedenia riadneho života v budúcnosti, z obsahu jej argumentácie vyplýva, že spochybňovala aj záver okresného súdu o splnení podmienky preukázania polepšenia vo výkone trestu, keď poukazovala na iba čiastočne kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti, čiastočné plnenie programu zaobchádzania a opakované porušovanie ústavného poriadku.
Krajský súd je toho názoru, že záver okresného súdu o preukázaní polepšenia u odsúdeného odôvodnený tým, že odsúdený preukázal schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, nie je založený na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného a zmien jeho osobnosti, ku ktorým malo dôjsť pôsobením doterajšieho výkonu trestu. Podľa názoru krajského súdu u odsúdeného neboli splnené obe materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zak., ktorými sú preukázané polepšenie odsúdeného a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného a nestačí len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu trestu, teda preukázanie „schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu“, či existencie pozitívneho sociálneho zázemia, ale jednou z podstatných skutočností sa javí práve postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.
V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dopustil viacerých porušení ústavného poriadku v podobe porušenia interných predpisov, ktoré boli vyriešené pohovormi alebo prijatím potrebných opatrení aj vo forme jedného disciplinárneho trestu, ktoré má aktuálne zahľadené z dôvodu príkladného plnenia pracovných povinností a zároveň odsúdený plní program zaobchádzania len čiastočne. Odsúdený má síce evidovaný aj jeden záznam o udelení disciplinárnej odmeny, avšak vo svojom súhrnne možno doterajší výkon trestu odňatia slobody u neho hodnotiť len ako „priemerný“ a nevykazujúci také kvality, ktoré by odôvodňovali záver o preukázanom polepšení.
Rozhodnou skutočnosťou je predovšetkým to, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, pričom spáchaný skutok priznáva, avšak nad svojim konaním neprejavuje ľútosť. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ neumožňuje prijať záver o dostatočne preukázanom polepšení odsúdeného, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Krajský súd ma za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal, má naňho prevýchovný vplyv.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani doterajší spôsob života odsúdeného. Zo spisového materiálu totiž vyplýva, že odsúdenému bola v minulosti poskytnutá možnosť osvedčiť sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, avšak túto šancu nevyužil, keď sa v skúšobnej dobe neosvedčil a následne mu bol nariadený výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Uvedená skutočnosť podľa názoru krajského súdu významným spôsobom oslabuje záver, že doterajší výkon trestu vyvolal u odsúdeného takú vnútornú zmenu jeho postojov a hodnotovej orientácie, ktorá by odôvodňovala prijatie záveru o jeho polepšení v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Ak totiž odsúdený v minulosti nedokázal využiť už poskytnutú možnosť viesť riadny život na slobode bez výkonu uloženého trestu, je potrebné pri hodnotení účinkov aktuálne vykonávaného trestu postupovať obzvlášť obozretne.
Uvedené okolnosti podľa názoru krajského súdu neumožňujú prijať záver, že doterajší výkon trestu už splnil svoj účel v takej miere, aby bolo možné upustiť od výkonu jeho zvyšku prostredníctvom podmienečného prepustenia. Napokon ani ústav na výkon trestu odňatia slobody neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Krajský súd si je vedomý toho, že odporúčanie ústavu nie je pre súd záväzné. Nemožno však prehliadnuť, že ide o odborné stanovisko subjektu, ktorý odsúdeného dlhodobo sleduje počas výkonu trestu. Pokiaľ ústav dospel k záveru o vysokej miere rizika sociálneho zlyhania a podmienečné prepustenie neodporučil, bolo potrebné týmto záverom priznať významnú váhu. Preto podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal dostatočné polepšenie.
Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v budúcnosti v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže skutočné polepšenie odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že u odsúdeného je možné očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života. Práve nedostatočne preukázané polepšenie odsúdeného preto predstavuje základný dôvod, pre ktorý krajský súd nemohol prijať ani záver o splnení druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia. V prejednávanom prípade sú pochybnosti o pozitívnej prognóze vedenia riadneho života odsúdeným založené na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného a z hodnotenia ústavu, na ktoré krajský súd poukázal vyššie.
Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v budúcnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.
Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobnosť odsúdeného, jeho chovanie vo výkone trestu a stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich vysokých rizík u odsúdeného, možno očakávať vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Je potrebné zdôrazniť, že riziko recidívy sa nedá vylúčiť absolútne nikdy, potrebné je však posúdiť jeho mieru vzhľadom na okolnosti prípadu a osobnosť odsúdeného. V prejednávanom prípade nemožno opomenúť, že odsúdený už raz nevyužil možnosť viesť riadny život v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ako aj rizikové faktory, ktoré vyplynuli z
celkového dokazovania pred okresným súdom neumožňujú vytvoriť dostatočne priaznivú prognózu vedenia riadneho života po prepustení na slobodu, teda že u odsúdeného nedôjde po podmienečnom prepustení k opätovnému zlyhaniu a nedopustí sa už viac trestnej činnosti či iného, hoci i menej závažného protispoločenského konania.
Krajský súd prihliadol aj na skutočnosť, že problematika užívania návykových látok sa u odsúdeného objavuje opakovane. Z odpisu registra trestov vyplýva, že už v minulosti mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie, pričom ani následné trestnoprávne opatrenia neviedli k odstráneniu rizikových faktorov podieľajúcich sa na jeho protiprávnom správaní. Súčasne nemožno opomenúť, že uložené ochranné protitoxikomanické liečenie doposiaľ neabsolvoval. Ani táto okolnosť preto neprispieva k vytvoreniu dostatočne priaznivej prognózy jeho budúceho správania.
Krajský súd si uvedomuje existenciu podporného rodinného prostredia odsúdeného, ako aj jeho pracovné zaradenie vo výkone trestu. Uvedené skutočnosti nepochybne predstavujú pozitívne faktory, ktoré je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť. Samy osebe však nepostačujú na vyvrátenie ostatných negatívnych okolností, predovšetkým predchádzajúceho neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, jeho len čiastočného kritického postoja k trestnej činnosti, nepriaznivej resocializačnej prognózy a vysokej miery rizika sociálneho zlyhania.
Účelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený i naďalej vykonával.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok. 2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.