Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-79-2021.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Subarea
7Co/79/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: O. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U. X, U., proti žalovanej: O.S. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U. X, U., zast. G. X. H.. H. I., Y..N..K.., Y. Y. U. X, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, o návrhu na zrušenie spoločného nájmu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.10.2018 č.k. 23C/105/2014-285, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobkyne sa o d m i e t a.
II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o vzájomnom návrhu žalovanej zastavil (výrok I), žalobkyni nepriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o vzájomnom návrhu žalovanej (výrok II), žalobu žalobkyne zamietol (výrok III) a žalovanej proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV).
2. Rozhodnutie v zamietajúcej časti súd prvej inštancie právne zdôvodnil ust. § 702 ods. 1,2, § 706 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že v prejednávanej veci nezistil taký prípad osobitného zreteľa, ktorý by bol spôsobilým zákonným predpokladom pre zrušenie spoločného nájmu bytu. Mal za to, že vôľa žalobkyne odkúpiť predmetný nájomný byt do výlučného vlastníctva takouto nie je, nakoľko uvedené jej nebráni byt riadne užívať v zmysle nájomnej zmluvy. Mal za to, že odchodom žalovanej za deťmi do Kanady v júni 2000 nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty opustenia spoločnej domácnosti, s ktorým by zákon spájal následky v podobe zániku práva nájmu bytu. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie jej výlučného práva nájmu bytu ako nedôvodnú zamietol.
3. O trovách konania súd v časti určenia súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), tak že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Podaním zo dňa 23.05.2020 doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.06.2020 označeným „ T. N. XXC/ XXX/XXXX, Q. Y. T. M.R. X.XX.XXXX“ žalobkyňa vrátila súdu prvej inštancie rozsudok zo dňa 01.10.2018 č.k. 23C/105/2014-285. Uviedla, že rozhodnutie H.. H. U. neberie na vedomie, nakoľko nezobrala na vedomie jej podanie zrušenie spoločného nájmu § 702 bod. 2. Namietala, že zákonná sudkyňa pripojila do spisu všetko čo sa jej hodilo. I keď bola oslobodená od trov konania v celom rozsahu tak si protistrana od nej žiadala sumu 333 eur. Už sa stalo trikrát, čo od roku 2000 jej matka je v Kanade. Súd sa nezaoberal jej podaním zo dňa 08.03.2018, pričom dva roky je už dlhá doba. Žiadala vylúčenie zákonnej sudkyne H..
U.. Namietala ako sa môže napísať rozsudok, keď sa ani nepojednávalo. Uviedla, že konflikty vyvoláva p. Brečka, ktorý si je vedomý čo robí. Rozsudok je napísaný v roku 2018 a bol jej doručený 22.05.2021. Porušené bolo aj občianske spolunažívanie, preto žiadala dať veci dať do pôvodného stavu.
5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.09.2020 č.k. 23C/105/2014-393 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy odstránila vady podania zo dňa 23.05.2020 a uviedla, či sa jedná o sťažnosť alebo odvolanie a v prípade, ak sa jedná o odvolanie, aby uviedla, proti akému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, čoho sa odvolaním domáha. V prípade, ak sa jedná o sťažnosť, aby uviedla, proti akému rozhodnutiu smeruje, v čom považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a čoho sa sťažnosťou domáha. Zároveň súd prvej inštancie poučil žalobkyňu, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobkyni doručené dňa 10.09.2020.
6. Podaním zo dňa 18.09.2020 doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.09.2020 žalobkyňa uviedla, že na základe jej skutkových vecí je stále toto priamo k R.. U., čo podala sťažnosť ohľadne nedodržania § 702 ods. 2. R.. U. napísala, že nech sa riadi len tým čo má robiť. Uviedla, že nemieni chodiť na súdy len z toho dôvodu, že chcú mať tak doriešené ako sa o to snažili aj v roku 1997 keď ju chceli mať na ulici aj so synom. Vo vzťahu k výzve súdu, aby uviedla, voči akému rozhodnutiu jej podanie smeruje uviedla, že nevie o čo sa snaží ďalšia sudkyňa, nech jej uvedie kto ju pridelil, stačilo jej vyjadrenie R.. U.. Doplnila, že sudkyňa Y. nevie čo chce docieliť týmto uznesením. Žiadne odvolacie návrhy sa nekonajú, nakoľko dala R.. U. vylúčiť. Nebude sa tak naťahovať s R.. I.. Nebolo jej zrejmé, prečo R.. U. neuvádza R.. X.Q.. Ten chcel len to čo mal už dávno prepísané na jeho meno. Do roku 2016 mali dostatok času na ten § 706 bod. 2.
7. Žalovaná sa k podaniam žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa 04.01.2021, majúc za to, že sťažnosti žalobkyne smerujú proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Pričom vychádzajúc z obsahu podaní žalobkyne má obavu o jej zdravotný stav.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
9. Podľa § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
10. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
11. Podľa § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
12. Podľa § 386 písm. a) C.s.p, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
13. Ust. § 363 C.s.p. určuje, že popri všeobecných náležitostiach odvolania je potrebné v odvolaní uviesť aj osobitné náležitosti, medzi ktoré patrí a) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, b) v akom rozsahu sa napáda, c) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Pričom uvedením odvolacích dôvodov sa rozumie povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty a podanie odvolania, je súd viazaný.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie doručený dňa 21.05.2020 a žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie podanie označené „T. N. XXC/XXX/XXXX, Q. Y. T. M.R. XX.XX.XXXX“ osobne dňa 09.06.2020. Odvolacia lehota začala plynúť dňa 22.05.2020 a uplynula 08.06.2020. Ak teda žalobkyňa podala odvolanie (doručila osobne na súd prvej inštancie) dňa
09.06.2020, bolo toto odvolanie podané po uplynutí odvolacej lehoty. Keďže tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, bol dôvodným postup podľa § 386 písm. a) C.s.p..
15. V záujme komplexného vysporiadania s podaním žalobkyne zo dňa 23.05.2020 mal odvolací súd za potrebné doplniť, že z obsahu podania žalobkyne nemožno bez ďalšieho zistil, či sa jedná o odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 01.10.2018 č.k 23C/105/2014-285 alebo o sťažnosť proti postupu súdu prvej inštancie. Žalobkyňa ani na výzvu súdu prvej inštancie neozrejmila, čoho sa uvedeným podaním domáha. I keby bolo možné z označenia podania, v ktorom uviedla slovné spojenie „T. N.“ a tento aj pripojila k podaniu, dedukovať, že by sa mohlo jednať o odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, z obsahu podania nie je zrejmým v akom rozsahu napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie ani čoho sa domáha. Súc súd prvej inštancie uznesením vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania, v ktorom ju zrozumiteľne vyzval na ozrejmenie obsahu jej podania a poučil ju v akom rozsahu je potrebné odstrániť vady podania, žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie tieto vady neodstránila. Naopak uviedla, že „Ž. K. Q. Y. Q.“. Ak žalobkyňa napriek uvedenému mienila týmto podaním podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, toto podanie, i napriek výzve súdu prvej inštancie, neobsahuje náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku. Z jeho obsahu nevyplýva v akom rozsahu žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda (či len vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby alebo aj vo vzťahu k výroku o zastavení konania o vzájomnom návrhu) a čo je zásadným, z obsahu podania nemožno vyvodiť ani dôvod, pre ktorý žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Zo zákonného ustanovenia § 363 C.s.p. vyplýva, že odvolateľ musí v odvolaní uviesť dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, to znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p.. Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi súd viazaný a iné odvolacie dôvody, než ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní nebude posudzovať ani zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Výnimkou sú iba dôvody, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania. V prípade, že odvolateľ v odvolaní neuvedie odvolací dôvod, odvolací súd odvolateľa nevyzýva na doplnenie odvolania, ktoré je bez uvedenia odvolacích dôvodov. Neuvedenie odvolacích dôvodov je vadou odvolania, ktorú nemožno odstrániť, a to ani v prípade, ak žiadny odvolací dôvod nie je v odvolaní uvedený. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že i v prípade, ak by žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie včas, neuvedenie odvolacích dôvodov je takou vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať, preto by boli rovnako splnené podmienky na odmietnutie odvolania žalobkyne (§ 386 písm. d) C.s.p.).
16. V podaní zo dňa 23.05.2020 žalobkyňa upriamila pozornosť aj na to, že v konaní navrhla vylúčiť zákonnú sudkyňu H.. H. U. z prejednávania veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi žalobkyňa vzniesla podaním zo dňa 08.03.2018. Po doručení námietky zaujatosti zákonný sudca predložil vec nadriadenému súdu. Krajský súd v Bratislave spis vrátil súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, nakoľko námietky žalobkyne voči osobe zákonného sudcu sa týkali len jeho procesného postupu, kedy sa na námietku zaujatosti neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca.
17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol .
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko rozhodoval spôsobom, pre ktorý zákon neobsahuje úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania, mal za potrebné o ich náhrade rozhodnúť podľa citovaných ustanovení, ktoré upravujú problematiku svojou povahou najbližšou odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia strany sporu, ktorej odvolanie nebolo podané v lehote a zároveň ani neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti, principiálne bolo namieste priznanie nároku na plnú náhradu trov odvolacieho konania žalovanej. S tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).