Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-48-2020.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci žalobcu : A. B., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom C. B. C. XX, XXX XX D. E., zastúpený JUDr. Ľubomírom Bajužíkom, advokátom, Nám. slobody č. 2, 066 01 Humenné proti žalovanému: F. G. H., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom C. B. C. X, XXX XX D. E. , zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., so sídlom Štefánikova č. 8, 071 01 Michalove o ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 1. 7. 2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou písomne sa ospravedlniť žalobcovi listom s obsahom znenia uvedeným žalobcom. Zároveň žalovaný mal byť zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s uplatnením nároku na náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18. 4. 2018 žalovaný podal proti nemu žalobu na ochranu osobnosti a to pod sp. zn. vedenou na tunajšom súde 16C 29/2018. Neskôr žalovaný pod vplyvom preukázania nepravdivosti jeho tvrdení v žalobe a taktiež pod vplyvom citovaných súdnych rozhodnutí zobral žalobca žalobu v predmetnej veci späť a súd konanie pod sp. zn. 16C 29/2018 zastavil. O predmetnej podanej žalobe ako aj o úmyselných nepravdivých tvrdeniach žalovaného sa dozvedeli členovia rodiny žalobcu a taktiež aj členovia obecného zastupiteľstva obce Čierne Pole a v podstate všetci obyvatelia Čierne Pole. S poukazom na uvedené sa jednalo z jeho strany o zásah, resp. zásahy, ktoré spôsobili ujmu na jeho osobnostných právach, ktoré sú chránené § 11 OZ. Zároveň žalobca pociťoval menej príjemnú ujmu, pretože občania obce sa na neho pozerali ako na človeka, ktorý iného krivo obvinil, resp. v súvislosti s exekúciou ako na neseriózneho podvodníka.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 1. 9. 2020 na č. l. 40 – 41 spisu okrem iného uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Žalobu vo veci sp. zn. 16C 29/2018 podal dňa 18. 4. 2018, kedy ešte bol starostom obce Čierne Pole. Keďže funkciu starostu obce neobhájil, tak následne to bol dôvod prečo žalobu v skôr uvedenej veci zobral späť. Pri vyrúbení dane za užívanie verejného priestranstva žalobca konal len svoju úradnú povinnosť ako starosta obce. To, že žalobca uvádza, že o podanej žalobe sa dozvedeli rôzne osoby, tak to nebolo z jeho strany. Rozširovanie o tejto skutočnosti rozširoval žalobca a taktiež aj na facebooku, takže sám seba poškodil. Žiadna ujma do osobnostných práv nenastala. Zároveň poukázal na to, že tvrdenia, ktoré boli uvádzané súdu stranami sporu v písomnej podobe majú interný charakter pred súdom a daňové konanie v evidencii obci nemá
spojitosť verejného charakteru. Žalovaný uplatnil námietku premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Na nariadenom pojednávaní navrhol vypočuť strany sporu a pripojiť skôr uvedený súdny spis.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 6. 10. 2020 na č. l. 46 spisu okrem iného uviedol, že nie je pravdou to, že žalovaný pri vyrubovaní dane postupoval z úradnej povinnosti a že jeho konanie bolo v súlade so zákonom. Toto celkom určite nie je pravda, pretože priamo vo vyjadrení je napísané, že žalobca je vlastníkom pohostinstva, ktoré má terasu pristavanú a spojenú so zemou. Žalovaný vôbec nebral do úvahy, že žalobca je spoluvlastníkom len v pomere 1 : 3 k celku. Tvrdenia žalovaného sú len jeho tvrdenia a nijakým spôsobom nevyvracajú jeho tvrdenia / žalobcu /.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 11. 2020 na č. l. 49 – 50 spisu okrem iného uviedol, že keď ako bývalý starosta obce vyrubil predmetnú daň z nehnuteľnosti iba žalobcovi a nie ostatným spoluvlastníkom, tak to bolo z dôvodu, že len žalobca ako vlastník krčmy mal pred budovou postavenú terasu pre hostí krčmy. Ostatní dvaja spoluvlastníci budovy, ktorí nemajú s krčmou nič spoločné nemali na verejnom priestranstve postavený žiaden prístrešok a nedošlo z ich strany ani k žiadnemu zabratiu obecného ani žiadneho verejného priestranstva. Zároveň žalovaný navrhol výsluch svedka a to F. E. G. za účelom výsluchu k dôvodom späťvzatia žaloby žalovaného vo veci 16C 29/2018. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania.
5. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
6. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
7. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
8. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
9. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so žalobou, jednotlivými vyjadreniami strán konania, s listinnými dôkazmi ako aj s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 16C 29/2018 mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
12. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd najskôr skúmal, či nárok žalobcu, ktorý si uplatnil v tomto konaní nie je premlčaný. Súd poznamenáva, že osobnostné práva nie sú predmetom dedenia. Podľa § 15 OZ má po smrti fyzickej osoby právo na ochranu jeho osobnosti manžel a deti uvedenej fyzickej osoby a ak ich niet, tak jeho rodičia. Osobnostné práva ako práva imateriálnej povahy sú tiež nepremlčateľné. Právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ premlčateľné je. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 278/2007 prejudikoval, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Premlčacia doba v uvedenom prípade je podľa § 101
OZ – trojročná. Z obsahu pripojeného spisu 16C 29/2018 je zrejmé, že žalobca mal zasiahnuť do osobnostných práv doručením žaloby vo veci 16C 29/2018 a to dňa 10. 5. 2018. Je zrejmé, že premlčacia lehota v súvislosti s uplatnením nemajetkovej ujmy by uplynula 10. 5. 2021. Vychádzajúc z uvedeného nárok žalobcu v predmetnej veci z titulu nemajetkovej ujmy uplatneného dňa 1. 7. 2020 nie je tento nárok premlčaný.
13. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalovaný mal zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré použil v žalobe vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 29/2018, ďalej v návrhu na exekučné konanie vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 41Ek 254/2017 ako aj v daňovom konaní vedenom evidenciou obce Čierne Pole pod č. 17/2017 a následne v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 S 3/2018.
14. Súd poznamenáva, že pri použití § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti treba upriamiť pozornosť najmä na článok 14 a nasledujúcich Ústav SR, ktorá garantuje základné ľudské práva a slobody. V tejto súvislosti nadobúda osobitné postavenie Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý v článku 10 jednoznačne ako prioritne preferuje právo na slobodu prejavu. Iba odsek 2 tohto článku slobodu prejavu obmedzuje tým, že výkon práva na slobodu prejavu zahŕňa aj povinnosť a zodpovednosť.
15. Za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené § 11 OZ súdy považujú prípady, kedy zásah spočíva v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby napríklad medzi ostatnými spoluobčanmi.
16. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti vylučíme vtedy, ak dôjde k zásahu v rámci riadneho konania ak nevybočil zásah z rámca daného platného predpisu.
17. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 a nasledujúcich OZ je okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený. Nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej osoby / § 11 OZ /.
18. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného, ktoré použil v rámci procesných práv účastníka konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 16C 29/2018, v návrhu na exekučné konanie vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 41Ek 24/2017 ako aj v daňovom konaní vedenom evidenciou v obci Čierne Pole pod č. 17/2017 a následne aj na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 S 3/2018 nemožno označiť za neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, i keď inak by sa zásah do osobnosti žalobcu dotýkal, nakoľko k nemu došlo v rámci súdneho konania, resp. daňového konania, v súvislosti so zákonným oprávnením účastníka konania vyplývajúceho z procesného predpisu a nešlo o taký závažný zásah, ktorý by bol spôsobilý obmedziť právo žalovaného ako účastníka konania na slobodu prejavu. Zároveň v konaní nebolo preukázané, aby zo strany žalovaného došlo k zverejneniu údajov, ktoré boli predmetom skôr uvedených konaní, to znamená, že nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcu.
19. S poukazom na skôr uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, pričom pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn .5Cdo 180/2007 zo dňa 20. 3. 2007.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému v spore žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.