Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-41-2026.pdf
PDF · 65.15 KB
Case nature
Subarea
23C/41/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: E. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, Bratislava, proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici E., Bratislava, zastúpení správcom Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom Rusovská cesta 36, Bratislava, IČO: 36 838 209, o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2026 domáhala, aby súd určil, že uznesenie č. X/XX-XX-XXXX zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici E. Y. XX, Bratislava, zo dňa 14.06.2022, ktorým bolo schválené prideľovanie RFID kľúčov od vchodovej brány bolo neplatné (výrok I.) a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podľa ktorého, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby.
3. Súd písomným podaním zo dňa 15.06.2026 vyzval žalobkyňu, aby uviedla, či trvá na podanej žalobe alebo ju berie späť. Súd svoju výzvu odôvodnil s poukazom na § 14a ods. 11 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon o vlastníctve bytov") podľa ktorého, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.06.2026 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP (a contrario), podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v ustanovení § 256 CSP je zakotvená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie konania. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09).
10. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené voči žalovaným v dôsledku späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobkyni. Žalobkyňa ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobkyne s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania.
11. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala žalobu späť s poukazom na výzvu súdu po poučení podľa § 138 CSP, súd dospel k záveru, že nemožno žalobkyni pričítať zavinenie na zastavení konania. Súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Mestský súd Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).