Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoCsp-31-2020.pdf
PDF · 88.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so sídlom v Senci, Lichnerova 23 proti žalovanému R. S., Q.. XX.X.XXXX, U. T. S., E. F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.996,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.6.2020 č.k. 11Csp/179/2019-67 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 59,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,4% ročne od 18.9.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.996,84 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 1.996,84 eur od 18.9.2018 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 2.300,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 2.300,00 eur, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.996,84 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 120,60 eur.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, 3, 4, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že žaloba je čiastočne opodstatnená, preto jej vyhovel v časti o zaplatenie 59,94 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku I. rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
4. Vykonaným dokazovaním vzal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je súčasne zmluvou spotrebiteľskou a na ktorú aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.300,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov po 79,54 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok, preto ho žalobca výzvou zo dňa 14.8.2018 vyzval k úhrade omeškaných splátok vo výške 304,53 eur a následne úver zosplatnil. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný žalobcovi celkovo uhradil sumu 1.827,18 eur. V tomto
splátkovom kalendári sa o.i. nachádza aj údaj o výške mesačnej splátky spolu s platbou poistného, ktorá činí 101,51 eur.
5. Po preskúmaní dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie ustálil, že tento žiadnym spôsobom nepreukázal, ako a či vôbec skúmal bonitu žalovaného ako spotrebiteľa, pričom absencia tohto šetrenia vyplýva aj z obsahu samotnej úverovej zmluvy. V tejto chýbajú akékoľvek údaje o príjmových, finančných a majetkových možnostiach žalovaného, ako aj o jeho sociálnych a osobných pomeroch. Absenciu skúmania týchto pomerov súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinností žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak, ako vyplýva z § 11 ods. 2 spomínaného zákona.
6. Aj napriek týmto zisteniam súd prvej inštancie zameral dokazovanie na preskúmanie obsahu zmluvy o úvere, teda či v tejto sú obsiahnuté náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010 Z.z.
7. Z obsahu úverovej zmluvy súdu vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.300,00 eur, avšak z listinných dôkazov predložených žalobcom - z dokladu o výške poskytnutého úveru a prehľadu poskytnutých platieb a realizovaných platieb je zrejmé, že žalovanému bola reálna vyplatená len suma 1.887,11 eur a suma 412,89 eur bola započítaná na iný revolvingový úver. Z toho vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z., čo má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ spomínaného zákona.
8. Súd prvej inštancie tiež zistil, že v úverovej zmluve v bode 5. „Údaje o spotrebiteľskom úvere“ sa uvádza, že splátka úveru činí 79,54 eur, avšak v „Informácii o náhrade poistného“ sa pracuje už so splátkou poistného 21,97 eur a v splátkovom kalendári s celkovou splátkou 101,51 eur. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že strany sporu uzavreli aj dohodu o pristúpení k poisteniu, ktorej vznik bol podmienený vznikom úverovej zmluvy. Dohodu o pristúpení k poisteniu tak súd považoval za doplnkovú službu súvisiacu s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Pokiaľ v danom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté spolu so splátkou poistného, tieto platby mali byť podľa názoru súdu zahrnuté v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tiež do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoľko žalovaný splácal mesačne splátky vo výške 101,51 eur a nie vo výške 79,54 eur, ako bolo uvedené v písomnej zmluve, žalobcom realizovaný výpočet RPMN v úverovej zmluve (24,64%) nezodpovedá skutočnému stavu a je pre spotrebiteľa zavádzajúci. Nesprávne uvedená výška RPMN má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z.
9. Na základe týchto úvah súd konštatoval, že z celkovo poskytnutého úveru vo výške 1.887,11 eur žalovaný uhradil 1.827,18 eur, preto za situácie, keď úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov mu zostáva uhradiť z istiny sumu 59,94 eur. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol vrátane uplatnenej zmluvnej pokuty.
10. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne od 18.9.2018 do zaplatenia. Počiatok omeškania stanovil po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia oznámenia o zosplatnení úveru žalovanému.
11. Žalobcovi nepriznal náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 120,60 eur, nakoľko vynaloženie týchto nákladov nepovažoval súd za účelné pre uplatnenie práva. Navyše žalobca nepreukázal, že by pokus o zmier doručil žalovanému, teda že tento úkon bol aj skutočne zrealizovaný.
12. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 C.s.p. tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní v podstatnej miere úspešný, avšak náhradu trov konania nežiadal.
13. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol tak, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil tú skutočnosť, že k zápočtu staršieho úveru pri uzavretí predmetnej úverovej zmluvy došlo na základe žiadosti žalovaného, ktorá skutočnosť nič nemení na celkovej výške
poskytnutého úveru. V danom prípade došlo k započítaniu sumy staršieho úveru vo výške 412,89 eur a vyplateniu čiastky 1.887,11 eur, čo spolu činí 2.300,00 eur. Navyše žalovanému bola dňa 6.2.2017 vyplatená čiastka 238,85 eur ako vrátka alikvotnej časti úroku. Súd mohol vyzvať žalobcu na predloženie relevantných podkladov o tom, či splnil povinnosť vyplývajúcu z § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. Údaje, ktoré boli získané od žalovaného v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie úveru sa spísali do osobitného formulára tzv. hodnotenia dlžníka. Správnosť a pravdivosť týchto údajov bola potvrdená podpisom žalovaného. Získané údaje boli v rámci zákonných možností overené (v tomto prípade využitím údajov z databázy SOLUS). Žalovaný deklaroval potvrdením o príjme mesačný príjem vo výške 703,72 eur a výdavky vo výške 591,00 eur. Výška príjmov a výdavkov bola vyhodnotená so zameraním najmä na výšku tzv. voľných zdrojov zostávajúcich žalovanému po úhrade všetkých výdavkov. Uzavretie poistenia bolo v danom prípade dobrovoľné a nebolo podmienkou na to, aby klient získal úver. V tej súvislosti poukázal na prihlášku do poistenia, ktorú žalovaný podpísal dňa 26.10.2016, kde už priamo z textu vyplýva, že žalobca nevyžaduje poistenie schopnosti splácať úver ako podmienku pre uzavretie zmluvy o úvere. Aj z obsahu zmluvy vyplýva, že poistenie nie je nutné pre získanie úveru. Preto nebolo potrebné poistenie zarátať do celkových nákladov a výpočtu RPMN. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
15. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Ide teda o spotrebiteľský spor, ktorý je sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, preto na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. § 290 a nasl. C.s.p. Súd bol tak oprávnený vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrh obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C.s.p.).
16. Z obsahu spisu vyplynulo, že v danom prípade súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 17.6.2020, na ktorom vykonal aj potrebné dokazovanie. Žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním bez svojej prítomnosti. Pokiaľ sa žalobca na pojednávaní nezúčastnil, z vlastnej vôle stratil možnosť vyjadriť sa k dôkazom vykonaným na tomto pojednávaní, teda vlastným pričinením prišiel o procesné práva vyplývajúce z ustanovení procesných noriem. Dôkazy, ktoré predložil žalobca spolu s odvolaním sú prostriedkami procesného útoku, ktoré žalobca nepredložil včas v rámci zákonnej koncentrácie konania do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, tak ako vyplýva z ust. § 154 C.s.p. Na tieto prostriedky procesného útoku preto odvolací súd nemôže prihliadať. Nejde ani o prostriedky procesného útoku, ktoré by bolo možné v odvolaní použiť (§ 366 C.s.p.).
17. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom a či vôbec skúmal bonitu spotrebiteľa, tak ako má na mysli ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva, že daný úver je potrebné podľa § 11 ods. 2 spomínaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodov vyššie uvedených nebolo potrebné skúmať odvolanie z ďalších hľadísk uvedených odvolateľom.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli a žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).