Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_109P-1-2026.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
109P/1/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Vondrovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: C. B., nar. XX.X.XXXX, D. E. XX, A., a otca: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., o zníženie výživného
r o z h o d o l :
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 2.1.2026 otec navrhol zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému A., naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/251/2015-55 v sume 100 eur, na súdu 48 eur dôvodiac, že sa nachádza vo väzbe v ÚVV Leopoldov, nemá žiaden príjem, je nezamestnaný, nevlastní žiaden majetok, je poberateľom polovičného invalidného dôchodku v sume 162 eur.
2. Matka s návrhom nesúhlasila navrhujúc ho zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že návrh považuje za nedôvodný a účelový. Poukázala na odvolanie otca proti rozsudku 10T/12/2021 z 7.8.2023, kde zástupca otca uviedol, že otec disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov, aby mohol zaplatiť dlžné výživné. Zároveň tam bolo uvedené, že suma výživného 100 eur určená v roku 2015 nemôže postačovať na výživu maloletého a otec by súhlasil aj s platením vyššieho výživného. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave 5To/178/2023 otec opakovane prichádzal o zamestnanie vlastným zavinením a nejavil snahu udržať si ho ani v období, keď bol na slobode. Nemožno prihliadať na jeho tvrdenia o neschopnosti zabezpečiť si príjem. Otec sa nachádza vo výkone trestu pre dlhodobé neplnenie výživného. Výkon trestu je dôsledok jeho vlastného konania a nemožno ho považovať za dôvod na zníženie výživného. Otec sa na zabezpečení potrieb maloletého nepodieľal, a to ani materiálne ani osobne, všetky výdavky znáša výlučne matka. Nepodieľa sa ani na výchove maloletého, za celý život ho videl približne päťkrát a neposkytoval mu žiadne dary ani pravidelné finančné príspevky.
3. Kolízny opatrovník s návrhom nesúhlasil majúc ho za nesúladný so záujmom maloletého poukazujúc na skutočnosť, že naposledy bola vyživovacia povinnosť maloletého určená v roku 2015, odvtedy sa nezvyšovala, hoci u maloletého stúpli výdavky.
4. Súd vo veci pojednával 10.6.2026 v neprítomnosti otca v súlade s § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi dôvodmi, nežiadal o odročenie pojednávania, za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka, vykonal dokazovanie výsluchom matky,
vyjadrením kolízneho opatrovníka, listinami z obsahu spisu (návrh otca, vyjadrenie matky, odvolanie otca z 7.8.2023 proti rozsudku 10T/12/2021 z 8.12.2022, uznesenie KS v Trnave 5To/178/2203-189, lekárske správy o maloletom č.l. 40-41, lustrácia matky a otca v Regob, správa ÚVTOS Leopoldov č.l. 29, prehľad pracovnej činnosti a odmeny otca v ÚVTOS č.l. 30, rozsudok OS Trnava 10T/12/2021 z 8.1.2026, výzva otca na späťvzatie návrhu č.l. 51, zápisnica o pojednávaní sp. zn. 27C/251/2015 z 17.8.2015, zápisnica o pojednávaní sp. zn. 27C/251/2015 z 15.10.2015, rozsudok sp. zn. 27C/251/2015 z 15.10.2015 a opravné uznesenie k nemu, lustrácia otca v ZVJS, lustrácia maloletého v Regob, úradný záznam č.l.70, uznesenie KS v Trnave o sťažnosti proti uzneseniu vzatí do väzby č.k. 7Tos/3/2026-455, lustrácia matky v Sociálnej poisťovni, lustrácia otca v Sociálnej poisťovni od r. 2015) a zistil nasledovný skutkový a právny stav. 5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
8. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Z lustrácie maloletého v registri obyvateľov vyplýva, že matka maloletého je C. B., otec je F. G..
12. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému určená rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/251/2015 z 15.10.2015, kedy konanie o určenie otcovstva k maloletému bolo zastavené po tom, čo otec uznal otcovstvo k maloletému na pojednávaní (zápisnica č.l. 63, rozsudok č.l. 16, opravné uznesenie č.l. 14), následne bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktoré bude maloletého zastupovať a spravovať majetok, záväzku otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur a o neupravovaní styku otca s maloletým. V tom čase mal maloletý 2 roky. Obaja rodičia mali 1 vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému. Matka poberala rodičovský príspevok 23,20 eur, prídavky na dieťa 23.52 eur a dávky v hmotnej núdzi 3,20 eur. Bývala vo svojom byte s maloletým. V súvislosti s bývaním platila 102 eur za služby k bytu, elektrinu 30 eur, odpady 44 eur ročne, dane z nehnuteľností 5,76 eur. Tiež platila poistku 20 eur sebe a synovi 25 eur. Vypomáhali jej rodičia. Otec býval u svojej mamy, ktorej prispieval na bývanie 200 eur. Pracoval brigádne zarábajúc mesačne 350 eur. Zo zápisnice z pojednávania ďalej vyplýva, že otec potvrdil, že pred odchodom matky do Talianska mal s matkou pohlavný styk. Obaja boli pod vplyvom alkoholu. Počas prerušenia pojednávania sa otec zoznámil s maloletým a následne na pojednávaní uznal otcovstvo k maloletému uvádzajúc, že je mu podobný.
13. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 10T/12/2021 z 8.1.2026 súd zistil, že otec bol týmto (v poradí druhým rozsudkom súdu prvej inštancie po tom, čo v poradí prvý rozsudok z 8.12.2022 bol odvolacím súdom zrušený 5.9.2024, č.l. 34, 36) bol otec uznaný vinný za prečin zanedbania povinnej výživy tým, že najmenej 2 mesiace v období 2 rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody 14 mesiacov. Proti tomuto rozsudku otec podal odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté (úradný záznam č.l. 70). Z odôvodenia rozsudku vyplýva, že otec na hlavnom pojednávaní 8.1.2026 uviedol, že trpel epileptickým
záchvatmi, ktoré sa prejavujú stratou vedomia, kŕčmi, starou pamäte. Na epilepsiu berie predpísané lieky Depakín 500 mg, nemôže požívať alkohol a absolvovať pravidelné kontroly. Spúšťačom záchvatov bol alkohol alebo pikantné jedlo. Ako prestal s alkoholom a lieky užíva, záchvatov je menej. O prácu sa uchádzal aj ako automechanik, ale nenašiel vhodnú prácu pre neho, pre epilepsiu nebol odmietnutý. Uchádzal sa aj o prácu, kde ho odmietli pre jeho zdravotný stav. Vyživovaciu povinnosť si často neplnil aj preto, lebo bol presvedčený o tom, že maloletý nie je jeho syn a nie je si ani istý, že medzi ním a matkou došlo k sexuálnemu aktu vzhľadom k tomu, že bol pod vplyvom alkoholu. Matka bola dlhodobo zamestnaná v Taliansku, z práce prišla na Slovensko tehotná. Maloletý ani nemá podobu nikoho z rodiny otca. Matka sa ozvala po 3 rokoch a asi využila to, že bol pod vplyvom alkoholu a podpísal otcovstvo.
14. Z lekárskych správ č.l. 40-41 z vyšetrenia maloletého v očnej ambulancii 14.9.2023 a 7.4.2025 vyplýva potreba korekcie zraku maloletého.
15. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 7Tos/3/2026-455 z 13.1.2026 súd zistil, že uznesenie o vzatí otca do väzby sp. zn. 10T/12/2021 bolo zrušené a otec bol ihneď prepustený na slobodu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvody väzby, ktorými bola potreba zabezpečiť osobnú účasť otca v trestnom konaní, pominula po tom, čo bol otec na hlavnom pojednávaní 8.1.20126 vypočutý a bolo meritórne rozhodnuté.
16. Obaja rodičia majú naďalej jednu vyživovaciu povinnosť. Matke je zamestnaná v MŠ ako upratovačka s čistým príjmom 900 eur, uplatňuje si daňový bonus, poberá prídavok na dieťa 60 eur, ako vyplynulo z jej výsluchu a z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je poberateľom invalidného dôchodku 168,10 eur, v minulosti od roku 2015 vystriedal množstvo (12 nepočítajúc pracovné zaradenie v ÚVTOS v roku 2023) zamestnaní, v ktorých zotrval niekoľko mesiacov (najviac 24, avšak obvykle podstatne kratšie). Posledný pracovnoprávny vzťah trval od 24.4.2024 – 31.5.2024, predtým 12.2.2024-14.3.2024. V súčasnosti má maloletý 13 rokov, navštevuje 6. ročník základnej školy, od 4. rokov nosí dioptrické okuliare, odkedy matka zakúpila troje dioptrické okuliare. Vo voľnom čase sa rekreačne venuje futbalu a floorbalu. Medzi bežné výdavky dieťaťa patria výdavky spojené so zabezpečením stravy, školských potrieb, školskej dochádzky, hygieny, odievania, voľnočasové aktivity. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné zahrnúť aj pomernú časť výdavkov na bývanie. V blízkej budúcnosti ho čaká ortodontická liečba – zubný strojček.
17. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe toho posúdil návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný. V neprospech zníženia výživného svedčí skutočnosť, že naposledy bolo výživné na maloletého určené v roku 2015, kedy mal maloletý 2 roky, nenavštevoval ešte ani predškolské zariadenie. Medzičasom nastúpil na základnú školu, v súčasnosti je na druhom stupni základnej školy, vyrástol, zvýšili sa jeho výdavky ako tomu bolo v čase ostatného rozhodovania, avšak vyživovacia povinnosť nebola zvyšovaná. Otcom tvrdený dôvod zníženia výživného - nástup otca do väzby, súd vyhodnotil ako nedôvodný s poukazom na skutočnosť, že otec bol následne 13.1.2026 prepustený z výkonu väzby (č.l. 29). Nebolo ani zistené, že vzatie do väzby malo u otca za následok stratu dovtedajšieho príjmu, pretože nebol zistený príjem otca z pracovnej činnosti ani za predchádzajúce obdobie.
18. Súd uvádza, že zamietnutie návrhu otca je súladné so záujmami maloletého. Hoci ak aj na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmu v porovnaní s výškou jeho príjmu počas ostatného rozhodnutia (vtedy tvrdil príjem 350 eur), výška vyživovacej povinnosti zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého A., na ktorých sa podieľa aj matka, a to nie len finančným plnením, ale aj svojou osobnou starostlivosťou. Je nutné uviesť, že hoci matka poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus, výška výživného zo strany otca v sume 100 eur, čo je cca 3 eurá na deň, nezodpovedá ani nákladom na stravu maloletého, pričom maloletý má aj ďalšie oprávnené výdavky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa s maloletým nestretáva a teda ani v rámci stretávania sa nepodieľa na výžive, starostlivosti o maloletého. Na záver súd uvádza, že na záver o nedôvodnosti zníženia výživného nemá žiaden vplyv skutočnosť, že matke sa od ostatného rozhodnutia o výživnom zvýšil príjem.
19. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.2019 sp. zn. 3Cdo/236/2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022): „skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V prípade povinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného vychádzať aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože v tomto čase sa povinný objektívne nemôže uplatniť slobodne na trhu práce.
20. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, súd zistil, že otec je od 29.10.2024 poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu epilepsie (odôvodnenie rozsudku 10T/12/2021 z 8.1.2026), má 45% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd udáva, že nejde o takú zmenu pomerov, ktorá by znamenala, že nie je v schopnostiach otca platiť určené výživné na maloletého 100 eur, a teda odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti určenej ostatným rozsudkom. Samotný invalidný dôchodok umožňuje otcovi plniť si vyživovaciu povinnosť v zmysle ostatného rozhodnutia. Hoci má otec zhoršený zdravotný stav, tento nevylučuje, aby si našiel prácu, ktorá by tomuto jeho zdravotnému stavu vyhovovala a zodpovedala, o čom svedčí skutočnosť, že otcovi nebola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% (otec v návrhu uviedol, že je poberateľom polovičného invalidného dôchodku). Tiež súd poukazuje na výpoveď otca na hlavnom pojednávaní v trestnej veci 8.1.2026, že si hľadal prácu, ale nenašiel vhodnú prácu, pre epilepsiu nebol odmietnutý, z čoho je zrejmé, že dôvodom nezískania práce u otca nebol len jeho zdravotný stav. Neplatenie výživného dôvodil aj tým, že si nebol istý, či je maloletý jeho syn. K tomu súd uvádza, že otec uznal otcovstvo na pojednávaní vo veci 27C/251/2015 dňa 15.10.2025. Pokiaľ mal pochybnosti o otcovstve, riešením nie je neplatenie výživného, keďže otec je zapísaný v rodnom liste maloletého.
21. Nakoľko jediný zistený príjem otca je jeho invalidný dôchodok, súd v súlade § 75 ods. 1 ZoR ako aj so súdnou praxou vyšších súdnych autorít (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoR/15/2025, 3Cdo/236/2018) skúmal jeho potencionálny príjem, teda príjem, ktorý by v závislosti od jeho potenciálu (veku, vzdelania, praxe, zdravotného stavu) mohol dosahovať. Súd je presvedčený, že od otca možno očakávať, že aj pri uznanom rozsahu invalidity je v jeho schopnostiach dosahovať príjem 350 eur mesačne netto, ktorý dosahoval v čase ostatného rozhodnutia o výživnom. Súd vzal do úvahy aj výpoveď otca na hlavnom pojednávaní 8.1.2026 v trestnej veci, z ktorej vyplynulo, že po tom, čo otec prestal s alkoholom a užíva lieky, epileptických záchvatov je menej. Z uvedeného vyplýva, že otec si zhoršenie zdravotného stavu spôsoboval sám neužívaním liekov a požívaním alkoholu a v súčasnosti pri dodržiavaní liečby a abstinencie je jeho zdravotný stav lepší. Súd dodáva, že otec si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletému ani v minulosti v období, kedy bol zamestnaný, čo vyplynulo z odôvodnenia rozsudku 10T/12/2021 z 8.1.2026.
22. Na základe uvedeného súd mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť ostatným rozsudkom určené výživné na maloletého 100 eur, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V konaní podľa Civilného mimosporového poriadku platí generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádzajúca z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. V tomto prípade v konaní o určení výživného na maloleté dieťa na návrh otca súd nevzhliadol výnimočné dôvody na odklonenie sa od tejto zásady. Súd tak o náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom konanie bolo ex lege oslobodené od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem osôb ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.