Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 409/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom, Štúrova 30, Humenné, proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu č. k. -5777 z 23. júla 2020 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. júla 2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa a na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľove práva mali svojimi postupmi a rozhodnutiami porušiť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré svojimi rozsudkami uznali sťažovateľa za vinného zo spáchania nepriamej korupcie podľa (ďalej len „“). Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozsudky oboch súdov zrušil.

3. Špecializovaný trestný súd napadnutým rozsudkom z 23. júla 2020 uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania , pretože ako pracovník daňového úradu žiadal od konateľa obchodnej spoločnosti spolu tri vrecia kukurice pre poľovnícke združenie za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť, aby bol obchodnej spoločnosti prednostne vrátený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

4. Podľa špecializovaného trestného súdu sťažovateľovu trestnú činnosť preukazovali prepisy jeho telefonických rozhovorov s konateľom obchodnej spoločnosti, v ktorých mu sťažovateľ sľuboval

vybaviť skoršie vyplatenie nadmerného odpočtu DPH za poskytnutie kukurice. Konkrétne 19. marca 2015 v telefonickom rozhovore sťažovateľ uviedol, že „v systéme je dajaký problém“, ale následne dodal: „... nebojce sa nič, ja na to dozrem, že by sce buli spokojný... ste na prvom mieste, ja som bol i za vedúcou takoj ste perší.“

5. Za uvedenú aktivitu sťažovateľ v komunikácii s konateľom obchodnej spoločnosti žiadal okrem iného aj kukuricu a viackrát sa pýtal „nemáte teraz“ a dohadoval sa, kto pre ňu príde.

6. V konaní pred súdom bola vypočutá ako svedkyňa aj správkyňa dane, ktorá potvrdila, že sťažovateľ sa vo všeobecnosti pýtal na fungovanie systému vyplácania nadmerného odpočtu DPH a svedkyňa mu všeobecné informácie o tomto systéme poskytla.

7. Sťažovateľ podal proti rozsudku špecializovaného trestného súdu odvolanie, v ktorom v podstatnej časti namietal, že i) špecializovaný trestný súd nesprávne interpretoval obsah odposluchov telefonických rozhovorov, v ktorých sa sťažovateľ len snažil ukľudniť konateľa spoločnosti, že preverí v tom čase nefunkčný daňový systém, a v skutočnosti sťažovateľ ani správkyňa dane nemohli nijako ovplyvniť priebeh vrátenia nadmerného odpočtu DPH; ii) v danom prípade nedošlo k poskytnutiu úplatku, pretože kukurica, ktorá mala nulovú hodnotu, bola poľovníckemu združeniu poskytnutá na základe sponzorskej zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou, teda na základe riadneho právneho titulu.

8. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zo 6. júla 2022 na základe sťažovateľovho odvolania okrem iného zrušil rozsudok špecializovaného trestného súdu vo výroku o treste a uložil sťažovateľovi peňažný trest.

9. V odôvodnení svojho rozsudku najvyšší súd uviedol, že ani samotný sťažovateľ nepoprel, že vrecia kukurice boli odovzdané poľovníckemu združeniu, v ktorom sťažovateľ pôsobil. Z odposluchov telefonickej komunikácie medzi sťažovateľom z 19. marca 2015 pritom vyplývalo, že sťažovateľ aktívne presviedčal konateľa súkromnej spoločnosti o tom, že sa postará a dozrie na to, aby bol spokojný a bude na prvom mieste pri vyplatení nadmerného odpočtu DPH. Okrem toho najvyšší súd poukázal aj na obsah telefonickej komunikácie z 31. marca 2015, v ktorej sa sťažovateľ pýtal, či „to tu kukuričku budzece dumac na mne potom?“; ďalšia komunikácia týkajúca sa kukurice sa uskutočnila 10. apríla 2015 a 25. apríla 2015 okrem iného sťažovateľ žiadal ešte „jedno, bo malo vyšlo toho“ osiva (kukurice).

10. Najvyšší súd si kontext týchto rozhovorov vyložil rovnako ako špecializovaný trestný súd a uzavretie sponzorskej zmluvy považoval len za „zásterku“ na legalizovanie sťažovateľovej trestnej činnosti.

11. Ak ide o hodnotu kukurice, najvyšší súd potvrdil závery špecializovaného trestného súdu a uviedol, že aj keď kukurica bola na trhu bezcenná, mala hodnotu pre poľovnícke združenie, a to pre výkon poľovníckeho práva. Za podstatný najvyšší súd považoval aj obsah telefonickej komunikácie z 10. apríla 2015 medzi konateľom súkromnej spoločnosti a treťou osobou, ktorá tvrdila, že je škoda sťažovateľovi dávať kukuricu, na čo konateľ súkromnej spoločnosti reagoval: „čo ja mám robiť keď prosí.“

12. Najvyšší súd sa vo svojom rozsudku stotožnil aj s tým, ako špecializovaný trestný súd vyhodnotil možnosť použiť vo veci sťažovateľa , v zmysle ktorého nejde o , ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol

čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná (tzv. materiálny korektív). Najvyšší súd konštatoval, že špecializovaný správny súd postupoval správne, ak materiálny korektív nepoužil, pretože nie je možné dopustiť, aby bola prípustná akákoľvek forma či druh korupcie štátnych zamestnancov.

13. Sťažovateľ podal proti rozsudku najvyššieho súdu dovolanie podľa , v ktorom namietal, že sťažovateľov skutok bol nesprávne právne posúdený, pretože kukurica bola poskytnutá poľovníckemu združeniu na základe riadne uzavretej zmluvy a bola bezcenná, t. j. nešlo o úplatok v zmysle .

14. Najvyšší súd sťažovateľovo dovolanie uznesením sp. zn. z 10. marca 2026 odmietol podľa .

II. Argumentácia sťažovateľa

15. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že i) špecializovaný trestný súd a najvyšší súd nesprávne vyhodnotili, že sponzorská zmluva bola iba zásterkou jeho nelegálnej činnosti; ii) sťažovateľ a ani ďalšie osoby, ktoré mal ovplyvňovať, nemali žiadnu možnosť urýchliť vrátenie nadmerného odpočtu DPH; iii) kukurica bola určená pre poľovnícke združenie; iv) v jeho veci mal byť použitý materiálny korektív a v) rozhodnutia súdov v jeho veci boli nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K postupu a rozsudku špecializovaného trestného súdu:

16. O porušení sťažovateľových ústavných práv zo strany špecializovaného trestného súdu bol na základe jeho odvolania príslušný rozhodnúť najvyšší súd. Ústavná sťažnosť je preto v časti smerujúcej proti špecializovanému trestnému súdu v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) neprípustná, a z tohto dôvodu bola podľa odmietnutá.

III.2. K postupu a rozsudku najvyššieho súdu:

17. Ak ide o námietky týkajúce sa skutočnosti, že sťažovateľ a ani ďalšie osoby nemali možnosť ovplyvniť rýchlosť vrátenia nadmerného odpočtu DPH, že kukurica bola poskytnutá poľovníckemu združeniu a že v jeho veci mal byť použitý materiálny korektív, všetky sa týkajú právneho posúdenia sťažovateľovho skutku, t. j. záveru, či jeho konanie bolo . Všetky tieto námietky sťažovateľ preto mohol použiť vo svojom dovolaní ako dovolací dôvod podľa . Ústavný súd dodáva, že podstata sťažovateľovho dovolania sa týkala existencie titulu, na základe ktorého kukuricu získalo poľovnícke združenie, resp. hodnoty kukurice, teda nie samotného faktu, že kukurica bola určená pre poľovnícke združenie. Ak ide o materiálny korektív ako dovolací dôvod, ústavný súd sťažovateľa osobitne upozorňuje

na uznesenie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 121/2014.

18. Podobne mohol vo svojom dovolaní sťažovateľ použiť aj námietku, že rozsudok najvyššieho súdu nie je dostatočne odôvodnený, resp. je nezrozumiteľný, a to ako dovolací dôvod podľa (pozri k tomu napr. , body 4 a 5 odôvodnenia).

19. Žiadnu z uvedených námietok však sťažovateľ vo svojom dovolaní nepoužil, teda nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, a preto bola jeho ústavná sťažnosť v tejto časti odmietnutá ako neprípustná [ a ].

20. Naopak, skutkovú námietku týkajúcu sa uzavretia sponzorskej zmluvy ako zásterky nelegálneho sťažovateľovho konania sťažovateľ v dovolaní použiť nemohol, pretože dovolanie v princípe neslúži na preskúmanie skutkových zistení súdov nižšieho stupňa (pozri napr. , bod 14 odôvodnenia). V tejto časti bola teda ústavná sťažnosť prípustná.

21. Podľa názoru ústavného súdu však skutkové závery všeobecných súdov o tom, že sponzorská zmluva slúžila na zastretie nelegálnej činnosti sťažovateľa, mali oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže i) odovzdanie kukurice nebolo sporné, ii) z prepisov telefonickej komunikácie je zrejmé, že sťažovateľ túto kukuricu žiadal za to, že dozrie na skoršie vyplatenia nadmerného odpočtu DPH, a iii) sťažovateľ sám pôsobil v poľovníckom združení. Podľa názoru ústavného súdu je hodnotenie uvedených skutkových zistení zo strany všeobecných súdov logické a právne korektné, a teda ústavne konformné (pozri napr. , bod 45 odôvodnenia).

22. Ústavný súd preto konštatuje, že aj keby ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa skutkovej námietky, nemohol by jej vyhovieť a z tohto dôvodu ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa a (, bod 70 odôvodnenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Robert Šorl

predseda senátu