Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-2-2026.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Subarea
1Sf/2/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a. s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, v zastúpení: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104460410/2025 zo dňa 29.10.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 13.01.2026, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104460410/2025 zo dňa 29.10.2025, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“), potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) č. 102626631/2025 zo dňa 02.07.2025, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 v sume 82 209,60 Eur a žalobcovi vyrubil daň v sume 29 949,74 Eur. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že na trhu pôsobí takmer 27 rokov, v súčasnosti zamestnáva takmer 300 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce. S poukazom na uvedené konštatoval, že je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne a v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky, spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, bol určený ako vybraný subjekt hospodárskej mobilizácie. Žalobca ako veľkoodberateľ surového kravského mlieka a ovčej hrudky podrobne popísal predmet a rozsah svojho podnikania. Uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia postihne nielen samotných dodávateľov, odberateľov hotových výrobkov, ale aj dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb, energií, keďže žalobca je 100 % odberateľom bioplynovej stanice, pre ktorú platobná neschopnosť bude mať likvidačný charakter.
3. Žalobca ďalej poukázal na to, že svojím obchodným partnerom vypláca zálohy za dodávané komodity aj vopred v časoch, kedy farmári nemajú vyplatené štátne príspevky, dotácie a fondy, dlhodobo podporuje slovenských výrobcov, keďže má možnosť nakupovať mlieko za oveľa nižšiu cenu ako sa cenu, za ktorú sa nakupuje mlieko od slovenských družstiev a farmárov. Žalobca mal za to, že v prípade ďalšej exekúcie a realizácie rozhodnutia, ako aj na toto konanie nadväzujúcich rozhodnutí o pokute a úrokoch bude nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka a začať nakupovať suroviny na spotovom trhu, kedy preukázateľne neutrpí len žalobca, ale aj títo odberatelia a v konečnom
dôsledku štát. Konštatoval, že predmetné rozhodnutie predstavuje aj ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovej bezpečnosti štátu.
4. Žalobca ďalej uviedol, že za rok 2024 dosiahol zisk pred zdanením vo výške 2 331 207,95 Eur a čistý obrat vo výške 134 235 974,25 Eur. Celkový majetok žalobcu ku dňu 31.12.2024 predstavoval 80 819 582,68 Eur, z toho HIM 41 355 135,29 eur, stavby 18 320 705,44 Eur, pozemky 3 283 429,75 Eur a technologické zariadenia 18 991 956,42 Eur. Žalobca zároveň deklaroval čistý obrat ku dňu 31.03.2025 vo výške 35 562 351,34 Eur a zisk pred zdanením ku dňu 31.03.2025 vo výške 1 172 423,50 Eur. K správnej žalobe žalobca priložil účtovnú závierku vyhotovená ku dňu 31.12.2024 a Výročnú správu žalobcu o výsledkoch hospodárenia za rok 2024.
5. Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že výkon rozhodnutia znamená ohrozenie jeho celkovej existencie, nakoľko preukázateľne poškodzuje dennodenný chod, ohrozí ho na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom ho tak dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov, znemožní mu spoluprácu s bankami (možnosť žiadať o úvery) a využívať akékoľvek služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že aktuálna situácia ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil doteraz a výkon rozhodnutia by túto nemožnosť plnenia záväzkov len znásobil, pričom táto situácia žalobcovi značným spôsobom sťažuje aj plnenie záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu aj k iným subjektom.
6. V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že sú u neho naplnené všetky zákonné požiadavky na priznanie odkladného účinku, keďže mu hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska a finančná škoda, a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.
II.
7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného správnemu súdu dňa 19.05.2026 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
III.
8. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
10. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
13. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.
14. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/66/2020). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
15. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval len všeobecným tvrdením o tom, aké následky mu výkonom rozhodnutia hrozia. Podstatnú časť svojej argumentácie založil žalobca na čisto hypotetických tvrdeniach, keď uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia by poškodzovala jeho podnikateľskú činnosť, ohrozila by jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným
partnerom, pričom by to žalobcu dostalo do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov by nedisponoval finančnými prostriedkami na výplatu miezd a odvodov. Na podporu svojich tvrdení, okrem účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2024 a výročnej správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2024 žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska, resp. finančná škoda. Argumentáciu žalobcu správny súd vyhodnotil ako všeobecnú a hypotetickú, z ktorej pre správny súd nevyplýva, či vo vzťahu k žalobcovi skutočne dochádza k reálnej hrozbe závažnej ujmy. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – ide o jeho povinnosť tvrdenia, pričom nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali (a možno ani nenastanú), nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. Dôvod pre priznanie odkladného účinku žaloby zároveň nevyplýva ani z obsahu žalobcom predložených podkladov, pričom z predloženej účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2024 vyplýva, že žalobca má vlastné imanie vo výške 26 597 900 Eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje sumu 1 480 763,- Eur v bežnom účtovnom období, čo neosvedčuje bezprostrednú ohrozenosť ekonomickej existencie obchodnej spoločnosti.
16. Správny súd má poukazom na uvedené za to, že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným v sume 82 209,60 Eur (uvedenej v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej ujmy na strane žalobcu. Na základe žalobcom všeobecne formulovaných tvrdení a predložených vyššie uvedených listín nemožno prijať záver, že prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, alebo iný vážny nenapraviteľný následok tak, ako predpokladá § 185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu jeho záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca síce konštatoval, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, avšak toto svoje stanovisko nijako bližšie nezdôvodnil. Správny súd ani nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, mali prevážiť nad verejným záujmom, ktorým je riadne platenie, resp. výber daní.
18. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na ust. § 188 SSP zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.