Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/65/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: Mestské služby Topoľčany, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1/1, 955 01 Topoľčany, IČO: 44 818 378, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeným JUDr. Michalom Magdolenom, advokátom so sídlom Farská 50, 949 01 Nitra, IČO: 50 105 566, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -135 zo dňa 19.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať dvojizbový byt I. kategórie v D. G. H. C. XXXX/XX, na 1. I., číslo bytu X, bez nároku na bytovú náhradu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia , , , , , , (ďalej len „“). Žalobca v žalobe uviedol, že nájomná zmluva na dobu určitú bola medzi stranami sporu opakovane uzatváraná, naposledy to bola doba nájmu do 31.12.2022. Z dôvodu, že si žalovaní neplnili povinnosti nájomníka a neuhrádzali nájomné a služby spojené s bývaním, ich nedoplatok k 30.09.2023 predstavoval 704,11 eura. Žalovaní nereagovali ani na výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a odovzdanie bytu zo dňa 02.03.2023, ale ani nepožiadali o obnovu nájomnej zmluvy na byt, ktorý užívajú.

2. Z vykonaného dokazovania zistil, že Mesto Topoľčany ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzatvárali postupne za sebou časovo nadväzujúce zmluvy o nájme bytu s trvaním nájmu na dobu určitú, predmetom ktorých bol nájom bytu špecifikovaný vo výroku rozhodnutia (byt č. 4 na 1. I., na ulici C., súp. č. XXXX, orientačné číslo XXXX/XX v Topoľčanoch). Prvá nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 31.05.2006, posledná dňa 25.11.2022 s trvaním nájmu do 31.12.2022. Nájomca bol povinný pred ukončením doby nájmu písomne požiadať vlastníka bytu o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie tak, aby žiadosť bola doručená vlastníkovi najneskôr 30 kalendárnych dní pred ukončením doby nájmu. Po 31.12.2022 nebol nájomný vzťah obnovený, čo nebolo v konaní sporné. V zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.2022 bolo dojednané, že v prípade záujmu nájomcu o opakované uzatvorenie

nájomnej zmluvy je okrem iného povinný spĺňať podmienku neexistencie nedoplatkov na nájomnom, službách spojených s užívaním bytu, ako aj iných nedoplatkov evidovaných mestom alebo mestskými organizáciami. Žalovaní mali dlh na platbách voči prenajímateľovi k 12/2022 vo výške 1.399,38 eura, k 09/2023 vo výške 704,41 eura a k 01/2024 vo výške 209,41 eura. Žalovaní uhradili zostatok dlhu pred pojednávaním. Žalobca koná v mene prenajímateľa na základe Zmluvy o výkone správy bytov zo dňa 07.07.2010.

3. Súd prijal záver, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože v konaní bolo nesporné, že strany sporu platne uzatvorili zmluvu o nájme bytu na dobu určitú, naposledy do 31.12.2022. Rovnako nebolo sporné, že ďalšia nájomná zmluva uzatvorená nebola, žalovaní ako nájomcovia nepožiadali o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy najneskôr 30 kalendárnych dní pred ukončením nájmu 31.12.2022. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní mali nedoplatky na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu, ktoré celkovo vyrovnali až v januári 2024. Súd mal preukázané, že nájomný vzťah skončil, čím zanikol právny dôvod, na základe ktorého by mohli žalovaní byt užívať. Uzatvorenie nájomnej zmluvy je výlučne v kompetencii prenajímateľa, ktorý môže opätovne uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovanými. O trovách konania rozhodol súd v súlade s , pričom ich náhradu priznal plne úspešnému žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci podľa , a . Uviedli, že byt užívajú od roku 2006 a v čase rozhodnutia súdu nemali žiadny nedoplatok na nájomnom. Posledná nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 25.11.2022 a nájom bol dojednaný na dobu do 31.12.2022. Podpísaním samotnej nájomnej zmluvy požiadali o pokračovanie v nájme, a to do 30 dní pred ukončením nájomnej zmluvy. Žalobca nesplnil povinnosť stanovenú v bod 7 zásad o uzatváraní nájomných zmlúv k bytom vo vlastníctve mesta Topoľčany, schválených dňa 14.09.2021, podľa ktorých o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy správca písomne informuje nájomcu minimálne tri mesiace pred uplynutím doby nájmu. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny mohol žalobca využiť inštitút výpovede nájmu z bytu. On však akceptoval ich zotrvanie v nájme i po určenej dobe nájmu a naďalej prijíma platby za užívanie bytu vo forme nájomného. Súd sa postupom a konaním žalobcu nijako nezaoberal, iba striktne formálne rozhodol o absencii užívacieho titulu a vyprataní nehnuteľnosti. Záverom uviedli, že dňa 28.02.2024 požiadali o uzatvorenie nájomnej zmluvy k predmetnému dvojizbovému bytu I. kategórie v Topoľčanoch, a preto navrhli podľa prerušiť konanie, keďže od výsledku posúdenia žiadosti bude závisieť rozhodnutie vo veci samej. V prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy nebude mať výrok o vyprataní opodstatnenie a súd bude musieť žalobu zamietnuť.

5. Žalobca k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní sa odvolávajú na , ktorý sa netýka ich prípadu, keďže dom nebol postavený z dotácií na rozvoj bývania. Z dôvodu, že žalovaní nemali platnú nájomnú zmluvu od 31.12.2022, bola im dňa 02.03.2023 zaslaná výzva na odovzdanie bytu a uhradenie pohľadávky 1.654,38 eura, ktorú voči nim v tom čase evidovali. Tvrdenie žalovaných o pravidelných úhradách platieb za bývanie nie je pravdivé. Na výzvu žalovaní nereagovali, žalovaná 2/ si ju dokonca ani v úložnej dobe nevyzdvihla. Platby za bývanie boli uhradené až dodatočne. Nájomná zmluva im nebola obnovená z dôvodu nepravidelného plnenia si povinností nájomníkov bytu, o čom svedčí aj list zo dňa 18.01.2024.

6. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu zopakovali, že sám žalobca mal uzavrieť nájom na 36 kalendárnych dní a následne im vytýka, že nepožiadali o obnovenie nájmu viac ako 30 kalendárnych dní pred jeho skončením. Opätovne poukázali na nesplnenie povinnosti obsiahnutej v čl. 2 bod 7 zásad o uzatváraní nájomných zmlúv k bytom vo vlastníctve mesta Topoľčany, a preto podľa názoru žalovaných nemožno namietať ani nesplnenie ich povinnosti požiadať vlastníka o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy najneskôr 30 kalendárnych dní pred ukončením doby nájmu bytu.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaní užívajú byt od roku 2006 a od počiatku nasťahovania sa do bytu si neplnili povinnosti nájomníkov bytu. Z ich strany nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu, pretože ani jeden rok nemali uhradené platby za nájomné a služby spojené s bývaním. Vždy účelovo uhradili nedoplatky a bola im obnovená nájomná zmluva. Ich tvrdenia ohľadom starostlivosti o deti - vnúčatá sú účelové, keďže tieto chodia do školy v okrese Nitra, teda 30 km od bytu. Ak žalovaní tvrdili, že podpisom nájomnej zmluvy dňa 25.11.2022 požiadali o obnovenie nájomnej

zmluvy, tak sa im vyhovieť nemohlo, keďže v tom období mali nedoplatok 1.399,38 eura. Z ich strany ako vlastníka bola žalovaným preukazovaná dobrá vôľa a nájomné im bolo obnovované, ale oni si povinnosti nájomníkov bytu účelovo neplnili. Komisia sa nimi zaoberala opakovane a došla k záveru, že im nemá prečo obnoviť nájomnú zmluvu, o čom boli aj osobne oboznámení, lebo sa tejto komisie zúčastnili a to dňa 08.02.2024 a 14.03.2024.

8. Krajský súd v Nitre o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom č. k. -233 zo dňa 12.11.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol. Námietky žalovaných, ktoré žalovaní predniesli až pred odvolacím súdom vyhodnotil ako neprípustné novoty, pričom mal preukázané, že nájomný vzťah zanikol uplynutím doby nájmu. Hlavným dôvodom, pre ktorý prenajímateľ odmietol predĺžiť nájomný vzťah, boli nepravidelné úhrady nájomného zo strany žalovaných. Ani úhrada dlhu v deň pojednávania neoprávňovala žalovaných na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Prenajímateľ mal so žalovanými dlhodobý problém spočívajúci v nedoplatkoch na nájomnom fakticky od počiatku vzniku nájmu, t. j. od roku 2006. Z dôvodu nepravidelnej úhrady nájomného nesúhlasila s obnovením nájmu so žalovanými ani sociálna a bytová komisia mesta Topoľčany, a to v decembri 2023 a ani v januári 2024. Nebolo pravdou ani tvrdenie žalovaných, že žalobca akceptoval ich zotrvanie v nájme i po zániku nájmu bytu. Žalobca z dôvodu zániku nájmu bytu vyzval žalovaných listom zo dňa 02.03.2023 na vypratanie a odovzdanie bytu do 31.03.2023, ako aj na úhradu dlhu na nájomnom vo výške 1.654,38 eura. Keďže žalovaní výzvu nerešpektovali a byt nevypratali, podal žalobca predmetnú žalobu, ktorá bola dôvodná.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, uznesením sp. zn. zo dňa 28.10.2025 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 12.11.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude potrebné posúdiť, či v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu ( ). V tomto smere poukázal na ustanovenia , , , a . Uviedol, že odvolací súd sa nezaoberal argumentáciou žalovaných a nevykonal dôležité dôkazy v zmysle ich pripomienok. Takisto uviedol, že bude potrebné sa zaoberať tvrdením, či žalobca informoval alebo neinformoval žalovaných pred uplynutím doby o skončení nájmu, či mali alebo nemali nedoplatok na nájomnom.

10. Vychádzajúc z obsahu uznesenia dovolacieho súdu vyzval Krajský súd v Nitre obe strany sporu, aby sa v zmysle vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia , , (účinného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy), podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a tiež k ustanoveniu o živnostenskom podnikaní (účinného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy), podľa ktorého prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

11. Žalobca k výzve súdu uviedol, že nájom obecných bytov nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv. Mesto Topoľčany ako vlastník obecných bytov tieto prenajíma osobám, ktoré si z rôznych dôvodov nie sú schopní vyriešiť svoju bytovú otázku samostatne a starostlivosť o svojich obyvateľov vyplýva obci priamo zo o obecnom zriadení. On ako 100% dcérska spoločnosť mesta Topoľčany vykonáva úkony spojené s prenajímaním mestských bytov na základe samostatnej zmluvy. Správca mestských bytov pri prenájme postupuje striktne v súlade s platnou legislatívou v oblasti prenajímania obecných bytov, a to v súlade s , ktorý upravuje pravidlá pri prenájme bytov a v súlade s predpismi, ktoré upravujú maximálnu výšku nájomného, ktoré môže obec ako vlastník bytov stanoviť. Podrobné pravidlá a podmienky zároveň vyplývajú zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Topoľčany o nakladaní s bytovým fondom, ktoré je správca mestských bytov povinný dodržiavať. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že prenajímateľ mestských nájomných bytov tak nevystupuje ako dodávateľ služieb na trhu s cieľom dosahovania zisku, ale uskutočňuje úkony spojené s prenájmom mestských nájomných bytov výlučne v mene mesta Topoľčany za podmienok určených pre prenájom obecných bytov právnym poriadkom Slovenskej republiky.

12. Žalovaní k výzve súdu uviedli, že predmetný nájomný vzťah je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský právny vzťah. Vystupovali ako fyzické osoby, ktoré predmetný byt užívali na účely bývania. Pri uzatváraní a plnení nájomnej zmluvy nekonali v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti, byt užívali ako svoje obydlie. Na strane žalobcu ako prenajímateľa, resp. správcu bytového fondu, vystupoval subjekt, ktorý konal profesionálne a organizovane pri správe a nakladaní s bytovým fondom. Tento subjekt pripravoval zmluvnú dokumentáciu, určoval podmienky nájomného vzťahu a rozhodoval o ďalšom postupe pri opakovanom uzatváraní nájomnej zmluvy. Majú za to, že v danom právnom vzťahu vystupovali ako spotrebitelia a žalobca, resp. prenajímateľ alebo správca, ako dodávateľ v zmysle . Ustanovenie podporuje záver, že prenajímateľ, resp. správca, vystupoval voči nim ako profesionálny subjekt vykonávajúci činnosť opakovane, organizovane a v rámci správy bytového fondu. Práve táto okolnosť je významná pri posúdení, či na strane prenajímateľa alebo správcu išlo o postavenie dodávateľa. Spotrebiteľský charakter veci má význam aj pre procesné posúdenie ich obrany. Ak ide o spotrebiteľský spor, súd nemôže postupovať výlučne formalisticky a odmietnuť podstatnú obranu len s poukazom na pravidlá koncentrácie konania alebo odvolacích novôt. Poukázali na , podľa ktorého môže súd v spotrebiteľskom spore vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, a tiež na , podľa ktorého môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd by mal pri ďalšom rozhodovaní prihliadať na osobitosti spotrebiteľského sporu, najmä na ich postavenie ako slabšej strany, na povinnosť súdu skúmať podstatné okolnosti aj z úradnej povinnosti a na potrebu vecne sa vysporiadať s ich obranou.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

14. Po vrátení veci dovolacím súdom sa odvolací súd prioritne zaoberal otázkou, či nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, a teda či v danom prípade ide o spor s ochranou slabšej strany.

15. Z ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy), a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy).

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.10.2025 „ako o dodávateľovi možno hovoriť len o osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy a jej plnení koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nie je pritom podstatné, či je dodávateľ osobou súkromného práva alebo verejného práva, a za dodávateľa možno označiť aj subjekt vykonávajúci úlohy všeobecného záujmu, či s verejnoprávnym postavením. Podstatným je, či predmetnú zmluvu osoba uzatvára s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu svoje potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo, naopak, či bol takýto podnikateľský účel pre uzatvorenie zmluvy len nevýznamný.“

17. Vlastníkom sporného bytu je mesto Topoľčany a podľa zmluvy o výkone správy bytov zo dňa 07.07.2010 je žalobca len správca majetku mesta. Pokiaľ aj žalobca má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“, táto činnosť je podnikateľskou činnosťou - živnosťou len vtedy, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom ( o živnostenskom podnikaní), ako napríklad stravovacie služby a pod. Ak žalobca garantuje výhradne služby základné, nedôjde k naplneniu znakov živnosti, predmetný právny vzťah nebude spadať pod režim spotrebiteľskej nájomnej zmluvy a o podnikanie v súvislosti s nájmom bytu nepôjde (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.08.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

zo dňa 12.02.2026). Vychádzajúc z aktuálnej judikatúry nemožno dospieť k záveru, že by žalobca konal pri uzatváraní predmetnej nájomnej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto nemá v tomto prípade postavenie dodávateľa (resp. obchodníka) a z toho dôvodu ani nájomná zmluva, ktorú uzatvoril so žalovanými nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu nájomnej zmluvy nevyplýva, že by žalobca poskytoval iné ako základné služby, a preto nemožno dospieť k záveru, že by vykonával prenájom nehnuteľností ako podnikateľskú činnosť. Žalovaní v dovolaní nekonkretizovali, čím žalobca napĺňa status dodávateľa, akou konkrétnou činnosťou, službou alebo tovarom.

18. Ďalej sa odvolací súd zaoberal v zmysle pokynov dovolacieho súdu ustanoveniami , , , a .

19. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. Podľa súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21. Podľa spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

22. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Žalovaní až v odvolaní začali namietať, že podpísaním samotnej nájomnej zmluvy požiadali o pokračovanie v nájme, že ich správca neinformoval o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy tri mesiace pred uplynutím doby nájmu, že z dôvodu porušenia platobnej disciplíny mohol žalobca využiť inštitút výpovede nájmu z bytu, že akceptoval ich zotrvanie v nájme i po určenej dobe nájmu a naďalej prijíma platby za užívanie bytu vo forme nájomného a že v čase rozhodnutia súdu nemali žiadny nedoplatok na nájomnom.

24. Uvedenú odvolaciu argumentáciu žalovaných považoval odvolací súd za novotu v konaní, ktorá je podľa neprípustná. Odvolací súd vzťah žalobcu a žalovaných neposúdil ako vzťah spotrebiteľský, a preto v tomto konaní nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa ( a ). Odvolacia argumentácia v podobe novôt je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a teda ak sa novoty týkajú procesných podmienok vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Námietky žalovaných nespĺňajú ani jednu z uvedených podmienok prípustnosti novôt, a teda odvolací súd v súlade s ustanovením na predmetné námietky neprihliadol. Odvolací súd mal za to, že žalovaní mohli rovnaké argumenty uviesť aj pred súdom prvej inštancie, pričom žalobca by mal možnosť sa k nim vyjadriť a súd prvej inštancie by sa s jednotlivými skutkovými tvrdeniami oboch strán sporu mohol riadne vysporiadať.

25. Okrem toho, aj v prípade, ak by žalovaní vystupovali ako spotrebitelia (v danom prípade však nejde o spotrebiteľský vzťah), pokiaľ ide o odvolacie konanie, vzhľadom na systematiku , dikciu jednotlivých noriem a ich logický výklad, má odvolací súd za to, že v sa vyhlásením rozhodnutia vo veci samej má na mysli rozhodnutie prvoinštančného súdu. Preto ak slabšia strana má v úmysle novotami odôvodniť odvolacie dôvody, odlišné od vád konania, musí uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej prvoinštančným súdom. Slabšia strana nemá iné postavenie ani pokiaľ ide o koncentráciu odvolacieho konania voči odvolateľovi a jeho protistrane. Rovnaký názor zaujal k dokazovaniu pred odvolacím súdom aj NS SR v uznesení sp. zn. zo dňa 28.05.2025, ktorý uviedol, že procesné úkony slabšej strany nepodliehajú sudcovskej koncentrácii konania ( ), zákonná koncentrácia ( )

v materiálnom význame de facto existuje aj v konaniach s ochranou slabšej strany. Taktiež vo výklade k ustanoveniu je uvedené, že „Aj pre slabšiu stranu sporu však platí, že v konaní o odvolaní môže predkladať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany iba obmedzene ( a ). Zákonná koncentrácia vo význame materiálnom teda de facto existuje aj v konaniach s ochranou slabšej strany.“ (Števček a kol.: , Veľké komentáre, Nakladatelství C. H. Beck, I. vyd., str. 584).

26. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

27. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.01.2024 je zrejmé, že žalovaní nespochybnili tvrdenia žalobcu ohľadom zániku nájmu bytu, o nepravidelných úhradách nájomného a o nedoplatkoch, ktoré voči nim prenajímateľ evidoval. Žalovaní tiež mali vedomosť, že komisia dňa 11.01.2024 rozhodovala o možnom predĺžení ich nájomnej zmluvy. Bolo im zrejmé, že byt užívali bez platnej nájomnej zmluvy. V danej veci bola pre rozhodnutie súdu prvej inštancie významná iba tá skutočnosť, že nájomný pomer platne skončil uplynutím doby dohodnutej v nájomnej zmluve, pričom žalobca neuzavrel so žalovanými novú nájomnú zmluvu a že žalovaní byt naďalej užívajú, a to bez právneho dôvodu.

28. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnili, a preto nie je možné súhlasiť s námietkou žalovaných, že súd o absencii užívacieho titulu a vyprataní nehnuteľnosti rozhodol striktne formálne. Súd mal na základe dokazovania preukázané, že nájomný vzťah zanikol uplynutím doby nájmu, pričom hlavným dôvodom, pre ktorý prenajímateľ odmietol predĺžiť nájomný vzťah, boli nepravidelné úhrady nájomného zo strany žalovaných. Ani úhrada dlhu v deň pojednávania neoprávňovala žalovaných na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Prenajímateľ mal so žalovanými dlhodobý problém spočívajúci v nedoplatkoch na nájomnom fakticky od počiatku vzniku nájmu, t. j. od roku 2006. Z dôvodu nepravidelnej úhrady nájomného nesúhlasila s obnovením nájmu so žalovanými ani sociálna a bytová komisia mesta Topoľčany, a to v decembri 2023 a ani v januári 2024, čo žalobca uviedol na pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, že napriek zániku nájmu bytu ku dňu 31.12.2022, sa komisia zaoberala obnovením nájmu bytu aj po jeho zániku, a to bez ohľadu na podanie si žiadosti pred uplynutím doby nájmu. Hlavný problém obnovenia nájmu bytu však videla v neplnení si povinností nájomníkov bytu, ktoré pretrvávalo fakticky od roku 2006.

29. Z hľadiska trvania nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, je nepodstatné tvrdenie žalovaných, že podpisom nájomnej zmluvy 25.11.2022 požiadali o pokračovanie v nájme, a to 30 dní pred ukončením nájomnej zmluvy k 31.12.2022 a že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť informovať nájomcov opakovane uzatvoriť nájomnú zmluvu. Žalovaní sa v odvolacom konaní snažia riešiť uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy, čo však nie je predmetom konania. Predmetom konania je vypratanie bytu z dôvodu zániku nájomného vzťahu v zmysle čl. 6 bodu 6.1 nájomnej zmluvy uzavretej dňa 25.11.2022, a to uplynutím doby nájmu uvedenej v čl. 3, keďže nájom bol dohodnutý na dobu určitú. Bolo len na prenajímateľovi, či so žalovanými uzatvorí nájomnú zmluvu aj na ďalšie obdobie. Ako už bolo uvedené vyššie, obnovením nájmu so žalovanými sa zaoberala sociálna a bytová komisia mesta Topoľčany, a to v decembri 2023 a v januári 2024, avšak s obnovením nájmu nesúhlasila práve pre dlhodobý problém spočívajúci v nedoplatkoch na nájomnom fakticky od počiatku vzniku nájmu. Aj v bode 3.3 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca berie na vedomie, že v prípade záujmu o opakované uzavretie nájomnej zmluvy je okrem ostatných podmienok pre uzatvorenie nájomnej zmluvy obsiahnutých v dokumentoch podľa čl. 3.2 zmluvy, povinný spĺňať aj podmienku neexistencie nedoplatkov na nájomnom, službách spojených s užívaním bytu, ako aj neexistencie akýchkoľvek iných nedoplatkov evidovaných mestom Topoľčany alebo mestskými organizáciami. Okrem toho aj

sami žalovaní svojimi vyjadreniami v odvolaní ako aj v dovolaní nepriamo potvrdzujú zánik nájomnej zmluvy, keď uvádzajú, že samotný podpis nájomnej zmluvy dňa 25.11.2025 treba považovať za žiadosť o pokračovanie v nájme, a že vychádzajúc z obsahu, „prejavili záujem na obnovení nájmu, a to podpísaním nájomnej zmluvy“. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že žalovaným je zrejmé, že nájom k bytu im zanikol.

30. Nie je možné súhlasiť ani s argumentáciou žalovaných, že žalobca im mal dať výpoveď z nájmu pre porušenie platobnej disciplíny. Nájomná zmluva v čl. 6 upravuje možnosti zániku nájmu bytu, pričom prvým dôvodom je uplynutie doby nájmu, ďalej nasleduje písomná dohoda a písomná výpoveď nájomcu a prenajímateľa. V danom prípade nebol dôvod, aby žalobca písomne vypovedal nájom bytu, ak nájom bytu zanikol uplynutím doby nájmu.

31. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaných, že žalobca akceptoval ich zotrvanie v nájme i po zániku nájmu bytu. Žalobca z dôvodu zániku nájmu bytu vyzval žalovaných listom zo dňa 02.03.2023 na vypratanie a odovzdanie bytu do 31.03.2023 ako aj na úhradu dlhu na nájomnom vo výške 1.654,38 eura (č. l. 105, 106 spisu). Povinnosť nájomcov odovzdať byt po skončení nájmu vyplýva nájomcom aj z čl. 6 bodu 6.5 nájomnej zmluvy. Keďže žalovaní výzvu nerešpektovali a byt nevypratali, podal žalobca predmetnú žalobu. Žalovaní v predmetnom byte bývajú len z dôvodu, že vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté a zároveň preto, že odmietajú byt bez rozhodnutia súdu vypratať. Z uvedeného dôvodu sa nie je možné stotožniť s ich názorom, že žalobca akceptuje ich zotrvanie v byte a v nájme. Zároveň je logické, že žalobca prijíma aj platby spojené s užívaním bytu, inak by zo strany žalovaných dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu.

32. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca informoval žalovaných pred uplynutím doby nájmu o nedoplatku na nájomnom, uvedená povinnosť mu však nevyplýva z nájomnej zmluvy a ani zo zákona. Nájom zanikol v zmysle nájomnej zmluvy uplynutím doby nájmu a následne žalobca vyzval žalovaných na vypratanie bytu a úhradu nedoplatkov.

33. Žalovaní v odvolaní navrhli prerušiť konanie podľa z dôvodu, že dňa 28.02.2024 požiadali o uzatvorenie nájomnej zmluvy k predmetnému dvojizbovému bytu. Mali za to, že od výsledku posúdenia žiadosti bude závisieť rozhodnutie vo veci samej. V prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy nebude mať výrok o vyprataní opodstatnenie a súd bude musieť žalobu zamietnuť.

34. Ustanovenie vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Podľa súd preruší konanie, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Povinnosť súdu prerušiť konanie je potrebné vykladať v intenciách . Podľa je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodnutie súdu vo veci vypratania nehnuteľnosti závislé od rozhodnutia o žiadosti žalovaných o uzatvorenie nájomnej zmluvy, a preto návrhu žalovaných na prerušenie konania nevyhovel. Súdy v prejednávanej veci posudzujú splnenie zákonných podmienok na vypratanie bytu žalovanými, pričom ich rozhodnutie nie je závislé od rozhodnutia žalobcu o uzatvorení nájomnej zmluvy. Aj po rozhodnutí súdu môže žalobca uzatvoriť so žalovanými nájomnú zmluvu k predmetného bytu, ak sa tak rozhodne. Pokiaľ by žalobca pristúpil k uzatvoreniu nájomnej zmluvy pred rozhodnutím odvolacieho súdu, pri jeho možnosti disponovania so žalobou, môže žalobu zobrať späť, čo sa však nestalo. Z vyjadrení žalobcu je skôr zrejmé, že žalobca nemá záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovanými z dôvodu dlhodobého neplnenia si povinností vyplývajúcich z nájmu.

36. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením , , a rozhodol, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, o výške ktorých podľa rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).