Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Co/50/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX trvale bytom D. XX, D. - E., zastúpená: LEXIA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 53 176 014, proti žalovanej: F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X, H. I., zastúpená: Advokátska kancelária DANUVIUS s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 54 017 769, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -150 zo dňa 19.3.2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie odmietol návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd prikázal žalobkyni umožniť žalovanej a ňou povereným odborným osobám vstup do nehnuteľností (špecifikovaných v návrhu), a to za účelom vykonania opráv elektroinštalácie týchto nehnuteľností a strpieť vykonanie týchto opráv, pričom táto povinnosť trvá až do vykonania týchto opráv a vypracovania odbornej revíznej správy potvrdzujúcej bezpečnú prevádzkyschopnosť elektroinštalácie týchto nehnuteľností; zakázal stranám používať elektroinštaláciu nehnuteľností, a to až do vykonania opráv elektroinštalácie týchto nehnuteľností a vypracovania odbornej revíznej správy potvrdzujúcej bezpečnú prevádzkyschopnosť elektroinštalácie týchto nehnuteľností.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil , , a , , (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že v sporovom konaní musí tak žaloba ako i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať zákonom ustanovené náležitosti. Ide o všeobecné náležitosti podania, špecifikované v ustanovení , náležitosti žaloby podľa a v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i náležitosti podľa . Jednou zo základných náležitostí, ktoré musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať (a to tak podľa ako aj ), je jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (t.j. aké konkrétne rozhodnutie žiada navrhovateľ vydať), ktorý musí byť nútene vykonateľný podľa predpisov civilnej exekúcie. Z petitu musí byť zrejmé, komu má byť uložená aká konkrétna povinnosť (niečo konať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť a pod.), jej rozsah a trvanie. Táto povinnosť musí byť špecifikovaná jednoznačne, teda tak, aby nepripúšťala možnosť rôzneho výkladu a v prípade, ak si ju povinný dobrovoľne nesplní a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie, ju mohol súdny exekútor bez akýchkoľvek pochybností vykonať, resp. splniť. Návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia v tu prejednávanej veci tieto náležitosti nespĺňa, nakoľko petit návrhu je neurčitý a nevykonateľný. Z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z obsahu návrhu nie je zrejmý rozsah opráv elektroinštalácie, teda aké konkrétne opravy elektroinštalácie má žalobkyňa umožniť žalovanej vykonať, v ktorých častiach nehnuteľností a kedy, resp. akom v období. Tiež z neho nie je zrejmé, čo konkrétne má súd zakázať stranám používať, nakoľko pojem

elektroinštalácia je príliš široký. Žalovanou formulovaný petit návrhu je natoľko všeobecný, že rozsah povinnosti ukladanej žalobkyni (resp. stranám sporu) je neurčitý. Ani z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyvodiť vecný a časový rozsah opráv elektroinštalácie nehnuteľností. Žalovaná v návrhu síce uviedla, že opravu elektroinštalácie v rozsahu závad uvedených v revíznej správe je možné v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia vnímať ako nevyhnutnú opravu, resp. že revízny technik v revíznej správe navrhol bezodkladne odstrániť všetky nedostatky s označením C1, avšak tieto závady a nedostatky neoznačila a ani ďalej v petite nešpecifikovala. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Tiež z návrhu nie je zrejmé, či sa má jednať o vykonanie nevyhnutných opráv alebo o odstránenie všetkých závad, teda aj tých, ktoré odstránenie nie sú nevyhnutné.

3. Pojem elektroinštalácia nehnuteľností ako aj pojem oprava elektroinštalácie nehnuteľností považoval súd prvej inštancie za neurčitý, keď bez bližšieho vymedzenia toho, čo všetko bude oprava elektroinštalácie zahŕňať (aké práce, kde a kedy) a čo konkrétne v súvislosti s elektroinštaláciou sa má stranám zakázať používať, spôsobuje neurčitosť a nevykonateľnosť celého petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že ustanovenie o odstraňovaní vád podania sa v zmysle v tomto prípade nepoužijú, a preto súd na ich odstraňovanie žalovanú nevyzval. Uzavrel, že pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorým návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa v nadväznosti na a 127 (vymedzenia, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha).

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ustanovením , , e/, a . Namietala nesprávne poučenie zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil možnosť podania odvolania. Poukázala na , podľa ktorého je odvolanie prípustné. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý a nevykonateľný, rovnako nesprávne posúdil, že takáto vada predstavuje prekážku brániacu súdu prvej inštancie pokračovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Rozsah požadovaných opráv elektroinštalácie bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne vymedzený prostredníctvom revíznej správy číslo 2026011, ktorá bola k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložená a ktorej obsah v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj konkrétne citovala (bod 7 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Nešlo teda o situáciu, kedy by žalovaná iba všeobecne odkázala na dôkaz bez skutkového vymedzenia. Revízna správa číslo 2026011 pritom presne identifikuje čo bolo predmetom revízie

- presne vymedzila elektroinštaláciu, jednotlivé závady elektroinštalácie, vrátane ich označenia, ich lokalizácie v nehnuteľnostiach a odporúčaného spôsobu ich odstránenia. Podľa jej názoru ustanovenie nemožno aplikovať na situáciu, keď žalovaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza skutkové tvrdenia a zároveň ich podopiera listinným dôkazom, ktorý tieto tvrdenia bližšie konkretizuje. V danom prípade žalovaná neobmedzila opis rozhodujúcich skutočností len na samotný odkaz na revíznu správu číslo 2026011, ale obsah tejto správy premietla do svojich tvrdení, pričom revízna správa číslo 2026011 slúžila na ich objektivizáciu a spresnenie. Pojem „elektroinštalácia“ je odborne ustálený technický pojem, pričom sa jedná aj o pojem s ustáleným a všeobecne zrozumiteľným významom, ktorý je v bežnom jazyku aj aplikačnej praxi chápaný ako kompletná elektroinštalácia a s ňou súvisiace zariadenia (ističe, zásuvky, vypínače) v nehnuteľnostiach. Takto vymedzený pojem je dostatočne určitý a v danom prípade bol jeho konkrétny rozsah a stav jednoznačne určený práve revíznou správou číslo 2026011, ktorá špecifikuje jednotlivé časti elektroinštalácie a identifikuje konkrétne závady. Skutočnosť, že jednotlivé závady neboli v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doslovne reprodukované, nemôže zakladať neurčitosť a nevykonateľnosť petitu. Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne ukladá žalobkyni jednak povinnosť umožniť žalovanej a ňou povereným odborným osobám vstup do nehnuteľností za účelom vykonania opráv elektroinštalácie a tieto opravy strpieť, a zároveň aj povinnosť zdržať sa používania elektroinštalácie, pričom táto povinnosť sa logicky vzťahuje na elektroinštaláciu, ktorá bola identifikovaná ako nevyhovujúca a nebezpečná, čo v tomto prípade je kompletná elektroinštalácia nehnuteľností. Zároveň petit jasne vymedzuje aj časový rozsah tejto povinnosti, a to obdobím od jej uloženia až do vykonania opráv a vypracovania odbornej revíznej správy potvrdzujúcej bezpečnú prevádzkyschopnosť elektroinštalácie. Záver súdu prvej inštancie o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu vychádza z príliš formalistického výkladu a nezohľadňuje obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Upriamil

pozornosť i na to, že súd prvej inštancie v uznesení postupoval vnútorne rozporným spôsobom pri posudzovaní otázky určitosti a vykonateľnosti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Kým v prípade návrhu žalobkyne, o ktorom rozhodol uznesením č. k. -94 zo dňa 19.1.2026, dospel k záveru, že jeho všeobecnosť a neurčitosť vedie k zamietnutiu návrhu z dôvodu jeho nedôvodnosti, súčasne výslovne uviedol, že nejde o vady návrhu, ktoré by odôvodňovali jeho odmietnutie (bod 38 označeného uznesenia). Naopak, v prípade návrhu žalovanej súd prvej inštancie totožný (resp. obdobný) nedostatok kvalifikoval ako vadu brániacu pokračovaniu v konaní a návrh bez ďalšieho odmietol. Za tejto situácie je zrejmé, že neboli splnené podmienky pre odmietnutie návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie mal o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť vecne, teda posúdiť splnenie podmienok pre jeho nariadenie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , a ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ( a ).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie napadnutým uznesením správne a v súlade so zákonom odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v danom prípade pre neurčitosť a nevykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.

7. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Žalovaná namietala v prvom rade nesprávne poučenie zo strany súdu prvej inštancie o možnosti podania odvolania proti napadnutému uzneseniu. Z ustanovenia veta prvá bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Výnimky z dikcie tohto zákonného ustanovenia sú uvedené len v jeho odseku 3, 4 (nesprávne poučenie súdu o lehote na podanie odvolania alebo nesprávne poučenie o neprípustnosti odvolania, nesprávne poučenie o príslušnosti súdu). Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne poučil žalovanú o možnosti podania odvolania proti napadnutému uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné podľa , je v zmysle lehota na podanie odvolania 3 mesiace od doručenia napadnutého uznesenia. Žalovaná podala odvolanie včas. Nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku však nezakladá dôvod vecnej nesprávnosti napadnutého uznesenia, rovnako nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia. Jediným procesným dôsledkom nesprávneho poučenia strany sporu o možnosti podania opravného prostriedku, je predĺženie lehoty na podanie odvolania, tak ako bolo vyššie uvedené.

10. S poukazom na to, že ustanovenie pripúšťa podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu, zameral odvolací súd svoju pozornosť na to, či bol postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správny. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o potrebe odmietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore z formálnych dôvodov, pre nevykonateľnosť a neurčitosť žalovanou navrhovaných petitov neodkladného opatrenia. V tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v celom rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej viazaný ( , ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní, t. j. v rozsahu odvolacích dôvodov.

11. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v ustanovení . Pri podaniach adresovaných súdu sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.

12. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením . (a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis) a v súlade s (okrem všeobecných náležitostí a náležitostí žaloby podľa ) aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Ustanovenie odkazuje aj na to, aby takýto návrh obsahoval náležitosti žaloby podľa , medzi ktoré patrí i žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia rozhodnúť. Iba formálne spôsobilý návrh je základným predpokladom vecného prejednania veci. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ (v tomto prípade žalovaná) (tzv. petit) musí byť presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Odvolací súd konštatuje, že presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť žalobného petitu (respektíve petitu neodkladného opatrenia) nie sú len požiadavky na splnenie určitých procesných podmienok, ale majú nevyhnutný význam pre výsledok konania, teda aby po prevzatí žalobného petitu do výroku rozhodnutia mohlo byť súdne rozhodnutie riadne vykonateľné, t. j. aby mohli nastať žalobcom (navrhovateľom neodkladného opatrenia) zamýšľané účinky v prípade dobrovoľného nesplnenia súdom judikovanej povinnosti.

13. Procesná úprava v striktne určuje, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Zákonodarca uvádza, že osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania v zmysle .

14. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že ustanovenie a si vzájomne odporujú, pokiaľ ide o postup súdu v prípade neúplného alebo nezrozumiteľného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v obidvoch ustanoveniach je výslovne uvedené, že sa týkajú návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda nie je možné jedno z nich považovať za lex generalis (všeobecnú úpravu) a druhé za lex specialis (osobitnú úpravu). Právna teória (Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1110 - 1111) sa snaží riešiť problém rozporu v právnej úprave diferenciáciou medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej, kedy prichádza do úvahy aplikácia , t.j. výzva na doplnenie alebo opravu podania; vtedy sa neaplikuje a vady podania sa odstraňujú.

15. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu vo veci samej, čo vyplýva z toho, že bol podaný až v priebehu konania, ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako samostatný návrh zo strany žalovanej.

16. Súd prvej inštancie nemal povinnosť vyzývať žalovanú na doplnenie, respektíve opravu podania (uznesením podľa ) a postupoval procesne predpísaným spôsobom, keď následne správne vyhodnotil, že návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje základné náležitosti, keď žalovaná svoj návrh nešpecifikovala a nekonkretizovala tak, aby bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.

17. Vykonateľnosť rozhodnutia podľa je judikatúrou dovolacieho súdu ako aj odbornou literatúrou definovaná ako vlastnosť alebo stav, kedy rozhodnutie umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti. Predpokladom vykonateľnosti rozhodnutia je, že disponuje ako formálnou zložkou vykonateľnosti (doložka vykonateľnosti, konečnosť rozhodnutia z hľadiska podania riadneho opravného

prostriedku), tak súčasne i materiálnou zložkou (obsahovou). Z materiálneho hľadiska je rozhodnutie vykonateľné iba vtedy, pokiaľ obsahuje dostatočnú identifikáciu subjektu oprávneného a povinného, presné vymedzenie judikovanej povinnosti z hľadiska jej obsahu i rozsahu a lehotu, v ktorej má byť táto povinnosť splnená, pokiaľ nevyplýva z právneho predpisu. Vo výroku rozhodnutia súdu musí byť uložená povinnosť formulovaná určito a jednoznačne, aby nevznikla pochybnosť o rozsahu uloženej povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17.8.2022).

18. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou, či už žaloby alebo aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je žalobný, respektíve navrhovaný petit. V ňom žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len taxatívne vymedzených prípadoch, to však plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca (navrhovateľ) v konaní domáha. v ustanoveniach a uvádza náležitosti podanej žaloby (ktoré ustanovenie sa vzťahuje aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia), avšak nevyžaduje sa, aby žalobca (navrhovateľ) po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako je navrhovateľom formulovaný v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového, t. j. či je dostatočne, presne, určito a zrozumiteľne vyjadrený. Okrem toho musí byť petit riadne vykonateľný, t. j. nesmie vzbudzovať dôvodné pochybnosti o obsahu povinnosti, ktorú je potrebné splniť.

19. Žalovaná namietala v obsahu odvolania predovšetkým prísny formalizmus zo strany súdu prvej inštancie, ktorý jej vytýkal nevykonateľnosť a neurčitosť petitov navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalovaná v odvolaní vymedzila pojem elektroinštalácia ako odborne ustálený technický pojem, pričom konkrétny stav vymedzila s odkazom na revíznu správu č. 2026011.

20. Odvolací súd nemal inú možnosť, ako stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal na to, že z obsahu návrhu nie je vôbec zrejmý rozsah opráv elektroinštalácie, aké konkrétne opravy majú byť realizované, v ktorých častiach nehnuteľnosti a v akom období majú byť tieto opravy realizované. Takisto považoval navrhovaný petit (petity) neodkladného opatrenia za príliš široký. K uvedenému odvolací súd uvádza, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia (č. I.) je neurčitý a nevykonateľný, pretože žalovaná žiadala umožniť vstup do predmetnej nehnuteľnosti nielen pre seba, ale aj pre ňou povereným osobám, ktoré neidentifikovala. Prakticky v prípade vyhovenia takému návrhu by vznikol taký právny stav, že do nehnuteľnosti by mohli vstúpiť akékoľvek tretie osoby. Okrem toho, aj časové vymedzenie navrhovaného neodkladného opatrenia musí byť presne stanovené, napríklad do skončenia vo veci samej alebo konkrétnym časovým úsekom, počas ktorého by bola opodstatnená bezodkladná úprava pomerov. V dôsledku uvedeného odvolací súd považoval žalovanou požadované časové trvanie navrhovaného neodkladného opatrenia až do vykonania opráv a vypracovania odbornej revíznej správy za neurčité do takej miery, že takýto petit považoval za nedostatočný, nepresný a nevykonateľný. V tejto časti teda navrhovaný petit neodkladného opatrenia (označený ako I.) v celom rozsahu nespĺňa požiadavky určitosti, presnosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti. Žalovaná bola povinná uviesť rozsah konkrétnych opráv priamo do navrhovaného petitu a nie s odkazom na obsah revíznej správy. Pasivitu žalovanej pri precizovaní a formulovaní petitu navrhovaného neodkladného opatrenia nemôže nahrádzať súd, hoci nie je doslovne viazaný navrhovaným petitom, avšak nemôže prekročiť navrhovaný (žalobný) petit neodkladného opatrenia, pretože by porušil zásadu ne ultra petitum. Súd môže navrhovaný petit preformulovať len v takej miere, aby neprišlo k zásahu do jeho obsahovej stránky, ktorá je pre súd záväzná. Ak by teda súd prvej inštancie zasiahol do navrhovaného petitu a precizoval by rozsah opráv v súlade s revíznou správou, porušil by tým nielen procesné ustanovenie (keďže by obsahovo rozšíril navrhovaný petit), ale neprípustne by zvýhodnil žalovanú a zasiahol by do práva na rovnosť strán pred súdom.

21. Rovnaké skutočnosti, aké odvolací súd uviedol v bode 20. tohto uznesenia, sa vzťahujú aj na petit č. II. navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže obsahuje rovnaké procesné nedostatky (časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia, neurčitosť pojmu elektroinštalácia – rozsah potrebných

opráv) spôsobujúce neurčitosť a nevykonateľnosť tohto petitu. Nad rámec uvedeného, ohľadne predmetného petitu, odvolací súd poznamenáva, že žalovaná ako navrhovateľ neodkladného opatrenia nemá možnosť požadovať uloženie povinnosti sebe samej (žiadajúc zákaz používať elektroinštaláciu stranám sporu).

22. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia a z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Do pozornosti žalovanej odvolací súd dáva tú skutočnosť, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ale má len procesný charakter. Inak povedané, toto rozhodnutie nebráni žalovanej v uplatnení svojich práv na súde novým podaním (návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia), ktoré bude spĺňať všetky zákonné náležitosti.

23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť ( v spojení s ), keďže v danej veci išlo o čiastkové procesné rozhodnutie a súd prvej inštancie bude v konaní ďalej pokračovať, keďže bude konať a rozhodovať o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).