Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/22/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX E., toho času bytom X F. G. F., E. B., E., kvalifikovane právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Mesto Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie 1, 060 01 Kežmarok, za účasti ďalších účastníčok konania: 1/ H. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX I. a 2/ mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpená procesnou opatrovníčkou: súdna úradníčka Správneho súdu v Košiciach C. C. C., K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. z 19.12.2025 vo veci prijatia prestupom mal. D. B. na základné vzdelávanie v základnej škole a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 06.03.2026 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. z 19.12.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie riaditeľa školy Spojená škola, Hradné námestie 38, 060 01 Kežmarok (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. SŠ-Hr/2025/469 z 01.10.2025 o prijatí prestupom maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX I. na základné vzdelávanie v základnej škole (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), a aby z dôvodu nezákonnosti boli tieto rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu zrušené a vec aby bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Súčasťou žaloby bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý žalobca odôvodnil závažným zásahom do práv dieťaťa, maloletej D. B. (ďalej aj len „maloletá“), ako aj do jeho rodičovských práv, a to v dôsledku protiprávneho konania matky maloletej (ďalšej účastníčky konania v 1/ rade) nerešpektujúc právoplatné rozhodnutia súdov, ako aj nesprávneho rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa žalobcu podporuje matku maloletej v jej protiprávnom konaní. Žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže vo verejnom záujme je naopak to, aby ľudia konali v súlade s právnymi predpismi a rozhodnutiami súdov.

2. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení z 13.05.2026 k dôvodom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v tom rozsahu, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že sa napadnutým rozhodnutím ospravedlňuje a napomáha protizákonnému konaniu matky maloletej, keďže prvostupňový orgán a aj žalovaný sledovali najlepší záujem dieťaťa a nespochybňovali miesto obvyklého pobytu maloletej, ako ani skutočnosť, že maloletá sa má vrátiť do Luxemburska. Žalovaný zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo konanie matky ospravedlňovať, ale chrániť záujem maloletej tak, aby jej bola zabezpečená účasť na vzdelávaní v čase, keď sa zdržiava na území Slovenskej republiky.

3. Podľa (ďalej len „“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

4. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“

6. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

8. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

9. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

10. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil závažným zásahom do práv maloletej, ako aj do jeho rodičovských práv, ku ktorému má podľa názoru žalobcu dochádzať v dôsledku protiprávneho konania matky maloletej, ktorá nerešpektuje právoplatné rozhodnutia súdov. V prvom rade správny súd považuje za potrebné ustáliť, že v tomto správnom súdnom konaní je predmetom prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré sa týka prijatia prestupom maloletej na vzdelávanie na

základnú školu v Kežmarku. Správny súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca a matka maloletej (ďalšia účastníčka konania v 1/ rade) boli účastníkmi aj iných, civilných súdnych konaní, predmetom ktorých bolo aj rozhodovanie o návrhu žalobcu na navrátenie maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, pričom správny súd nerozporuje, že žalobca nerešpektovaním právoplatných a vykonateľných rozhodnutí civilných súdov zo strany matky maloletej môže subjektívne pociťovať a zaiste aj pociťuje ako spôsobilé zasiahnuť do ako práv maloletej, tak aj do jeho rodičovských práv. Správny súd však zdôrazňuje, že toto správne súdne konanie sa týka výlučne otázky prijatia prestupom maloletej na vzdelávanie na základnú školu a preto sa správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí obmedziť na posúdenie možných negatívnych účinkov tohto napadnutého rozhodnutia žalovaného na status žalobcu, pričom ako už bolo uvedené, napadnuté rozhodnutie sa týka výlučne plnenia povinnej školskej dochádzky maloletej a netýka sa (ani nemôže) rodičovských práv a povinností žalobcu a matky maloletej. Splnenie zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je žalobca povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať, t.j. žalobca je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno. Správny súd konštatuje, že žalobca iba vo všeobecnosti uviedol, že podľa jeho názoru dochádza k závažnému zásahu ako do práv maloletej, tak aj do jeho rodičovských práv ako otca, avšak žiadnym spôsobom bližšie neuviedol, aká konkrétna závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok má podľa jeho názoru napadnutým rozhodnutím, o prijatí maloletej prestupom na povinnú školskú dochádzku, bezprostredne hroziť. Z jeho návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom má byť zasiahnuté či už do práv maloletej alebo do jeho rodičovských práv tým, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán rozhodol o prijatí prestupom maloletej na základnú školu. Prostý nesúhlas žalobcu s napadnutým rozhodnutím žalovaného sám o sebe nie je spôsobilý založiť hrozbu závažnej ujmy, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v danom prípade. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sa tak dostávajú do čisto hypotetickej a abstraktnej roviny, čo odôvodňuje záver správneho súdu o tom, že žalobca v tomto smere neuniesol ako bremeno tvrdenia, tak naň nadväzujúce dôkazné bremeno.

12. V tejto súvislosti je nevyhnutné opakovane poukázať, že priznanie odkladného účinku je výnimočným inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch, ak žalobcovi hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma (škoda) nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva, že žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za akýsi prostriedok, ktorým sa ďalej napomáha protiprávnemu konaniu matky maloletej, ktorá nerešpektuje právoplatné rozhodnutia civilných súdov. Podľa názoru správneho súdu v tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a závažným zásahom do práv maloletej a žalobcu tak, ako to popisuje žalobca, ktorý naopak uvádza, že samotný zásah do dotknutých práv vzniká v dôsledku toho, že matka maloletej nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutia civilných súdov. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložil konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým rozhodnutím a nemožnosť zabrániť tvrdenému následku inými spôsobmi. Preukázanie tvrdenej hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná. Rozhodnutím správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe sa nesleduje všeobecne uplatniteľné oddialenie účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o výnimočný inštitút, aplikovateľný iba v prípade splnenia zákonných predpokladov pre jeho priznanie s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu.

13. Žalobca svoj návrh odôvodnil aj samotnou nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti je nevyhnutné mať na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať

alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej. Inak povedané, súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijako neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale skúma iba to, či sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku žalobe podľa . Správny súd má za to, že len presvedčenie žalobcu o dôvodnosti žaloby a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstoja a nie sú postačujúce. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už ďalej nie je povinný skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom. Skúmanie otázky rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom však správny súd považuje vzhľadom na povahu posudzovanej veci, ktorá sa týka plnenia povinnej školskej dochádzky maloletou, za natoľko zásadnú, že nad rámec uvedeného dopĺňa aj nižšie uvedené úvahy.

15. Predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia bolo prijatie prestupom maloletej na základné vzdelávanie v základnej škole za tým účelom, aby sa maloletej zabezpečila kontinuita plnenia povinnej školskej dochádzky po presťahovaní z Luxemburska na Slovensko. Bez toho, aby správny súd v tomto prípade prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, považuje za potrebné poukázať na verejný záujem na potrebe plnenia povinnej školskej dochádzky maloletými osobami, ktorá je jednou z najvyšších priorít v rámci zabezpečenia najlepšieho záujmu každého dieťaťa, sledovaného medzinárodnými či slovenskými právnymi predpismi. Na plnení povinnej školskej dochádzky je významný verejný záujem, ktorý sleduje zabezpečenie základného vzdelania dieťaťa za účelom jeho vedomostného a osobnostného rozvoja, a tým aj rozvoja spoločnosti ako takej. Verejný záujem na plnení povinnej školskej dochádzky je v právnom poriadku deklarovaný zakotvením práva na vzdelanie, ktoré je garantované , a ktoré zo strany štátu požíva zvýšenú právnu ochranu, pričom štát je zároveň povinný vytvárať podmienky na to, aby garantované právo na vzdelanie mohlo byť realizované. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že plnenie povinnej školskej dochádzky nie je len právom dieťaťa, ale je zároveň jeho zákonnou povinnosťou, ktorej sa nemožno bez závažných dôvodov zbaviť. Vzdelávanie detí je jednou zo základných spoločenských hodnôt chránených právnym poriadkom, z ktorého dôvodu verejný záujem na plnení povinnej školskej dochádzky prevyšuje nad individuálnymi záujmami jednotlivcov.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. zamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [ v spojení s ].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).