Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-11-2026.pdf
PDF · 125.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/11/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát so sídlom AK Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52 461 092, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Lučivná, so sídlom 059 31 Lučivná, IČO: 00 199 745, právne zastúpený: LEGATE s.r.o., AK so sídlom Dvořákovo nábr. 8/ A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/38/2021-376 zo dňa 12.11.2025, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U., obec U., okres A., vedenom Okresným úradom A., katastrálny odbor, a to: pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a časť pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2, ktorá časť tejto parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2 v katastrálnom území U. zodpovedá v „Geodetickom zameraní skutočnej polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva v U. umiestneného na pozemku KN-E XX/X“ vyhotovenom B. A. s.r.o., vymeraným a spracovaným L.. F. G. pod číslom zákazky XX XXXX XX-XXX/XXXX, v októbri XXXX, a ploche vymedzenej pod písmenom B o výmere X.XXX m2, ktoré „Geodetické zameranie skutočnej polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva v U. umiestneného na pozemku KN-E XX/X“ je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a odovzdať ju žalobcovi v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2, k.ú. U., obec U., okres A., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom A., katastrálny odbor, ktoré oplotenie je vyznačené zelenou farbou ako spojnica zameraných bodov oplotenia 1 a 2 na „Geodetickom zameraní skutočnej polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva v U. umiestneného na pozemku KN-E XX/X“ , vyhotovenom B. A. s.r.o., vymeraným a spracovaným L.. F. G. pod číslom zákazky XX XXXX XX-XXX/XXXX, v októbri XXXX, ktoré „Geodetické zameranie skutočnej polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva v U. umiestneného na pozemku KN-E XX/X“ je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, parcely reg. „C“ č. XXX/X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku, parcely reg. „C“ č. XXX/X - druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. U.. Žalovaný za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti užíva nehnuteľnosti žalobcu, a to pozemok, parcelu KN C č. XXX/X a časť pozemku, parcelu KN C č. XXX/X o výmere XXXX m2 (ďalej len „dotknuté pozemky“). Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na vypratanie dotknutých nehnuteľností a následne listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu o vypratanie uvedených nehnuteľností a zároveň ho vyzval na odstránenie oplotenia dotknutých nehnuteľností. Súd zistil, že dotknuté pozemky boli žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom (JRD) užívané už pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., pričom išlo o poľnohospodársky pozemok. S poukazom na ust. § 22 citovaného zákona súd konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah na dobu neurčitú. V zmysle § 23 zákona č. 504/2003 Z. z. sa tento právny vzťah spravoval citovaným zákonom, pričom bolo možné ho ukončiť výpoveďou podľa § 6 ods. 1 k 01.11. vo výpovednej dobe jeden rok, resp. výpoveďou podľa § 12 ods. 1, ak ide o zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vo výpovednej lehote päť rokov. Súd uzavrel, že nájomný vzťah zanikol doručením výzvy žalobcu na vypratanie. Na základe domnienky, že došlo k platnému skončeniu nájomného vzťahu, nakoľko v čase vydania rozsudku už uplynula ročná aj päťročná výpovedná lehota súd uzavrel, že žaloba o vypratanie je dôvodná. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), a preto súd musel rešpektovať a brať do úvahy skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia rozsudku. Ku dňu vydania rozhodnutia žalovaný už nemal titul na užívanie dotknutých nehnuteľností, nakoľko nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným už netrvala, a preto je žaloba žalobcu dôvodná.
3. Súd zároveň v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu (č. k. 3Co/32/2023-230 zo dňa 01.12.2023) zisťoval, či dotknuté pozemky, o ktoré v konaní ide, a ktoré užíva žalovaný sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne využívať v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesov v znení neskorších predpisov. Súd uzavrel, že pozemkové úpravy v katastri U. boli ukončené XX.XX.XXXX, a to zastavením konania, rozhodnutím sp. zn. P. zo dňa XX.XX.XXXX. Aj keď pozemkové úpravy boli dokončené pred dňom výzvy žalobcu na vypratanie, dotknuté pozemky sú prístupné. Žalobca má podľa súdu prvej inštancie prístup na dotknuté pozemky logicky zo svojej časti pozemku, ktorú užíva, na časť pozemku, ktorú užíva žalovaný a pozemok je prístupný aj z iných pozemkov vo vlastníctve tretích osôb. Dotknutý pozemok je prístupný najmä zo strany lesa vo vlastníctve obce U., pričom na lesnom pozemku sa nachádzajú lesné chodníky a poľné cesty. Súd zároveň konštatoval, že ani jeden z pozemkov, cez ktorý by bol eventuálne možný prístup, nezodpovedá metodickému pokynu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 1551/2010-430 z 22.04.2010, na ktorý odkázal odvolací súd v zrušujúcom uznesení, nakoľko tento neodráža realitu Z., keďže ani žalovaný nemá prístup k svojmu majetku, k stavbám vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcim sa v jeho oplotenom areáli hospodárskeho dvora. Súd odvodzoval právo prístupu na dotknuté pozemky v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. a aj podľa ust. § 22 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a uzavrel, že na dotknuté pozemky je možný prístup z parcely žalobcu a z tej časti, ktorú nerušene užíva a na ktorú je prístup cez účelovú lesnú cestu minimálne cez tú, ktorá je predĺžením cestnej komunikácie (parcela č. XXX/X.), teda cez pozemky tretích osôb v zmysle § 127 ods. 3 OZ. Naviac v zmysle schváleného územného plánu obce U., práve cez dotknuté pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a ktorého časť žalobca požaduje vydať, realizuje obec výstavbu cyklistického chodníka. Súd konštatoval, že prístup cez pozemky tretích osôb je podľa § 127 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov.
4. Ohľadne odstránenia oplotenia súd uzavrel, že keďže žalovanému nesvedčí žiaden titul, na základe ktorého by mohol dotknuté pozemky užívať, je povinný odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na dotknutých pozemkoch. Keďže žalobca v konaní preukázal prístupnosť k dotknutým pozemkom, resp. možnosť racionálneho využitia pozemkov, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie správne ustáliť právo žalovaného užívať pozemky v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. a ak by žalovaný užíval dotknuté pozemky na základe zákonného nájmu, potom by bolo pre právne posúdenie veci irelevantné, či stavbu oplotenia žalovaný zriadil podľa v tom čase platných predpisov. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyjadril záväzný právny názor, že prístupný je len taký pozemok, ktorý susedí s parcelou evidovanou v KN C so spôsobom využitia 22 podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z., t. j. pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasť, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal. V konaní nebolo sporné, že žalobca nikdy nepožiadal o uzatvorenie podnájomnej zmluvy, a ani neinicioval konanie pred Okresným úradom A. o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. Preto správny orgán o tom či sú pozemky prístupné a či je možné pozemky racionálne užívať ani nikdy nerozhodol. Odhliadnuc od absurdných záverov súdu prvej inštancie o prístupnosti k pozemkom a že dotknuté pozemky sú lesnými pozemkami, žalovaný zdôraznil, že pozemok KN C č. XXX/X, k. ú. U., oddeľuje lesný pozemok, parcelu KN C č. XX od najbližšej verejnej komunikácie, a preto dotknutý pozemok nie je lesným pozemkom. Súd nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomu, aby zisťoval prístupnosť k pozemkom a či dotknuté pozemky sú lesné pozemky, pričom prekvapivo túto argumentáciu prvýkrát použil až v rozhodnutí. V konaní nebol preukázaný, a to ani fakticky, ani právne záver súdu, že žalobca sa cez lesný pozemok obce môže voľne pohybovať a zákon mu to umožňuje, keďže súd tento argument prekvapivo prvýkrát použil až v rozhodnutí, pričom nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie. Strany sporu sa preto nemohli k tomuto prekvapivému záveru súdu vôbec vyjadriť, navyše uvedený záver nevyplýva z dokazovania, z katastrálnej mapy, ani z poznatkov žalovaného v zmysle ust. § 25 ods. 3 zákona o lesoch.
6. Žalovaný ďalej v odvolaní trvá na tom, že súd prvej inštancie sa nesprávne riadil závermi odvolacieho súdu vyslovenými v skoršom zrušujúcom rozhodnutí. Dôsledne sa neriadil ust. § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z., ktoré má prednosť pred všeobecným ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko citovaný zákon ako lex specialis upravuje postup vlastníka poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať vo vzťahu k osobe, ktorá takýto pozemok užíva bez nájomnej zmluvy a vlastník požaduje jeho vydanie. Súd nesprávne vyhodnotil, že nájomný vzťah zanikol, a že žalobca ako vlastník je povinný postupovať v prípade užívania jeho pozemku bez nájomnej zmluvy a je oprávnený využiť inštitút § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ust. § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. pritom jednoznačne hovorí, že ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy a ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, na vrátenie a prevzatie pozemku podľa odseku 3 alebo odseku 4 sa primerane použije postup podľa § 12a, pri ktorom sa na užívateľa pozemku vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu. Predmetné ust. § 12 ods. 5 teda neupravuje možnosť, ale povinnosť vlastníka pozemku postupovať primerane v zmysle § 12a citovaného zákona. Nakoľko otázku prístupnosti pozemkov a možností racionálneho využitia podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. môže vyhodnotiť len správny orgán v konaní podľa § 12 ods. 3, 8 citovaného zákona, na posúdenie predmetných otázok nie je daná právomoc súdu. Preto súd mal pre nedostatok procesných podmienok konania, predmetné konanie podľa § 10 ods. 1 CSP zastaviť. Tým je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 h) CSP) , keď uzavrel, že na dotknuté pozemky, je možný prístup z parcely žalobcu z tej časti, ktorú nerušene užíva a na ktorú má zrejme aj nerušený prístup cez účelovú lesnú cestu, resp. cestami, minimálne tou, ktorá je predĺžením právne zapísanej cestnej komunikácie pod číslom 22 (parcela č. XXX/X), teda cez pozemky tretích osôb v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na časť parcely, ktorú žalovaný užíva nie je žiaden verejný dostupný prístup. Takýto prístup v konaní preukázaný nebol, nakoľko prístup je výlučne cez hospodársky (uzavretý) dvor žalovaného. Lesné cesty v údajnom lese rovnako neboli preukázané, ide o ničím nepodloženú fabuláciu súdu.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasil s ním podanými odvolacími dôvodmi. Poukázal na to, že súd dospel v napadnutom rozhodnutí k správnym skutkovým zisteniam, tieto správne vyhodnotil, pričom dôkladne vysvetlil vzájomné súvislosti, na základe ktorých urobil logický a nerozporný záver. Hoci žalovaný podal odvolanie aj z dôvodu vymedzeného v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, nekonkretizuje, a teda z odvolania nie je zrejmé, ktoré z navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočnosti neboli v konaní vykonané za súčasného splnenia podmienky, ani to, že by súd
nevysvetlil prečo, z akých dôvodov niektorý z dôkazov nevykonal. Nedošlo ani k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné a presvedčivé. Súdom zistený skutkový stav je úplný bez rozporov a zrozumiteľne opísaný. Rovnako je zrejmé, ktoré dôkazy súd vykonal v konaní, ako ich vyhodnotil, prípadne ako odstránil rozpory medzi nimi. V odôvodnení rozhodnutia je zrejmá logická väzba medzi skutkovým stavom a právnym záverom. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že by v prejednávanej veci došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces alebo že by konanie malo inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti zdôraznil, že odklon od právneho názoru súdu vyššej inštancie nie je v konaní absolútne zakázaný. V prejednávanom spore žalobca považuje odklon od právneho názoru odvolacieho súdu za legitímny, nakoľko boli splnené kvalifikované okolnosti, ku ktorým došlo po vrátení veci súdu prvej inštancie, najmä vykonaním nového dokazovania, výsledkom ktorého vyšli najavo nové a právne relevantné skutočnosti. Ďalej uviedol, že o prekvapivé rozhodnutie sa nemôže jednať len z dôvodu, že súd rozhodol inak ako žalovaný dúfal alebo z toho dôvodu, že súd použil inú právnu argumentáciu. Žalovaný mal po celý čas konania možnosť sa k veci vyjadriť, pričom vedel o čom súd rozhoduje. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že by v spore došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. K prístupnosti pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa súd vyčerpávajúco, logicky a správne vyjadril najmä v bodoch 36, 39, 43, 45, 54, 63, 64, 66, 67, 69, 71, 77, 81, 82, 86 a 103 rozhodnutia. V uvedených bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku súd podrobne vysvetlil ako dospel k záveru o vyhovení žalobe a na základe akých dôkazov takto rozhodol. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol v konaní spoľahlivo zistený a tento skutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia hmotného práva. V odôvodnení rozsudku súd jasne identifikoval právne normy, ktoré na vec aplikoval, ako aj úvahy, ktorými sa pri ich výklade riadil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za prekvapivý, nezodpovedajúci požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keďže súd sa dostatočne nevysporiadal s ust. zákona č. 229/1991 Zb. a zákonom č. 504/2003 Z. z. Súd nijako nevysvetlil svoj záver o zmene skutkového stavu a nespresnil kedy začala a kedy skončila plynúť výpovedná doba nájmu zmluvy, uzavretej fikciou podľa zákona č. 229/1991 Zb. Odklon od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je síce prípustný, ale musí byť odôvodnený novými skutkovými okolnosťami čo sa v prejednávanej veci nestalo. V prípade, ak súd sa odklonil od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je možné uvažovať o porušení princípu právnej istoty, pretože ak dôjde k odklonu od pôvodného právneho názoru odvolacieho súdu bez relevantných dôvodov (zmena zistenia skutkového stavu), rozhodnutie súdu je nepredvídateľné. Aj z uvedených dôvodov žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil, že prístup k pozemkom nebol v konaní riadne preukázaný, nevyplýva z vykonaného dokazovania a navyše pozemky nie je možné ani racionálne užívať. Vzhľadom na to, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu ďalšie nové argumenty neuvádza, poukazuje len na správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zotrváva na tom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalobca k odvolacej replike žalovaného uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a riadne odôvodnený. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti, pričom všeobecný súd je v zmysle civilnoprávnych predpisov oprávnený posúdiť existenciu alebo neexistenciu právneho titulu užívania nehnuteľnosti. Skutočnosť, že určitá otázka môže byť predmetom konania pred správnym orgánom neznamená, že všeobecný súd nie je oprávnený túto otázku posúdiť v rámci civilného konania, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný opakovane uvádza, že žalobca mal iniciovať konanie pred okresným úradom podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. a že bez takého konania nie je možné vo veci rozhodnúť. S uvedeným tvrdením žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Citované ustanovenie upravuje osobitný postup pri riešení určitých vzťahoch pri užívaní poľnohospodárskych pozemkov, avšak nepredstavuje procesnú podmienku pre uplatnenie vlastníckeho práva žalobcu na súde. Žiadne ustanovenie zákona neustanovuje, že by podanie návrhu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. bolo podmienkou pre podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Argumentácia žalovaného je preto v tomto smere účelová a právne neudržateľná. Žalovaný v replike tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé a nesprávne. Žalobca tieto tvrdenia v celom rozsahu popiera, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené a vychádza z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými relevantnými námietkami žalovaného a svoje právne závery logicky
a presvedčivo odôvodnil. Žalovaný vo svojej odvolacej replike neuvádza žiadne nové skutočnosti ani právne argumenty, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, no zo zistených skutočností prijal nesprávny právny záver. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie z uvedeného dôvodu zmenil (§ 388 CSP).
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
13. K namietaného porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza, že táto námietka nebola zo spisu zistená.
14. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpret tovar, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka bola naplnená vo vzťahu k vyhovujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvolací súd právne posúdil odlišne.
16. Pri rozhodovaní odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie právne vychádzal z ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), podľa ktorého, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4.
17. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ak na pozemok na poľnohospodárske účely nie je prístup alebo ho nemožno racionálne užívať a nájom sa skončil, doterajší nájomca má právo užívať pozemok podľa podmienok nájomnej zmluvy do vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a až 12c alebo do vykonania pozemkových úprav podľa osobitného predpisu;12) to sa nevzťahuje na pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond.
18. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z., ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez preukázateľného oprávnenia užívať pozemok a ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, na vrátenie a prevzatie pozemku podľa odseku 3 alebo odseku 4 sa primerane použije postup podľa § 12a, pri ktorom sa na užívateľa pozemku vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu.
19. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť, alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší
prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej len „Okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ za tých istých podmienok ako sú upravené v podnájomnej zmluve.
20. Podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z., ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.
21. Vyššie citované ust. zákona č. 504/2003 Z. z. upravujú, že ak na pozemok nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy podľa zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch v Pozemkovom fonde alebo pozemkových spoločenstvách. Obsahom, resp. zmyslom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzko - ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.
22. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. U., a to pozemku, parcely KN C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku, parcely KN C č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2. Na pozemku, parcele KN C č. XXX/X a na časti pozemku, parcele KN C č. XXX/ X, vypratania ktorých sa žalobca v konaní vo vzťahu k žalovanému domáha, sa nachádza areál poľnohospodárskeho družstva žalovaného. Niet žiadnych pochybností, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca na dotknutých pozemkoch v minulosti vykonával poľnohospodársku činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by do účinnosti zákona číslo 229/1991 Zb. došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k inej dohode, odvolací súd ustálil, že dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. vznikol k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu, nájomný vzťah zo zákona.
23. V konaní nebolo preukázané, aby medzi stranami sporu došlo k dohode o skončení nájmu, tiež nebolo preukázané, že by bol nájomný vzťah skončený výpoveďou. Výzva na vypratanie dotknutých pozemkov, na ktorú súd prvej inštancie poukazuje, svojim obsahom ani účelom za žiadnych okolností nenapĺňa náležitosti výpovede z nájmu tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Preto z uvedeného dôvodu nemožno výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 11), ktorá bola adresovaná žalovanému stotožňovať s výpoveďou nájomného vzťahu, s ktorou sú spojené účinky začatia plynutia výpovednej doby. Naviac výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 11) neobsahuje jednoznačný prejav vôle smerujúci k ukončeniu existujúceho nájomného vzťahu, ale iba požiadavku na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá predpokladá, že nájomný vzťah už zanikol (napr. predchádzajúcou výpoveďou). Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že výzva na vypratanie nehnuteľnosti má slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie splnenia povinnosti nájomcu v situácii, kedy nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom bol už riadne ukončený. Ak však nájomný vzťah naďalej trvá, nájomca užíva nehnuteľnosť na základe existujúceho právneho titulu (v danom prípade priamo zo zákona), a z toho dôvodu nie je možné, aby si žalobca voči žalovanému úspešne uplatňoval nárok na vypratanie dotknutých nehnuteľností, ktoré má žalovaný v nájme. Odvolací súd zároveň v zmysle vyššie citovaných ustanovení skúmal, či na dotknuté pozemky je alebo nie je prístup, nakoľko podľa § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. platí, že ak na pozemok nie je prístup, doterajší nájomca má právo užívať pozemok podľa podmienok nájomnej zmluvy do vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a alebo do vykonania pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Žalobca v konaní nijako nepreukázal, aby v zmysle § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. inicioval konanie na uzavretie podnájomnej zmluvy, tiež nepreukázal skončenie konania o vykonaní pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb.
24. Žalovaný v konaní tvrdil, že dotknuté pozemky sú zo všetkých strán ohraničené pozemkami vo vlastníctve tretích osôb a žalobca nemá k dotknutým pozemkom žiaden prístup. Žalobca naopak v konaní tvrdil, že na dotknuté pozemky má prístup, jednak cez pozemky vo vlastníctve tretích osôb, naviac ku nim vedie lesná cesta cez pozemok, parcelu č. XX, zapísanú na LV č. X, k. ú. U., ktorá je vo vlastníctve obce U.. V konaní žalobca opakovane zdôrazňoval, že tento lesný pozemok využívajú
obyvatelia obce ako prístupovú cestu a že na dotknuté pozemky je možné dostať sa aj cez pozemky tretích osôb, nakoľko podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením žalobcu a uzavrel, cit : „Na tú časť parcely, ktorú stále užíva žalovaný je o. i. prístup z parcely žalobcu, z tej časti, ktorú nerušene užíva a na ktorú má zrejme aj nerušený prístup ním uvádzanou účelovou lesnou cestou, resp. cestami, minimálne tou, ktorá je predĺžením právne zapísanej cestnej komunikácie pod č. XX (parcela č. XXX/X), potom cez obecný les a tam sa nachádzajúce lesné cesty a chodníčky a nakoniec tiež aj cestou prechádzajúcou cez pozemky obce v areáli užívanom žalovaným a aj teda prístupom v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka.“
25. Odvolací súd je toho názoru, že otázka prístupnosti na dotknuté pozemky nebola súdom prvej inštancie správne právne posúdená z nižšie uvedených dôvodov. Od zmeny spoločenského systému v roku 1989 došlo k postupnej transformácii hospodárstva Slovenskej republiky na trhové, pričom v prvých rokoch po roku 1989 sa predpokladalo, že dôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pôde tak, aby do budúcnosti neexistoval stav, kedy sa narušuje stará právna zásada: „povrch ustupuje spodku.“ Vysporiadanie vlastníckych práv v podmienkach rozdrobenosti vlastníctva Slovenskej republiky je náročné, čo si zákonodarca uvedomil, a preto tak v zákone č. 229/1991 Zb. (§ 22 ods. 2), ako aj v zákone č. 504/2003 Z. z. prijal výraznú ochranu užívateľov poľnohospodárskej pôdy v podobe existencie nájomného vzťahu vzniknutého na základe zákona (§ 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.), resp. v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý bráni zániku nájomného vzťahu, ak pozemok, ktorý je predmetom nájomného vzťahu je neprístupný. Odvolací súd je toho názoru, že zákonodarca pristúpil k zvýšenej ochrane nájomcov poľnohospodárskych pozemkov, nakoľko mal záujem na zachovaní poľnohospodárskej produkcie v rámci Slovenskej republiky, ku ktorej sú potrebné tak poľnohospodárske pozemky, ako aj stavby slúžiace na poľnohospodársku výrobu.
26. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že za iné právo k pozemku je potrebné považovať existenciu zákonného nájmu žalovaného k dotknutým pozemkom, a to v zmysle ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ktorý podľa § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. do súčasnosti trvá a dotknuté pozemky sú neprístupné. Na pozemky, ktoré užíva žalovaný, nie je žiaden verejne dostupný prístup. Takýto prístup v konaní preukázaný nebol, nakoľko dotknuté pozemky (pozemok, parcela č. XXX/X C KN - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemok, parcela č. XXX/X C KN - trvalý trávnatý porast o celkovej výmere XXXX m2, z ktorej žalovaný užíva výmeru XXXX m2), sú zo všetkých strán ohraničené pozemkami vo vlastníctve tretích osôb. Žalobca sa síce snažil v konaní preukázať, že má zákonný prístup na svoje pozemky v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a že tieto môže i racionálne užívať. Odvolací súd v tejto súvislosti, pokiaľ žalobca poukazoval na prístup k pozemku v zmysle ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, iba na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, samozrejme za predpokladu, že takýto vstup na pozemky je možný. Zároveň nemôže ísť o vstup nepretržitý, resp. opakujúci sa. Tiež sa vyžaduje, aby išlo o stav vážneho ohrozenia, zvýšenej pravdepodobnosti vzniku škody na strane domáhajúceho sa vlastníka.
27. Pokiaľ žalobca poukazuje na možnosť vstupu na dotknuté pozemky za účelom nevyhnutného obhospodarovania pozemkov je nutné uviesť, že tieto dôvody treba vykladať objektívne, nie podľa subjektívnych požiadaviek dotknutého vlastníka a zároveň musí ísť len o nevyhnutnú, nie bežnú údržbu a obhospodarovanie a nemôže ísť o vstup alebo prechod v rozsahu alebo v intenzite, ako môže byť zriadené v podobe vecného bremena, resp. v obligačnej zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že dotknuté pozemky sú z pohľadu zákona č. 504 /2003 Z. z. neprístupné a zákonný nájom sa neskončí skôr, ako sa vykonávajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu.
28. K odvolacej námietke žalovaného, že vyriešenie otázky prístupnosti pozemku a možnosti pozemok tvoriaci predmet sporu racionálne využiť, patrí do právomoci správneho orgánu, k tomu odvolací súd uvádza, že zákon č. 504/2003 Z. z. dáva správnemu orgánu právomoc rozhodovať (a pritom posudzovať aj prístupnosť či racionálnu využiteľnosť pozemku) len za presne vymedzených okolností či uvedených v § 12a ods. 8, len ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s vlastníkom pozemku podnájomnú zmluvu k náhradnému pozemku, môže okresný úrad na návrh (žiadosť) vlastníka rozhodnúť o vzniku podnájomného vzťahu. V posudzovanej veci však žalobca nežiadal uzavretie podnájomnej zmluvy k
náhradnému pozemku, ale naopak žiadal žalobou podanou na súde vydanie vlastného pozemku in natura. Na rozhodovanie o vydaní (vyprataní) pozemku nemá správny orgán kompetenciu, toto patrí plne do právomoci súdov. Preto v rámci tohto konania môžu súdy ako predbežnú otázku skúmať aj to, či sa na predmetné pozemky vzťahujú ust. § 12 ods. 5 a § 12a zákona č. 504/2003 Z. z.
29. Odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné modifikovať žiadnymi novými dôkazmi dospel k názoru o jeho nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie. Vo väzbe na vyššie uvedené, vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté pozemky nie sú pre žalobcu prístupné a žalobca ich nemôže racionálne užívať, odvolací súd dospel k záveru, že dotknuté pozemky sú z pohľadu ust. § 12 ods. 2 a § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. neprístupné a zákonný nájom sa neskončí skôr ako sa vykonávajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu.
30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol majúc za to, že odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia prvoinštančným a odvolacím súdom na zhodný skutkový stav nemôže spôsobiť ani prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu (Ústavný súd Slovenskej republiky nález III.ÚS 52/2019 - 62 z 01.04.2020) a súčasne má za to, že nebol dôvod sa preto zaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalovaného prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu odvolací súd voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).