Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-65-2025.pdf
PDF · 132.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/65/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: JUDr. František Buhla, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia primátora žalovaného č. 24869-1/2025-141319-1/2025-PRIM-FIA zo dňa 17. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
I. Súd rozhodnutie primátora žalovaného mesta Žilina č. 24869-1/2025-141319-1/2025-PRIM-FIA zo dňa 17.10.2025, ako aj prvostupňové rozhodnutie mesta Žilina č. 23190-1/2025-137685-1/2025-OVOS- OT zo dňa 04.09.2025 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
II. Súd návrh žalobcu na postup podľa § 193 Správneho súdneho poriadku zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca dňa 22.08.2025 mailom zaslal mestu Žilina žiadosť o sprístupnenie informácií (ďalej aj len „infožiadosť“), v ktorej žiadal o sprístupnenie informácií, konkrétne uviedol: „žiadam o sprístupnenie podaných odvolaní voči rozhodnutiam mesta Žilina o udelení sankcie (pokuty) za dočasné parkovanie, vydaných na základe Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 13/2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Žilina zo dňa 26.09.2023, na základe Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 6/2024 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Žilina zo dňa 25.06.2024 a na základe Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 16/2024 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Žilina zo dňa 10.12.2024.“ Uvedenú informáciu požiadal sprístupniť jej zaslaním na emailovú adresu žalobcu alebo zaslaním do elektronickej schránky žalobcu.
2. Mesto Žilina (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „žalovaný“) dňa 26.08.2025 potvrdilo prijatie infožiadosti. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 23190-1/2025-137685-1/2025-OVOS-OT zo dňa 04.09.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „Infozákon“) a v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. uvedenú infožiadosť - „Žiadam
o sprístupnenie podaných odvolaní voči rozhodnutiam mesta Žilina o udelení sankcie (pokuty) za dočasné parkovanie, vydaných na základe Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 13/2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Žilina zo dňa 26.09.2023, na základe Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 6/2024 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Žilina zo dňa 25.06.2024 a na základe Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 16/2024 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Žilina zo dňa 10.12.2024.“ odmietol s ohľadom na skutočnosť, že požadované informácie prvostupňový orgán nemá k dispozícii. V odôvodnení uviedol, že mesto Žilina nedisponuje evidenciou odvolaní, pričom nemá ani zákonnú povinnosť viesť takúto evidenciu odvolaní proti rozhodnutiam o udelení pokuty za dočasné parkovanie. Uvedená odpoveď na infožiadosť žalobcu bola prvostupňovým orgánom zaslaná žalobcovi mailom dňa 05.09.2025, ako aj zaslaním prvostupňového rozhodnutia do elektronickej schránky žalobcu.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorého prijatie potvrdil prvostupňový orgán mailom dňa 09.09.2025. Prvostupňový orgán dňa 06.10.2025 postúpil odvolanie odvolaciemu orgánu v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
4. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací orgán – primátor mesta Žilina v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. rozhodnutím č. 24869-1/2025-141319-1/2025-PRIM-FIA zo dňa 17.10.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolaniu zo dňa 08.09.2025 nevyhovel s ohľadom na skutočnosť, že požadované informácie mesto Žilina nemá k dispozícii. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul skutkový stav veci, odvolacie námietky žalobcu a následne k nim zaujal stanovisko. Žalovaný uviedol, že povinná osoba nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania infožiadosti ešte neexistovali alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom v infožiadosti. Mesto Žilina eviduje v súvislosti s porušovaním dopravných predpisov za požadované obdobie viac ako 20 000 správnych deliktov. Sprístupnenie požadovaných informácií (sprístupnenie podaných odvolaní voči rozhodnutiam mesta Žilina o udelení pokuty za dočasné parkovanie) by si vyžadovalo mechanické vyhľadávanie a triedenie údajov rozsiahleho množstva rozhodnutí, ktoré nie sú v tejto podobe evidované. Takýto postup by si vyžiadal neprimerané zaťaženie – neúmerné personálne a časové kapacity, čím by došlo k vážnemu narušeniu bežného chodu Mestského úradu v Žiline (Mestskej polície Žilina) a jeho zákonom stanovených činností. Primátor mesta Žilina po dôkladnom preverení zistil, že informáciami v požadovanej forme mesto Žilina nedisponuje, nakoľko nemá zákonnú povinnosť viesť evidenciu o tom, v ktorých konaniach boli podané odvolania, resp. ďalšie úkony a takúto informáciu by bolo nutné vytvoriť. Mesto Žilina ako povinná osoba nemala danú informáciu k dispozícii a nemá zákonnú povinnosť mať takúto informáciu k dispozícii.
Správna žaloba – žalobné body
5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia mesta Žilina z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
6. V úvode správnej žaloby zhrnul priebeh administratívneho konania a poukázal na nezákonný postup mesta Žilina, ktorý odvolanie zo dňa 08.09.2025 bezodkladne nepredložil odvolaciemu orgánu na rozhodnutie, aby odvolací orgán mohol rozhodnúť v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Namiesto toho upovedomil žalobcu dňa 06.10.2025 o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Uvedený postup nebol lege artis, nakoľko ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je tzv. lex specialis voči ustanoveniam Správneho poriadku, a preto podľa žalobcu nebolo možné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 2 Správneho poriadku.
7. Ďalej žalobca namietal, že mesto Žilina aplikovalo správne právne normy, avšak ich výklad nebol správny. Žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 211/2000 Z. z., pričom nesprávna aplikácia správnej právnej normy bola spôsobená zistením skutkového stavu nedostačujúcim na riadne posúdenie veci. Podľa žalobcu požadované informácie – odvolania proti rozhodnutiam o udelení pokuty za parkovanie – v čase podania infožiadosti buď existovali, ak boli podané, alebo neexistovali, ak neboli podané. Či ich má alebo nemá k dispozícii, teda či boli alebo neboli odvolania podané, žalovaný ani nezisťoval, iba uviedol, že požadované informácie nemá k dispozícii. Žalobca od žalovaného vôbec nežiadal „spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania žiadosti o informácie ešte neexistovali alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie“, naopak, žalobca v súlade so svojim zákonným oprávnením žiadal sprístupnenie informácií – podaných odvolaní proti rozhodnutiam o udelení pokuty za parkovanie bez toho, aby uvádzal akékoľvek kritériá alebo usporadúvanie požadovaných informácií, alebo vytváranie prehľadov alebo tabuliek z požadovaných informácií.
8. Žalobca tvrdenia mesta Žilina uvedené v prvostupňovom i napadnutom rozhodnutí považoval za účelové, s cieľom vyhnúť sa splneniu zákonnej povinnosti sprístupniť informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Nie je vecou žalobcu riešiť, skúmať alebo dokonca zohľadňovať to, či má alebo nemá žalovaný vedomosť o tom, či boli podané odvolania proti rozhodnutiam o udelení pokuty. Je však nespochybniteľným faktom, že povinná osoba, ako správny orgán riešiaci odvolania proti rozhodnutiam o udelení pokuty musí mať vedomosť o ich existencii alebo neexistencii, nakoľko právna úprava presne určuje povinnosti pri archivovaní dokumentov, pričom úložná doba pri archivácii spisov o právoplatne skončených správnych konaniach je určite dlhšia, ako obdobie, za ktoré žalobca požadoval sprístupnenie informácií, teda za roky 2023 až 2025.
9. Ďalej namietal tvrdenia mesta Žilina o sprístupnení informácií v žalobcom požadovanej forme, nakoľko nepožadoval informácie v nejakej konkrétnej forme, žalobca požadoval sprístupnenie podaných odvolaní. Žalobca nikdy netvrdil, že mesto Žilina má zákonnú povinnosť „viesť evidenciu o tom, v ktorých konaniach boli podané odvolania“, žalobca iba v súlade so svojim zákonným oprávnením v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. požaduje sprístupnenie informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Mesto Žilina ako povinná osoba však vôbec nezistil, či požadované informácie má alebo nemá k dispozícii, iba sa obmedzil na konštatovanie, že „nemá zákonnú povinnosť viesť evidenciu o tom, v ktorých konaniach boli podané odvolania“ a z uvedeného dôvodu uviedol, že „požadované informácie nemá k dispozícii“.
10. Žalovaný v odôvodnení sám uviedol, že za požadované obdobie mesto Žilina eviduje v súvislosti s porušovaním dopravných predpisov viac ako 20 000 deliktov. Podľa žalobcu je nepochybné a zrejmé, že mesto požadované informácie má k dispozícii, akurát ich musí dohľadať v jednotlivých konaniach o jednotlivých deliktoch. Keďže mesto uviedlo počet deliktov, je zrejmé, že delikty eviduje, keďže vydáva rozhodnutia o správnom delikte, preto nie je možné tvrdiť, že „požadované informácie nemá k dispozícii“, a účelovo uvádzať, že nemá zákonnú povinnosť vytvárať špeciálnu evidenciu požadovaných informácií. Po preverení spisov by mesto Žilina buď zistilo, že boli podané nejaké odvolania proti rozhodnutiam o pokutách za parkovanie a sprístupnilo by žalobcovi požadovanú informáciu, alebo by zo spisov zistilo, že nebolo podané žiadne odvolanie proti rozhodnutiam o pokutách za parkovanie a iba vtedy by bolo mesto Žilina oprávnené zákonne vydať rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť požadované informácie, pretože ich naozaj nemá k dispozícii. Vzhľadom na uvedené mesto Žilina nedostatočne zistilo skutkový stav veci.
11. V závere správnej žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko výrok napadnutého rozhodnutia uvádza, že potvrdzuje napadnuté rozhodnutie č. 6481-1/2025-15950-1/2025-OVOS-OT vydané dňa 24.03.2025, pričom žalobca svoji odvolaním napadol iné rozhodnutie – č. 23190-1/2025-137685-1/2025- OVOS-OT zo dňa 04.09.2025. Zároveň namietal, že odvolacím orgánom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. je primátor mesta, nie samotné mesto, preto aj kvôli takto nesprávne formulovanému výroku je napádané rozhodnutie nezákonné.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu zotrval na dôvodoch správnosti napadnutého rozhodnutia. Zhrnul skutkový a právny stav veci, pričom následne sa vyjadril k žalobným bodom správnej žaloby, ktoré považoval za nedôvodné. Poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžik/1/2017 zo dňa 24.10.2018, pričom v zmysle právneho názoru v ňom vyslovenom rozhodol v predmetnej veci žalobcu. Zároveň uviedol, že druh a rozsah požadovaných informácií, ktoré žalobca požadoval sprístupniť v kontexte s jeho identifikáciou, ako advokáta, nepochybne smerujú k ich využitiu pri podnikateľskej činnosti žalobcu. Takýto postup je podľa žalovaného v rozpore s účelom zákona č. 211/2000 Z. z. Konanie žalobcu považoval za zneužitie práva, preto nie je na mieste aby podľa § 12 ods. 5 SSP bola takémuto konaniu súdom poskytnutá ochrana právam žalobcu.
13. Požadované informácie tvoria obsah administratívneho spisu o spáchaní priestupku, čo podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nie je informáciou. Mesto Žilina uvedené informácie nemá k dispozícii, pričom žalobca nerozlišuje medzi existenciou požadovanej informácie a situáciou, kedy informáciu povinná osoba nemá k dispozícii, nedisponuje ňou. Dôvodom nesprístupnenia informácie nebola skutočnosť, že informácia neexistuje. Na základe skutkových okolností prípadu, najmä toho, že informácie by bolo potrebné vyhľadávať v rámci 20 000 spisov o správnych deliktoch, čo objektívne predstavuje neúmernú personálnu záťaž a ohrozuje bezproblémový chod mesta Žilina, považoval záver o tom, že predmetnou informáciou mesto Žilina nedisponuje, za správny. Zistený skutkový stav považoval za dostatočný, nakoľko mesto Žilina nevedie zvlášť evidenciu o tom, ako postupovalo v ďalších úkonoch v spisoch, či došlo k odvolaniu, z akého dôvodu, pričom nemá zákonnú povinnosť túto evidenciu viesť.
14. Čo sa týka námietok nezrozumiteľnosti a zmätočnosti výroku napadnutého rozhodnutie, tieto považoval rovnako za nedôvodné, nakoľko je jasné, že napadnuté rozhodnutie ako odvolací orgán vydal primátor mesta Žilina a v kontexte napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnutie č. 23190-1/2025-137685-1/2025-OVIS-OT zo dňa 04.09.2025.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)
15. Žalobca v replike zopakoval dôvody podanej správnej žaloby a nestotožnil sa s tvrdeniami uvedenými žalovaným v jeho vyjadrení k správnej žalobe žalobcu. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o zneužití práva na informácie. K podaniu infožiadosti bol výslovne požiadaný klientom, ktorý si neželal, aby mal žalovaný akúkoľvek vedomosť o jeho identite. Požadované informácie netvoria obsah administratívneho spisu, ako tvrdí žalovaný, nakoľko uvedená argumentácia by vždy vylúčila možnosť sprístupnenia akéhokoľvek rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom konaní, čo je v rozpore s účelom zákona č. 211/2000 Z. z. V závere vyjadrenia poukázal na podaný protest prokurátora proti Všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Žilina č. 16/2024 zo dňa 10.12.2024 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych ciest na území mesta Žilina ako celku.
16. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu (podať dupliku) nevyužil.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
17. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil pojednávanie na deň 10.06.2026. Žalovaný podaním zo dňa 30.04.2026, doručeným správnemu súdu dňa 05.05.2026, ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pričom vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalobca v rámci prednesu uviedol, že zotrváva na dôvodnosti podanej správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu mesta Žilina v celom rozsahu a zdôraznil podstatné žalobné námietky, pre ktoré namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.
18. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie mesta Žilina podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z.; (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.
22. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.; Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
24. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z.; Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.
25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z.; (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). ( 3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
27. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z.; (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti iu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
28. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
29. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku; Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
30. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku; Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
31. Podľa § 46 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
33. Podľa § 53 Správneho poriadku; Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
34. Podľa § 57 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
35. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie o odmietnutí žiadosti žalobcu o poskytnutí informácie na základe infožiadosti z dôvodu, že mesto Žilina požadované informácie nemá k dispozícii.
36. V prvom rade správny súd uvádza, že v rámci správnej žaloby žalobca označil ako ďalšieho účastníka konania prvostupňový orgán – mesto Žilina, ktorý však v administratívnom konaní nemal postavenie účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. c) SSP. Jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím predpokladaným ustanovením § 27 ods. 1 SSP, teda podkladovým rozhodnutím pre iné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré samostatne súdnemu prieskumu nepodlieha. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo správnym súdom preskúmané v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, pretože vo vzťahu k výsledku administratívneho konania predstavuje jeden celok. Dôvodom na jeho prieskum nebol žalobcom navrhovaný postup podľa § 27 ods. 1 SSP, a preto nemal orgán verejnej správy prvého stupňa, teda mesto Žilina, postavenie účastníka konania.
37. Navyše správny súd uvádza, že ako žalovaného označil mesto Žilina, hoci v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je odvolacím orgánom primátor mesta, resp. starosta obce. Správny súd postupoval v zmysle ustanovenia § 4 písm. b) SSP v spojení s ustanovením § 32 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého žalovaným, teda orgánom verejnej správy môže byť len mesto/obec a nie jej štatutár (viď Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/1/2025).
38. Správny súd za nedôvodnú považoval žalobnú námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonný postup mesta Žilina s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho poriadku, keď prvostupňový orgán odvolanie žalobcu nepostúpil odvolaciemu orgánu bezodkladne v rámci 15-dňovej lehoty na
rozhodnutie odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Moment plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní pre odvolací orgán, v tomto prípade žalovaného, treba odvodzovať od § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Lehota na rozhodnutie odvolacím orgánom sa začína počítať od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu (primátorovi žalovaného) povinnou osobou (žalovaný, resp. mesto Žilina). Infozákon osobitne nerieši dobu od podania odvolania povinnej osobe do predloženia odvolania odvolaciemu orgánu. Je preto potrebné postupovať podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého sa naň vzťahuje Správny poriadok, v spojení s § 57 ods. 2 Správneho poriadku v účinnom znení. Ten stanovuje, že prvostupňový orgán predloží odvolanie spolu s administratívnym spisom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. V prejednávanej veci je nesporné, že lehota na predloženie odvolania spolu s administratívnym spisom dodržaná bola. Lehota 15 dní na rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu teda začala plynúť až po predložení veci mestom Žilina, pretože v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatnila zásada prednosti špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou (viď Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/23/2024 zo dňa 29.10.2025 a porovnaj napr. Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž- o-KS/259/2004 z 28.09.2005, sp. zn. 2Sži/7/2011 z 21.03.2012, sp. zn. 3Sži/19/2012 zo 04.12.2012, sp. zn. 2Sži/7/2012 z 27.03.2013, sp. zn. 5Sži/8/2012 z 15.08.2013).
39. Infozákon je všeobecne záväzným právnym predpisom komplexne upravujúcim právo na prístup k informáciám, ktoré je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR, podľa ktorého sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Týka sa všetkých informácií, ktoré majú orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie k dispozícii, okrem tých, ktoré je potrebné chrániť vo verejnom záujme, a ktoré zákon zo sprístupnenia výslovne vylučuje. Presadzuje sa ním princíp publicity verejnej správy a princíp „čo nie je tajné, je verejné“. Zákonodarca pritom zvolil koncepciu vymedzenia ústredného pojmu „informácia“ na tzv. zostatkovom princípe, a teda neobsahuje jej taxatívnu - pozitívnu enumeráciu. Naopak, v § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. určuje, že „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ V tejto súvislosti je rovnako relevantné ustanovenie § 3 ods. 4 citovaného zákona, ktoré zároveň výslovne určuje, že „Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“ Z uvedeného možno vyvodiť záver, že Infozákon je koncepčne postavený na maximalizácii možnosti akejkoľvek osoby (t.j. každého, resp. kohokoľvek) domáhať sa sprístupnenia akejkoľvek informácie, ak táto nie je zo sprístupnenia výslovne vylúčená.
40. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia mesta Žilina, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného a administratívneho spisu správny súd považoval za dôvodné žalobné námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií – podaných odvolaní voči rozhodnutiam mesta Žilina o udelení sankcie (pokuty) za dočasné parkovanie za predmetné obdobie bola skutočnosť, že požadované informácie nemá mesto Žilina k dispozícii. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že povinná osoba nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania infožiadosti ešte neexistovali alebo inak usporadúvať informácie, podľa kritérií stanovených žiadateľom v infožiadosti. Uvedené tvrdenia žalovaného sú podľa správneho súdu pravdivé a vyplývajú z právnej úpravy a účelu Infozákona. Avšak uvedené tvrdenia nie sú pravdivé vo vzťahu k podanej infožiadosti žalobcu, nakoľko tento nežiadal spracovanie, resp. vytvorenie novej informácie za použitia prehľadu alebo tabuľky žalovaným a rovnako žalobca neuviedol v infožiadosti žiadnu požadovanú formu sprístupnenia informácie.
41. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj len „kasačný súd“), ktorý v obdobnej veci posudzovanej podľa Infozákona rozhodol vo veci Rozsudkom sp. zn. 8Svk/26/2025 zo dňa 25.09.2025 a hoci sa jedná o odlišné skutkové okolnosti, závery tohto rozhodnutia možno aplikovať aj na prejednávaný prípad žalobcu. Správny súd upriamuje pozornosť na bod 22. tohto rozhodnutia, teda že: „Kasačný súd v zhode so správnym súdom ako aj žalovaným konštatuje, že ustanovenie § 3 ods. 1 Infozákona garantuje žiadateľom o informácie prístup len k tým informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba preto nemá povinnosť vytvárať kvalitatívne nové informácie podľa kritérií žiadateľa. Poukazuje však na to, že je potrebné rozlíšiť, či ide len o mechanické zhromaždenie už existujúcich informácií na účely sprístupnenia alebo o vytváranie kvalitatívne novej informácie (zahŕňajúce usporiadanie informácií podľa presných kritérií špecifikovaných žiadateľom, teda vytvorenie kvalitatívne nového dokumentu). Pokiaľ by sa na základe
žiadosti zo strany povinnej osoby žiadalo nielen mechanické vyhľadávanie a zhromažďovanie údajov, ktoré mala povinná osoba k dispozícii, ale vyžadovalo by sa aj ich kvalifikované spracovanie, pre ktoré by bol príznačný určitý vyšší stupeň intelektuálnej náročnosti potrebnej pri príprave odpovedi na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia či analýzy), išlo by o vytvorenie novej informácie, ktorej sprístupnenie možno odmietnuť z dôvodu, že takúto informáciu nemá povinná osoba k dispozícii.“ Ďalej správny súd poukazuje na bod 26. uvedeného rozhodnutia, ktoré rovnako možno aplikovať na daný prípad žalobcu : „Preto, ak sťažovateľ žiadal informácie o stave konaní, žiadal informácie, ktoré by sa mali v spise o podanom podnete nachádzať. Povinná osoba vstupom do spisu o podnete mohla požadované informácie (záver/stav konania) vyhľadať a sťažovateľovi sprístupniť. Žiadosť sťažovateľa neznela na vytváranie akejkoľvek novej informácie - nežiadal o vypracovanie analýzy, rozboru či stanoviska, nežiadal vyhľadané údaje kvalitatívne posudzovať či triediť - žiadal len podanie informácie o stave konania, ktorá sa musí v každom spise nachádzať, pričom sprístupnenie tejto informácie nevyžaduje žiadnu intelektuálnu či tvorivú činnosť povinnej osoby, len jej mechanické vyhľadanie. Skutočnosť, že v informačnom systéme prokuratúry táto informácia nie je priamo vedená ako samostatná položka, nemá a nemôže mať vplyv na sprístupnenie požadovanej informácie, keď táto informácia sa nachádza priamo v jednotlivých spisoch a povinná osoba ju môže vyhľadať. Uvedený argument by totiž viedol k absurdným dôsledkom, keď by povinné osoby sprístupňovali len tie informácie, ktoré priamo vedú vo svojich registroch, čo by bolo v rozpore s právom na prístup k informáciám.“ Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobca nežiadal o spracovanie vyhľadaných informácií do tabuliek alebo prehľadov, ako v napadnutom rozhodnutí uvádzal žalovaný, ale žiadal len o ich (mechanické) vyhľadanie a sprístupnenie postupom podľa Infozákona, čím realizoval svoje právo na prístup k informáciám v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom v danom prípade nebolo relevantné, že žiadateľom o sprístupnenie informácií je advokát, nakoľko podľa § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. je žiadateľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
42. Správny súd sa stotožnil so závermi kasačného súdu, a hoci v danom prípade žalobcu žalovaný uviedol, že „Mesto Žilina eviduje v súvislosti s porušovaním dopravných predpisov za požadované obdobie viac ako 20 000 správnych deliktov... a sprístupnenie informácií by si vyžadovalo mechanické vyhľadávanie a triedenie údajov z rozsiahleho množstva rozhodnutí...“, čo je nepochybne spojené s časovou náročnosťou vyhľadávania požadovaných informácií, avšak záver orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií v zmysle Infozákona nemôže a nesmieť byť založený z tohto dôvodu na tom, že požadované informácie nemá k dispozícii. V prípade časovej náročnosti vyhľadania informácie zákonodarca upravil inštitút predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z. alebo umožňuje povinnej osobe dohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie (§ 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.), ktorý by mohol byť pre povinnú osobu časovo menej náročný.
43. Nakoniec za dôvodnú považoval správny súd aj žalobnú námietku nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného. Mesto Žilina v predmetnej veci nesprístupnenia informácií na základe infožiadosti žalobcu rozhodlo prvostupňovým rozhodnutím č. 23190-1/2025-137685-1/2025- OVIS-OT zo dňa 04.09.2025, pričom žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... Rozhodnutie č. 6841-1/2025-15950-1/2025-OVOS-OT vydané dňa 24.03.2025 potvrdzuje a odvolaniu zo dňa 08.09.2025 nevyhovuje s ohľadom na skutočnosť, že požadované informácie mesto Žilina nemá k dispozícii.“
44. Správny súd uvádza, že náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy stanovuje ustanovenie § 47 Správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. Žalobou napadnuté rozhodnutie okrem výroku rovnako obsahuje i odôvodnenie rozhodnutia, pričom v odôvodnení (na rozdiel od výroku) žalovaný poukazuje na správne označené prvostupňové rozhodnutie č. 23190-1/2025-137685-1/2025-OVIS-OT zo dňa 04.09.2025. Odôvodnenie rozhodnutia vo všeobecnosti zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda a odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Aj vzhľadom na uvedené správny súd musel pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného aj z dôvodu nesúladu jeho výroku s odôvodnením.
45. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že správna žaloba je opodstatnená, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie mesta Žilina vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vzhľadom na uvedené správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie mesta Žilina a vec vrátil mestu Žilina na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní mesto Žilina opätovne posúdi podanú infožiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií a po dôkladnom zistení, či povinná osoba danými informáciami (podanými odvolaniami voči rozhodnutiam mesta o uložení sankcie (pokuty) za parkovanie) disponuje alebo nedisponuje (odvolania podané neboli) a posúdi, či v zmysle ustanovení Infozákona je povinnou osobou oprávnenou uvedené informácie sprístupniť alebo nie (s poukazom na ustanovenia § 8 až § 11a zákona č. 211/200 Z. z.). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný podľa § 191 ods. 6 SSP.
46. Návrh žalobca na postup podľa § 193 SSP prednesený na pojednávaní správny súd zamietol. V zmysle tohto ustanovenia správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Zároveň ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku by uložil osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Ak sa správny súd po zvážení dôvodov uvedených v správnej žalobe rozhodne, že bude postupovať podľa § 193 SSP, musí vykonať dokazovanie o tom, či skutočne existujú dôvody na nesprístupnenie informácie, pričom na tento účel by uložil žalovanému, aby uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. O uložení povinnosti, aby žalovaný uviedol dôvody, na základe ktorých nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť, by rozhodoval správny súd uznesením, ktoré by doručil žalovanému podľa ustanovenia § 148 ods. 2 písm. c) SSP. Správny súd prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia infožiadosti žalobcu ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, a teda nezvolil fakultatívny postup podľa uvedeného ustanovenia a neuložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadované informácie po predchádzajúcom vyžiadaní si predmetnej informácie (resp. dôvodov nesprístupnenia informácií) správnym súdom od žalovaného. V súlade s vysloveným právnym názorom súdu žalovaný opätovne posúdi, či v prípade existencie požadovaných informácií je povinná osoba oprávnená na ich sprístupnenie žalobcovi podľa Infozákona.
47. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 48. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.