Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-1418-2025.pdf
PDF · 136.61 KB
Case nature
Subarea
7Ek/1418/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C., práv. zast.: JUDr. Tomáš Jánošík, advokát so sídlom Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, o vymoženie 963,14 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Cirbes, exekútorský úrad so sídlom Študentská 1, 040 01 Košice, IČO: 31949266, pod sp. zn. 293EX 460/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e v časti o vymoženie istiny 373,96 Eur.
II. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie istiny 589,18 Eur súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026 z a m i e t a.
III. Súd m e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026 tak, že žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (vrátane tohto sťažnostného konania).
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala jednotlivé doložené listiny, ako úkony smerujúce k vymáhaniu daňových nedoplatkov zo strany oprávneného, konkrétne uvedené v bode 5. tohto uznesenia. Exekučné tituly vydané Colným úradom Michalovce: písm. a) až písm.i) boli adresované právnej predchodkyni povinného, neb. D. B., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX; exekučný titul pod písm. j), vydaný Daňovým úradom Košice, bol určený už súčasnému povinnému: A. B.. Oprávnený v porovnaní so svojím tvrdením preukázal úkon smerujúci k vymáhaniu nedoplatku voči neb. D. B.: Výzvu Daňového úradu Košice, pob. Trebišov zo dňa 29. 10. 2015, vydanú podľa § 80 zák. č. 563/2009 Z.z. ktorú táto osobne prevzala dňa 14. 11. 2015. Colný úrad Michalovce prihlásil do dedičského konania po poručiteľke, neb. D. B., svoju pohľadávku podľa exekučných titulov a) až i) a teda podľa už uvedeného Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 9D/274/2016, Dnot. 103/2016, zo dňa 25. 08. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 2016, nadobudol prihlásenú pohľadávku (daňový nedoplatok) dedič, ako daňový dlžník (súčasný povinný) v pomere 3/5- iny k celku vo výške 803,94 Eur. Daňový dlžník - súčasný povinný pohľadávku v dedičskom konaní neodmietol, čím túto nadobudol a uznal (uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť); zároveň vzal na seba povinnosť pohľadávku uvedenú v osvedčení o dedičstve uhradiť. Ďalej, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o dedičstve, oprávnený preukazuje listinami úkony pre vymoženie
daňového nedoplatku, ktoré vykonal voči dedičovi po poručiteľke - povinnému: A. B. (bod 5. tohto uznesenia). Ako je zrejmé, úkony boli vykonávané priebežne, vždy v rámci plynutia 6 ročnej premlčacej lehoty od konca každého kalendárneho roku, t.j. v rokoch 2016, 2018, 2019, 2021, 2022, na ktoré nadväzuje začatie predmetného exekučného konania doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 13. 05. 2025. Z týchto úkonov majú napríklad význam viaceré výzvy podľa § 80 zákona č. 563/2009 Z.z. s účinkom, že začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Oprávnený ku každému úkonu preukazuje aj doručovanie povinnému, a to aj formou Verejnej vyhlášky, čo sa považuje za doručenie do vlastných rúk. Počas daňového exekučného konania šesťročná premlčacia lehota neplynie, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa dlžníkovi nedoručuje. Vyššia súdna úradníčka na základe preukázaných úkonov smerujúcich k vymáhaniu daňového nedoplatku, sa stotožnila s vyjadrením oprávneného, že k premlčaniu daňových nedoplatkov v danom prípade nedošlo, v tomto smere dôvody na zastavenie exekúcie nevidí. Čo sa týka exekučného titulu Daňového úradu Košice, výkaz daňových nedoplatkov sp.zn. 101811314/2021, zo dňa 27. 09. 2021, pod písm. j), v celkovej sume: 159,20 Eur, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa: 27. 09. 2021 pre súčasného povinného, obsahujúci členenie daňových nedoplatkov podľa § 89 ods. 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z.: konkrétne čísla právoplatných rozhodnutí a dátumy pôvodnej splatnosti dane: rok 2011 a tomu zodpovedajúce daňové nedoplatky, vyššia súdna úradníčka uviedla, že Daňový úrad v tomto smere preukázal Výzvu zo dňa 29. 10. 2015 (bod 4. tohto uznesenia, časť b) Vyjadrenie Daňového úradu Košice - pobočka Spišská Nová Ves), adresovanú v tom čase žijúcej D. B. podľa § 80 zákona č. 563/2009 Z.z. tu uvedené jednotlivé rozhodnutia, ktoré obsahuje exekučný titul písm. j), ktorú prevzala D. B. do vlastných rúk dňa 14. 11. 2015, teda v rámci plynutia šesťročnej premlčacej lehoty od roku 2011. Ďalej je preukázaná výzva Daňového úradu Košice, pob. Trebišov, zo dňa 22. 09. 2021, podľa § 80 zák. č. 563/2009 Z.z. adresovaná A. B. (bod 4. tohto uznesenia, časť b) Vyjadrenie Daňového úradu Košice
- pobočka Spišská Nová Ves), nakoľko dedičom - právnym nástupcom po neb. D. B. sa stal súčasný povinný na základe už uvedeného osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 2016 (v rámci plynutia 6 ročnej premlčacej lehoty od 14. 11. 2015 - vyššie uvedené prevzatie výzvy D. B.). Výzva bola doručovaná poštou ako zásielka určená do vlastných rúk súčasnému povinnému na adresu: 075 01 Trebišov, uložená na pošte dňa 28. 09. 2021, ktorú povinný v odbernej lehote neprevzal, zásielka sa vrátila späť daňovému úradu dňa 15. 10. 2021, čím nastalo jej účinné doručenie aj keď sa adresát o tomto nedozvedel. Keďže súčasný povinný daňový nedoplatok neuhradil, daňový úrad vydal exekučný titul sp.zn. 101811314/2021, zo dňa 27. 09. 2021, pod písm. j), ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 09. 2021. Ako je zrejmé od roku 2021, oprávnený podal predmetný návrh na vykonanie exekúcie v roku 2025 v rámci plynutia šesťročnej premlčacej lehoty na vymáhanie aj tohto daňového nedoplatku. Vyššia súdna úradníčka aj v tomto smere konštatovala, že námietka premlčania zo strany povinného nie je dôvodná pre zastavenie exekúcie.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil povinný tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania podľa § 85 Daňového poriadku. Výklad súdu vedie k absurdnému a proti účelovému záveru, podľa ktorého je právo štátu na vymáhanie daňových nedoplatkov prakticky časovo neobmedzené, pokiaľ správca dane v ľubovoľných časových intervaloch vykoná formálny úkon. Účelom inštitútu premlčania je pritom ochrana právnej istoty daňového subjektu a zabránenie nekonečnej vymáhateľnosti verejnoprávnych pohľadávok. Výklad prijatý súdom tento účel popiera. Napadnuté uznesenie je založené na rozsiahlej reprodukcii skutkových a právnych tvrdení oprávneného a colného úradu, avšak bez ich kritického posúdenia. Súd sa nezaoberal otázkou či jednotlivé výzvy boli spôsobilé vyvolať účinky prerušenia premlčania a či boli doručované v súlade so zákonom, najmä ak ide o opakované použitie fikcie doručenia podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku alebo doručovanie verejnou vyhláškou. Formálne konštatovanie, že zásielka bola „adresát neznámy,“ nemôže automaticky zakladať účinky riadneho doručenia, ak nie je preukázané, že správca dane vyvinul primeranú aktivitu na zistenie skutočného pobytu daňového subjektu. Z obsahu spisu vyplýva, že viaceré kľúčové výzvy, o ktoré sa súd opiera pri posudzovaní premlčania, boli považované za doručené fikciou alebo verejnou vyhláškou, bez toho, aby bolo preukázané splnenie zákonných podmienok takéhoto postupu. V prípade doručovania písomností orgánmi verejnej správy nejde o vzťah medzi súkromnými osobami, ale o výkon verejnej moci, pri ktorom sa od štátnych orgánov oprávnene vyžaduje vyššia miera odbornej starostlivosti. Správca dane a colný úrad ako orgány verejnej moci majú nielen možnosť, ale aj reálnu povinnosť využívať dostupné zákonné nástroje na zistenie pobytu daňového subjektu, najmä prostredníctvom Registra obyvateľov SR, resp. iných informačných systémov verejnej správy, ku ktorým majú štátne orgány prístup a ktoré sú určené práve na účely riadneho výkonu verejnej moci. Súd sa s námietkou doručovania vecne nevysporiadal.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne. Vyššia súdna úradníčka v uznesení správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Oprávnený sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, v ktorom súd riadne a zákonne odôvodnil nedôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V sťažnosti povinného nie sú uvedené žiadne tvrdenia alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver o nezákonnosti alebo nesprávnosti napadnutého uznesenia.
4. Na výzvu súdu oprávnený podaním zo dňa 06. 06. 2026 doplnil, že povinný ako dedič po poručiteľovi bol Výzvou zn. 680048076/2016 zo dňa 29. 09. 2016 vyzvaný na úhradu daňového nedoplatku vo výške 803,94 Eur. Predmetnú výzvu zasielal colný úrad na adresu E. XXXX/XX, XXX XX C., uvedenú v osvedčení o dedičstve. Priamo na dedičskom pojednávaní notár overuje totožnosť prítomných dedičov podľa predložených dokladov totožnosti (občiansky preukaz, pas). Zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Predmetná výzva bola daňovému dlžníkovi doručená fikciou v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a považuje sa za doručenú dňa 04. 10. 2016. Listom zo dňa 09. 11. 2016 doručeným na colný úrad dňa 16. 11. 2016, zaevidovaným pod zn. 1706598/2016 vniesol povinný námietku premlčania. V predmetnom liste viedol ako adresu pobytu, E. XXXX/XX, XXX XX C.. Inú adresu povinný colnému úradu neoznámil. V roku 2018 vyzval colný úrad opätovne povinného Výzvou zn. 680014055/2018 zo dňa 12. 03.2 018 na úhradu daňového nedoplatku vo výške 803,94 €. Aj v tomto prípade zasielal colný úrad výzvu na adresu E. XXXX/XX, XXX XX C., uvedenú jednak v osvedčení o dedičstve ako aj v liste, ktorým vzniesol povinný námietku premlčania a ktorú sám ako adresu pobytu uviedol. Zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou pošty, „adresát neznámy“. Predmetná výzva bola daňovému dlžníkovi doručená fikciou v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a považuje sa za doručenú dňa 19. 03. 2016. Oprávnený ďalej uviedol, že z dôvodu koncentračnej zásady môže povinný po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal, že mu neboli doručené výzvy na úhradu, na výzvu na úhradu reagoval listom zo dňa 09. 11. 2016 doručeným na colný úrad dňa 16. 11. 2016, ktorým vniesol povinný námietku premlčania. V predmetnom liste povinný uviedol ako adresu svojho pobytu: E. XXXX/ XX, XXX XX C.. Inú adresu povinný colnému úradu neoznámil. Podľa názoru oprávneného sa povinný nemôže účinne dovolávať nedoručenia výziev, pokiaľ sám colnému úradu uviedol adresu svojho pobytu: E. XXXX/XX, XXX XX C.. Ak niekto uvedie druhú stranu do omylu, tým že uvedie adresu svojho pobytu, na ktorej potom nepreberá zásielky a následne sa dovoláva neplatnosti doručenia, ktoré sám spôsobil, je potrebné akceptovať fikciu doručenia, nakoľko tento princíp zabraňuje zneužívaniu práva a chráni druhú stranu, ktorá konala v dobrej viere.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 69 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení účinnom do 31. 12. 2011, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
13. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení účinnom do 31. 12. 2011, odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.
14. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Daňový poriadok“), ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len "miesto doručenia"); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.
15. Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
16. Podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku, ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.
17. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
18. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.
19. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
20. Podľa § 165 ods. 3 Daňového poriadku, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov.
21. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola čiastočne podaná dôvodne, v dôsledku čoho súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď povinný námietku premlčania vzniesol v časti vymáhaného nároku oprávnene.
22. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinného, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu a relevantnou právnou úpravou, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej
súdnej úradníčky vychádza v časti z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna úradníčka nesprávne právne posúdila otázku premlčania niektorých vymáhaných nárokov.
23. Úvodom, sťažnostný súd pripomína, že exekučným titulom v danej veci je: a) rozhodnutie Colného úradu Čierna nad Tisou, spisová značka: 48380/2007-5364, dátum vydania: 25. 10. 2007, vykonateľné: 04. 12. 2007, b) rozhodnutie Colného úradu Michalovce - Pobočka colného úradu Trebišov, sp. zn. 23407/2008-5364, dátum vydania: 28. 05. 2008, vykonateľné: 03. 07. 2008, c) rozhodnutie Colného úradu Michalovce - Pobočka colného úradu Trebišov, sp. zn. 37827/2008-5364, dátum vydania: 17. 09. 2008, vykonateľné: 29. 10. 2008, d) rozhodnutie Colného úradu Michalovce, sp. zn. 46660/2008-5364, dátum vydania: 24. 11. 2008, vykonateľné 02. 01. 2009, e) rozhodnutie Colného úradu Michalovce, sp. zn. 11123/2009-5331, dátum vydania: 02. 03. 2009, vykonateľné: 08. 04. 2009, f) rozhodnutie Colného úradu Michalovce - Pobočka Colného úradu Trebišov, sp. zn. 26223/2010-5364, dátum vydania: 14. 10. 2010, vykonateľné: 18. 11. 2010, g) rozhodnutie Colného úradu Michalovce, sp. zn. 26955/2010-5331, dátum vydania: 25. 10. 2010, vykonateľné: 30. 11. 2010 h) rozhodnutie Colného úradu Michalovce, sp. zn. 4086/2011-5331, dátum vydania: 01. 02. 2011, vykonateľné: 09. 03. 2011, i) rozhodnutie Colného úradu Michalovce, sp. zn.: 23107/2011-5331, dátum vydania: 08. 09. 2011, vykonateľné: 18. 10. 2011, j) Výkaz daňových nedoplatkov vydaný Daňovým úradom Košice, pobočka Trebišov, sp. zn. 101811314/2021, dátum vydania: 27. 09. 2021, dátum vykonateľnosti: 27. 09. 2021. Z exekučných titulov a) až i) sa v exekúcii vymáha spolu suma 803,94 Eur; z exekučného titulu j) sa vymáha suma 159,20 Eur. Nebolo sporné, že sa jednalo o daňové nedoplatky vyrubené právnej predchodkyne povinného D. B., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, pričom povinný sa stal v zmysle Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 9D/274/2016, Dnot 103/2016, zo dňa 25. 08. 2016 jedným z jej dedičov (v pomere 3/5 k celku), a teda povinnosť zaplatiť daňové nedoplatky na neho prešla v rámci dedičskej zodpovednosti.
24. Vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení konštatovala nedôvodnosť námietky premlčania vznesenej povinným, keď v prípade jednotlivých exekučných titulov došlo k predĺženiu premlčacej lehoty výzvami podľa § 80 Daňového poriadku. Povinný v rámci podanej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie premlčania, doručovanie výziev podľa § 80 Daňového poriadku a použitie fikcie doručenia a verejnej vyhlášky. Súdu vyčítal, že sa nezaoberal tým či jednotlivé výzvy boli spôsobilé vyvolať účinky prerušenia premlčania a či boli doručované v súlade so zákonom.
25. V rámci sťažnostného konania sa tak spornou stala predovšetkým otázka doručovania, pričom sťažnostný súd sa zameral najmä na výzvy realizované podľa § 80 Daňového poriadku adresované povinnému (konkrétne výzvu zo dňa 29. 09. 2016 a zo dňa 12. 03. 2018), pretože práve od týchto výziev (najmä od výzvy zo dňa 29. 09. 2016) oprávnený vo svojom vyjadrení odvíjal predĺženie premlčacej lehoty podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku. Hoci povinný nedoručenie výziev namietal až v rámci sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, je potrebné uviesť, že predmetné výzvy oprávnený predložil ako listinný dôkaz k vyjadreniu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom toto vyjadrenie bolo povinnému doručené až spolu s napadnutým uznesením vyššej súdnej úradníčky. Na tieto listinné dôkazy preto povinný mohol reagovať najskôr v rámci podanej sťažnosti, v dôsledku čoho má sťažnostný súd za to, že by tu nebolo na mieste aplikovať koncentračnú zásadu exekučného konania. Podstatné totiž je, že povinný námietku premlčania ako takú uplatnil včas.
26. Zároveň, súd prvej inštancie vo vzťahu k právnym účinkom výziev podľa § 80 Daňového poriadku považuje za potrebné zdôrazniť druhú podstatnú skutočnosť, na ktorú sa zameral, a to že plynutie 6
- ročnej premlčacej lehoty na vymáhanie daňových nedoplatkov je možné predĺžiť len za podmienok
uvedených v § 85 ods. 1 Daňového poriadku. Inak povedané, aby došlo k predĺženiu plynutia premlčacej lehoty, výzva podľa § 80 Daňového poriadku musí byť správcom dane doručená v lehote 6 rokov po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Po uplynutí tejto lehoty Daňový poriadok s doručením výzvy (prvej ani opakovanej) nespája následok začatia plynutia novej 6 - ročnej premlčacej lehoty na úhradu daňových nedoplatkov, a to ani v prípade ak je výzva opätovne uskutočnená v rámci už obnovenej novej lehoty. Uvedený právny názor podporuje sťažnostný súd i poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 36/2011 zo dňa 30. 12. 2012. Nové plynutie premlčacej lehoty je tak podľa znenia § 85 ods. 1 Daňového poriadku viazané na doručenie výzvy podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku daňovému subjektu (dlžníkovi) v 6 - ročnej premlčacej lehote na jeho vymáhanie počítanej od skončenia kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol (ak osobitný predpis neustanovuje inak), teda len s výzvou uplatnenou v tejto lehote je spojený následok začatia plynutia novej premlčacej lehoty (porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 72S/5/2020 zo dňa 09. 06. 2022). Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec sa potom sťažnostný súd pre posúdenie námietky premlčania zaoberal i tým či výzvy podľa § 80 Daňového poriadku adresované povinnému boli realizované v 6 - ročnej premlčacej lehote počítanej od skončenia kalendárneho roka, v ktorom ten-ktorý daňový nedoplatok vznikol.
27. Vo vzťahu k exekučným titulom a) až i) vydaným colnými úradmi súd prvej inštancie poukazuje na to, že správca dane pre vymoženie týchto daňových nedoplatkov viedol daňové exekučné konania, ktoré boli začaté za života D. B. (pre exekučné tituly a) až e) dňa 26. 10. 2010 a pre exekučné tituly f) až i) dňa 23. 04. 2015) a zastavené boli rozhodnutím č. 680031319/2016 zo dňa 20.06.2016 z dôvodu úmrtia daňovej dlžníčky. Po zastavení daňového exekučného konania (20. 06. 2016) proti D. B., správca dane na podklade Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 9D/274/2016 realizoval dňa 29. 09. 2016 voči povinnému prvú Výzvu podľa § 80 Daňového poriadku na zaplatenie daňových nedoplatkov v zmysle exekučných titulov a) až i). Ako z predloženej výzvy vyplýva, túto výzvu správca dane zaslal povinnému na adresu E. XXXX/XX, XXX XX C., z ktorej sa zásielka vrátila neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na to, že výzva bola doručená fikciou doručenia podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku, s ktorou argumentáciou sa však sťažnostný súd nestotožnil. Aby bolo totiž možné uplatniť fikciu doručenia podľa Daňového poriadku má súd prvej inštancie za to, že musí ísť o doručenie na adresu podľa § 30 ods. 5 Daňového poriadku, teda na adresu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane alebo inak na adresu trvalého pobytu (ďalej len „miesto doručenia“). Práve § 31 ods. 4 Daňového poriadku pojem „miesto doručenia“ používa. Výzva zo dňa 29. 09. 2016 však nebola doručovaná na žiadnu takúto adresu, keď nešlo o adresu, ktorú by sám povinný oznámil správcovi dane (sám oprávnený potvrdil, že sa jednalo o adresu vyplývajúcu z osvedčenia o dedičstve) a súčasne nešlo ani o adresu trvalého pobytu, keď od 08. 06. 2015 mal povinný hlásený trvalý pobyt na adrese: mesto Trebišov. Možno tak konštatovať, že Výzva zo dňa 29. 09. 2016 nespôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty tak, ako tvrdil oprávnený, pretože povinnému nebola doručená v súlade s Daňovým poriadkom. Táto výzva tak nevyvovala žiadne právne účinky. Následne správca dane realizoval Výzvu podľa § 80 Daňového poriadku aj dňa 12. 03. 2018, opäť na zaplatenie daňových nedoplatkov v zmysle exekučných titulov a) až i), pričom ako z predloženej výzvy vyplýva, túto výzvu správca dane zaslal povinnému opäť na adresu E. XXXX/XX, XXX XX C., z ktorej sa zásielka vrátila tiež neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy. V súvislosti s doručovaním tejto výzvy však oprávnený predložil súdu písomné podanie povinného zo dňa 09. 11. 2016 adresované Colnému úradu Michalovce, v ktorom podaní povinný uviedol ako svoju adresu práve adresu E. XXXX/XX, XXX XX C.. Povinný tak sám vo vzťahu k správcovi dane označil adresu E. XXXX/XX, XXX XX C. ako svoju kontaktnú adresu. Táto adresa tak nadobudla status „miesta doručenia“ podľa § 30 ods. 5 Daňového poriadku, čo znamená, že vo vzťahu k tejto adrese a k doručovaniu Výzvy zo dňa 12. 03. 2018 následne správca dane mohol uplatniť fikciu doručenia podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku a Výzva zo dňa 12. 03. 2018 sa považovala za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvedel. Výzva zo dňa 12. 03. 2018 tak bola povinnému účinne a v súlade s Daňovým poriadkom doručená podľa pripojenej obálky dňa 19. 03. 2018.
28. Hoci povinný namietal nedostatočné aktívne zisťovanie jeho pobytu správcom dane, súd prvej inštancie musí konštatovať, že správca dane postupoval v súlade so zákonom. Daňový poriadok správcovi dane neukladá žiadne povinnosti v súvislosti s pátraním po pobyte daňového dlžníka a doručovanie písomností obmedzuje na doručovanie elektronickými prostriedkami a ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého
pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (§ 30 ods. 5 Daňového poriadku). Je to práve daňový dlžník, ktorý má dbať na to, že správca dane má k dispozícii adresu, na ktorú je možné daňovému dlžníkovi fakticky doručiť písomnosti, resp. takúto adresu má mať evidovanú v registri obyvateľov. V opačnom prípade Daňový poriadok umožňuje správcovi dane doručovať písomnosti práve prostredníctvom inštitútu fikcie doručenia, čo odzrkadľuje práve právna úprava v § 31 Daňového poriadku. Navyše súd prvej inštancie poukazuje na to, že niet pochybností o tom, že povinný mal vedomosť o daňových nedoplatkoch, keď tieto boli zahrnuté do pasív dedičstva po poručiteľke D. B. a tiež reagoval na výzvu daňového úradu písomným podaním zo dňa 09. 11. 2016. Možno tak konštatovať, že povinný sa naopak vyhýbal plneniu povinnosti zaplatiť daňové nedoplatky. Napokon, nemožno opomenúť, že pokiaľ by aj správca dane vykonal zisťovanie pobytu povinného napr. v registri obyvateľov zistil by, že povinný má od 08. 06. 2015 hlásený trvalý pobyt na adrese: D. C., a teda je viac ako otázne či by sa zásielku povinnému podarilo doručiť na túto adresu.
29. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd konštatuje, že tou výzvou, ktorá mohla spôsobiť začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, bola práve Výzva podľa § 80 Daňového poriadku zo dňa 12. 03. 2018. Ďalej sa preto súd prvej inštancie zaoberal tým či táto výzva bola uskutočnená v 6 - ročnej premlčacej lehote počítanej od skončenia kalendárneho roka, v ktorom ten-ktorý vymáhaný daňový nedoplatok vznikol. Tu je potrebné doplniť, že pokiaľ aj v minulosti došlo k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty (vo vzťahu k pôvodnej daňovej dlžníčke) nemalo to vplyv na právne posúdenie, pretože § 85 ods. 1 Daňového poriadku jasne hovorí o potrebe realizovania výzvy v 6 - ročnej premlčacej lehote počítanej od skončenia kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
30. Vo vzťahu k exekučnému titulu a) súd prvej inštancie poukazuje na to, že tento nedoplatok vznikol v roku 2007, od 01. 01. 2008 tak začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota, ktorej plynutie sa s poukazom na § 69 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení účinnom do 31. 12. 2011 prerušilo dňa 30. 11. 2010 právoplatnosťou daňovej exekučnej výzvy realizovanej v rámci daňového exekučného konania začatého dňa 26. 10. 2010. Zo 6-ročnej (72-mesačnej) premlčacej lehoty tak uplynulo 34 mesiacov a 29 dní. Po zastavení daňového exekučného konania, t.j. od 21. 06. 2016 plynutie premlčacej lehoty pokračovalo, pričom do 19. 03. 2018 z premlčacej lehoty uplynulo 20 mesiacov a 27 dní. Výzva zo dňa 12. 03. 2018 tak povinnému bola doručená v 6-ročnej premlčacej lehote, a teda spôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená, t.j. od 01. 01. 2019 a uplynula by 01. 01. 2025. Na plynutie premlčacej lehoty malo ďalej vplyv začatie daňového exekučného konania voči povinnému, ktoré bolo s poukazom na § 90 ods. 1 Daňového poriadku začaté dňa 11. 11. 2019 vydaním rozhodnutia zn. 680053913/2019 zo dňa 11. 11. 2019. Z novej 6-ročnej premlčacej lehoty tak do začatia daňového exekučného konania uplynulo 10 mesiacov a 9 dní a zostalo 5 rokov, 1 mesiac a 21 dní, pričom počas trvania daňového exekučného konania premlčacia lehota s poukazom na § 85 ods. 2 Daňového poriadku neplynula. Dňa 28. 11. 2022 došlo rozhodnutím zn. 680036673/2022 zo dňa 31. 08. 2022 k právoplatnému zastaveniu daňového exekučné konania, a teda od 28. 11. 2022 pokračovalo plynutie premlčacej lehoty (nezačala plynúť nová 6-ročná) s tým, že premlčacia lehota by uplynula začiatkom roku 2028. Keďže návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 13. 05. 2025 stalo sa tak v priebehu plynutia premlčacej lehoty, a súd prvej inštancie preto konštatuje, že nárok vymáhaný na podklade exekučného titulu a) nie je premlčaný.
31. Vo vzťahu k exekučným titulom b), c) a d) súd prvej inštancie poukazuje na to, že tieto nedoplatky vznikli v roku 2008, od 01. 01. 2009 tak začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota, ktorej plynutie sa s poukazom na § 69 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení účinnom do 31. 12. 2011 prerušilo dňa 30. 11. 2010 právoplatnosťou daňovej exekučnej výzvy realizovanej v rámci daňového exekučného konania začatého dňa 26. 10. 2010. Zo 6-ročnej (72-mesačnej) premlčacej lehoty tak uplynulo 22 mesiacov a 27 dní. Po zastavení daňového exekučného konania, t.j. od 21. 06. 2016 plynutie premlčacej lehoty pokračovalo, pričom do 19. 03. 2018 z premlčacej lehoty uplynulo 20 mesiacov a 27 dní. Výzva zo dňa 12. 03. 2018 tak bola povinnému doručená v 6-ročnej premlčacej lehote, a teda spôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená, t.j. od 01. 01. 2019 a uplynula by 01. 01. 2025. Na plynutie premlčacej lehoty malo ďalej vplyv začatie daňového exekučného konania voči povinnému, ktoré bolo s poukazom na § 90 ods. 1 Daňového poriadku začaté dňa 11. 11. 2019 vydaním rozhodnutia zn. 680053913/2019 zo dňa 11. 11. 2019. Z novej 6-ročnej premlčacej lehoty tak do začatia daňového exekučného konania uplynulo 10 mesiacov a 9 dní a zostalo 5 rokov, 1 mesiac a 21 dní, pričom
počas trvania daňového exekučného konania premlčacia lehota s poukazom na § 85 ods. 2 Daňového poriadku neplynula. Dňa 28. 11. 2022 došlo rozhodnutím zn. 680036673/2022 zo dňa 31. 08. 2022 k právoplatnému zastaveniu daňového exekučné konania, a teda od 29. 11. 2022 pokračovalo plynutie premlčacej lehoty (nezačala plynúť nová 6-ročná) s tým, že premlčacia lehota by uplynula začiatkom roku 2028. Keďže návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 13. 05. 2025 stalo sa tak v priebehu plynutia premlčacej lehoty, a súd prvej inštancie preto konštatuje, že nárok vymáhaný na podklade exekučných titulov b), c) a d) nie je premlčaný.
32. Vo vzťahu k exekučnému titulu e) súd prvej inštancie poukazuje na to, že tento nedoplatok vznikol v roku 2009, od 01. 01. 2010 tak začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota, ktorej plynutie sa s poukazom na § 69 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení účinnom do 31. 12. 2011 prerušilo dňa 30. 11. 2010 právoplatnosťou daňovej exekučnej výzvy realizovanej v rámci daňového exekučného konania začatého dňa 26. 10. 2010. Zo 6-ročnej (72-mesačnej) premlčacej lehoty tak uplynulo 10 mesiacov a 27 dní. Po zastavení daňového exekučného konania, t.j. od 21. 06. 2016 plynutie premlčacej lehoty pokračovalo, pričom do 19. 03. 2018 z premlčacej lehoty uplynulo 20 mesiacov a 27 dní. Výzva zo dňa 12. 03. 2018 tak bola povinnému doručená v 6-ročnej premlčacej lehote, a teda spôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená, t.j. od 01. 01. 2019 a uplynula by 01. 01. 2025. Na plynutie premlčacej lehoty malo ďalej vplyv začatie daňového exekučného konania voči povinnému, ktoré bolo s poukazom na § 90 ods. 1 Daňového poriadku začaté dňa 11. 11. 2019 vydaním rozhodnutia zn. 680053913/2019 zo dňa 11. 11. 2019. Z novej 6-ročnej premlčacej lehoty tak do začatia daňového exekučného konania uplynulo 10 mesiacov a 9 dní a zostalo 5 rokov, 1 mesiac a 21 dní, pričom počas trvania daňového exekučného konania premlčacia lehota s poukazom na § 85 ods. 2 Daňového poriadku neplynula. Dňa 28. 11. 2022 došlo rozhodnutím zn. 680036673/2022 zo dňa 31. 08. 2022 k právoplatnému zastaveniu daňového exekučné konania, a teda od 28. 11. 2022 pokračovalo plynutie premlčacej lehoty (nezačala plynúť nová 6-ročná) s tým, že premlčacia lehota by uplynula začiatkom roku 2028. Keďže návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 13. 05. 2025 stalo sa tak v priebehu plynutia premlčacej lehoty, a súd prvej inštancie preto konštatuje, že nárok vymáhaný na podklade exekučného titulu e) nie je premlčaný.
33. Pre úplnosť vo vzťahu k exekučným titulom a) až e) súd prvej inštancie poukazuje i na § 69 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení účinnom do 31. 12. 2011, ktorý upravoval, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
34. Vo vzťahu k exekučným titulom f) a g) súd prvej inštancie poukazuje na to, že tieto nedoplatky vznikli v roku 2010, od 01. 01. 2011 tak začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota, ktorej plynutie sa s poukazom už na § 85 ods. 2 Daňového poriadku účinného od 01. 01. 2012 prerušilo dňa 23. 04. 2015 začatím daňového exekučného konania podľa § 90 Daňového poriadku účinného od 01. 01. 2012. Zo 6-ročnej (72-mesačnej) premlčacej lehoty tak uplynulo 51 mesiacov a 20 dní. Po zastavení daňového exekučného konania, t.j. od 21. 06. 2016 plynutie premlčacej lehoty pokračovalo (nezačala plynúť nová), pričom do 19. 03. 2018 (doručenie výzvy povinnému) z premlčacej lehoty uplynulo 20 mesiacov a 27 dní; spolu 72 mesiacov a 17 dní. Výzva zo dňa 12. 03. 2018 tak bola povinnému doručená po uplynutí 6- ročnej premlčacej lehoty, a teda nespôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty tak, ako to normuje § 85 ods. 1 Daňového poriadku. Súd prvej inštancie preto konštatuje, že nárok v sume 214,76 Eur [3/5 z (26,02 Eur + 331,93 Eur)] vymáhaný na podklade exekučných titulov f) a g) je premlčaný.
35. Vo vzťahu k exekučným titulom h) a i) súd prvej inštancie poukazuje na to, že tieto nedoplatky vznikli v roku 2011, od 01. 01. 2012 tak začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota, ktorej plynutie sa s poukazom na § 85 ods. 2 Daňového poriadku účinného od 01. 01. 2012 prerušilo dňa 23. 04. 2015 začatím daňového exekučného konania podľa § 90 Daňového poriadku účinného od 01. 01. 2012. Zo 6-ročnej (72-mesačnej) premlčacej lehoty tak uplynulo 39 mesiacov a 22 dní. Po zastavení daňového exekučného konania, t.j. od 21. 06. 2016 plynutie premlčacej lehoty pokračovalo, pričom do 19. 03. 2018 z premlčacej lehoty uplynulo 20 mesiacov a 27 dní. Výzva zo dňa 12. 03. 2018 tak bola povinnému doručená v 6-ročnej premlčacej lehote, a teda spôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená, t.j. od 01. 01. 2019 a uplynula by 01. 01. 2025. Na plynutie premlčacej lehoty malo ďalej vplyv začatie daňového exekučného konania voči povinnému, ktoré bolo s poukazom na § 90 ods. 1 Daňového poriadku začaté dňa 11. 11. 2019 vydaním rozhodnutia zn. 680053913/2019 zo dňa 11. 11. 2019. Z novej 6-
ročnej premlčacej lehoty tak do začatia daňového exekučného konania uplynulo 10 mesiacov a 9 dní a zostalo 5 rokov, 1 mesiac a 21 dní, pričom počas trvania daňového exekučného konania premlčacia lehota s poukazom na § 85 ods. 2 Daňového poriadku neplynula. Dňa 28. 11. 2022 došlo rozhodnutím zn. 680036673/2022 zo dňa 31. 08. 2022 k právoplatnému zastaveniu daňového exekučné konania, a teda od 29. 11. 2022 pokračovalo plynutie premlčacej lehoty (nezačala plynúť nová 6-ročná) s tým, že premlčacia lehota by uplynula začiatkom roku 2028. Keďže návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 13. 05. 2025 stalo sa tak v priebehu plynutia premlčacej lehoty, a súd prvej inštancie preto konštatuje, že nárok vymáhaný na podklade exekučných titulov h) a i) nie je premlčaný.
36. Vo vzťahu k exekučnému titulu j) vydanému daňovým úradom súd prvej inštancie aj tu sumarizuje nespornú skutočnosť, že sa jednalo o daňové nedoplatky vyrubené daňovým úradom právnej predchodkyne povinného D. B., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Nebolo sporné, že tieto daňové nedoplatky vznikli v roku 2011, čo znamená, že od 01. 01. 2012 začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota na ich vymoženie, ktorá by uplynula 01. 01. 2018. V konaní bolo ďalej preukázané len to, že na zaplatenie nedoplatkov boli zasielané dve výzvy, a to Výzva č. 21127622/2015 zo dňa 29. 10. 2015 adresovaná a doručená D. B. do vlastných rúk a Výzva č. 101779357/2021 zo dňa 22. 09. 2021 adresovaná a zaslaná A. B. na adresu jeho trvalého pobytu: mesto Trebišov. V tejto súvislosti musí sťažnostný súd upriamiť opäť pozornosť na to, že plynutie 6 - ročnej premlčacej lehoty na vymáhanie daňových nedoplatkov je možné predĺžiť len za podmienok uvedených v § 85 ods. 1 Daňového poriadku. Inak povedané, aby došlo k predĺženiu plynutia premlčacej lehoty, výzva podľa § 80 Daňového poriadku musí byť správcom dane doručená v lehote 6 rokov po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Po uplynutí tejto lehoty Daňový poriadok s doručením ďalšej výzvy nespája následok začatia plynutia novej 6 - ročnej premlčacej lehoty na úhradu daňových nedoplatkov. Premietnutím uvedeného na vyššie zistený skutkový stav potom k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty došlo len Výzvou zo dňa 29. 10. 2015 doručenou D. B. dňa 04. 11. 2015, čo znamená, že premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 01. 01. 2016 a uplynula dňa 01. 01. 2022. Druhá výzva zo dňa 22. 09. 2021 adresovaná povinnému ako právnemu nástupcovi pôvodnej daňovej dlžníčky nespôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej lehoty, pretože nebola uskutočnená v 6 - ročnej premlčacej lehote počítanej od skončenia kalendárneho roka, v ktorom vymáhaný daňový nedoplatok vznikol. Aby teda výzva vo vzťahu k povinnému spôsobila začatie plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, musela byť uskutočnená do 01. 01. 2018, čo sa nestalo. Daňový poriadok neumožňuje opätovné predlžovanie premlčacej lehoty v rámci už raz predĺženej lehoty. Napokon, porovnaním uvedených dotknutých výziev súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že tieto výzvy nie sú totožné, keď povinný nebol vyzvaný na úhradu nedoplatku z rozhodnutia č. 31114/2011 zo dňa 12. 10. 2011.
37. Keďže vo vzťahu k exekučnému titulu j) uplynula premlčacia lehota dňa 01. 01. 2022 a oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 13. 05. 2025, aj po zohľadnení zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, sa tak stalo po uplynutí premlčacej lehoty, a súd prvej inštancie preto konštatuje, že nárok v sume 159,20 Eur vymáhaný na podklade exekučného titulu j) je premlčaný.
38. Záverom ešte súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
39. Na základe vyššie uvedeného sťažnostný súd sumarizuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie sčasti dôvodne, keď súd prvej inštancie vyhodnotil, že vo vzťahu k exekučným titulom f), g) a j) bola námietka premlčania vznesená dôvodne. Keďže dôvodne vznesená námietka premlčania predstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu v dotknutom rozsahu, a teda dôvod pre čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, povinný podal
sťažnosť v dotknutom rozsahu dôvodne, v dôsledku čoho súd prvej inštancie postupom podľa § 250 ods. 2CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026 zmenil tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti o vymoženie istiny 373,96 Eur (výrok I. tohto uznesenia). Vo zvyšku podanú sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026 vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju zamietol podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP (výrok II. tohto uznesenia).
40. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 255 CSP aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Pretože súd prvej inštancie návrhu povinného na zastavenie exekúcie na základe podanej sťažnosti napokon čiastočne vyhovel (ale nie v celom rozsahu), postupom podľa § 250 ods. 2CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1418/2025 zo dňa 09. 01. 2026 zmenil aj vo výroku II. (o trovách konania) a o náhrade trov exekučného konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (vrátane trov tohto sťažnostného konania) právo podľa § 255 ods. 2 CSP, keď povinný nebol v plnom rozsahu úspešný s návrhom na zastavenie exekúcie (výrok III. tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).