Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Sas-27-2026.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Subarea
32Sas/27/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. E. XXX/ XX, XXX XX F. A., zastúpený opatrovníčkou: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXXX/XXX, XXX XX F. A., právne zastúpený: inLEGAL s.r.o., so sídlom Kamenárska 17/A, 821 04 Bratislava, IČO: 52 645 991, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom J. M. Hurbana 17, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2026/5815 zo dňa 13.03.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.04.2026 (ďalej len „správna žaloba“) doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) v ten istý deň domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2026/5815 zo dňa 13.03.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Považská Bystrica č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2025/29367-44 zo dňa 05.12.2025, ktorým uložil žalobcovi, v zastúpení súdom ustanovenej opatrovníčky - G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, XXX XX F. A., povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie za obdobie od 17.05.2023 do 30.06.2025 v sume 12 897,04 EUR, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
2. Žalobca zároveň v správnej žalobe navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“) a priznal správnej žalobe odkladný účinok. V tomto návrhu žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by pre žalobcu znamenal existenčnú likvidáciu, hrozbu straty bývania a nezvratné poškodenie zdravia, žalobca navrhuje priznanie odkladného účinku. Žalobca ďalej svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodnil tak, že napadnuté rozhodnutie o povinnosti vrátiť sumu 12 897,04 EUR je právoplatné a uplynutím lehoty na plnenie sa stáva exekučným titulom. Hrozba núteného výkonu rozhodnutia je teda priama a bezprostredná. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 132/2022), podľa ktorej, je odkladný účinok kľúčovým nástrojom materiálnej ochrany práv účastníka, aby nebol vystavený devastačným následkom administratívneho aktu ešte pred jeho súdnym prieskumom.
3. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal na likvidačný charakter finančnej povinnosti vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia a to aj s ohľadom na fakt, že žalobca je 69- ročný starobný dôchodca, ktorého mesačný rozpočet tvoria výhradne tri dôchodkové dávky spolu v sume 547,55 EUR. Žalobca ďalej vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na potenciálnu závažnú ujmu, ktorá by žalobcovi mohla vznikať pri výkone napadnutého rozhodnutia, a to v podobe ohrozenia základných životných potrieb žalobcu, nakoľko podľa žalobcu, po zrážkach na
exekúciu žalobca nebude schopný hradiť náklady na bývanie (nájom, energie), stravu a lieky. Podľa žalobcu mu zároveň výkonnom napadnutého rozhodnutia hrozí nenapraviteľný následok vo vzťahu k jeho psychickému zdraviu a to v súvislosti s faktom, že žalobca trpí psychiatrickou diagnózou F22.0, t. j. porucha s bludmi a existenčný stres vyvolaný vymáhaním horibilnej sumy, ktorú žalobca nie je schopný uhradiť, predstavuje priamy spúšťač relapsu duševného ochorenia žalobcu. Podľa žalobcu prípadná neskoršia náprava po úspechu v žalobe (vrátenie peňazí štátom) by už nedokázala sanovať nezvratné poškodenie duševného zdravia a psychickú traumu spôsobenú chudobou a strachom zo straty domova pre žalobcu. V závere svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ba naopak, verejným záujmom v materiálnom právnom štáte je ochrana zraniteľných seniorov pred následkami chýb štátnej správy, pričom žalobca konal v dobrej viere a opieral sa o právoplatné rozhodnutia štátu o priznaní a zvýšení príspevku a za prijaté prostriedky odovzdal žalobca štátu plnohodnotnú protihodnotu v podobe obetavej starostlivosti o imobilného syna.
4. Správny súd výzvou zo dňa 27.04.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k správnej žalobe a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.05.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uviedol, že s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí, pričom hlavným dôvodom je skutočnosť, že žalobca má možnosť vrátiť peňažný príspevok, v splátkach, o čom bol žalobca riadne oboznámený, a to v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd uvádza, že koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v rámci daného skutkového stavu riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.
9. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP, pričom správny súd musí mať dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením tohto ustanovenia. Preto navrhovateľ (v tomto prípade žalobca) odkladného účinku musí súdu jednoznačne osvedčiť jeho opodstatnenosť.
10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca vo svojom návrhu neosvedčil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu, značnú finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok na strane žalobcu.
12. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma alebo značná finančná škoda. V tomto smere vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu o hrozbe uvrhnutia žalobcu pod hranicu absolútnej chudoby ako nedôvodnú, vychádzajúc najmä z účelového charakteru príspevku na opatrovanie. Správny súd uvádza, že tento príspevok má charakter štátnej sociálnej dávky, ktorá je účelovo viazaná na zabezpečenie pomoci, resp. zmiernenia alebo prekonania sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia pri starostlivosti o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento príspevok z právneho hľadiska nepredstavuje bežný osobný príjem žalobcu (ako napríklad mzda za prácu či starobný dôchodok), ktorý by bol určený na voľné použitie, osobnú spotrebu alebo budovanie vlastnej majetkovej podstaty. V zmysle uvedené preto správny súd zastáva názor, že vrátenie neoprávnene prijatých účelových verejných prostriedkov nemožno porovnávať s bežným mesačným dôchodkom žalobcu. Ak správny orgán (žalovaný) konštatoval povinnosť žalobcu tieto prostriedky vrátiť, znamená to, že sa nikdy nemali stať trvalou súčasťou majetkovej sféry žalobcu. Povinnosť vrátiť prostriedky, ktoré žalobcovi právom nepatria a ktoré nemajú slúžiť na krytie bežných životných potrieb žalobcu, teda nepredstavuje takú závažnú ujmu, ktorá by bez ďalšieho odôvodňovala priznanie odkladné účinku správnej žalobe.
13. Správny súd k tvrdeniu žalobcu o hrozbe nezvládnuteľných zrážok z dôchodku a uvrhnutí žalobcu do absolútnej chudoby ďalej dodáva, že je možné určité dôsledky finančného zaťaženia pre žalobcu je eliminovať inštitútom plnenia v splátkach a navyše je možné predpokladať, že zákonné mechanizmy pri nastavovaní splátok garantujú ponechanie nepostihnuteľnej sumy (životného minima) a preto by žalobca nebol vystavený jednorazovému či likvidačnému odčerpaniu svojich prostriedkov. Správny súd preto uzatvára, že samotný matematický nepomer medzi výškou neoprávnene prijatej štátnej dávky a aktuálnym dôchodkom žalobcu sám o sebe nepreukazuje (neosvedčuje) vznik závažnej finančnej škody. Vymáhanie týchto prostriedkov – najmä s prihliadnutím na to, že nešlo o príjem žalobcu na jeho vlastné potreby a existuje možnosť ich vrátenia v splátkach – neohrozuje základné životné potreby žalobcu do takej miery, aby bol daný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K uvedenému správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/123/2017zo dňa 26.09.2018, podľa ktorého: “Je potrebné zdôrazniť, že peňažný príspevok na opatrovanie je sociálna dávka, ktorá sa nechápe ako náhrada za stratu príjmu z dôvodu zanechania zamestnania a zabezpečovania opatrovania.“
14. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil svoje aktuálne majetkové pomery ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu. Pre náležité posúdenie intenzity zásahu napadnutého rozhodnutia do majetkovej sféry žalobcu je nevyhnutné, aby konajúci súd disponoval hodnovernými a objektívne verifikovateľnými údajmi o žalobcových aktuálnych majetkových pomeroch. V predmetnej veci však absentovalo preukázanie kľúčových finančných ukazovateľov, najmä pomeru medzi dosahovanými príjmami a nevyhnutnými výdavkami, objemu reálne dostupných finančných zdrojov žalobcu, či štruktúry a hodnoty vlastneného majetku žalobcu. Bez konkrétnych údajov zostáva tvrdenie žalobcu o možnom teoreticky hroziacom nepriaznivom dopade napadnutého rozhodnutia na žalobcu a jeho finančnú situáciu v rovine subjektívnych tvrdení.
15. Správny súd ďalej uvádza že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kompenzačných príspevkoch“), kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Správny súd uvádza, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia z legislatívneho hľadiska patria medzi fakultatívne príspevky, to znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých zákonných podmienok. Na peňažné príspevky na kompenzáciu nevzniká právny nárok. Jedným z týchto zákonných podmienok je v zmysle ust. § 40 ods. 7 zákona o kompenzačných príspevkoch, je aj podmienka, že fyzická osoba môže
vykonávať opatrovanie, ak je plnoletá, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie a fyzická osoba jej udelila písomný súhlas s opatrovaním. Všetky uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne.
16. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom potencionálnej hrozby vzniku spúšťača relapsu psychického ochorenia žalobcu kvôli existenčnému stresu súvisiaceho s úhradou, resp. vymáhaním sumy 12 897,04 Eur, správny súd uvádza, že tieto úvahy žalobcu sa pohybujú výlučne v rovine nepodložených domnienok a správny súd ich preto vyhodnotil ako právne irelevantné. Žalobca tu taktiež argumentuje aj prípadnou možnou budúcou nápravou, ktorá by mohla nastať v prípade úspechu žalobcu v predmetnej veci, ktorá by však podľa žalobcu už nedokázala sanovať nezvratné poškodenie duševného zdravia žalobcu. K uvedenej námietke žalobcu správny súd uvádza, že nie je možné prejudikovať úspech žalobcu v predmetnej veci a teda ani argumentovať prípadnou možnou budúcou nápravou v prípade potencionálneho úspech žalobcu. V zmysle uvedeného preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
17. Správny súd zdôrazňuje, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyžaduje osvedčenie reálnej a nenapraviteľnej ujmy a nie iba teoretický predpoklad o možnom budúcom vývoji udalostí. Subjektívne domnienky žalobcu o možnej komplikácii zdravotného stavu žalobcu, resp. hroziaceho relapsu psychického ochorenia žalobcu, ktoré by mohli nastať v budúcnosti, preto nemožno považovať za relevantný skutkový dôvod pre rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).