Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Ek/1101/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803 v konaní zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.788,83 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom Exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 367EX 498/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. januára 2022, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. 1. 2022 tak, že exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23 (367EX 498/2021) podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 73,80 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 7.1.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), (ďalej len „“), , , o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "") ako aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019. V odôvodnení rozhodnutia súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že z predloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 2057028 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 02.01.2012 mal za preukázané, že účastníci dohody v bode 4 dohody uzatvorili rozhodcovskú doložku v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred

Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., Kmeťova 13, 040 01 Košice (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Keďže bola v danej veci uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa o rozhodcovskom konaní, povinný mohol napadnúť neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu nedodržania podmienok podľa , a predmetného zákona, resp. všeobecných náležitostí podľa okrem tých, ktoré sú uvedené v o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. prejednať a rozhodnúť spor a teda vydať exekučný titul za platný právny úkon. Ako správne poukázal oprávnený, povinný svojím podpisom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 2057028 dňa 02.01.2012 vyjadril súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky a jej uzatvorením sa nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, súd návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené tak, že súd podanému návrhu vyhovie a exekúciu v celom rozsahu zastaví, pretože sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

4. Svoju sťažnosť odôvodnil v prvom rade tým, že súd v napadnutom rozhodnutí chybne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR vydané vo veci , nakoľko konanie pred Ústavným súdom sa netýkalo ani spotrebiteľského sporu, ani sa netýkalo prieskumu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, a teda závery vyplývajúce citovaného uznesenia Ústavného súdu SR nemožno aplikovať na tento prípad, pretože rieši úplne odlišnú situáciu. Povinný ďalej uviedol, že v spotrebiteľských sporoch je rozsah prieskumnej právomoci exekučných súdov výrazne širší, než je tomu v bežných sporoch, v ktorých spotrebiteľ nevystupuje. Pričom nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Povinný rovnako uviedol, že vo svojom návrhu na zastavenie poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (uznesenie zo dňa 30. apríla 2014, sp. zn. , uznesenie zo dňa 30. septembra 2014, sp. zn. , uznesenie zo dňa 30. mája 2013, sp. zn. , uznesenie zo dňa 18. septembra 2012 sp. zn. ), s ktorou sa však exekučný súd v napadnutom rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadal. Uvedená rozhodovacia prax podľa povinného potvrdzuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Takýmto postupom exekučný súd podľa povinného napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Tiež uviedol, že aj v prípade nevyužitia právnej možnosti spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na závery vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR z 24. februára 2011, č.k. -19. Ďalej uviedol, že povinnosťou exekučného súdu bolo zistiť tri základné skutočnosti, a to a) či rozhodcovská doložka pripúšťa, aby sa spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom riešili aj v inom, ako rozhodcovskom konaní a či obsahuje všetky zákonné náležitosti; b) či mohol spotrebiteľ ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky; c) či tvrdil a preukázal dodávateľ individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Podľa sťažovateľa sa však exekučný súd v napadnutom uznesení žiadnou z uvedených skutočností zákonným

spôsobom nevysporiadal. Naopak len poukázal na samotný rozhodcovský rozsudok (v ktorom sa rozhodcovský súd údajne vysporiadal s otázkou svojej právomoci vec rozhodnúť) a na tú skutočnosť, že sa v osobitnom konaní nedomáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Preto závery exekučného súdu, z ktorých vychádza napadnuté uznesenie nepovažuje za správne. Zdôraznil, že bez ohľadu na obsah a rozsah odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je exekučný súd v spotrebiteľských sporoch povinný skúmať, či podkladom vydania rozhodcovského rozsudku bola alebo nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka. Avšak závery súdu vyjadrené v bode 21. napadnutého rozhodnutia podľa sťažovateľa vyznievajú nepresvedčivo, a sú podľa sťažovateľa aj zjavne nesprávne. Povinný poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená samostatne, pričom sám súd v napadnutom uznesení skonštatoval, že bola obsiahnutá v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 2.1.2012 (viď bod 19. napadnutého uznesenia). Exekučný súd bol preto povinný riadne preskúmať bod 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 2.1.2012 z pohľadu práva ochrany spotrebiteľa. Tiež tvrdil, že nemal reálne žiadnu možnosť vyjadriť s rozhodcovskou doložkou pri uzatváraní dohody nesúhlas, ani nemohol ovplyvniť znenie dohody. A pokiaľ ide o jeho druhú námietku, tak v tejto súvislosti uviedol, že dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúcu predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania. Poukázal na to, že v predmetnej exekučnej veci má byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 26.11.2012 (návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 6.4.2021 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 19.5.2021). Súd sa v napadnutom uznesení s touto námietkou vysporiadal s odkazom na o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím dospel k záveru, že na danú vec sa ustanovenie Exekučného poriadku neaplikuje. Avšak s týmto záverom sťažovateľ nesúhlasí, nakoľko , ani Exekučného poriadku výslovne neupravujú situácie, kedy je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného potom podľa sťažovateľa vyplýva, že prípadné nové exekučné konanie začaté podľa sa spravuje poľa ustanovení Exekučného poriadku platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, ustanovenie Exekučného poriadku nevynímajúc (keďže , ani Exekučného poriadku výslovne neustanovili inak). A keďže exekučné konanie bolo v tejto veci začaté až dňa 19.5.2021, teda zjavne po uplynutí 3 mesiacov od 1.1.2015, jedná sa podľa sťažovateľa o ďalší dôvod, prečo nemohlo byť vydané poverenie na vykonanie exekúcie a oprávneným predložený exekučný titul už účastníkov rozhodcovského konania nezaväzuje.

5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 19.03.2022 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.01.2022 sp.zn.: , ktoré vydal vyšší súdny úradník a navrhol, aby uznesenie zo dňa 07.01.2022 sp.zn.: súd potvrdil.

6. Dňa 15.04.2026 predložil súdny exekútor na základe výzvy súdu špecifikáciu trov exekúcie, v rámci ktorej si uplatnil nárok v zmysle § 198 a 199 Exekučného poriadku sumu vo výške 73,80 EUR (60 Eur + 23%DPH).

7. Podľa §-u 243p ods. 1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa , sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

8. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa §-u 242 , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

12. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa §-u 250 ods. 2 , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je potrebné podľa zmeniť.

16. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) doručeným súdu dňa 06. 04. 2021 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1.788,83 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05684/12 zo dňa 26.11.2012, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, vykonateľným dňa 13.12.2012, dňa 19.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi (367EX 498/2021). Dňa 04.06.2021 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

17. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

18. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

19. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom od 01.04.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

20. Podľa o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

21. Podľa o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

22. Podľa o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

23. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

24. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

25. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

26. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

31. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

32. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

34. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. V súvislosti so vznesenou námietkou povinného uvedenou v podanej sťažnosti, že súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s dôvodom na zastavenie exekúcie, teda tým, že v predmetnom konaní je exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní a je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom pri vydávaní poverenia nepostupoval v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku sudca považuje za potrebné uviesť, že samotné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku „res iudicata“ pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie v neskoršom štádiu exekučného konania. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že udelením poverenia na vykonanie exekúcie sa síce potvrdzuje zákonnosť vedenia exekúcie, to ale neznamená, že by v niektorej z ďalších fáz exekúcie nemohol dôjsť exekučný súd k opačnému záveru (k uvedenému napr. porovnaj Uznesenie NS SR sp. zn. ). Inak povedané, exekučnému súdu napriek vydanému povereniu na vykonanie exekúcie nič nebránilo v tom opätovne na návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmať podmienky, za ktorých predmetná exekúcia prebieha Pokiaľ však ide o skutočnosti, na ktoré mal exekučný súd prihliadnuť už v štádiu pred vydaním poverenia (najmä podmienky konania či dôvody uvedené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), o to viac sa nimi musí zaoberať za stavu, že ich namieta povinný, hoci tak robí oneskorene a uplatnenie koncentračnej zásady by v danej veci považoval sťažnostný súd za prejav prílišného formalizmu, ktorý by mohol viesť k ujme na právach povinného.

36. V tejto súvislosti sudca len pripomína, že oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania (stranami sporu) sa zakladá rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky, preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, teda či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený rovnako, ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného poriadku. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009). Predpokladom existencie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má, v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 12. 2012).

37. Medzi stranami konania nie je sporné, že predmetná exekúcia prebieha na podklade exekučného titulu – Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05684/12 zo dňa 26.11.2012, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, vykonateľným dňa 13.12.2012. Spornou otázkou zostalo, či mal Stály rozhodcovský súd právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným (ako žalobcom) a povinným (ako žalovaným) na základe rozhodcovskej doložky, uvedenej v bode 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 2057028 zo dňa 02.01.2012. Na vyriešenie tejto úlohy je potrebné spomenúť, že uznanie dlhu, resp. uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Na povahe tohto úkonu ako jednostranného právneho úkonu nič nemení ani tá skutočnosť, že bol označený ako „dohoda“, že bol podpísaný dlžníkom aj zástupcom veriteľa, a ani to, že bol spísaný na jednej listine s iným, a to dvojstranným právnym úkonom

(dohoda o splátkach). Stále ide (vo vzťahu k uznaniu dlhu) o jednostranný právny úkon povinného, teda nie o zmluvu.

38. Okrem toho uznaním dlhu nevzniká nový zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, stále ide o dlh, ktorý vznikol na základe konkrétneho skoršieho právneho vzťahu, v tomto prípade na základe zmluvy zo dňa 06.07.2006. Nový zmluvný vzťah nezaložila ani dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach – z označenia aj z obsahu tejto dohody je zrejmé, že sa vzťahuje na už existujúcu pohľadávku, teda dohodou sa len modifikuje už existujúci zmluvný vzťah tak, že sa mení splatnosť existujúceho dlhu.

39. Samotný spor o úhradu záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy (uzavretej dňa 06.07.2006), aj keď neskôr uznaného uznaním dlhu, resp. uznaním záväzku, teda nie je sporom, ktorý vznikol z dohody o uznaní záväzku, ale sporom, ktorý vznikol z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto ak mala byť daná právomoc spotrebiteľského rozhodcovského súdu na rozhodovanie takého sporu, musí byť v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve výslovne dohodnuté, že spory vzniknuté z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy (s uvedením jej nezameniteľných individuálnych charakteristík) bude riešiť konkrétny rozhodcovský súd. Preto nepostačuje rozhodcovská zmluva (tu len doložka), v ktorej je uvedené, že konkrétny rozhodcovský súd bude riešiť spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku (napr. spory o jej platnosť, o jej výklad a podobne). Ak sa rozhodcovská zmluva (tu len doložka) mala vzťahovať aj na spory o záväzky vzniknuté z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 06.07.2006 (aj keď uznané uznaním dlhu resp. znaním záväzku), musel v nej byť výslovne uvedený prejav vôle oboch zmluvných strán riešiť pred zvoleným rozhodcovským súdom spory vzniknuté z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2025, sp. zn. publikované pod R 11/2026).

40. Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaviť, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

41. Podľa názoru sudcu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Sudca výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neexistujúcu rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, a preto vzhľadom na uvedené bolo namieste napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky podľa zmeniť tak, že exekúciu podľa Exekučného poriadku v spojitosti s ust. §-u 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.

42. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

43. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

44. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a preto podľa Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 73,80 EUR, ktorá spočíva v náhrade paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR (vyhláška MS SR č. v znení účinnom do 31. decembra 2023), a to navýšená o DPH vo výške 23%, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa citovanej vyhlášky (výrok II. tohto uznesenia).

45. Podľa §-u 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

46. Podľa §-u 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

47. Podľa §-u 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

48. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie ako ani v súvislosti so sťažnostným konaním neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal. (výrok III. tohto rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).