Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-37-2026.pdf
PDF · 120.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/37/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a JUDr. Márie Benkovej v právnej veci maloletých detí: Y. W., K.. X.X.XXXX a V. W., K.. XX.X.XXXX, R. O. R. XXXX/X, I., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., deti rodičov: otec V. W., K.. XX.X.XXXX, O. Z. XXX/XX U., B., a matka W. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. R. XXXX/X, I., v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/13/2025-235 zo dňa 8.12.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
- každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec mal. deti prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska mal. detí.
- každú nepárnu kalendárnu stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si mal. deti prevezme v určený čas v školskom, príp. predškolskom zariadení, ktoré mal. deti navštevujú a po ukončení styku mal. deti odovzdá matke v mieste bydliska mal. detí. V prípade, že mal. deti nebudú v určenom čase v školskom, príp. predškolskom zariadení, otec si mal. deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska mal. detí.
Matka je povinná mal. deti na styk s otcom pripraviť.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1 Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2 Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/109/2019-98 zo dňa 5.3.2021 vo výroku III tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Y. sumou 180 Eur od 18.2.2025 do 31.8.2025 a sumou 210 Eur mesačne od 1.9.2025 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
II. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/165/2024-146 zo dňa 9.2.2024 vo výroku I v časti bežného výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 11.11.2025.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. a maloletým V.
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- každú nepárnu kalendárnu stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod.
Otec si deti prevezme v určené dni a určené časy v školskom zariadení a po ukončení styku deti odovzdá matke v mieste bydliska detí. V prípade, že deti nebudú v určené dni a určených časoch v školskom zariadení, otec si deti prevezme v mieste bydliska detí. Matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť.
IV. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/165/2024-146 zo dňa 9.2.2024 vo výroku I v časti úpravy styku otca s maloletým V..
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4 Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa návrhom vo veci samej domáhal úpravy styku s maloletou Y. každý druhý víkend od piatku do nedele. Matka s takouto úpravou nesúhlasila a navrhla upraviť styk rovnako ako s mal. V. s odôvodnením, že otec si musí najskôr vytvoriť vzťah s deťmi. V priebehu konania po niekoľkých mesiacoch uviedla, že deti ešte stále nie sú pripravené, otec si musí vytvárať vzťah s deťmi naďalej, hlavne musí dodržiavať úpravu styku v zmysle rozsudku súdu. Na posledných pojednávaniach v 10/2025 až 12/2025 zmenila rétoriku a priznala, že iná úprava ako úprava za jej prítomnosti neprichádza do úvahy ani teraz, ani v budúcnosti. Súd začal z úradnej moci konanie o zmenu úpravy styku u mal. V. z dôvodu, že dieťa je už staršie a z dôvodu citovej naviazanosti detí, vychádzajúc z výpovede oboch rodičov, kedy je vhodné, aby sa stretnutí s otcom zúčastňovali spoločne. Deti sú vo veku, kedy dokážu tráviť čas mimo domova a bez prítomnosti matky (materská škola, základná škola). Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rodičia nemajú vyriešenú svoju spoločnú minulosť, čo im bráni konštruktívne riešiť veci týkajúce sa maloletých detí. Matka tvrdí, že otec sa domáha úpravy styku s deťmi len kvôli tomu, aby jej ublížil, v skutočnosti o nich nemá záujem. V konaní bol preukázaný opak. Otec sa v zmysle rozsudku súdu stretáva s mal. V., aj s mal. Y. prevažne v U. P. H.Z. H. (Z. V. B. I.), kde sa deťom venuje, čo vo svojej výpovedi potvrdila matka, ako aj mal. W.. Súd sa stotožnil s názorom otca a na túto skutočnosť viackrát v priebehu konania poukázal, že z dlhodobého hľadiska nie je toto miesto vhodným miestom na styk otca s deťmi, pretože otec sa nemôže deťom neustále venovať, nakoľko sa nedostane do všetkých častí ihriska, jedná sa o stereotypný spôsob trávenia voľného času, čo oberá deti, ako aj rodiča o iné možnosti využitia voľného času. Na druhej strane, ak matka navrhla prechádzku v parku, bicyklovanie a podobne, otec to razantne odmietol, nástojil od podania návrhu na tom, aby deti trávili čas v jeho domácnosti. Rodičia spolu vôbec nekomunikujú a ak ich komunikácia je plná obviňovania a nadávok. Obaja rodičia tvrdohlavo trvajú na svojich predstavách bez toho, aby brali do úvahy záujmy svojich detí. Vychádzajúc z faktu, že otec je pravidelnou súčasnosťou života detí, deti ho dobre poznajú, je nevyhnutná iná úprava styku tak, aby sa vzťah otca a detí mohol prirodzene vyvíjať, mohla upevňovať ich vzájomná dôvera, aby deti mali možnosť zistiť, že aj otec im dokáže vytvoriť prostredie, v ktorom budú mať pocit bezpečia a istoty. Jedinou prekážkou je postoj matky, ktorý je ničím neodôvodnený. Jej argumenty, že otec je nezodpovedný a že požíva alkohol, neboli preukázané. Samotná matka pripustila vo svojej výpovedi, že otec nepije, lebo je v podmienke. Výpoveďami svedkýň, ktoré sú v pravidelnom kontakte s otcom, bolo preukázané, že otec požíva alkohol príležitostne a v tolerovanej miere. O jeho zodpovednom prístupe svedčí to, ako si plní svoje rodičovské povinnosti voči dcére W., a to od jej narodenia. Má dostatočné množstvo rodičovských skúseností, preto niet pochýb, že dokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť aj mal. Y. a V.. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd upravil styk otca s deťmi v rozsahu, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, aby boli plnohodnotne zachované právo rodiča na styk s dieťaťom a právo dieťaťa na styk s rodičom. Z dôvodu postoja matky a vážne narušeného vzťahu
medzi rodičmi súd určil ako miesto odovzdávania detí školské zariadenie (materskú a základnú školu). Len ak deti nebudú v určené dni a určených časoch v škole, otec si deti prevezme v mieste bydliska detí. Matke uložil súd povinnosť deti na styk s otcom pripraviť. Matka bola vyzvaná, aby písomne označila svedkov, do ukončenia dokazovania tak neučinila. Na jej dotaz, prečo súd nevypočul svedkov z jej rodiny, súd dodáva, že preukázanie skutočnosti, že otec v minulosti požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, je pre toto konanie irelevantné, nakoľko súd musí vychádzať vždy z aktuálneho skutkového stavu.
5 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
6 Matka podala odvolanie v zákonnej lehote z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a to výlučne proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletými deťmi. Namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, prečo uložený rozsah styku zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. Rozhodnutie považuje za arbitrárne, nepodložené skutkovými zisteniami, ani odborným posúdením. Napriek tomu, že všetky tri svedkyne navrhnuté samotným otcom vo svojich výpovediach potvrdili jeho pravidelnú konzumáciu alkoholu (vrátane aktuálneho stavu), súd túto okolnosť zľahčil a nepovažoval ju za relevantnú. Matka poukazuje na to, že otec konzumáciu alkoholu sám nepoprel. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že všetky tri vypočuté svedkyne sú osobne alebo rodinne späté s otcom (jeho dcéra, bývalá partnerka, matka), čo mohlo ovplyvniť ich výpovede. Namieta ignorovanie názoru maloletej Y., keď z kolíznej správy zo dňa 18.02.2025 jednoznačne vyplýva, že maloletá Y. preferuje stretávanie sa s otcom výlučne za prítomnosti matky a na neutrálnom mieste, nechce u otca prespávať, ani ísť do B.. Ďalej namieta, že súd rozhodol o výraznom rozšírení styku (z maximálne troch hodín na tri dni a dve noci) bez akéhokoľvek znaleckého dokazovania, psychologického posudku, ani posúdenia rodičovských kompetencií, pričom súd sám počas konania avizoval možnosť výchovného opatrenia - psychologickej intervencie, ktorú napokon neuložil. Zdôraznila trestnú minulosť otca, ktorý bol právoplatným trestným rozkazom sp. zn. 1T/11/2025-104 zo dňa 24.02.2025 (právoplatnosť 12.03.2025) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví spáchaného na matke ako chránenej osobe, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou 20 mesiacov. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou v odôvodnení vôbec nevyporiadal. Matke nebola fakticky umožnená rovnocenná možnosť výsluchu svedkov, pričom súd troch svedkov otca vypočul, no v závere konania konštatoval, že preukázanie konzumácie alkoholu je pre vec irelevantné - čo je podľa matky vnútorne rozporné s tým, že sám súd alkohol počas výsluchov systematicky skúmal. Súd uložil povinnosti výlučne matke (pripraviť deti na styk), otcovi však neuložil žiadne povinnosti (napr. včasné odovzdanie detí, povinnosť dostaviť sa na styk), ani neurčil dohľad orgánu sociálnoprávnej ochrany. Matka navrhuje, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7 Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so Zákonom o rodine, prihliadol na najlepší záujem maloletých detí, aj na ich právo na udržiavanie osobného kontaktu s oboma rodičmi. Má za to, že cieľom konania má byť stabilné a bezpečné budovanie vzťahu detí s oboma rodičmi. Medzi rodičmi pretrváva napätie, čo nemôže ovplyvňovať realizáciu styku a vzťah maloletých detí s druhým rodičom a neprimerané obmedzenie práva detí na kontakt s otcom. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
8 Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril súhlas s rozhodnutím v plnom rozsahu.
9 Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom kolízneho opatrovníka. Má za to, že jeho stanovisko je formálne a nevysporiadava sa s konkrétnymi námietkami a dôvodmi či okolnosťami uvádzanými v jej odvolaní. Uvedené skutočnosti majú podľa matky významný vplyv na riadnu starostlivosť o maloleté deti a stabilitu ich výchovného prostredia. Matka zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach a opakovane zdôraznila, že jej cieľom nie je obmedziť kontakt detí s otcom, ale zabezpečiť, aby úprava styku bola v rozsahu, ktorá reálne zodpovedá ich najlepšiemu záujmu, ich veku, potrebám a stabilite každodenného života. Zotrvala na svojom odvolaní v plnom rozsahu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10 Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
11 Predmetom konania na súde prvej inštancie je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k úprave výživného a styku otca s maloletými deťmi. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu styku otca s maloletými deťmi (výroky III., IV). Zo zisteného skutočného stavu veci jednoznačne vyplýva, že rodičia sú v konflikte, ktorý pretrváva v priebehu celého konania tak, ako to konštatoval už súd prvej inštancie. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok výlučne vo výrokoch III. a IV. týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletými deťmi, keďže matka napáda rozsudok len v tejto časti. Výroky I. a II. o výživnom nadobudli právoplatnosť a odvolacím prieskumom nie sú dotknuté.
12 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten - ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
13 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku s deťmi postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie rozhodol o výraznom rozšírení styku bez toho, aby sa náležite vysporiadal s rizikovými okolnosťami na strane otca, konkrétne s jeho konzumáciou alkoholu potvrdenou výpoveďami vlastných svedkýň, ako aj s jeho trestnou minulosťou - právoplatným odsúdením za prečin ublíženia na zdraví spáchaného na matke maloletých detí ako chránenej osobe. Rozhodnutie považuje za predčasné a arbitrárne, vydané bez znaleckého dokazovania, psychologického posúdenia či posúdenia rodičovských kompetencií, a to napriek výraznému skoku z doterajšieho maximálne trojhodinového styku na tri dni a dve noci. Súd tiež ignoroval názor maloletej Y. zaznamenaný v správe kolízneho opatrovníka, podľa ktorého dieťa nechce u otca spávať, ani sa s ním stretávať bez prítomnosti matky.
14 Odvolací súd vychádzal zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Doplnenie dokazovania odvolací súd nepovažoval za potrebné, keďže skutočný stav zistený súdom prvej inštancie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci; odvolací súd prihliadol na obsah spisu, vrátane trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/11/2025-104 zo dňa 24.02.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2025.
15 Zo zisteného skutočného stavu a vykonaného dokazovania vyplýva, že maloleté deti - Y. a V. - sú v osobnej starostlivosti matky. Otec sa s deťmi stretáva prevažne v V. P. H. H. Z. V. B. I., kde sa deťom venuje. Tento spôsob stretávania sa etabloval ako prevládajúci model styku, pričom k stretnutiam dochádzalo v prítomnosti matky. Rodičia spolu nekomunikujú konštruktívne, ich vzájomný vzťah je vážne narušený, čo sa negatívne odráža na realizácii styku. Matka na posledných pojednávaniach výslovne uviedla, že akákoľvek iná úprava styku, ako za jej prítomnosti, neprichádza do úvahy ani teraz, ani v budúcnosti. Otec bol trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/11/2025-104 zo dňa 24.02.2025 (právoplatnosť 12.03.2025) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, keďže úmyselne ublížil na zdraví matke maloletých detí ako chránenej - blízkej osobe. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Táto skutočnosť je súčasťou spisu a odvolací súd k nej prihliadol.
16 Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach, dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17 Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18 Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.
19 V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. detí. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.
20 Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie v tom, že otec pravidelne plní si svoju rodičovskú úlohu voči deťom v rámci upraveného styku, deťom sa pri stretnutiach venuje, čo potvrdila aj samotná matka, a že jeho záujem o deti je reálny a preukázaný. Odvolací súd sa rovnako
stotožňuje so záverom, že dlhodobá úprava styku výlučne v prítomnosti matky nie je v najlepšom záujme maloletých detí, pretože bráni prirodzenému rozvoju vzťahu otca s deťmi a udržuje nezdravú závislosť styku od vôle matky. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil niektoré skutočnosti relevantné pre určenie konkrétneho rozsahu a spôsobu styku.
21 Odvolací súd má za to, že zachovanie súčasného modelu styku - teda výlučne za prítomnosti matky - by bolo v rozpore s dlhodobým záujmom maloletých detí z nasledovných dôvodov. Po prvé, prítomnosť matky pri každom stretnutí s otcom bráni prirodzenému rozvoju samostatného vzťahu medzi otcom a deťmi. Deti si nemôžu vytvoriť vlastnú, na matke nezávislú skúsenosť s otcom, čo dlhodobo deformuje ich vnímanie otcovskej roly a zužuje ich vzťahový priestor. Zdravý psychický vývin dieťaťa predpokladá, že dieťa je schopné fungovať a cítiť sa bezpečne v prítomnosti každého z rodičov samostatne. Po druhé, model styku za prítomnosti oboch rodičov, ktorých vzájomný vzťah je vážne a dlhodobo narušený, vystavuje maloleté deti napätej a pre ne ťažko čitateľnej situácii. Deti sú citlivo nastavené na emočnú atmosféru, ktorú rodičia pri vzájomnom kontakte vytvárajú, a opakovaná expozícia tejto atmosfére môže byť pre ich psychický vývin škodlivejšia ako samotný pobyt s otcom bez prítomnosti matky. Po tretie, súčasný stereotypný spôsob stretávania sa v priestoroch detského ihriska za prítomnosti matky nedáva otcovi ani deťom priestor na rozvoj prirodzenej každodennej dynamiky, spoločných rituálov, vzájomného poznávania sa a budovania dôvery. Tieto prvky sú pritom kľúčové pre zmysluplný rodičovský vzťah a nemôžu byť nahradené formálnymi hodinami strávenými na neutrálnom mieste pod dohľadom druhého rodiča. Po štvrté, postoj matky, ktorá výslovne uviedla, že akákoľvek iná úprava styku ako za jej prítomnosti neprichádza do úvahy ani v budúcnosti, naznačuje, že bez zásahu súdu by k akejkoľvek zmene tohto stavu nedošlo. Súd je preto povinný konať z úradnej moci v záujme maloletých detí aj vtedy, ak to jeden z rodičov odmieta. Pasivita súdu by v danom prípade znamenala faktické prenechanie rozhodovania o rozsahu kontaktu detí s otcom výlučne na matku, čo je v rozpore s účelom súdnej úpravy styku.
22 Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie o styku bez nočného pobytu nie je výrazom nedôvery voči otcovi ako rodičovi, ale odrazom zásady postupnosti a primeranosti pri rozširovaní styku. Maloleté deti doposiaľ nemali žiadnu skúsenosť s pobytom u otca bez prítomnosti matky, a preto je v ich záujme, aby si túto skúsenosť budovali postupne, v primeranom čase a bez zbytočného tlaku. Odvolací súd nepochybuje o tom, že ak sa styk bude realizovať riadne a deti si na nový model zvyknú, bude vytvorený základ pre prípadné ďalšie rozšírenie styku vrátane nočného pobytu v budúcnosti, a to buď dohodou rodičov alebo ďalším rozhodnutím súdu.
23 Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa konzumácie alkoholu otcom, odvolací súd uvádza, že z výpovedí všetkých troch svedkýň navrhnutých samotným otcom vyplýva, že otec alkohol príležitostne konzumuje, pričom viaceré výpovede sa vzťahovali k aktuálnemu stavu a nie len k minulosti. Súd prvej inštancie síce správne uzavrel, že nebola preukázaná konzumácia alkoholu vo zvýšenej miere, ani stav opitosti, avšak tento záver nezbavoval súd povinnosti zohľadniť túto okolnosť pri určovaní rozsahu styku, ktorý zahŕňa nocovanie maloletých detí u otca. Pokiaľ ide o trestnú minulosť otca, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa s touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal, hoci predmetný trestný rozkaz bol súčasťou spisu. Skutočnosť, že otec bol právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví spáchaného na matke maloletých detí ako chránenej osobe, je právne relevantnou okolnosťou pri posudzovaní rozsahu styku, a to predovšetkým z hľadiska posúdenia bezpečnosti prostredia, ktoré je otec schopný maloletým deťom poskytnúť. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že táto skutočnosť sama osebe nemôže viesť k vylúčeniu styku alebo jeho ponechaniu vo forme podmienenom prítomnosťou matky, keďže daný čin bol spáchaný voči matke a nie voči deťom, pričom otec podmienečne uložený trest doposiaľ riadne vykonáva.
24 Pokiaľ ide o názor maloletej Y. zaznamenaný v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 18.02.2025, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol povinný sa s ním vysporiadať, a to aj napriek tomu, že je zrejmá istá miera ovplyvnenia názoru dieťaťa postojom matky a celkovou rodinnou situáciou. Vyjadrenie maloletej Y., že s otcom sa chce stretávať iba za prítomnosti matky a nechce u neho spávať, je skutočnosťou, ktorú odvolací súd pri stanovení rozsahu styku rešpektuje, avšak nemôže byť bez ďalšieho absolútne záväznou smernicou pre súd, pretože záujem dieťaťa nie je totožný s jeho okamžitou preferenciou vyjadrenou v konkrétnom čase, obzvlášť ak je dieťa vystavené napätej vzťahovej dynamike medzi rodičmi.
25 Pokiaľ ide o námietku absencie znaleckého dokazovania, odvolací súd konštatuje, že nie v každej veci úpravy styku je znalecké dokazovanie nevyhnutné. V danom prípade bol skutočný stav pre rozhodnutie postačujúco objasnený výpoveďami účastníkov, svedkýň a kolízneho opatrovníka. Neprebehnutie znaleckého dokazovania preto nepredstavuje vadu konania dosahujúcu úroveň, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie.
26 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne identifikoval potrebu zmeny doterajšieho modelu styku a správne uzavrel, že styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky je odôvodnený a v dlhodobom záujme maloletých detí. V tomto smere odvolací súd záver súdu prvej inštancie plne potvrdzuje.
27 Odvolací súd však dospel k záveru, že konkrétny rozsah styku určený súdom prvej inštancie - zahŕňajúci pobyt detí u otca od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., teda tri dni a dve noci
- nezodpovedá štádiu, v ktorom sa vzťah otca a maloletých detí v súčasnosti nachádza. Odvolací súd pritom prihliadol na viaceré vzájomne sa podmieňujúce okolnosti: maloleté deti doposiaľ nemali žiadnu skúsenosť s nočným pobytom u otca bez prítomnosti matky; maloletá Y. výslovne vyjadrila, že u otca spávať nechce; vek oboch maloletých detí si vyžaduje citlivý a postupný prístup k akejkoľvek zmene ich ustáleného prostredia; a v neposlednom rade ani trestná minulosť otca nie je okolnosťou, ktorú by bolo možné pri určovaní rozsahu styku bez ďalšieho ignorovať. Otec bol právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví spáchaného úmyselne na matke maloletých detí ako chránenej osobe, pričom išlo o fyzický útok bezprostredne sa dotýkajúci integrity osoby, s ktorou maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti a na ktorú sú primárne citovo naviazané. Hoci tento čin nebol spáchaný priamo voči deťom, odvolací súd nemôže prehliadnuť, že deti mohli byť jeho svedkami alebo ho vnímať sprostredkovane, a že ich psychická pohoda je s psychickou pohodou matky úzko prepojená. Rovnako odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že viaceré výpovede svedkýň navrhnutých samotným otcom potvrdili jeho pravidelnú konzumáciu alkoholu vrátane aktuálneho stavu, pričom táto okolnosť, hoci nedosahuje intenzitu závislosti, ani preukázaného stavu opitosti, nadobúda osobitný význam práve v kontexte nočného pobytu maloletých detí, keď by otec bol ich jediným dospelým opatrovníkom a možnosť bezprostredného zásahu matky by bola vylúčená. Súhrn týchto skutočností vedie odvolací súd k záveru, že nočný styk je v danom štádiu predčasný a jeho zaradenie do úpravy styku by mohlo narušiť dôveru detí v nový model stretávania sa s otcom skôr, než by sa stihla vytvoriť.
28 Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., ako aj každú nepárnu kalendárnu stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že otec maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste ich bydliska, prípadne v školskom či predškolskom zariadení, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Týmto spôsobom je otcovi umožnené zmysluplne a pravidelne tráviť čas s maloletými deťmi mimo stereotypného prostredia ihriska, pričom sa deťom poskytuje primeraný priestor na postupné budovanie dôvery pri pobyte u otca bez prítomnosti matky, avšak bez nočného styku, ktorý odvolací súd v danom štádiu nepovažuje za odôvodnený. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie, keďže skutočný stav je postačujúco zistený a vec je spôsobilá na rozhodnutie odvolacím súdom.
29 O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
30 Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).