Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-869-2015.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Subarea
4C/869/2015
Uznesenie
Okresný súd Malacky v spore žalobcu S. zastúpeného P. proti žalovaným 1/ EUROKONTOR s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Dolný Šianec 1, IČO: 31 335 772, zastúpenej U. 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej U. o zaplatenie 35 476,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2015, po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 23.10.2020 č.k. 4C/869/2015-202, domáhal voči žalovaným 1/ a 2/, aby mu zaplatili sumu 35 476,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35 476,79 € od 17.8.2017 až do zaplatenia s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej žalovanej.
2. Podaním doručeným súdu dňa 27.4.2021 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť. Žiadal súd, aby konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej strane ich náhradu neprizná v zmysle § 257 C.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca videl jednak v charaktere sporu a taktiež aj v majetkových pomeroch žalobcu a žalovaných. Poukázal na to, že súdu je známa skutočnosť, že svoj nárok na náhradu škody si odvodzoval od skutočnosti, že v dôsledku havárie motorového vozidla dňa 10.9.2006, ktorú nevedel nijako ovplyvniť, došlo k úmrtiu jeho priateľky, závažnému poškodeniu jeho zdravia, invalidite a bol vylúčený z ďalších pracovných možností. Dodnes veľmi ťažko psychicky znáša dôsledky dopravnej nehody. Od ukončenia liečby je na invalidnom dôchodku a tento dôchodok je počas celej tejto doby jeho jediný príjem. Táto skutočnosť bola tiež dôvodom, prečo si v tomto konaní uplatnil svoje nároky voči žalovaným - aby boli jeho finančné straty aspoň v nejakom rozsahu kompenzované. Aktuálna výška jeho invalidného dôchodku je 806,70 €. Vlastní trojizbový byt v F., iné nehnuteľnosti nemá. Taktiež vlastní osobné motorové vozidlo zn. Q. L. rok výroby 2004. Jeho mesačné náklady na bývanie (platby správcovi v súvislosti s užívaním bytu a dodávateľom príslušných médií) sú približne 200 € a na lieky mesačne minie 25 €. Podľa jeho prepočtov by hodnota jedného úkonu v predmetnej veci predstavovala približne 500 € bez DPH. Uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania žalovaným zo strany súdu by tak v tomto prípade znamenalo podstatné zhoršenie jeho finančnej situácie, ktoré by malo u neho zásadne nepriaznivý vplyv. Na druhej strane, z dôvodu, že žalovanými sú obchodná spoločnosť a poisťovňa, podľa neho nemožno predpokladať, že by prípadné nepriznanie práva na náhradu trov konania týmto subjektom malo na nich také nepriaznivé dôsledky, ako vzniknú v jeho majetkovej sfére v prípade priznania práva na ich náhradu žalovaným.
3. Žalovaná 1/ podaním zo dňa 3.5.2021 súdu oznámila, že so späťvzatím žaloby súhlasí, pričom použitie § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ponechala na zváženie súdu.
4. Rovnako aj žalovaná 2/ v podaní zo dňa 5.5.2021 vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, žiadala však, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mala za to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal výnimočnosť situácie, ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p. Zdôrazňovala, že uvedené ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná. Zmyslom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Mala za to, že zastavenie konania bolo procesne zavinené výlučne zo strany žalobcu a nebolo by preto spravodlivé aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a nepriznať jej náhradu účelne vynaložených trov konania. Do späťvzatia žaloby sa žalovaná 2/ riadne bránila, produkovala dôkazy, vykonávala úkony a v súvislosti s tým jej vznikali odôvodnené náklady. Späťvzatie žaloby neznamenalo ústretový krok voči žalovanej 2/, ale zrejme uvedomenie si vlastnej dôkaznej núdze, kedy v dôsledku straty sporu by žalobcovi vznikli aj náklady na vedenie sporu (ktoré by narastali). Žiadala preto, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
5. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Keďže v danom prípade vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť po prvom pojednávaní vo veci a žalované 1/ a 2/ vyjadrili so späťvzatím žaloby súhlas, súd vzal zreteľ na tento právne účinný dispozitívny úkon žalobcu a konanie zastavil.
9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. So zreteľom na to, že žalobca v predmetnej veci zobral žalobu späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu, súd konštatuje, že procesne zavinil zastavenie konania, a preto by v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. mala náhrada trov konania patriť žalovaným 1/ a 2/. Podľa názoru súdu však okolnosti prejednávanej veci odôvodňovali, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zvážil taktiež aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., ktorého použitia sa navyše výslovne domáhal aj žalobca.
13. Vyššie citované ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak pre to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle záverov súdnej praxe ustálených ešte v súvislosti s aplikáciou § 150 O.s.p., ktoré sú však použiteľné aj v podmienkach teraz platného ustanovenia § 257 C.s.p., je pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania, zároveň si však treba všímať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, najmä to, ako si plnili svoje procesné povinnosti. Ako správne poukazuje žalobca, medzi okolnosti, ktoré sú v tomto spore významné z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p., bezpochyby patrí už aj samotný charakter sporu. V súvislosti s tým bolo nevyhnutné zohľadniť, že žalobca si svoje nároky uplatnené v tomto konaní odvodzoval zo skutočnosti, že sa nezavinene stal účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k závažnému poškodeniu jeho zdravia a následne sa stal invalidným, v dôsledku čoho bol vylúčený z ďalších pracovných možností. Nárok uplatnený voči žalovanej 1/ ako
prevádzkovateľovi motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola žalobcovi pri tejto dopravnej nehode spôsobená škoda, súd pritom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody na zdraví vo forme náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a pri invalidite (§ 446 a 447 Občianskeho zákonníka), keď takémuto posúdeniu nebránila ani skutočnosť, že žalobca v rozhodnom čase nebol zamestnancom, ale živnostníkom, a voči žalovanej 2/ ako poisťovateľovi žalovanej 1/ ako nárok v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Taktiež je treba vziať zreteľ aj na nepriaznivé majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu, t.j. že je invalidným dôchodcom, pričom jeho jediným príjmom je práve invalidný dôchodok, z ktorého mu po uhradení pravidelných mesačných platieb na bývanie a lieky ostane na živobytie v Bratislave len niečo vyše 500 €. Za týchto okolností, pri hodnote jedného úkonu právnej služby v predmetnej veci vo výške takmer 500 €, by priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepochybne znamenalo podstatné zhoršenie finančnej situácie žalobcu s výrazne nepriaznivým dopadom na jeho ďalší život. Na druhej strane, žalovanými sú v tomto spore právnické osoby, konkrétne obchodná spoločnosť a poisťovňa, u ktorých je v prípade nepriznania nároku na náhradu trov konania ťažko predpokladať zásadnejšie nepriaznivé dôsledky v ich majetkovej sfére. Napokon, žalované takýto nepriaznivý dopad na svoju majetkovú sféru v reakcii na predmetné podanie žalobcu ani len netvrdili. Pri posudzovaní otázky, či si žalobca v konaní riadne plnil svoje procesné povinnosti, súd zohľadnil, že žalobca si žalobu spísal sám ako osoba bez právnického vzdelania a prakticky až do prvého pojednávania vo veci nebol zastúpený advokátom. Po zvolení si právneho zástupcu žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia ohľadne uplatneného nároku, avšak vzhľadom na značný časový odstup od škodovej udalosti už bolo obťažné zadovážiť dôkazy na jeho preukázanie. V tejto spojitosti je potrebné uviesť, že právna kvalifikácia žalobcom uplatneného nároku voči žalovanej 1/, od ktorej záviselo aj posúdenie dôvodnosti vznesených námietok premlčania zo strany oboch žalovaných, nebola jednoduchá ani pre konajúci súd, ktorý predbežné právne posúdenie veci uviedol až na treťom pojednávaní. Žalobca však zobral žalobu späť hneď po vyhodnotení si predbežného právneho posúdenia veci a doručení mu vyjadrení žalovaných, v ktorých títo doplnili svoje skutkové tvrdenia ohľadne premlčania, z jeho strany teda nešlo o žiadne naťahovanie sporu majúce za následok zbytočné navyšovanie trov konania na strane žalovaných. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne odôvodňujú, aby súd v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p, t.j. aby žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ žalovaná 2/ s poukazom na to, že zastavenie konania procesne zavinil výlučne žalobca, tvrdila, že by bolo nespravodlivé, keby jej súd za týchto okolností nepriznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, súd sa s týmto jej názorom nestotožňuje. Žalovaná 2/ sa totiž v podstate domáhala len paušálnej a mechanickej aplikácie zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, pričom opomenula, že práve ustanovenie § 257 C.s.p. poskytuje súdu možnosť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v odôvodnenom prípade odchýliť sa aj od uvedenej zásady vyplývajúcej z § 256 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.