Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Zasielateľstvo Gogová Vlasta, spol. s r.o., so sídlom Lúčky 1245/30, Bojnice, IČO 36 333 905, zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Nábrežie Sv. Cyrila 47, Prievidza, IČO 14 224 933 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100062548/2021 zo dňa 15.01.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 20.05.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 21.06.2019. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 27.04.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly zo dňa 22.04.2020 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume 2 828 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2019, nadmerný odpočet v sume 750,89 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 2 077,11 eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 30.04.2020 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 16.07.202 Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 101246103/2020 zo dňa 03.08.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 2 828 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2019, nadmerný odpočet v sume 750,89 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 2 077,11 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 2 828 eur z faktúr od dodávateľa Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. nasledovne:

- faktúra č. 2019-0001 zo dňa 30.01.2019, predmet: za prepravu, základ dane 6 210 eur, 20 % DPH 1 242 eur,

- faktúra č. 2019-0003 zo dňa 31.01.2019, predmet: za prepravu, základ dane 4 350 eur, 20 % DPH 870 eur,

- faktúra č. 2019-0004 zo dňa 31.01.2019, predmet: za prepravu, základ dane 3 580 eur, 20 % DPH 716 eur.

2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 101246103/2020 zo dňa 03.08.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100062548/2021 zo dňa 15.01.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 101246103/2020 zo dňa 03.08.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie správcu dane obsahuje v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku všetky zákonnom stanovené náležitosti, správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Žalovaný zdôraznil, že záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a jeho dodávateľ vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom obchádzania daňových povinností, pričom žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa , ,

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že spornou otázkou bolo dodanie prepravných služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa a vznik jeho daňovej povinnosti podľa s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočet DPH u žalobcu podľa , , Správca dane zistil, že žalobca a jeho dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. sú personálne prepojenými spoločnosťami, keď jedinou spoločníčkou a konateľkou žalobcu je B. F., ktorá je matkou X. F., jediného spoločníka a konateľa spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o.

4. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, X. F. pred správcom dane uviedol, že žalobca je spoločnosťou bez zamestnancov, obchody za žalobcu zabezpečovala B. F., ktorá s dodávateľom Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. komunikovala e-mailom alebo ústne. Žalobca je registrovaný na zasielateľských portáloch, keď niekto potrebuje prepravu, zaznačí sa to na uvedenom portáli. Následne žalobca komunikuje s odberateľmi a ďalej ponúka túto prepravu bez objednávok, pričom X. F., konateľ spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. obvolá dopravcov, ktorých už pozná, títo mu prepravu vykonajú, vyfakturujú a on ju následne vyfakturuje žalobcovi. Podstatou činnosti dodávateľa Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. je, aby si žalobca nemusel hľadať dopravcov a prepravcov sám. Spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. nebol nikdy registrovaný na zasielateľských portáloch, lebo nechcel konkurovať matke v preprave, keďže matka mu zadávala prepravu.

5. Ohľadne spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. nevykonáva prepravu, nevlastní motorové vozidlá, je nekontaktným, nedôveryhodným a problémovým subjektom a jeho doklady sú nedostupné. V marci 2019 došlo v spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. k zmene konateľa a spoločníka z osoby X. F. na Q. B., ktorá je osobou bez domova a jej pobyt je neznámy. X. F. ďalej pred správcom dane uviedol, že po zmene konateľa a spoločníka v spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. už Juraj Goga nevykonáva žiadnu činnosť, nevie kto podával elektronické podania za spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. X. F. taktiež nevie, kde sa nachádzajú doklady od spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., tieto si prevzala nová konateľka, dokument o odovzdaní a prevzatí nerobili, s novou konateľkou nie je v kontakte a ihneď po prepise s ňou prestal komunikovať, výpočtovú techniku, v ktorej bolo účtovníctvo vymazal a dal ju preč, bol to starý počítač, tak ho zlikvidoval.

6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na konštatovanie správcu dane, že výpoveď X. F., že ako konateľ dodávateľa obvolá dopravcov, ktorí mu vykonajú prepravu, je v rozpore s ďalšími zisteniami správcu dane. Správca dane z vyjadrení dopravcov zistil, že žalobca si sám našiel dopravcu, prípadne dopravcovia priamo kontaktovali žalobcu cez portál, na ktorom je žalobca registrovaný, pričom žalobca dohodol podmienky prepravy, vypracoval a zaslal prepravcovi mailom objednávku na prepravu. Správca dane zistil i to, že X. F. taktiež nevypovedal pravdu o tom, že po zmene konateľa a spoločníka nevykonáva za spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. žiadnu činnosť, nakoľko aj po zmene konateľa a spoločníka je X. F. jediným, kto disponuje s účtom spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., uskutočňuje finančné transakcie, platby aj výbery z bankového účtu a

taktiež po dátume 10.06.2019 X. F. elektronicky podáva za spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. podania do elektronickej podateľne správcu dane pod svojím identifikátorom, teda pod identifikátorom X. F., ktorému bol identifikátor pridelený na základe splnomocnenia od Q. B..

7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil zistenia správcu dane o neobvyklých okolnostiach predmetných obchodných transakcií, keď B. F. ako konateľka žalobcu si prostredníctvom špedičného portálu, na ktorom je registrovaný žalobca našla dopravcu, prípadne dopravca si našiel žalobcu cez tento portál, telefonicky si dohodli podmienky prepravy, konateľka žalobcu vypracovala objednávku a zaslala ju zo svojej mailovej adresy konkrétnemu dopravcovi, pričom na objednávke neuviedla ako objednávateľa dopravy žalobcu, ale spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., teda žalobca dohadoval podmienky prepravy a samozrejme aj cenu prepravy priamo s dopravcom (subdodávateľom), ale následne deklaroval, že dopravu nakupuje drahšie od dodávateľa Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., ktorý navyše nevlastní žiadne vozidlá a deklaruje obchody len pre žalobcu, čo je neštandardné a neobvyklé v bežnom obchodnom styku. Pred správcom dane vypočutí dopravcovia, ktorí boli uvedení v kontrolnom výkaze ako dodávatelia spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. potvrdili, že bez ohľadu na to, že prepravu dojednávali so žalobcom, faktúra za prepravu bola vystavená v zmysle pokynu žalobcu na spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. Dopravca Q. O. pred správcom dane vypovedal, že si nepamätá, s kým telefonicky komunikoval, objednávka mu bola zaslaná z mailovej adresy B. F., pričom na objednávke bol ako objednávateľ označená spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., avšak pri názve spoločnosti boli uvedené adresa prevádzky a telefónne číslo ako i mailová adresa na B. F.. Q. O. vystavil faktúru na spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. a faktúra bola riadne uhradená. Ing. X. V., konateľ NDF spol. s r.o. pred správcom dane uviedol, že o žalobcovi a spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. vie len z objednávok, ktoré im prichádzajú zo špedičnej databanky RAALTRANS. V prípade záujmu potvrdia prepravu a následne im je emailom zaslaná objednávka s tým, že dve objednávky boli zaslané z emailu B. F., pričom fakturovať sa to malo na spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. Na ďalších dvoch objednávkach nie je uvedený email odosielateľa, fakturovať sa však malo opäť na spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. U. O., konateľ LOBETRANS s.r.o. pred správcom dane vypovedal, že B. F. pozná len telefonicky, osobne sa s ňou nestretol a X. F. nepozná vôbec, nikdy s ním ani netelefonoval. U. O. potvrdil, že pre žalobcu vykonal 4 alebo 5 prepráv a komunikoval len s B. F.. Prepravu väčšinou fakturoval na základe objednávok na žalobcu, ale v dvoch prípadoch, po dohode s B. F., faktúru vystavil na spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., ale aj v týchto dvoch prípadoch komunikoval len s B. F.. Dožiadaním bolo zistené, že spoločnosť QUIES - M s.r.o., ktorá vykonáva nákladnú dopravu uskutočnila pre spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. prepravu a na spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. vystavila aj faktúru, pričom za spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. vystupovala vždy B. F..

8. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia ustálil, že v preskúmavanom prípade nebola spornou otázkou reálna existencia služieb a ich použitie na uskutočnenie zdaniteľného plnenia na výstupe, spornou otázkou bolo dodanie služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. Vo veci vyplynuli neobvyklé okolnosti obchodných transakcií zakladajúce dôvodné pochybnosti, že dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. a žalobca deklarovali vzájomné obchodné transakcie len pre daňové účely s cieľom agresívnej daňovej optimalizácie, pričom sporné plnenia reálne nedodal žalobcovi deklarovaný dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., v mene ktorého pri obchodných transakciách konal sám žalobca. Deklarovaný dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr v zmysle , nepredložil doklady a jeho konateľkou je nekontaktná osoba bez domova z Českej republiky. I keď deklarovaný dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. formálne potvrdil vystavenie sporných faktúr a spoluprácu so žalobcom, správca dane zistil, že za dodávateľa v obchodnom styku so subdodávateľmi (dopravcami) jednala priamo konateľka žalobcu, ktorá dohodla všetky podmienky prepravy vrátane ceny, avšak na objednávke neuviedla ako objednávateľa dopravy žalobcu, ale svojho dodávateľa, spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., ktorý navyše ani nevlastnil vozidlá a priamo nevykonával prepravu, pričom jeho jediným odberateľom bol žalobca, ktorý bol taktiež len sprostredkovateľom prepravy. Dokonca tu existuje dôvodné podozrenie, že účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu deklarovaný dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. daň fakturovanú žalobcovi reálne do štátneho rozpočtu neodviedol, pretože si DPH na výstupe znižoval prostredníctvom fiktívnych faktúr, čím došlo k daňovému úniku. Dôvodom neuznania nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr tak neboli nedostatky na strane dodávateľa, ale skutočnosť, že sporné faktúry boli vystavené s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia.

Obchodný vzťah medzi žalobcom a Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. bol deklarovaný účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu a reálneho ekonomického opodstatnenia s cieľom obchádzať daňové povinnosti, nakoľko dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. bol do obchodného reťazca vložený účelovo bez riadneho podnikateľského dôvodu a bez reálneho ekonomického opodstatnenia, tzn. že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa, pričom žalobca v mene dodávateľa sám konal, z čoho logicky vyplýva, že mal dostatočnú vedomosť o konaní dodávateľa a sám sa na takomto konaní podieľal.

II.

Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 9. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.01.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 22.01.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100062548/2021 zo dňa 15.01.2021. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 10. Žalobca prezentuje svoj názor, že má právo domáhať sa neutrality DPH, čo zjednodušene znamená, že ak hmotný podklad obchodu ako taký existuje, je doložený faktúrou od platiteľa a bol predaný s DPH na výstupe, potom musí byť oddanený na vstupe, inak sa nedosiahne neutralita DPH a od žalobcu v pozícii odberateľa je potom DPH vybraná duplicitne, čo je v rozpore s cieľom spoločnej smernice o DPH. 11. Žalobca ďalej namieta, že odpočet DPH nemôže byť zmarený z dôvodov rôznych pochybností o dodaní, okrem splnenia dvojitej podmienky, a to existencie podvodu a vedomosti o ňom. Správca dane sa teda po zistení pochybností u dodávateľa mal zamerať na preukázanie splnenia dvojitej podmienky, čo však opomenul. Súdny dvor EÚ konzistentne judikuje, že právo na odpočet DPH môže byť prelomené len preukázaním splnenia dvojitej podmienky, teda neoprávnenej daňovej výhody a vedomosti o tom. Navyše, žalobca nezískal žiadnu daňovú výhodu. Rôzne nedostatky zistené v konaní reťazca dodávateľov teda nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u odberateľa. Rovnako nie je dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH skutočnosť, že dodávateľ bol v čase daňovej kontroly konanej s odstupom času po dodaní služby nekontaktný a jeho účtovníctvo nedostupné. Dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH nie je ani to, že dodávateľ bol do reťazca umelo vložený len s cieľom agresívnej daňovej optimalizácie. 12. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdí, že on svoje dôkazné bremeno uniesol, keď disponuje faktúrou a existujúcou službou. Za najrôznejšie nedostatky v prostredí dodávateľa a subdodávateľa nezodpovedá, preto tieto nedostatky nemôžu byť dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH u žalobcu ako odberateľa. V situácii, keď služba reálne existuje, bola predaná na výstupe s DPH a odberateľ má faktúru, prechádza dôkazné bremeno na správcu dane a pre nepriznanie nároku žalobcu na odpočet DPH je správca dane povinný preukázať splnenie dvojitej podmienky spočívajúcej v existencii neoprávnenej daňovej výhody a vedomosti o tejto skutočnosti. 13. V závere správnej žaloby poukázal žalobca na to, že príležitostná spolupráca dodávateľa s odberateľom je v podnikateľskej praxi bežná, toto nemôže byť titulom na zmarenie odpočtu u žalobcu v pozícii odberateľa. Na tom nič nemení ani to, že konatelia boli blízke osoby (mama a syn), nakoľko opačný výklad by znamenal ústavne neprípustnú diskrimináciu blízkych osôb. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu vyslovenú v napadnutom rozhodnutí. Dodal, že získaním daňovej výhody je i odpočítanie DPH, ktorú podnikateľom poskytuje spoločný systém DPH. Ide však o právo uplatniteľné len za splnenia zákonných požiadaviek, ktoré žalobca nesplnil, pretože obchodný vzťah s nekontaktným dodávateľom Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., za ktorého v obchodnom styku konala konateľka žalobcu, účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom získať daňovú výhodu, na ktorú by bez účelového konania žalobca nedosiahol.

III.

Konanie na správnom súde 15. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§

178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s S.s.p. a S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.). 16. Podľa Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 17. Podľa , , Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 18. Podľa , , Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 19. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 20. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 21. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. 22. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. 23. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 24. Podľa Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 25. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 26. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. 27. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17). 28. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10). 29. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 32. Podmienky uvedené v a a v zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu. 33. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia nedodala žalobcovi spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., o čom žalobca pri náležitej obozretnosti mohol a mal mať vedomosť, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Predmetné zdaniteľné plnenia boli realizované v obchodnom reťazci, do ktorého bola spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. umelo vložená len z dôvodu narušenia neutrality DPH a získania daňovej výhody v podobe uplatnenia nadmerného odpočtu DPH na poslednom stupni. Spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. nemá personálne ani materiálne vybavenie na vykonávanie dopravy, ide o nekontaktný, nedôveryhodný a problematický subjekt, ktorého konateľkou a spoločníčkou je osoba bez domova. Žalobca obchody fakturované spornými faktúrami dojednával nie so svojím dodávateľom, ale priamo so subdodávateľmi s tým, že prepravu subdodávateľ fakturoval nie žalobcovi, ale spoločnosti Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., od ktorého následne dopravu nakupoval žalobca bez ekonomického opodstatnenia drahšie. Dodávateľ žalobcu, spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. daň fakturovanú žalobcovi reálne do štátneho rozpočtu neodviedol, pretože si DPH na výstupe znižoval prostredníctvom fiktívnych faktúr, čím došlo k daňovému úniku. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca získať neoprávnený daňový prospech vo forme nadmerného odpočtu DPH. Predmetné plnenie je tak poznačené daňovým únikom, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu vedel, keďže predmetné obchody v reťazci sám dojednával. Vzhľadom na to nemohol byť nárok na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 žalobcovi uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH. 34. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. 35. Neobstojí námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Naopak, správny súd je toho názoru, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú dôvody a úvahy, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH. Žalovaný výslovne uviedol, že v preskúmavanom prípade nebola spornou otázkou reálna existencia služieb a ich použitie na uskutočnenie zdaniteľného plnenia na výstupe, spornou otázkou bolo dodanie služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. Vo veci vyplynuli neobvyklé okolnosti obchodných transakcií zakladajúce dôvodné pochybnosti, že dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. a žalobca deklarovali vzájomné obchodné transakcie len pre daňové účely s cieľom narušiť princíp neutrality DPH, čím bolo umožnené žalobcovi uplatniť si nadmerný odpočet DPH, pričom sporné plnenia reálne nedodal žalobcovi deklarovaný dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., v mene ktorého pri obchodných transakciách konal sám žalobca. Za daných okolností potom žalovaný dôvodne rozhodol tak, že nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 žalobcovi neuznal. Z pohľadu správneho súdu ide o logický a jasný záver. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere nemožno posúdiť ako arbitrárne, t.j. zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k porušeniu práva žalobcu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.

36. Rovnako sa správny súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre uplatnenie nároku na odpočet DPH postačuje, ak disponuje reálnym zdaniteľným plnením a k tomu vystavenou faktúrou. Ako je uvedené v bode 32 tohto rozsudku, pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje iba predloženie faktúry s predpísaným obsahom, pretože pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať aj reálne vykonanie obchodu. Ak teda chceme hovoriť o reálnom zdaniteľnom plnení, musí byť taktiež splnená i tá podmienka, že toto zdaniteľné plnenie poskytol práve dodávateľ deklarovaný na predmetnej faktúre. Pokiaľ mal žalobca v tomto smere iný právny názor, krajský súd sa s ním nestotožňuje. Reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení v takomto zmysle žalobca v žiadnom prípade nepreukázal, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sporné zdaniteľné plnenia neposkytol žalobcovi deklarovaný dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. 37. Dôvodnou nie je ani námietka žalobcu, že v posudzovanom prípade nebol dôvod žalobcovi nepriznať nárok na odpočet DPH, keďže sa správca dane a žalovaný nezaoberali, či vo veci došlo k daňovému úniku a či o ňom mal žalobca vedomosť. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že dostatočným dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet DPH je, ak žalobca nesplní zákonné podmienky upravené v , a A práve nesplnenie týchto zákonných podmienok bolo dôvodom, prečo nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH. Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnej veci správne orgány dôvodne ustálili, že sporné zdaniteľné plnenia nedodal žalobcovi dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach, čoho dôsledkom je to, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa a následne žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočet DPH z faktúr, ktoré mu tento dodávateľ vystavil. Navyše, i keď otázka daňového úniku a vedomosti o ňom nebola v predmetnej veci rozhodujúcou, správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v posudzovanom prípade došlo k narušeniu neutrality DPH tým, že si žalobca uplatnil DPH na vstupe, pričom DPH na výstupe odvedená nebola. Toto bolo vyvolané práve tým, že dodávateľ Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. bol do obchodného reťazca umelo, bez ekonomického opodstatnenia vložený, keď preprava, ktorú si žalobca priamo dojednával s dopravcami vystupujúcimi ako subdodávatelia, bola účelovo fakturovaná ešte cez nadbytočný článok obchodného reťazca, t.j. cez dodávateľa Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o., čím sa nedôvodne navýšila u žalobcu DPH na vstupe, čo mu umožnilo uplatniť si nadmerný odpočet. Vedomosť o existencii takéhoto umelo vytvoreného reťazca žalobca mal, keďže to bola práve konateľka žalobcu, ktorá inštruovala dopravcov, aby faktúry boli vystavené nie na žalobcu, ale na umelo vložený článok, spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. Uvedené konanie správny súd v žiadnom prípade nehodnotí ako príležitostnú spolupráca, ako sa snaží nadhodiť žalobca. Z pohľadu správneho súdu ide o cielenú činnosť umožňujúcu žalobcovi ako poslednému článku reťazca uplatniť si nadmerný odpočet DPH. 38. Námietka žalobcu, že dôvodom nepriznania odpočtu DPH nie sú nedostatky na strane dodávateľa nie je taktiež dôvodná. Správny súd na tomto mieste opakuje a zdôrazňuje, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným, príp. neprevereným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.

39. Žalobné námietky v otázke dôkazného bremena a dokazovania správny súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd sa otázkou dôkazného bremena a dokazovania v daňovom konaní podrobne zaoberal v bodoch 19 až 23 a ďalej v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v

postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na uznanie uplatnených výdavkov. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetné obchody reálne prebehli tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol služby od dodávateľa v nich označeného. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na uplatnenie DPH na vstupe priznaný. 40. Vychádzajúc z toho, že spoločnosť Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. ako dodávateľ žalobcu bol do obchodných reťazcov, na konci ktorých sa nachádzal žalobca len umelo vložený, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa a a . Krajský súd sa teda nestotožnil so žalobcom, že splnil zákonné predpoklady podľa a a pre uplatnenie nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr. 41. Podľa S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 42. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol. 43. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva ( S.s.p.). 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).